Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/75/2011 z 16. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. apríla 2012, sp. zn. 11Co/75/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1209219090.1 Krajský súd Bratislava | 11Co/75/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1209219090.1 | 2012-04-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 657 OZ, § 517 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d46d6e35-66e3-4ee3-89c0-ec68ec069245 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1209219090.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/75/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209219090
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1209219090.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a
členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa:
K.. S. Š., bytom G. X, J., proti odporcovi: E. D., bytom E. X, J., o zaplatenie 3.319,39 euro s
príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.02.2011,
č.k. 13C/212/2009-117 jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo
výške X.XXX,XX euro spolu s X,X% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a istinu
vo výške XXX,XX euro spolu s X% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a o trovách konania
rozhodol s použitím ust. § 142 ods.2 O.s.p. pri zohľadnení čiastočného úspechu oboch účastníkov tak,
že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 657 Občianskeho zákonníka a tým, že po vykonanom
dokazovaní ( výsluchov navrhovateľa, odporcu a svedkyne W.. E. E. a po oboznámení sa listinnými
dôkazmi - Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenia
zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdenia zo dňa XX.XX.XXXX, výzvy na vrátenie pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX,
výpisov z účtu Občianskeho

združenia Rómov a ďalších listinných dôkazov založených v súdnom spise ) mal za preukázané, že
návrh navrhovateľa je dôvodný. Z originálov listinných dôkazov ustálil, že navrhovateľ a odporca uzavreli
dňa 21.12.2007 Zmluvu o pôžičke ( nazvanú potvrdenie) predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky
odporcovi vo výške XX.XXX,- Sk, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť do XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX
účastníci uzavreli ďalšiu Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky odporcovi vo
výške X.XXX,- Sk, ktorú sa odporca zaviazal vrátiť na žiadosť navrhovateľa. Obaja účastníci konania
zmluvu a potvrdenie o pôžičke podpísali a v priebehu konania odporca potvrdil, že na predložených
listinných dôkazoch je jeho podpis.



Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní sa nepreukázala okolnosť,
že by odporca navrhovateľovi pôžičky uhradil. Argumentáciu odporcu o tom, že v danom prípade sa
nejednalo o pôžičku pre neho ako fyzickú osobu, ale pre Občianske združenie O. vyhodnotil ako účelovú
obranu, nepodopretú žiadnymi dôkazmi . Z obsahu oboch zmlúv totiž vyplýva, že dlžníkom navrhovateľa
je fyzická osoba - odporca, ktorý aj svojím podpisom túto skutočnosť potvrdil. V predložených zmluvách
nie je dlžníkom navrhovateľa Občianske združenie O. a odporca pri svojom podpise na oboch listinách
nepripojil doložku, že pôžička by mala byť poskytnutá za združenie jemu, ako štatutárovi združenia.
Za účelovú považoval súd aj obranu odporcu, že pôžičky boli vrátené, lebo navrhovateľ sám prevádzal
peniaze z účtu združenia internet bankingom, a aj sebe vracal takto poskytnuté peniaze. Súd v konaní
zistil, že navrhovateľ skutočne poukazoval peniaze, aj si vracal pôžičky z účtu združenia, avšak v
prípade dvoch poskytnutých pôžičiek, ktoré zostali po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom a
uzneseniach súdu zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX predmetom sporu ( v označených
uzneseniach súd rozhodol o zastavení konania o návrhu v časti istiny vo výške X.XXX,XX euro a v časti
úroku z omeškania vo výške X,X % ročne zo sumy XXX,XX euro od XX.XX.XXXX do zaplatenia a úroku
z omeškania vo výške X,X % ročne zo sumy XXX,XX euro od XX.XX.XXXX do zaplatenia ) odporca
vrátenie pôžičiek nepreukázal, a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvého stupňa v tejto
súvislosti poukázal na ust. § 120 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníci konania majú procesnú dôkaznú
povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností.

O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu rozhodol súd v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok základnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska,

11Co 75/2011-133

platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania zo sumy X.XXX,XX
euro (XX.XXX,- Sk) uložil odporcovi v súlade so žalobným návrhom zaplatiť vo výške X,X % ročne
od XX.XX.XXXX do zaplatenia, keď prvý deň omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu ustálil
na deň XX.X.XXXX, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti pôžičky uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Úroky
z omeškania zo sumy XXX,XX euro (X.XXX,- Sk) uložil odporcovi zaplatiť vo výške 2 % ročne od
XX.XX.XXXX do zaplatenia, keď za prvý deň omeškania odporcu ustálil deň XX.XX.XXXX, t.j. deň
nasledujúci po dni doručenia návrhu cestou súdu odporcovi. Súd prvého stupňa nemal za preukázané
riadne doručenie listu daného navrhovateľom na poštovú prepravu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom odporcu
vyzval na vrátenie pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa XX.X.XXXX. Vo zvyšnej časti návrh
na zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd zrušil napadnuté
prvostupňové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že navrhovateľ mu osobne žiadne peniaze nepožičal,
čo potvrdila aj svedkyňa, ktorej vypočutie navrhol navrhovateľ. Navrhovateľovi dôveroval a veľakrát
pred podpisom ani nečítal, čo mu tento dal podpísať. Navrhovateľ pracoval pre OZ O. D. ako vedúci
projektového tímu a je možné, že peniaze dal na účet občianskeho združenia na prefinancovanie -
keď došli financie na účet, tak si peniaze preposlal na osobný účet, keďže s účtom disponoval sám
cez internet banking. Na konci projektu si svojvoľne zobral počítač a multifunkčné zariadenie v sume
XX.XXX,- Sk.

Navrhovateľ po doručení odvolania v písomnom vyjadrení sa uviedol, že odporca ho vyzval na pomoc
tzv. rasovo prenasledovaným a sociálne diskriminovaným občanom, aby ho následne okradol. V
priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 13C/23/2010 napr. uviedol, že
na účet združenia dal len XXX.XXX,- Sk z vlastných peňazí a zároveň priznal, že po skončení projektu
si zobral ako vlastné peniaze sumu XX XXX euro, čiže viac ako XXX.XXX,- Sk. Predtým, ako došli
záverečné platby, mu ľudia okolo tohto občianskeho združenia zablokovali prístup k účtu a vybavili si
pre tento projekt nový účet. Odporca i naďalej vystupuje ako predstaviteľ tohto občianskeho združenia
napriek tomu, že oficiálne ním nie je a združenie už dokonca ani neexistuje .



Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania t. j. v časti, v ktorej bola
odporcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu X.XXX,XX euro spolu s X,X% úrokom z omeškania ročne
od XX.XX.XXXX do zaplatenia a sumu vo výške XXX,XX euro spolu

s X% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 v spojení s § 372t O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil
skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností
( § 120 ods. 2 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu navrhovateľa na vrátenie pôžičky
s uplatneným príslušenstvom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a
na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v
ktorom súd prvého stupňa pri použití ust. § 657, § 517 Občianskeho zákonníka uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX euro spolu s X,X% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX
do zaplatenia a sumu vo výške XXX,XX euro spolu s X% úrokom z omeškania ročne od XX.XX.XXXX do
zaplatenia, a v ktorom dostačujúco zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru,
ktoré odvolateľ zopakoval i v odvolaní podanom proti rozsudku ; z uvedeného dôvodu, osvojac si
dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na
vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Vychádzajúc z odvolania, z ktorého obsahu je možné vyvodiť námietku o nesprávnych skutkových
záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok
hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých
dôkazov jednotlivo aj v ich

11Co 75/2011-134

komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo
výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, §
134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä
prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má
súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.
V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním
vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň
správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne,



zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom
skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. K námietkam odporcu súvisiacich s
hodnotením výsluchu v konaní vypočutej svedkyne E. E. je treba prisvedčiť úvahe súdu prvého stupňa
o tom, že výpoveď svedkyne sa týkala skutkových okolností súvisiacich s uzatváraním pôžičky, ktorá po
čiastočnom späťvzatí návrhu a uznesení konajúceho súdu vydaného podľa ust. § 96 O.s.p., už nebola
predmetom konania. Na základe uvedeného potom okolnosti namietané odporcom v odvolaní vo
vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

K hmotnoprávnemu posúdeniu veci odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade súd prvého stupňa
z vykonaného dokazovania správne vyvodil, že medzi účastníkmi boli dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX
uzavreté zmluvy o pôžičke, na základe ktorých navrhovateľ požičal odporcovi sumu XX.XXX,- Sk
a X.XXX,- Sk. V tejto súvislosti je treba uviesť, že ust. § 657 Občianskeho zákonníka nevyžaduje
pre platnosť zmluvy o pôžičke osobitnú formu - je ju možné uzavrieť aj ústne, konkludentným
prejavom. Vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale i odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi.
Ak je zmluva na základe ponuky a jej prijatia uzavretá ( § 44 OZ), vzniká medzi stranami záväzný
právny vzťah, ktorého obsahom sú dohodnuté práva a povinnosti; odovzdaním veci dlžníkovi sa tento
vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky. Je treba uviesť , že odporca v priebehu konania
nerozporoval okolnosť prijatia oboch požičaných súd od navrhovateľa.

Pre sporové občianskoprávne konanie platí prejednávacia zásada znamenajúca, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť
tvrdenia ( § 79 ods. 1 a § 101 ods.1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú ( § 120 ods.1 O.s.p.). Z ust. § 120
O.s.p. sa vyvodzuje tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť účastníkov za výsledok konania,
pokiaľ je určovaná výsledkom vykonaného dokazovania. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného
práva postihuje toho účastníka, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného
práva a účastníkom tvrdená bola v konaní preukázaná tak, aby ju súd uznal ako pravdivú. V danej veci
bolo, s prihliadnutím na v konaní predložené Potvrdenie zo dňa XX.XX.XXXX a Zmluvu zo K. XX.X.XXXX
obsahujúce podpis odporcu ( táto okolnosť bola nesporná ), z ktorých obsahu jednoznačne vyplýva,
že odporca ako fyzická osoba od navrhovateľa prevzal dňa XX.XX.XXXX sumu XX.XXX,- Sk a dňa
XX.X.XXXX sumu X.XXX,- Sk, aby do vyhlásenia uznesenia súdu, ktorým sa končí dokazovanie ( § 120
ods. 4 O.s.p.), tvrdil skutočnosti a ponúkol dôkazy, ktorými by bola preukázaná jeho obrana spočívajúca
v tom, že uvedené sumy si požičal nie ako fyzická osoba, ale ako štatutárny orgán Občianskeho
združenia O. D. , a že tieto sumy združenie navrhovateľovi aj vrátilo. Je treba uviesť, že odporca svoje
právo

11Co 75/2011-135

ponúknuť dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej pred súdom
prvého stupňa nevyužil.

Z vyššie uvedených dôvodov prihliadajúc i na správnosť záverov súdu vo výroku , v ktorom podľa ust. §
517 Občianskeho zákonníka uložil odporcovi povinnosť zaplatiť určené úroky z omeškania a vo výroku,



v ktorom podľa ust. § 142 ods.2 O.s.p. nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania,
odvolací súd podľa ust. § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 224 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci mal plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal. S prihliadnutím na to, že v odvolacom konaní si plne úspešný navrhovateľ právo na náhradu
trov konania neuplatnil, a tieto mu nevyplývajú ani z obsahu spisu, odvolací súd rozhodol v otázke trov
odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.