{"guid": "f40c3e1b-8aef-45e6-9cf7-bb66c4e4ffa2:28d83654-bff3-4a2b-b62e-0b36f9ea3a61", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6004110112.6", "spisova_znacka": "52Cbi/81/2004", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Cbi/81/2004 z 28. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. mája 2017, sp. zn. 52Cbi/81/2004, ECLI:SK:KSBB:2017:6004110112.6", "identifikacne_cislo": "6004110112", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Peter Dudič", "sudca_id": 432, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-dudic-432", "datum_vydania": "2017-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-204", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-204", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-204", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-15.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 15 ods. 4 písm. c) ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-15.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-15.odsek-5", "nazov": "§ 15 ods. 5 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-15.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/328#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/28d83654-bff3-4a2b-b62e-0b36f9ea3a61", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6004110112.6", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6004110112.6", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6004110112.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 52Cbi/81/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6004110112
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6004110112.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici sudkyňou JUDr. Miroslavou Púchovskou v právnej veci žalobcu Ing.
Mgr. Miroslav Šperka, LLM, Kapitulská 12, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty
úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o., \"v konkurze\", Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36
012 505, zastúpeného ASP Legal, s. r. o. so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO:47 253 835
proti žalovanému GASTROFIT, s. r. o., Bernolákova 29, 974 05 Banská Bystrica, IČO:36 001 988,
zastúpenému advokátom JUDr. Emilom Vaňkom so sídlom Sládkovičova č. 2, 960 01 Zvolen, IČO:37
897 951, o neúčinnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.1. 2004, doručenou súdu dňa 14. 1. 2004 domáhal voči žalovanému
určenia, že kúpne zmluvy č. 007/2002 z 5. 4. 2002, č. 008/2002 z 8. 4. 2002, č. 009/2002 z 9. 4.
2002, č. 010/2002 z 10. 4. 2002, č. 011/2002 z 11. 4. 2002 a č. 012/2002 z 3. 4. 2002 uzatvorené
medzi predávajúcim Pivovar Urpín BB, s. r. o., Lesnícka 12, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO:36 012
505, a kupujúcim GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica, IČO:36 001 988 o prevode vlastníctva
k technologickým zariadeniam sú voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné a popísané
zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. „v konkurze“.

V odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36K 202/02 zo
dňa 18. 8. 2003 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča
(ďalej len úpadca). Pri zisťovaní majetku úpadcu a jeho následnom  spisovaní správca konkurznej
podstaty zistil, že tento uzatvoril so spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o. predmetné kúpne zmluvy,
ktorých predmetom bol predaj technologického zariadenia špecifikovaného v žalobe. Kúpna cena
bola dohodnutá zmluvnými stranami na sumu 3.275.600,- Sk bez DPH (108.730,-- eur).  Úhrady
kúpnych cien sa mali uskutočniť na základe faktúr vystavených predávajúcim, a to bankovým prevodom
alebo k rukám predávajúceho. V skutočnosti však k reálnemu plneniu nikdy nedošlo, pretože faktúry
vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným
spoločnosťou  GASTROFIT, s. r. o. na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom
spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. Podľa správcu konkurznej podstaty je teda nespochybniteľná účelovosť
takéhoto konania a jednoznačná snaha ukrátiť veriteľa. Uviedol, že ďalším významným faktom
ukracujúcim veriteľov je prepojenie medzi spoločnosťami. Prepojenie medzi spoločnosťou GASTROFIT,
s. r. o.  a Pivovarom Urpín BB, s. r. o. je zrejmé zo skutočnosti, že spoločnosť GASTROFIT, s. r.
o.   ako nadobúdateľ predmetných technologických zariadení je kapitálovo prepojená s úpadcom, keď
jeho vklad do základného imania predstavuje  2.333.233,75 eur a obchodný podiel, ktorý je upravený



rozdielne od vkladu predstavuje 50 % základného imania. Konateľom spoločnosti je M.. O.F., ktorý
je zároveň aj konateľom úpadcu. Je tu teda zrejmé nielen kapitálové ale aj personálne prepojenie.
Ďalej uviedol, že právny úkon, a to prevod obchodného podielu zo spoločnosti úpadcu na spoločnosť
MIŽETEK, s. r. o. vo výške 50 % účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti GASTROFIT, s. r. o.
na základe zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 10. 12. 2001 nikdy nenadobudol účinnosť z
dôvodu nedodržania jednej z podstatných náležitostí zmluvného vzťahu, a to zaplatenia kúpnej ceny vo
výške 2.333.233,75 eur. Technológie, ktoré prešli na základe odporovanej kúpnej zmluvy do vlastníctva
spoločnosti GASTROFIT, s. r. o. boli následne účelovo prenajímané spätne úpadcovi, čím dochádzalo
k odčerpávaniu finančných prostriedkov z úpadcu napriek tomu, že kúpna cena za prenajímané
hnuteľnosti nikdy nebola reálne uhradená.  Ďalej uviedol, že stanovené ceny prevádzaných technológií
nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu. Tvrdí, že  spôsob, akým došlo
k oceneniu predmetných technológií nebol správny a technológie boli podhodnotené. Hodnota prijatá
predávajúcim bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a teda aj z
týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu (§ 15 ods. 5 ZKV). Uviedol, že úpadca
neuhrádzal daňové povinnosti, ako sú platby  spotrebných daní, DPH, dane zo závislej činnosti, dane z
príjmu a iné poplatky, napriek tomu, že fiktívnymi právnymi úkonmi malo dochádzať k prílevu finančného
kapitálu z predaja majetku.  Tým, že došlo k uprednostneniu kapitálovo prepojeného veriteľa, ktorým je
žalovaná spoločnosť bez skutočného finančného plnenia, je zrejme aj nepochybné, že takýmto fiktívnym
predajom majetku došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov.  Svoj nárok opieral o ust. § 15
ods. 4 písm. c/ ZKV a § 15 ods. 5 ZKV.

2. Žalovaný sa písomným podaním doručeným súdu dňa 11. 3. 2004 k žalobe vyjadril. Uviedol, že kúpna
cena bola dohodnutá vo výške  4.028.988,-Sk vrátane DPH (133.737,-eur). Kúpna cena bola dohodnutá
vo výške ceny stanovenej znaleckým posudkom č. 051/2002. Tvrdenie žalobcu o neprimeranosti kúpnej
ceny nie je ničím podložené. Kúpna cena bola žalovaným riadne uhradená, a dôkazom toho sú jednotlivé
príjmové pokladničné doklady / výdavkové  pokladničné  doklady žalovaného. Výdavkové pokladničné
doklady č.616, 624, 635, 646, 656, 669,  ktoré žalobca predložil ako dôkaz o započítaní sú  dokladmi
o poskytnutí zálohy pre firmu GASTROFIT.  Tieto zálohy boli s pivovarom vysporiadané formou dohody
o započítaní zo dňa 31. 8. 2002. Ďalej uviedol, že argumentácia žalobcu o tom, že „faktúry vystavené
úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným žalovaným
na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom žalovanému“ je ekonomickým a
účtovným nezmyslom vychádzajúcim z neznalosti žalobcu. Inštitút započítavania upravuje  Občiansky
zákonník, ktorý pozná započítanie dohodou zmluvných strán, ktoré ak majú vzájomné pohľadávky,
dohodnú sa, že ich pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú sa započítavajú, t. j. zanikajú
okamihom uzavretia dohody o započítaní, a to vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú. Existuje tiež
jednostranný zápočet, avšak v tomto prípade sa vyžaduje, aby došlo k písomného oznámeniu toho,
že k jednostrannému započítaniu došlo, aké pohľadávky boli vzájomne započítané a v akej výške.
Žiadne také doklady žalobca nepredložil, naopak žalovaný preukázal riadne zaplatenie kúpnej ceny
uvedenými príjmovými pokladničný dokladmi a výdavkovými pokladničnými dokladmi. Keďže kúpna
cena a splátky nájomného boli riadne zaplatené, čo žalovaný preukázal, je argumentácia žalobcu o
fiktívnom predaji účelová a ničím nepreukázaná. Už z poradových čísel pokladničných dokladov u jednej
a j u druhej firmy priamo vidieť, že najskôr došlo k riadnej úhrade kúpnej ceny a potom k poskytnutiu
zálohy, na iné účely, ktoré boli vysporiadané. Hnuteľné veci, ktoré sú predmetom žaloby boli prenajímané
úpadcovi na základe nájomnej zmluvy č. 004/2003 za nájomné vo výške 112.000,- Sk mesačne bez
DPH.  Uviedol,  že ak by hnuteľné veci zostali vo vlastníctve úpadcu,  mesačné odpisy, ktorými sa
znižujú aktíva spoločnosti by predstavovali sumu 121.996,80 Sk, to znamená, že výška nájomného
bola nižšia ako výška odpisov. Tvrdenie žalobcu o odčerpávaní finančných prostriedkov z Pivovaru
Urpín BB, s. r. o. je teda vyvrátené rovnako ako aj tvrdenie žalobcu o ukrátení veriteľov úpadcu.
Uvedené hnuteľné veci  boli predmetom predaja z toho dôvodu, že Pivovar Urpín BB, s. r. o. plánoval
zrušenie prevádzky v Mäsokombináte Zvolen, a preto pristúpil k odpredaju technológie nachádzajúcej
sa v Mäsokombináte, ako aj zariadenia na obchodno-prevádzkových jednotkách - predajniach Mäso-
údeniny. Uvedené hnuteľné veci nijako nesúviseli s hlavným predmetom činnosti Pivovaru Urpín BB,
s. r. o. Nájomné zmluvy boli dočasné, nakoľko naozaj v máji 2003  Pivovar  zatvoril prevádzku v MK
Zvolen a nájomné zmluvy boli zrušené. Žalobca podľa žalovaného argumentuje ustanovením § 15 ods.
4 písm. c/ ZKV - personálnym a majetkovým prepojením žalovaného a úpadcu s tým, že rozhodujúce sú
skutočnosti uvedené v obchodnom registri a nie domnienky o neúčinnosti prevodu obchodného podielu
nepodložené žiadnym dôkazom. V čase, keď došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom
žaloby, boli spoločníkmi spoločnosti GASTROFIT,  s. r. o. T..  J. Z. a spoločnosť MIŽETEK, s . r. o.,



jediným konateľom bola T.. J. Z.. Jediným konateľom úpadcu bol M.. O.F., takže nešlo ani o personálne
ani o majetkové prepojenie zmluvných strán v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol,
že preukázal, že hnuteľné veci boli predané za zostatkovú cenu, ktorá boli vyššia ako cena stanovená
znaleckým posudkom a teda takýmto úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov. Úpadca sa v dôsledku
takto uskutočneného predaja nedostal do úpadku, čo žalovaný preukazuje súvahou spoločnosti úpadcu
k 31. 12. 2001, z ktorej je zrejmé, že aktíva úpadcu boli  vyššie ako  pasíva, takže majetok úpadcu mal
vyššiu hodnotu ako záväzky úpadcu o 100 %.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 52 Cbi 81/2004-104 zo dňa  2. decembra 2013
v časti o určenie, že popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu  Pivovar Urpín BB,
s. r. o., “v konkurze“ konanie zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške  135,76 eur. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu
zamietol a zaviazal žalobcu  nahradiť žalovanému trovy konania podal odvolanie žalobca a Najvyšší
súd SR  uznesením č. k. 5Obo 8/2014-129 zo dňa  27.novembra 2014 rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
odvolací súd okrem iného uviedol, že vo veci nebolo vykonané dokazovanie podľa ust. § 122 O.s.p., keď
z obsahu zápisnice z pojednávania konaného 2.12. 2013 vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal
za účasti právnych zástupcov, bez účastníkov konania, súd nevykonal dôkaz listinami a ani iný dôkaz.
Bez toho, aby účastníkom konania dal možnosť vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, skončil dokazovanie
a vo veci rozhodol. Takýmto postupom bolo porušené právo účastníkov konania vyjadriť sa ku každému
vykonanému dôkazu, ako aj právo na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že nepreskúmateľné je aj
tvrdenie súdu, že mal za preukázané, že namiesto hmotného majetku získal úpadca  majetok finančný,
keď žalobca tvrdí, že k plateniu medzi zmluvnými stranami nedošlo, dokazovanie v tomto smere nebolo
vykonané žiadne, preto nie je zrejmé, o akom finančnom majetku sa súd zmieňuje.  Neuviedol k
tomu záveru žiadny dôkaz, len poukázal na iné rozhodnutie súdu, týkajúce sa tých istých účastníkov
konania, vo veci vylúčenia majetku z konkurznej podstaty, kde sa dokazovanie vykonáva na iné právne
skutočnosti.

4. Po  rozhodnutí Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K
202/2002-2554 zo dňa 31. marca 2016, potvrdeným uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 5Obo
14/2016 zo dňa 30. mája 2016 zbavil JUDr. Vladimíra Noska funkcie správcu konkurznej podstaty
úpadcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil Ing. Mgr. Miroslava Šperku, LLM, Kapitulská
12, 974 01 Banská Bystrica. Následne súd vyzval novoustanoveného  správcu konkurznej podstaty
výzvou z 13.9.2016, aby  súdu oznámil, či na podaných žalobách naďalej trvá. V prílohe výzvy mu okrem
iného zaslal rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi 78/2004-168 zo dňa 25.septembra
2015 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo 34/2015 zo dňa 28. januára 2016, ktorým bol
predmetný rozsudok krajského súdu potvrdený, oznámil mu  všetky čísla konaní, v ktorých už  bolo
pôvodne Krajským súdom v Banskej Bystrici rozhodnuté, avšak Najvyšší súd SR vo všetkých týchto
konaniach rozsudky krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže správca konkurznej
podstaty na výzvu súdu nereagoval, súd  dňa 17. 10. 2016 zaslal správcovi konkurznej podstaty urgenciu
výzvy, na ktorú dňa 21.10. 2016 zaslal správca žiadosť o predĺženie lehoty na oznámenie, ako bude ďalej
v konaniach pokračovať. Dňa 4.1.2017  bol   správca konkurznej podstaty súdom telefonicky dotazovaný
ohľadne odpovede  na výzvu a urgenciu súdu, požiadal ešte o lehotu do 15.1.2017, v ktorej súdu oznámi,
či na podaných  žalobách trvá. Následne súdu oznámil, že na podaných žalobách naďalej trvá.

5. Právna zástupkyňa žalobcu   na pojednávaní uviedla, že žalobca trvá na žalobe aj na všetkých
dôvodoch uvedených v žalobe, opiera sa tiež o svoje  tvrdenia, ktoré uvádzal v konaní 52Cbi/86/2004,
poukazuje na výpovede svedkov vypočutých v tomto konaní. Žalobca má za preukázané, že spol.
GASTROFIT a Pivovar Urpín boli prepojené osoby, vyplýva to z výpovede svedkov, bolo zjavné, že tieto
spoločnosti spolupracovali, každá spoločnosť mala na starosti niečo iné, v celku sledovali ten istý cieľ,
p. Y. bol konateľom GASTROFIT, spolupracoval so spoločnosťou Mižetek, ktorá kúpila obchodný podiel,
bolo tam toto prepojenie a dôkazné bremeno by malo prejsť tým pádom na žalovaného. Kúpna cena
dohodnutá v kúpnej zmluve je neprimeraná, nesprávne určená, bola určená účtovným spôsobom, po
správnosti mala byť určená trhovou cenou, v čase uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy bol  Pivovar Urpín
v úpadku. V tej súvislosti poukazuje na uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu a na jeho odôvodnenie
z ktorého vyplýva, že Pivovar Urpín mal dlžníkov, neplnil si svoje povinnosti, má za to, že táto kúpna
zmluva je odporovateľným právnym dôvodov, došlo k naplneniu všetkých znakov a žiada  súd, aby
určil, že kúpne zmluvy sú neúčinné.  Právna  zást. žalobcu uvádza, že jej nebola doručená zápisnica



z pojednávania z 15.5.2017, z konania 52Cbi/86/2004, kde boli vypočutí svedkovia, z toho dôvodu sa
nemohla pripraviť na toto pojednávanie.

6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu navrhuje v celom rozsahu zamietnuť
ako nedôvodnú. Má za to, že žalobca nepreukázal žiadne vzájomné prepojenie medzi kupujúcim a
predávajúcim, kúpna zmluva bola uzavretá v zmysle platného práva v  čase uzatvárania  kúpno-predajnej
zmluvy, cena bola reálna na trhu, nie je možné v dnešnom čase od uzavretia zmluvy spochybňovať
cenu, keď nemáme prehľad o tom, aké  cenové relácie sa v tom čase na trhu pohybovali. Pokiaľ ide
o personálne prepojenie mám za to, žalovaná strana nepreukázala personálne prepojenie, čo vyplýva
aj z výpisu z Obchodného registra  obidvoch spoločností. To, že firmy sídlili v jednej budove nezakladá
to, že u týchto firiem dochádzalo k personálnemu alebo finančnému prepojeniu. Pokiaľ ide o platbu,
platba sa  v čase, keď bola uzavretá kúpno-predajná zmluva, bola splátka tejto ceny z kúpnopredajnej
zmluvy prebehla obvyklým spôsobom, čo svedčí z doložených dokladov, účtovnej uzávierky a daňových
výpisov. Žalovaný si uplatnil trovy konania  v prípade, ak bude v spore úspešný.

7. V záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá opätovne na tom, že kúpne zmluvy sú
neúčinné, žiada súd, aby určil, že kúpne zmluvy sú voči veriteľom úpadcu neúčinné, poukazuje na to, že
v podstate GASTROFIT spätne prenajímal všetky  odpredané veci späť úpadcovi, čo je znakom toho,
že  tieto úkony môžu byť odporovateľné. Uvádza, že si trovy konania  v prípade úspechu neuplatňuje.

8. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že má za to, že žalobca nepreukázal svojimi
tvrdeniami personálne a finančné prepojenie žalovaného, to, že predmet kúpny bol zároveň v nájme
úpadcu neznamená, že ihneď od odkúpenia hnuteľných a nehnuteľných vecí došlo k prevedeniu aj
vlastnícky užívaného kúpeného materiálu. Boli u žalovaného isté zámery a tieto zámery realizoval
dočasnou nájomnou zmluvou s tým, že po zavedení výroby GASTROFIT chcel pokračovať v aktivitách
s predmetnými materiálmi. Má za to, že podľa Obchodného registra  nedošlo k žiadnemu personálnemu
prepojeniu a tak isto finančné transakcie nespôsobili  nejaké sťaženie finančnej situácie úpadcu.

9. Na pojednávaní konanom dňa 15.5.2017 v konaniach 52Cbi/86/04, 52Cbi/87/04,  52Cbi/93/03 súd
vypočul opätovne svedkov T.. J. Z. a M.. O.F., ktorých  výsluch navrhla právna zástupkyňa žalobcu.
Súd stranám sporu oznámil, že z výpovede týchto svedkov bude  vychádzať aj vo všetkých ostatných
konaniach, teda aj v konaniach 52Cbi/81/04, 52Cbi/83/04, 52Cbi/84/04 a 52Cbi/85/04, keďže sa jedná
o skutkovo a právne totožné  súdne konania.

10. Svedkyňa T.. J. Z. na pojednávaní dňa 15.5.2017 okrem iného  uviedla, že v spoločnosti
žalovaného nepôsobí od 4.10.2012, v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bola spoločníčkou aj
konateľkou žalovaného. K predmetným kúpnym zmluvám došlo z dôvodu, že sa uzatvárala prevádzka
v Mäsokombináte Zvolen, žalobca predal hnuteľné veci žalovanému. Kúpna cena bola stanovená
znaleckými posudkami a bola vždy určená vyššie ako bola určená hodnota predmetných vecí. Žalovaný
mal v predmete činnosti prenájom hnuteľných vecí. Keďže ukončenie činnosti Mäsokombinátu Zvolen
trvalo určitú dobu, následne tieto kúpené veci prenajal žalovaný úpadcovi za cenu symbolickú, a to
nižšiu, ako bola cena odpisov hnuteľných vecí. Uviedla, že k uhradeniu kúpnej ceny úpadcovi došlo
a došlo aj k plateniu nájmu zo strany úpadcu žalovanému. Uviedla, že v čase uzavretia predmetných
zmlúv mal úpadca aktíva vo výške 652.259.000,---Sk, ročný obrat okolo 19.000.000,--Sk, je teda zrejmé,
že odpredaj  týchto vecí, ktoré sa netýkali hospodárenia úpadcu  a stali sa v Mäsokombináte Zvolen
nadbytočnými, nemohol ovplyvniť finančný stav úpadcu a ani mu spôsobiť úpadok. Za tieto veci bolo
úpadcovi riadne zaplatené, zmenila sa forma aktív z vecí hnuteľných na finančné. Uviedla, že u úpadcu
pracovala ako asistentka, kúpne ceny boli určené znaleckým posudkom. Tiež uviedla, že veci sa
prenajímali úpadcovi za symbolickú cenu s tým, že nájom bol dohodnutý iba na určitú dobu, potom mienil
žalovaný nakladať s predmetnými hnuteľnými vecami v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže mal
v predmete činnosti prenájom hnuteľných vecí. Svedkyňa uviedla, že veci kupovali na sklad, keďže
mali ďalšieho partnera, žalovanému sa táto kúpa zdala výhodná z dôvodov, ktoré už uviedla. Na otázku
právnej zástupkyne žalobcu prečo uhrádzal žalovaný tieto ceny v hotovosti, prípadne zápočtom, uviedla,
že ceny neboli také vysoké a žalovaný dostával za činnosť vo svojej prevádzke finančné prostriedky v
hotovosti, preto aj kúpne ceny platili v hotovosti, keďže firmy sídlili blízko seba. Na ďalšiu otázku ohľadne
predmetnej nehnuteľnosti, (je predmetom konania 52Cbi/93/03), ktorá bola ohodnotená znaleckým
posudkom na sumu 603.050,--Sk, kúpna cena bola dohodnutá vo výške 2.400.000,--Sk, takmer 4 x viac



ako cena ohodnotená znaleckým posudkom, svedkyňa uviedla, že takýto nebytový priestor v K. bol za
dohodnutú kúpnu cenu pre nich výhodný a úpadca požadoval takúto kúpnu cenu. Uviedla, že žalovaný
vo vlastníctve tieto nehnuteľností nemá a predal ich so ziskom, preto sa mu javila cena ako výhodná.
Cenu žalovaný akceptoval, v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol vysoký nárast cien za nehnuteľnosti.
Ďalej uviedla, že  nemá  vedomosť o tom, že by audítor úpadcovi vytkol bezhotovostné platby v prípade,
ak sa vykonával audit.

11. Svedok M.. O.F. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 15.5.2017 uviedol, že k odkúpeniu
predmetných vecí zo strany žalovaného došlo z dôvodu, že tento mal záujem s nimi ďalej podnikať
a nakladať. Uviedol, že tieto veci chceli používať na nový podnik, žalovaný mal robiť celú obchodnú
činnosť pre Mäsokombinát aj Pivovar, s tým, že by celú obchodnú činnosť do budúcna riešil žalovaný.
Ďalej uviedol, že čo sa týka predmetných technológií Pivovaru, ktoré nie sú predmetom týchto žalôb,
pôvodný správca konkurznej podstaty potom, ako spoločnosť GASTROFIT vyhrala iný súdny spor
vedený na Krajskom súde v Banskej Bystrici tieto technológie popredal, išlo o technológie v hodnote cca
70.000.000,--Sk, predal ich za 200.000,--Sk. Kúpnu cenu za technológie žalovaný uhradil, nepamätal
si, či to bolo v hotovosti alebo prevodom. Uviedol, že nájom za tieto prenajaté veci úpadca platil. Čo
sa týka predaja nehnuteľnosti v K., uviedol, že žalovaný bol ochotný uhradiť takúto vysokú kúpnu
cenu aj ju zaplatil. Na otázku, aký bol vzťah s M., svedok uviedol, že s nimi mienili spolupracovať na
ruskom trhu, úpadca sa snažil expandovať na ruský trh, zvýšiť produkciu, zamestnanosť, kde malo
odísť aj časť technológií, na Slovensko sa mali kúpiť nové technológie, z tohto zámeru zišlo kvôli
vyhlásenému konkurzu. Uviedol, že ak bol u žalovaného konateľom, určite musel so spoločnosťou
Mižetek spolupracovať, museli byť partneri. Uviedol, že veci predávali bez verejnej súťaže priamo
žalovanému z dôvodu, že iný záujem o ne nebol. Z 15 mäsokombinátov ostali možno tri alebo štyri,
Mäsokombinát Zvolen bol jeden z najväčších na Slovensku, predmetné technológie, ktoré sa predávali,
neboli takými, ktoré by mohol používať a kúpiť nejaký malý podnikateľ, malý mäsokombinát,  by ich
nemohol na svoju prevádzku využiť. Uviedol, že žalovaný ich kúpil z dôvodu možnej spolupráce s
Ruskou federáciou, kde by sa otvorila sódovkáreň, pivovar aj mäsokombinát. Na ďalšiu otázku, prečo
boli kúpne ceny platené v hotovosti, svedok uviedol, že bola taká doba. Financie, ktoré doniesol žalovaný
prekontrolovali pokladníčky úpadcu. Peniaze sa vkladali do banky.

12. Podľa § 204 CSP  dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

13. Odvolací súd  v uznesení č. k. 5Obo 8/2014 z  27.11.2014 vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal
takmer žiadne dokazovanie, žiadny dôkaz listinami, vec prejednal bez účasti účastníkov konania len za
účasti právnych zástupcov.

14. Súd oboznamuje vzhľadom na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia NS SR s kúpnou zmluvou č.
007/2002, faktúrou k predmetnej kúpnej zmluve, s príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom
na sumu 691.629,--Sk, ktorý sa vzťahoval na predmetnú kúpnu zmluvu,  kúpnou zmluvou č. 008/2002,
protokolom  o odovzdaní a prevzatí veci k tejto zmluve, s faktúrou k predmetnej zmluve, s príjmovým a
výdavkovým dokladom na sumu 691.629,--Sk, kúpnou zmluvou č. 009/2002, protokolom o odovzdaní a
prevzatí veci, faktúrou, príjmovým a výdavkovým dokladom, kúpnou zmluvou č. 010/2002, protokolom
o odovzdaní a prevzatí veci, faktúrou, príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom k tejto
zmluve, kúpnou zmluvou č. 011/2002, protokolom o odovzdaní a prevzatí veci, faktúrou, príjmovým
a výdavkovým pokladničným dokladom,  kúpnou zmluvou č. 010/2002, protokolom o odovzdaní a
prevzatí veci, faktúrou, príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom, nájomnou zmluvou č.
004/2003 z 1.1.2003, prílohou č. 1 k nájomnej zmluve, dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve,  písomným
vyjadrením žalovaného k žalobe doručeným súdu dňa 11.3.2004, spolu s výpisom z Obchodného
registra žalovaného,  so súvahou v plnom rozsahu k 31.12.2001,  rozhodnutím NS SR sp. zn. 5 Obo
8/2014-129 zo dňa 27.11.2014,   rozsudkom 52 Cbi 78/2004 zo dňa 25.5.2015, s rozsudkom NS SR sp.
zn. 3Obo/34/2015 zo dňa 28.1.2016, ktorým bol rozsudok KS v B.Bystrici potvrdený, nakoľko v tomto
konaní boli vypočutí po prvotnom zrušení rozsudku KS v B.Bystrici aj svedkovia T.. J. Z. a M.. O.F., ktorí
boli opätovne vypočutí na pojednávani dňa  15.5.2017, s výpisom z Obchodného registra  úpadcu a
žalovaného.



15. Súd vykonal dokazovanie predmetnými listinami, avšak poukazuje na ust. § 204 CSP, podľa ktorého
dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí
ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah
neboli protistranou spochybnené. Súd dokazovanie predmetnými listinami založenými v spise vykonal
a to oboznámením s ich obsahom napriek tomu, že všetky predmetné listiny boli  jednotlivým stranám
sporu doručené a ich obsah nebol protistranou spochybnený.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K 202/2002 zo dňa 18. 8. 2003 vyhlásil konkurz
na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vladimíra Nosku.

17. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.1.2004 domáhal určenia neúčinnosti kúpnych zmlúv
uzavretých medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim.

18. Predmetom kúpnych zmlúv bol predaj technologických zariadení špecifikovaných v zmluve. Kúpna
cena bola určená dohodou zmluvných strán sumárne vo výške 4.028.988,- Sk bez DPH. Kúpna cena
je splatná na základe faktúry vystavenej  predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám
predávajúceho.

19. Žalobca predložil ako dôkaz nájomnú zmluvu č. 004/2003 uzavretú  dňa 1. 1. 2003 medzi žalovaným
ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, ktorou prenajímateľ ako výlučný vlastník prenajíma
opakovane mesačne hnuteľné veci, ktoré patria vlastníkovi. Ide o hmotný investičný majetok podľa
špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 v tejto zmluve tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť. Prenajímateľ
prenecháva predmet nájmu uvedený v bode 1.1 zmluvy nájomcovi na dočasné užívanie za účelom
realizácie činnosti nájomcu. Nájomca sa zaviazal, že za predmet nájmu  uvedený v prvom bode zmluvy
zaplatí nájomné vo výške 1.344.000,-Sk ročne bez DPH. Súčasťou nájomnej zmluvy č. 004/2003 bola
príloha č. 1 k zmluve, v ktorej bol uvedený súhrn prenajímaného hmotného investičného majetku, s tým,
že sa jednalo o 30 položiek, medzi nimi 6  položiek, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv. Zmluvné strany
sa v Dodatku č. 1 dohodli na skončení nájmu ku dňu 31.5.2003.

20. V konaní 52Cbi/78/2004 boli po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR vypočutí svedkovia
a následne bola  rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 52Cbi/78/2004-168 zo dňa 25.9.2015
opätovne žaloba zamietnutá. Na základe odvolania pôvodného žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom
č. k. 3Obo/34/2015 zo dňa 28.1.2016 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. Keďže
súd  v konaniach 52Cbi 73/2004, 75/2004 a 76/2004, v ktorých rozhodol dňa 10.4.2017 a 15.5.2017
oboznamoval strany sporu výpoveďami svedkov vykonanými v konaní 52Cbi/78/2004, aj v tomto konaní
poukazuje na výpoveď svedkov,  a to už či pôvodnú výpoveď svedkyne T.. Z., svedka M.. O.F., ale aj na
výpoveď svedkýň T.. B. O. a T.. M. C., ako aj na výpoveď pôvodného žalobcu JUDr. Vladimíra Noska.

21. Pôvodný žalobca  - JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB,
s. r. o. Slovenská Ľupča v konaní 52Cbi/78/2004  uviedol, že okolnosti prevodu majetku z úpadcu na
odporcu boli vykonávané v čase, keď došlo k prvému zrušeniu konkurzu, ktorý bol vyhlásený na úpadcu
a bol zrušený Najvyšší súdom SR len pre formálne vady s tým, že k masívnemu prevodu majetku došlo
medzitým, ako bol prvýkrát zrušený konkurz na majetok úpadcu a v čase, kým bol vyhlásený druhýkrát.
majetok bol prevádzaný z úpadcu na žalovaného kúpnymi zmluvami, ktorých kúpna cena nikdy nebola
fyzicky uhradená, nakoľko po uzavretí kúpnych zmlúv boli uzatvárané kúpne zmluvy, kde nájomné platil
úpadca žalovanému, keďže následne po uzavretí kúpnych zmlúv prenajal tento majetok žalovanému.
Nájomné išlo na započítanie kúpnych cien. Čo sa týka kapitálového a personálneho prepojenia T.. J. Z.
bola spoločníčkou žalovaného od 3. 5. 2000 do 4. 10. 2012 a v tom istom čase bola aj spoločníčkou
spoločnosti Sladovňa, a. s.  Levice, tam bola členkou predstavenstva a zároveň úpadca Pivovar Urpín
BB, s. r. o. bol spoločníkom u žalovaného do 17. 2. 2002 a od 18. 2. 2002 bola spoločníkom žalovaného
spoločnosť Mižetek, s. r. o. Uviedol, že sa jednalo o prevody simulované s cieľom previesť majetok z
úpadcu na žalovaného, aby tento nepodliehal konkurzu.  V čase, keď boli vykonávané a uskutočnené
predmetné kúpny zmluvy bol úpadca v úpadku, z toho dôvodu je zrejmý úmysel úpadcu v prevode tohto
majetku, zbaviť sa majetku a previesť ho do inej spoločnosti, aby nebol zahrnutý do konkurznej podstaty.

22. Svedkyňa T.. J. Z. uviedla, že Pivovar Urpín plánoval zastaviť výrobu v Mäsokombináte Zvolen,
preto došlo k uzavretiu predmetných kúpnych zmlúv a k odkúpeniu týchto hnuteľných vecí spoločnosťou
GASTROFIT s tým, že cena bola stanovená na základe znaleckých posudkov vypracovaných v čase,



keď došlo k uzatváraniu kúpnej zmluvy. Žalovaný uhradil finančné prostriedky v hotovosti úpadcovi, o
čom svedčia výdavkové pokladničné doklady. Uviedla, že žalovaný odviedol daňovému úradu 23 %  DPH
z predmetnej kúpnej ceny, a to vo výške 113.068,--Sk. Čo sa týka nájomných zmlúv, tie boli uzatvárané
z dôvodu, že  Mäsokombinát Zvolen ešte potreboval predmetné veci na svoju prevádzku, kým ukončí
činnosť, ktorá bola ukončená v máji 2003. Jednalo sa o nájomné zmluvy uzatvárané na pár mesiacov.
Uviedla, že žalovaný nespôsobil úpadok  úpadcu, pretože ako vyplýva z predloženej súvahy k 31. 12.
2001 bol ročný obrat úpadcu 570.000.000,--Sk a teda ani nájomné, ktoré hradil žalovanému nemohlo
spôsobiť jeho úpadok. Čo sa týka zálohových platieb uviedla, že tieto sa netýkali predmetnej kúpnej
zmluvy, jednalo sa o zálohu vo výške 600.000,--Sk vracanú na dvakrát, 1 x  200.000,--Sk, 1 x 400.000,--
Sk, nešlo o uvedenú kúpnu cenu.  Opätovne uviedla, že kúpna cena bola fyzicky úpadcovi vyplatená.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že účelom kúpy predmetných hnuteľných vecí zo strany
žalovaného bol jeden z predmetov činnosti, a to prenájom hnuteľných vecí s tým, že žalovaný plánoval s
týmito vecami podnikať za účelom dosiahnutia zisku, avšak až po ukončení prevádzky Mäsokombinátu.
Zároveň uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola s konateľom úpadcu v žiadnom osobnom
vzťahu okrem obchodného.

23. Svedok M.. O.F. uviedol, že dôvodom  uzatvárania kúpnych zmlúv bola skutočnosť, že Mäsokombinát
vo Zvolene končil svoju prevádzku s tým, že žalovaný mal zrejme ďalšie obchodné záujmy, napr. so
spoločnosťou Mižetek a nevie, či tie hnuteľné veci potreboval. Uviedol, že kúpnu cenu za tieto hnuteľné
veci žalovaný úpadcovi uhradil, o čom svedčia predložené doklady v spise. Podpis na príjmovom doklade
je po nahliadnutí do tohto dokladu jeho, a zároveň je tam podpis pokladníka,  nevedel určiť, koho je
podpis, pretože v tom čase mal úpadca viac pokladníčok s tým, že v účtovníctve úpadcu musia byť
zaevidované platby ako kúpne ceny.  Nájomné zmluvy boli uzatvárané preto, že pivovar potreboval tie
technológie a musel by si ich znovu odkúpiť alebo prenajať len do určitej doby. Uviedol, že nie sú pravdivé
tvrdenia žalobcu, že by neuhrádzal daňové povinnosti, nakoľko mu prišiel preplatok na DPH, zároveň
uviedol, že v čase, keď uzatváral predmetné zmluvy, tak mal finančné prostriedky ako tak, ale na hrane.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, na základe čoho  platil žalovanému  zálohy,  svedok uviedol,
že sa k tomu nevie vyjadriť, ale zrejme to boli zálohy uhrádzané na nájomné. Uviedol, že v spoločnej
domácnosti so svedkyňou Valovou nebýval, boli len v obchodnom vzťahu.

24. Svedkyňa T.. B. O. uviedla, že pracovala v Pivovare Urpín ako vedúca ekonomického oddelenia
aj počas konkurzu a mala na starosti oddelenie účtovníctva a celkovo finančníctvo. Nemala dosah na
financie, jej rukami financie v hotovosti neprešli, ani malé sumy s tým, že jej bola doručená zmluva,
doklady, tieto zaúčtovali, cez pokladňu dala účtovníčke príkaz zaúčtovať, zaúčtovalo sa to ako príjem,
pokiaľ sa malo jednať o príjem finančných prostriedkov s tým, že pokladňu s peniazmi nemali k dispozícii,
táto bola u pána Y. alebo u pani Z.. Po nahliadnutí do príjmového pokladničného dokladu č. 190 uviedla,
že v kolónke schválil je podpis pána Y. a podpis  pokladníka je podpis pani Y. (V. alebo G.) na výdavkovom
pokladničnom doklade je podpis na pečiatke Pivovar Urpín pána Y. a podpis schválil pani Z.. Čo sa týka
nájomných zmlúv uviedla, že tieto nehradila ani ona ani žiadne pracovníčky fyzicky uvedené sumy ako
nájomné, ktoré sa má uplatnil v spoločnosti žalovaného len pripravili faktúru s tým, že nevie uviesť, či
sa nejaká vystavovala, odovzdali to pánovi Y., muselo by sa zistiť z účtovníctva, či boli tieto finančné
prostriedky uhradené a úhrada zrealizovaná fyzicky. Mohlo to byť zaplatené fyzicky pokladňou alebo aj
cez účet. Ďalej uviedla, že podľa súvahy, ktorá sa nachádza na č. l. 37 spisu by malo byť vidno, či bola
odvedená daň za dané obdobie, mohla byť odvedená, alebo môže to byť iný záväzok voči daňovému
úradu. V časti B oddiel 3 riadok 5 štátne daňové záväzky a dotácie, na tomto riadku je stav neodvedenej
dane, je to daň z príjmov právnických osôb, závislej činnosti, DPH, akékoľvek záväzky voči štátu. Na
otázku právneho zástupcu žalobcu aká bola finančná situácia žalobcu v čase uzatvárania predmetných
kúpnych zmlúv svedkyňa uviedla, že  prišla do pivovaru, keď mal finančné problémy, mala dohodu s
pánom Y., že mu urobí reštrukturalizáciu, zaoberala sa jeho podnikateľskými aktivitami. Na ďalšiu otázku,
či sa mohol ročný obrat v spoločnosti pohybovať vo výške 570.000.000,--Sk uviedla že, ak berieme obrat
z účtovných výkazov, predaj vlastných výrobkov a čo je v účtovníctve, to bolo. Jedna vec je účtovníctvo,
kde sa robil predaj na základe fakturácie o predaji, čo sa účtuje do účtovníctva a druhá vec je kešová
situácia. Na otázku súdu, či teoreticky  bolo možné, že finančné prostriedky by boli úpadcovi vyplatené,
uviedla, že ak by boli vložené do banky, tak by sa to dalo zistiť ako vklad, ak by nešli cez bankový účet,
tak sa to zistiť nedá.  Po nahliadnutí do výdavkového a pokladničného dokladu na č. l. 33 ohľadne záloh
svedkyňa uviedla, že uvedené finančné prostriedky firma vyplatila úpadcovi ako účel platby vrátená
záloha s tým, že predtým musel zrejme túto sumu vyplatiť úpadca žalovanému.



25. Svedkyňa T.. M. C. vo svojej výpovedi uviedla, že bola zamestnaná u úpadcu ako vedúca učtárne,
pred vyhlásením aj počas konkurzu, keď ju zamestnal správca konkurznej podstaty. Na otázku súdu,
kto vystavil predmetnú faktúru uviedla, že fakturačné oddelenie úpadcu, jednalo sa o pracovníčku, ktorá
mala na starosti vystavenie faktúr, ale patrila pracovne pod svedkyňu. Predmetné faktúry boli vystavené
na základe toho, že z učtárne  im boli predložené a doručené  kúpne zmluvy, na základe nich sa vystavila
faktúra. V Pivovare Urpín existovali dve pokladne, jedna bežná, ktorou prechádzali bežné platby, tržby,
úhrady a ďalšia, ktorú mala na starosti T.. Z. s konkrétnou pokladníčkou. Uviedla, že  T.. Z. mala
kanceláriu v Pivovare Urpín, má dojem, ale to nevie uviesť, že tam mohla byť aj zamestnaná s tým, že cez
túto pokladňu išli finančné toky ohľadne zmlúv uzatváraných medzi pivovarom a spriaznenými firmami.
Uviedla, že do roku 2002, kedy bol prvýkrát vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, boli poskytované
Pivovarom Urpín zálohy, jednak Mäsokombinátu Zvolen, jednak GASTROFITU, a to v objeme cca
Mäsokombinátu 40.000.000,--Sk, GASTROFITU cca 30.000.000,--Sk s tým, že keď došlo k vyhláseniu
konkurzu na majetok Mäsokombinátu Zvolen, došlo k presunutiu technológie na Pivovar Urpín. Pivovar
Urpín kúpil technológie z Mäsokombinátu a potom ich predmetnou kúpnou zmluvou aj  ostatnými
kúpnymi zmluvami predal spoločnosti žalovaného. Po nahliadnutí do  výdavkového pokladničného
dokladu č. 615 zo dňa 17.4.2002, kde bola vyplatená žalovanému od úpadcu suma 600.000,--Sk s
DPH ako záloha a následne ten istý deň 17.4.2002 mala byť predmetnými výdavkovými pokladničnými
dokladmi uhradená kúpna cena zo strany žalovaného, a to konkrétne vo výške 604.668,--Sk s DPH
ako úhrada faktúry č. 121275,  svedkyňa uviedla, že sa mohlo jednať o zápočet skôr vyplatených záloh
spoločnosti GASTROFIT a následne vyplatenia kúpnej ceny zo spoločnosti GASTROFIT úpadcovi.
Uviedla, že presný objem finančných prostriedkov, a to záloh, ktoré boli poskytnuté zo strany Pivovar
Urpín bolo vo výške 37.000.000,--Sk s tým, že fyzicky peniaze išli žalovanému, väčšinou nie cez účet,
ale ona ich konkrétne nevyplácala, zrejme to vyplácala pokladníčka priamo žalovanému. Čo sa týka
týchto záloh, zápočet s dodávateľskými faktúrami bol vykonaný na sumu 16.700.000,--Sk. Jednalo sa
o zápočet s dodávateľskými aj s odberateľskými faktúrami, o zápočet záloh s odberateľskými faktúrami
suma 812.000,--Sk bola uhradená hotovosťou Pivovaru Urpín. Nedá sa oddeliť nájomné + technológie
z Pivovaru Urpín a Mäsokombinátu, to bolo navzájom prepletené. V r. 2002 išla cez účet a pokladničné
doklady z Pivovaru Urpín  spoločnosti žalovaného suma 3.700.000,--Sk a príjmové doklady ktorými
mali byť vyplácané finančné prostriedky úpadcovi od žalovaného boli vo výške 2.800.000,--Sk, teda
rozdiel medzi 4.700.000,--Sk a 2.800.000,-- boli zálohy, ktoré mali byť uhrádzané úpadcom  žalovanému.
Tento rozdiel boli fyzické peniaze, ktoré išli žalovanému. Určite by sa našli doklady, keď išli cez bankový
účet finančné prostriedky z úpadcu žalovanému a spätne boli vyplácané zo žalovaného úpadcovi cez
pokladňu , teda započítané.   Na otázku, či na základe pokynu T.. Z. ako konateľky GASTROFITU
boli zaúčtované finančné prostriedky pre Pivovar Urpín svedkyňa uviedla, že ako je boli odovzdané
príjmové a  výdavkové pokladničné doklady, boli zaúčtované do účtovníctva Pivovaru Urpín. Doklady
za GASTROFIT podpisovala T.. Z. a za Pivovar Urpín väčšinou pán Y.. Na otázku, či boli finančné
prostriedky z nájomného konkrétne zo zmluvy č. 4/2003, ktorá je predmetom sporu uhrádzané v
hotovosti žalovanému sa vyjadriť nevedela, uviedla, že niekedy boli vyplácané v hotovosti, niekedy cez
zápočet, ale v deň vyhlásenia konkurzu nemal úpadca voči žalovanému žiaden dlh. Na otázku čím
vie svedkyňa preukázať, že suma 37.000.000,--Sk bola vyplatená spoločnosti žalovaného  ako zálohy,
uviedla, že sa to dá preukázať dokladmi úpadcu, mal by mať žalovaný doklady vo svojom účtovníctve.

26. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní  (ďalej len „ZKV“) konkurzný
veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2
až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému
veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti
dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

27. Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi
dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v
písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon.

28. Podľa § 15 ods. 5 ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný
v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná
hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku
takého právneho úkonu.



29. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV sa kapitálové alebo personálne prepojenie
vyžaduje v čase uskutočnenia právneho úkonu.  Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného bola
spoločníkom žalovaného v čase uzavretia predmetných kúpnych zmlúv T.. J. Z. a MIŽETEK spoločnosť
s ručením obmedzeným Moskva. Konateľom žalovaného bola T.. J. Z..

30. Podľa výpisu z obchodného registra úpadcu bol spoločníkom úpadcu O.F. M.., M.. O.F. a konateľom
úpadcu M.. O.F.. Z uvedeného potom nevyplývajú ani skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe o
personálnom ani kapitálovom prepojení úpadcu a žalovaného.

31. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na vyjadrenie právneho zástupcu pôvodného žalobcu, ktorý sám k
personálnemu prepojeniu na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2013 v konaní 52Cbi/73/2004 uviedol, že
medzi spoločnosťou úpadcu a žalovaného nejde o personálne prepojenie, len o kapitálové prepojenie.

32. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukazovala aj na personálne aj kapitálové prepojenie medzi
žalobcom a žalovaným, čo konkrétne vyplývalo aj z výpovede svedkov na pojednávaní dňa 15.5.2017 s
tým, že toto prepojenie nepopreli ani svedkovia, súd uvádza, že kapitálové alebo personálne prepojenie
zákon vyžaduje pri ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV v čase uskutočnenia právneho úkonu. Podľa výpisu z
obchodného registra nebolo toto prepojenie preukázané, preto nemôže súd  prijať záver o personálnom
alebo kapitálovom prepojení ani vzhľadom na výpovede svedkov, (to, že T.. Z. bola konateľkou, prípadne
spoločníčkou vo firmách  spriaznených s úpadcom, čo tvrdil pôvodný žalobca v konaní 52Cbi/78/2004,
nemá súvis s personálnym ani kapitálovým prepojením medzi úpadcom a žalovaným).

33. Súd vykonával dokazovanie dokladmi pripojenými v súdnom spise, vyššie v odôvodnení tohto
rozhodnutia  uvádzanými, vyhodnocoval dôkazy  v súlade s  ust. § 191 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že ani po opätovnom  doplnení dokazovania a   vyhodnotení dôkazov sa žalobcovi  nepodarilo
preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe ohľadne neúčinnosti kúpnych zmlúv, a to,  že by predmetnými
právnymi úkonmi došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani že sa dlžník dostal do úpadku
práve v dôsledku týchto právnych úkonov, prípadne že by bol dlžník v čase vykonania úkonu už v
úpadku, nepreukázal, že  v skutočnosti nikdy nedošlo k reálnemu plneniu zo strany žalovaného, že
by predmetnými kúpnymi zmluvami došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu,  ani kapitálové
a personálne prepojenie, ktoré pôvodne v žalobe uvádzal.   Výpoveďami svedkov na pojednávaní
dňa 15.5.2017 sa preukázali tvrdenia, ktoré už uvádzali vo svojej predchádzajúcej výpovedi v konaní
52Cbi/78/2004, teda, že žalovaný mal záujem kúpiť predmetné technológie vzhľadom na skutočnosť,
že v predmete činnosti mal prenájom hnuteľných vecí, mal záujem s týmito vecami obchodovať a
svedkyňa potvrdila, že kúpne ceny boli skutočne úpadcovi zaplatené. Svedok M.. O.F. potvrdil, že k
predaju uvedených vecí z Mäsokombinátu Zvolen došlo z toho dôvodu, že mäsokombinát vzhľadom na
vznik obchodných reťazcov musel ukončiť svoju činnosť,  úpadca  mal záujem expandovať na ruský
trh, spolupracovať so žalovaným a potvrdil, že finančné prostriedky zo strany žalovaného úpadcovi
zaplatené boli.   Ani výpovede svedkýň T.. O. a T.. C. v konaní 52Cbi/78/2004 nepreukázali  tvrdenia
žalobcu, že   nedošlo nikdy k reálnemu plneniu  kúpnej ceny zo strany žalovaného  úpadcovi keď tvrdili,
že u úpadcu boli dve pokladne a cez pokladňu, ktorú mali oni na starosti tieto finančné prostriedky
zaevidované neboli.   Nepodarilo sa žalobcovi preukázať, že by neboli uvedené finančné prostriedky
poskytnuté ani cez inú pokladňu úpadcu.

34. Keďže sa v spise nachádzali príjmové a výdavkové doklady, podľa ktorých bola zo strany žalovaného
kúpna cena úpadcovi  uhradená,  podľa názoru súdu žalobca  na preukázanie svojich tvrdení o
opaku, teda o nezaplatení kúpnej ceny neuniesol dôkazné bremeno. Podľa cit. ustanovenia § 15 ods.
1 ZKV  žalobca musel v tomto konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka, kúpnymi zmluvami,
ktoré sú inak platné došlo k ukráteniu vymáhaných pohľadávok konkurzných veriteľov. K ukráteniu
vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov dôjde vtedy, ak právnymi úkonmi dlžníka sa jeho
majetok zmenšil, pričom majetok, ktorý dlžníkovi naďalej ostal a môže slúžiť na uspokojenie konkurzných
veriteľov nepostačuje na ich úplné uspokojenie.  Ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok
konkurzných veriteľov sa musí preukázať bez ohľadu na to, podľa ktorého ust. § 15 ods. 2 až 6 ZKV
sa žalobca odporovateľnosti domáha. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde
vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia
je ekvivalentná. Aj keď neskôr došlo k prenájmu hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy,
nemožno túto skutočnosť považovať za konanie v rozpore so zákonom, keďže zákon to nezakazuje.
Súd zároveň poukazuje aj na dôvod odporovateľnosti, ktorý v žalobe uviedol žalobca, a to § 15 ods.



5 ZKV, podľa ktorého  predpokladom úspešnej odporovateľnosti je, že dlžník prijal nižšiu hodnotu ako
bola primeraná hodnota v čase konania úkonu a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku práve
v dôsledku tohto právneho úkonu. Keďže žalobca oprel dôvod neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy
aj o toto ustanovenie a v žalobe tvrdil, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za
primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu a teda hodnota prijatá predávajúcim, t. j.
úpadcom bola nižšia ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu a teda aj z týchto
dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, podľa ust. § 15 ods. 5  ZKV  bol žalobca
povinný preukázať, že ceny prevádzaných technológií nezodpovedali reálnej cene na príslušnom trhu.
Na tvrdenie o neprimeranosti kúpnej ceny predávaných vecí  žalobca neprodukoval nijaké dôkazy  a tiež
neosvedčil svoj nárok na určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa ust. § 15 ods. 4  písm.
c/ ZKV.

35.  Súd pri svojom opätovnom rozhodovaní vychádzal z dôkazov predložených  pôvodným žalobcom,
keď novoustanovený správca konkurznej podstaty žiadne iné dôkazy  na preukázanie svojich tvrdení
okrem návrhu na opätovný výsluch svedkov neprodukoval, zotrval na pôvodne podanej žalobe, preto
sa súd zaoberal dôvodmi v nej uvedenými.  Súd nepristúpil k výsluchu žalobcu, hoci tento bol na
pojednávanie predvolaný, ustanovil si za seba právneho zástupcu, ktorý na otázku súdu, či sa žalobca
nemienil na pojednávanie dostaviť uviedol, že nie, keďže tak ako uviedol už v predchádzajúcich
konaniach žalobca sa nemá dôvod dostaviť na pojednávanie a vypovedať, pretože nebol správcom
konkurznej podstaty ani v čase, keď bol začatý konkurz, ani v čase vykonávania predmetných právnych
úkonov a nemá čo k týmto skutočnostiam uviesť.  Keďže sa jedná o novoustanoveného správcu
konkurznej podstaty úpadcu, ktorý nie je oboznámený jednak so stavom jednotlivých súdnych konaní,
ani s úkonmi vykonávanými medzi úpadcom a žalovaným, dospel súd k záveru, že jeho výpoveď by súdu
skutkový stav inak, ako ho preukazoval pôvodný žalobca, neozrejmila. Zároveň  vykonal dokazovanie
aj výpoveďami  pôvodného žalobcu a svedkov vypočutých v konaní 52Cbi/78/2004, keďže sa jedná o
skutkovo totožné konania.  Pri rozhodovaní  vychádzal súd aj z rozsudku  Najvyššieho súdu SR č. k.
3Obo/34/2015 zo dňa 28. 1. 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 52Cbi/78/2004-168 zo dňa 25.9.2015, ktorým bola tiež žaloba zamietnutá.

36.  Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

37. Súd zároveň poukazuje na to, že  riešil viacero žalôb pôvodného žalobcu proti žalovanému, v ktorých
sa jednalo o neúčinnosť jednotlivých kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom Pivovar Urpín BB, s.
r. o. Slovenská Ľupča a spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica.  Vo všetkých veciach
krajský súd   žalobu zamietol   a Najvyšší súd SR rozsudky krajského súdu v napadnutej časti ako vecne
správne potvrdil, hoci krajský súd rozhodol  úplne totožne a na základe takých istých skutkových zistení
ako v tomto konaní, v ktorom bol rozsudok  Najvyšším súdom SR zrušený (č.k. 5Obo 8/2014 zo dňa
27.11.2014). Jedná sa o rozsudky NS SR č. k. 2Obo/4/2014 zo dňa 26. 2.2015, 4Obo/14/2014 zo dňa
31. 3. 2015, 4 Obo/24/2014 zo dňa 29. 4. 2015, 4Obo/26/2014 zo dňa 27. 5. 2015 a 4Obo/25/2014 zo
dňa 27. 5.2015 a tiež rozsudok 3Obo 34/2015 zo dňa 28.1.2016.

38.  O trovách konania rozhodol súd  podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému,
ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej
Bystrici, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým (§365 ods. 1 CSP), že
a) neboli splnené procesné podmienky,



b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (§ 366 CSP)
a) sa týkajú procesných  podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo má ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "7d5d9518-a112-41f9-bc4e-3b06636e574c:8b7ee8d0-1853-40e8-8120-aa44998307d5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6004110117.6", "spisova_znacka": "52Cbi/86/2004", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Cbi/86/2004 z 14. 5. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6004110117.6"}, {"guid": "687c9469-2526-4a5c-82e4-10b2102ca17d:5682e1e3-c0d0-4c9d-9ecc-2f4748e46c64", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6004110104.6", "spisova_znacka": "52Cbi/73/2004", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Cbi/73/2004 z 9. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-04-09", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6004110104.6"}, {"guid": "633d899c-ab13-4c4a-b763-2378801fa557:188028ae-75f3-4ca3-8ca9-52daf575014b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6004110109.7", "spisova_znacka": "52Cbi/78/2004", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Cbi/78/2004 z 20. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-09-20", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6004110109.7"}], "citovane_v": []}