{"guid": "f3a4c097-ac88-4e06-b60f-cfcbf32c3b35:a6c5a2ac-7775-4bd3-83aa-4f05af11a997", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8515202743.1", "spisova_znacka": "12CoE/18/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoE/18/2016 z 22. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 22. marca 2016, sp. zn. 12CoE/18/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8515202743.1", "identifikacne_cislo": "8515202743", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Soňa Pekarčíková", "sudca_id": 127, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-pekarcikova-127", "datum_vydania": "2016-03-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6c5a2ac-7775-4bd3-83aa-4f05af11a997", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8515202743.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8515202743.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8515202743.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoE/18/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202743
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515202743.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so
sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716, korešpondenčná adresa Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XXX, XXX XX A. Ľ., o
vymoženie 990,76 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa
č. k. 4Er/346/2015-66 zo dňa 10.11.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej
formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) neplatná, pretože nespĺňa
podmienku individuálneho dojednania. Podľa predloženej rozhodcovskej doložky upravenej v bode
10.2.2 Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“), sa zmluvné strany dohodli na
rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových
obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy. Podľa bodu 2 v 1. časti VOP -
„Definícia pojmov“ rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882. V danom prípade bola v zmluve jedna veta o
„dohode“ o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, pričom žiadne ďalšie podrobnosti rozhodcovskej
doložky v zmluve uvedené nie sú. Táto veta odkazuje na VOP, čiže podstatná časť rozhodcovskej
doložky bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa zmluvy bol povinný oboznámený, avšak z obsahu
zmluvy nevyplýva, že by VOP mali byť súčasťou zmluvy. Vyvstáva veľká pochybnosť o tom, či si mohol
povinný tieto prečítať, resp. či ich mal k dispozícii aspoň po   uzavretí   zmluvy   (obchodné podmienky
bánk  sú   zväčša   upravené v mnohostranových listinách, teda v praxi je nereálne a zo skúseností
súdu je známe, že sa to ani nedeje, aby klient mal časový priestor na čítanie celých VOP, resp. aby ho
pracovník banky oboznámil s celým ich znením; v zmluvách sú však klauzuly podobné ako v danom
prípade, že klient bol s VOP oboznámený). Podobne podľa zmluvy mal byť povinný oboznámený aj
obsahom rozhodcovskej doložky a následkami jej uzatvorenia, ale ani zo zmluvy, ani z VOP nie je zrejmé,
o čom mal byť povinný poučený. Povinný ako spotrebiteľ si
túto doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam
upravených v zmluve a VOP. Znenie tejto doložky v prípade podania žaloby oprávneným núti spotrebiteľa
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže žalobca môže spory riešiť len v rozhodcovskom konaní.
Aj keď spotrebiteľovi je daná možnosť žalovať buď na rozhodcovskom alebo všeobecnom súde, v
konečnom dôsledku výsledkom tejto doložky je rozhodovanie sporu rozhodcovským súdom, ktorému
sa spotrebiteľ musí podrobiť. Zákon nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní



aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp.
doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako
individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo
tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že povinnému sa
poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní a aké sú jeho
dôsledky. Absentujú v nej akékoľvek informácie o skutočne podstatných skutočnostiach a následkoch
rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou
veci, ako napr. o záväznosti rozhodcovského rozsudku, voči ktorému zväčša nie je prípustný opravný
prostriedok v zmysle dvojinštančnosti konania (ako je tomu napr. v súdnom konaní pred všeobecnými
súdmi, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa môže na základe odvolania preskúmať druhostupňový
súd), alebo o tom, že touto dohodou sa riešenie sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani
poučenie aspoň o základnom procesnom postupe rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach
povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní. Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o
rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania
pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek
spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto
postupy je podľa názoru súdu možné označiť za nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv, resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie doložky
do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera. Za tohto stavu súd uvedenú rozhodcovskú doložku nepovažoval za
individuálne dojednanú.

Takúto rozhodcovskú doložku dohodnutú za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou
individuálnosti jej dojednania súd považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku. Takéto dojednanie
podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech
spotrebiteľa a  je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo
spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc,
čo je jednou zo základných podmienok právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, na ktorú súd
pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia musí prihliadať. Na uvedenom závere nič nemení ani
skutočnosť, že rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom, je v
súčasnosti   zapísaný   v     zozname   rozhodcovských   súdov    s oprávnením      rozhodovať
spotrebiteľské spory na základe zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V prípade
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a jej neplatnosti, by ani v súčasnosti rozhodcovský súd, ktorý je
zapísaný do uvedeného zoznamu, nemohol vec prejednať a rozhodnúť.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhol, aby príslušný
súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čím bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prekročil zákonné limity
pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.) a zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa
§ 45 ods. 1,2 ZoRK (Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z.)  a prekážky rozsúdenej veci,
a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má
rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako.
Exekučný súd nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské
konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý
už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Poukázal na to, že právny predchodca oprávneného postupoval
v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej
doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku. Poukázal tiež na nemožnosť aplikácie Smernice 93/13/EHS a rozsudkov Súdneho dvora EÚ,
ako aj na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia.



Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej  miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je
možné vyhovieť.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie
exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd
judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň  povinný   skúmať,  či   rozhodcovské
konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,  nie  je  exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil
rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porovnaj
aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach
IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa
1.11.2011.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo potrebné vyriešiť v prvom rade právnu otázku, či a v akom
rozsahu je preskúmateľný právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu, v ktorom je
neplatná rozhodcovská zmluva, ktorá by mala zakladať jeho právomoc.

Je nepochybné, že Zmluva o úvere zo dňa 8.3.2010 podpísaná medzi predchodcom oprávneného a
povinným je zmluvou spotrebiteľskou.

Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská doložka,
uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“) nebola individuálne dojednaná,
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je  podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR prejednávajúcu danú
problematiku. Tak napríklad v uznesení sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 Najvyšší súd SR zaujal
názor, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s
existenciou rozhodcovskej zmluvy resp. jej neplatnosťou nebránia ust. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm.
c) zák. č. 244/2002 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,
ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v
prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských
veciach tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je  exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy. V prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu.
Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť zmluvného
ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá a spôsobila
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

V bode 3.6 Zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej vznik,   platnosť  a   výklad   budú   rozhodované v súlade



s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok.

V článku 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa Banka a Klient dohodli na rozhodcovskej
doložke  týkajúcej  sa  riešenia   všetkých   sporov,  ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy v tomto znení: a)
pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený
predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu
a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo
všeobecnému súdu.

Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom už aj
v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníkmi konania, nesmú spotrebiteľské zmluvy
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je dojednanie
vyžadujúce v rámci predtlače rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, ktorého sídlo je neprijateľne vzdialené od bydliska spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať
postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom
konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak
je v postavení odporcu (§ 84, § 85 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli výlučnú právomoc rozhodcovského súdu, pokiaľ
bude v príslušnom spore žalobcom Banka. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky spĺňa podmienku
neprimeraného (nekalého) zmluvného ustanovenia, pretože zakladá právomoc na rozhodnutie
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, ktoré je vzdialené od miesta bydliska povinného (A. Ľ.)
400 km. To spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ustanovenie § 26 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní predpokladá
ústne pojednávanie pred rozhodcovským súdom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak, alebo pokiaľ
rozhodcovský súd nerozhodne, že konanie bude písomné. Zmluvné ustanovenie vylučujúce ústne
pojednávanie rozhodcovského súdu, ktoré nebolo individuálne dohodnuté, či aj teoretická možnosť
rozhodnutia rozhodcovského súdu, že konanie bude písomné, zhoršujú postavenie spotrebiteľa v
porovnaní so súdnym konaním a zväčšuje rozsah nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu.
Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Poučovaciu povinnosť veriteľa navrhujúceho uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľovi možno
vyvodiť z ustanovenia § 93b zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, upravujúceho podmienky uzavretia
rozhodcovskej zmluvy.

Ani zo Zmluvy o úvere zo dňa 8.3.2010, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský súd a exekučný súd
k dispozícii nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol predchodcom oprávneného takto poučený.
V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka
sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa.



Neprijateľnosť zmluvnej podmienky je daná tým, že sídlo rozhodcovského súdu nie je totožné so
sídlom všeobecného súdu spotrebiteľa, a už vôbec nemá sídlo na inom mieste výhodnejšom pre
spotrebiteľa. V preskúmavanej veci všeobecným súdom povinného je Okresný súd Stará Ľubovňa. Sídlo
rozhodcovského súdu je v Bratislave, kde má sídlo predchodca oprávneného, ako aj oprávnený.

Pokiaľ rozdiel v procesných právach a povinnostiach vyplývajúcich z dojednania rozhodcovskej doložky
v porovnaní s právami a povinnosťami podľa Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa sídla
rozhodcu, spôsobuje výraznú nerovnosť v neprospech spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú, preto
neplatnú rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 vyslovujúce stanovisko, podľa ktorého vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne
dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého
sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska
Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa a Smernice
podmienky nekalosti (neprijateľnosti) spĺňa už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo
spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo a nie všeobecný súd
spotrebiteľa.

V preskúmavanej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami,
nastal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie  veci, čo má za následok
materiálnu nevykonateľosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia
právomocí exekučného súdu pri rozhodovaní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského
vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou,  súdy  v
exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnene posúdiť, či tento exekučný titul nie je v
rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomocí rozhodcovského súdu má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie
práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a
povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I;  uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z.).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Er/346/2015", "guid": "3931737d-61d1-43a8-a68e-b729d6b9b1fe:bde0d244-a0a2-4542-a3f0-ce030ba0340a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "d3efeef0-5aa9-41d3-ada5-0b501cd70a52:24afd749-63cb-4d8e-956c-8e0d89509baf", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Er/346/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 4Er/346/2015 z 19. 5. 2015", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d3efeef0-5aa9-41d3-ada5-0b501cd70a52:24afd749-63cb-4d8e-956c-8e0d89509baf"}], "citovane_v": []}