Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/42/2013 z 13. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. apríla 2015, sp. zn. 2Sp/42/2013, ECLI:SK:KSKE:2015:7013201213.1 Krajský súd Košice | 2Sp/42/2013 | ECLI:SK:KSKE:2015:7013201213.1 | 2015-04-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Volebné veci Citované ustanovenia: SP, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e7fdc94-1def-409a-b466-7556b9260e41 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7013201213.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/42/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201213
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7013201213.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa C.. C. Š.,
bytom U. V., XX. G. XXXX, Česká republika, proti odporcovi Mesto Trebišov, M. R. Štefánika 862/204,
Trebišov, za účasti M. Y., bytom Z., B. XXXX/X, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa
23.07.2013 č. 30076/2132/2013-KFu, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 23.07.2013 č. 30076/2132/2013-KFu.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica č. účtu SK36 6500 0000
0000 2054 5761 (BBAN: 20545761/6500), vedený v peňažnom ústave Poštová banka, a.s. Bratislava
súdny poplatok 35,-- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím podľa ustanovenia § 69 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba „správny poriadok“) v spojení s ustanovením § 26 ods.2, §
27 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o prokuratúre“)
vyhovel protestu prokurátora zo dňa 14.05.2013 č. Pd56/13-6 a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie
Mesta Trebišov zo dňa 29.06.2011 č. 3163/2011.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote proti rozhodnutiu opravný prostriedok adresovaný odporcovi,
ktorým žiadal, aby odporca v rámci autoremedúry zrušil rozhodnutie o proteste prokurátora a novým
výrokom uložil povinnosť účastníčke U.. M.X. Y. zdržať sa všetkých útokov na pokojný stav a
nepokračovať v obmedzovaní navrhovateľa pri pokojnom držaní a užívaní veci, ktorú doteraz pokojne
užíval po svojom právnom predchodcovi. Opravný prostriedok odôvodnil tým, že odporca konanie
začaté na základe podnetu prokurátora, uskutočnil bez jeho účasti, hoci je účastníkom konania.
Odporca napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil tak, ako mu to vyplýva z ustanovenia § 65
správneho poriadku a zmenil celé svoje prokurátorom napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na to, že
rozhodujúce skutkové okolnosti sa nezmenili, a tiež bez ohľadu na dôvody, ktoré obsahuje protest
prokurátora. Správny orgán podľa názoru navrhovateľa konal nesprávne, keď sa obmedzil iba na
povrchné vyhodnotenie argumentácie prokurátora, a preto nezistil, že nie sú zákonné dôvody zrušiť
urobené opatrenia na ochranu zákonného záujmu, ktorým je pokojná držba nehnuteľnej veci. Konanie
o proteste prokurátora rozhodol na základe nedostatočne a nespoľahlivo zisteného skutkového stavu,
nepreskúmal a nevyhodnotil argumentáciu protestu prokurátora, lebo nezobral do úvahy, že protest
prokurátora nesmeruje proti meritu veci, o ktorom bolo v správnom konaní rozhodnuté, ale prokurátor
výhradne argumentuje iba procesnými pochybeniami, ktoré nadnesene označil ako nezákonnosť.
Navrhovateľ poukázal tiež na to, že odporca vydal také nové rozhodnutie, ktoré nenahrádza predbežné



opatrenie a vytvorenie a ochranu predošlého pokojného stavu, ktorý je predmetom zákonného záujmu.
Odporca nevyhovel návrhu navrhovateľa a postúpil vec na rozhodnutie súdu. Uviedol, že sa stotožnil
s právnym názorom prokurátora Okresnej prokuratúry v Trebišove vysloveným v proteste zo dňa
18.06.2013 č. Pd135/13, keďže samotné rozhodnutie aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo postihnuté
viacerými hmotnoprávnymi aj procesnými nedostatkami, v dôsledku čoho protestu prokurátora vyhovel
a napadnuté rozhodnutie zrušil.

Účastníčka U.. M. Y. pred pojednávaním zaslala súdu doklady preukázanie jej vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti a konštatovala, že navrhovateľ neoprávnene vstupuje na jej pozemok, robí na ňom skládku
odpadu a po vydaní predbežného opatrenia začal odstraňovať oplotenie nehnuteľnosti, čím jej spôsobil
majetkovú ujmu.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
administratívnym spisom a zistil tento skutkový stav.

Odporca rozhodnutím z 29.06.2011 Č. sp. 3163/2011 na návrh navrhovateľa vydal podľa § 5
Občianskeho zákonníka rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým uložil U.. M. Y. povinnosť zdržať
sa všetkých fyzických a nefyzických činností vo vzťahu k navrhovateľovi C.. C. Š., členom jeho rodiny a
veciam v jeho vlastníctve. Ďalej sa jej zakazuje vstupovať do záhrady navrhovateľa, vrátane jej všetkých
častí, vykonávať svoje vlastnícke práva, ktoré sú v konflikte s vlastníckym právom navrhovateľa,
znehodnocovať hodnoty vecí nachádzajúcich sa na dotknutých častiach záhrady, brať do svojej faktickej
moci a nakladať s nimi a brániť navrhovateľovi, aby do záhrady vstupoval a nakladal s ňou ako doteraz.
Ďalej nariadil obnovenie predošlého stavu, v dôsledku čoho menovaná bola povinná odstrániť nové
oplotenie, ktoré postavila a rekultivovať pôdu uvedením do pôvodného stavu a navrhovateľovi sa
umožňuje nakladať so záhradou ako pred narušením pokojného stavu. V odôvodnení odporca uviedol,
že konanie začal na návrh navrhovateľa zo dňa 26.05.2011, ktorým sa domáhal obnovenia pokojného
stavu a zamedzenia prístupov odporkyne na nehnuteľnosť, ktorá je v jeho vlastníctve. Ďalej v dôvodoch
uviedol, že nenariadil ústne pojednávanie, pretože miestnym zistením došiel k záveru, že podaný návrh
je odôvodnený.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trebišove podal proti tomuto rozhodnutiu protest zo dňa 14.05.2013 č.
Pd56/13-6, ktorým navrhol, aby odporca rozhodnutie zrušil ako nezákonné, pretože ním bolo porušené
ustanovenie § 33 ods.2, § 49 a § 47 ods.1 správneho poriadku. V dôvodoch protestu prokurátor vytýkal
odporcovi, že v rozpore s ustanovením § 49 správneho poriadku nerozhodol o návrhu navrhovateľa v
lehote 30 dní, ale v dôvodoch nedodržania tejto lehoty neupovedomil účastníka konania.

Za najzávažnejšie pochybenie prokurátor považoval samotný výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení,
ktorý obsahuje uloženie povinnosti, ktoré je nejasné a nepresné. Konštatoval, že odporca zakázal
odporkyni (U.. M. Y.) vstupovať do záhrady navrhovateľa, pričom túto záhradu žiadnym spôsobom
nešpecifikoval. Odporca tiež nariadil odporkyni odstrániť oplotenie, ktoré postavila, no neuvádzal, o aké
oplotenie sa jedná, kde sa nachádza, kto je vlastníkom tohto pozemku, parcelné číslo pozemku, číslo
LV, či iné špecifikum, podľa ktorého by bola jednoznačne určená povinnosť ku konkrétnemu pozemku.
Prokurátor ďalej konštatoval, že v jemu predloženej fotokópii z administratívneho spisu sa nenachádzal
list vlastníctva k pozemkom, ktoré boli predmetom konania a z toho vyplýva, že odporca sa vlastníckymi
vzťahmi k nehnuteľnostiam nezaoberal. Konštatoval, že výrok rozhodnutia musí byť formulovaný presne,
určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktoré je predmetom konania. Odporca vo výroku
napadnutého rozhodnutia určil povinnosť odporkyni všeobecne, čím porušil ustanovenie § 47 ods.1
správneho poriadku.

Ďalej prokurátor vytýkal odporcovi porušenie ustanovenia § 33 ods.2 správneho poriadku, podľa ktorého
správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnú jeho
doplnenie. Konštatoval, že v spise, ktorý mu bol predložený, sa nenachádza výzva správneho orgánu
účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom pred vydaním rozhodnutia, v dôsledku čoho odporca
porušil citované ustanovenie správneho poriadku.

Odporca preskúmavaným rozhodnutím protestu prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil.



Na pojednávaní zotrval na dôvodoch svojho opravného prostriedku a uviedol, že odporca nemal právny
dôvod na to, aby zrušil poskytnutú ochranu vlastníctva. Opäť uviedol, že nebol upovedomený o tom,
že sa koná o proteste prokurátora a nedal súhlas na to, aby odporca zrušil svoje rozhodnutie. Ďalej
poukázal na to, že prokurátor neargumentoval nezákonnosťou, ale poukazoval len na procesné otázky, a
to na nezachovanie lehoty, neurčitý výrok a podobne. Podľa jeho názoru ani jednej námietke prokurátora
nebolo vyhovené, preto nesprávne uviedol vo výroku, že vyhovuje protestu a ruší svoje rozhodnutie.

Účastníčka U.. M. Y. uviedla, že v čase keď odporca vydal rozhodnutie podľa § 5 Občianskeho zákonníka,
bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti jej matka. Po jej smrti nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti
spolu so sestrou.

Navrhovateľ k tejto výpovedi konštatoval, že u účastníčky ide o domnelé vlastníctvo, pričom u neho ide
o skutočne faktické vlastníctvo. Tvrdil, že rozsudok Okresného súdu v Trebišove, ktorým bolo zrušené
a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo, nenadobudol právoplatnosť, pretože sa voči nemu odvolal a
vec sa nachádza na Krajskom súde v Košiciach, pričom kataster už vykonal príslušné zápisy, hoci tak
nemal urobiť.

Pokiaľ má rozsudok Okresného súdu v Trebišove vyznačenú právoplatnosť dňom 06.02.2008,
navrhovateľ uviedol, že ide o falšovaný údaj.

Podľa § 26 ods.1 zákona o prokuratúre protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu verejnej správy,
ktorý nezákonné opatrenie vydal.

Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa
návrhu prokurátora uvedeného v proteste, toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude
v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 26 ods.2 zákona o
prokuratúre).

Na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú ustanovenia § 26 s odchýlkami uvedenými v
ustanovení § 27 ods.1 písm.a), b), c), d), e) zákona o prokuratúre.

Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať, alebo podať rozklad; na
konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní (§ 27 ods.1 písm.c).

V správnom poriadku je konanie o proteste prokurátora upravené vo 4. oddieli v ustanovení § 69.

Podľa § 69 ods.1 správneho poriadku ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý
rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo
nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania (§ 69 ods.3 správneho
poriadku.

Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad) (§ 69 ods.4
správneho poriadku).



S inštitútom protestu prokurátora sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozsudku č.k. 5Sžp/7/2012, o ktorom
uviedol, že „inštitút protestu prokurátora ako osobitný opravný prostriedok slúži na nápravu nezákonných
rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. Podaním
protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Základným
obsahom tohto vzťahu je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu
rozhodnúť o proteste prokurátora. Treba zdôrazniť, že od podania protestu až do vydania rozhodnutia o
proteste, nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi
účastníkmi konania a prokurátorom - podanie protestu sa uskutočňuje nezávisle od vôle účastníka, a to
aj vtedy, ak dal k takému konaniu podnet.

V prípade, že správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, vyhovie protestu prokurátora, ide o špeciálny
prípad autoremedúry, pri ktorom sa nevyžaduje súhlas účastníkov konania. Účastník konania má aj
zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok (§ 69 ods.4
správneho poriadku)“.

Súd sa stotožnil s citovaným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, a preto námietku navrhovateľa,
že konanie o proteste prokurátora sa uskutočnilo bez jeho účasti a že so zrušením rozhodnutia,
ktoré prokurátor napadol, nesúhlasil, nepovažuje za dôvodnú. Predmetom súdneho preskúmavania
je rozhodnutie o proteste prokurátora, teda rozhodnutie vydané v konaní podľa § 69 správneho
poriadku. Súd v preskúmavacom konaní môže skúmať to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným
subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či pre dôvody v ňom uvedené sa protestu
prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. V takto ohraničenom prieskumnom konaní súd konštatuje, že
protest bol podaný vecne a miestne príslušným prokurátorom v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktoré napadol. Dôvody uvedené v proteste, pre ktoré považoval prokurátor rozhodnutie
odporcu za nezákonné, a to porušenie ustanovenia § 47 ods.1 a ustanovenia § 33 ods.2 správneho
poriadku, považuje súd za opodstatnené a súladné so zákonom.

Hoci ide o porušenie procesných predpisov, tieto porušenia mohli mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia, ktoré pre neurčitosť výroku by ani nebolo vykonateľné.

Účastníčka konania U.. M. Y. pred vydaním rozhodnutia nemala možnosť vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia, a preukazovať svoj vlastnícky činný vzťah k nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť odporca žiadnym
spôsobom neoznačil, neidentifikoval, a preto
ani nemohol mať dostatočné vedomosti o tom, či, kto a akým spôsobom ruší pokojný stav, ktorý existoval
pred zásahom, proti ktorému sa ochrany domáhal navrhovateľ u odporcu.

Ochrana podľa § 5 Občianskeho zákonníka je výnimkou zo všeobecne platnej zásady, že ochranu proti
tomu, kto ohrozí ale poruší právo, poskytuje zásadne súd. Táto ochrana je občianskoprávnou ochranou,
ktorej zmysel treba hľadať v jej predbežnosti a v ochrane pokojného stavu najbližším kompetentným
orgánom, t.j. obcou (Komentár k zákonu č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). V konaní
mal postupovať odporca podľa správneho poriadku a v konaní mal riešiť a zisťovať skutkové otázky.
Nemôže skúmať právne vzťahy a právny stav, a preto, že ak by zistil že vo veci ide o riešenie
predovšetkým právnych otázok, nemôže vydať rozhodnutie podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ale
odkázať navrhovateľa na súd.

Vzhľadom na uvedené súd považoval dôvody nezákonnosti protestom napadnutého rozhodnutia za
dôvodné a opodstatnené, a preto odporca neporušil zákon, keď na základe protestu prokurátora svoje
rozhodnutie zrušil.



Hoci prokurátor nenavrhol v proteste zrušené rozhodnutie nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim
zákonu, nič nebráni odporcovi, aby o návrhu navrhovateľa na vydanie rozhodnutia podľa § 5
Občianskeho zákonníka opätovne za dodržania ustanovení správneho poriadku rozhodol.

Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil podľa § 250q ods.2 O.s.p. ako vydané
v súlade so zákonom.

Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporcovi
toto právo zo zákona nepatrí a účastníčka U.. M. Y. si právo na náhradu trov konania neuplatnila. Pretože
navrhovateľ nemal v konaní úspech, je povinný zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach súdny
poplatok v sume 35,-- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (pol. 10 písm.b) Sadzobníka súdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.