{"guid": "f392ac84-94de-4b8a-9f17-a7cabe32d993:f73a155b-950b-46ba-8ee3-5b2430aa260d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6714202409.1", "spisova_znacka": "41CoE/250/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/250/2015 z 11. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. augusta 2015, sp. zn. 41CoE/250/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6714202409.1", "identifikacne_cislo": "6714202409", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Ema Novodomcová", "sudca_id": 818, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ema-novodomcova-818", "datum_vydania": "2015-08-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f73a155b-950b-46ba-8ee3-5b2430aa260d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6714202409.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6714202409.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6714202409.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/250/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714202409
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714202409.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému S. Y., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania
D. D. XXXX/XX, XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,
Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis. zn. EX 2201/14, na
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2.932,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 10Er/99/2014-13 zo dňa 31. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 10Er/99/2014-13  zo dňa 31. júla 2014             zrušuje a vec
vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie voči povinnému podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej
len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 12224/11 zo dňa 05.04.2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“),
ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava
(ďalej len „rozhodcovský súd“).Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená
povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2932,94 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne
zo sumy 2932,94 Eur od 12.10.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy
2932,94 Eur od 09.11.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 603,00
Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 200,00 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci
na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stala splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty
výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku okresný súd zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa
25.03.2011 zmluvu o úvere (ďalej len „Zmluva“). Zároveň okresný súd zistil, že oprávnený a povinný
zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou
dňa 25.03.2011. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc zo samostatne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 25.03.2011. Okresný súd s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným,
zmenku a rozhodcovský rozsudok. Z rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd neskúmal
primeranosť odplaty za poskytnutý úver, ani primeranosť ďalšieho navýšenia istiny úveru z pohľadu
dobrých mravov. Okresný súd preskúmal odôvodnenie rozhodcovského rozsudku na str. 3, kde po
kumulácii sumy pozostávajúcej z dlžnej istiny úveru, poplatku za poskytnutie úveru, zákonného úroku
a zmenkového úroku predstavuje celková suma ku dňu rozhodovaniu okresného súdu (t.j. 31.07.2014)
10.921,45 Eur, čo je 5,46- násobné navýšenie poskytnutého úveru. Rozhodcovský súd sa nezaoberal



ani výškou, ani kumuláciou sankcií za omeškanie dlžníka z predmetnej zmluvy o úvere. Okresný súd
sa zároveň zaoberal aj okolnosťami kontraktačného procesu a dospel k záveru, že  Zmluva bola
uzavretá v adhéznej forme, v podobe vopred pripraveného a predtlačeného formulára, ktorý oprávnený
veriteľ používa v rámci svojej podnikateľskej činnosti opakovane pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu
neurčitého počtu a teda, že proti sebe v tomto prípade nestáli zmluvné strany, teda subjekty s rovnakou
alebo aspoň podobnou vyjednávacou silou. Okresný súd ďalej poukázal aj na dohodu o vyplnení
zmenky, ktorá je vo vzťahu k hlavnému záväzku medzi účastníkmi záväzkom akcesorickým. Zmenka
vyplnená na základe tejto dohody bola vystavená za účelom zabezpečenia hlavného záväzku. Hrozba
plynutia zmenkového úroku má viesť dlžníka k splneniu hlavného záväzku vyplývajúceho z uzavretej
zmluvy. V tejto časti okresný súd uvádza, že zmenkový úrok nemôže vystupovať v podobe sankcie a
tvoriť podstatnú časť obratu obchodnej spoločnosti poskytujúcej úvery tzv. „nebankovým spôsobom“.
Okresný súd zameral svoju pozornosť výlučne na to, či plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku
neodporuje dobrým mravom. Dospel k záveru, že právny úkon medzi oprávneným a povinným, ktorým
boli dojednané neprimerané sankcie, je v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania a plnenie
priznané rozhodcovským rozsudkom je v rozpore s dobrými mravmi. Okresný súd preto poukázal na ust.
§ 45 ods. 1 písm. c) a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoKR“) a s
ohľadom na uvedené skutočnosti okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol
predmetné uznesenie. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za nesprávne
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, kde na
základe predmetného ustanovenia uvádza nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom, kde
okresný súd nesprávne aplikoval právny predpis, konkrétne ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
a rovnako aj v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov,
kde oprávnený namieta neúplné zistenie skutkového stavu veci. Rozhodnutie okresného súdu považuje
za nesprávne, okresný súd na správne zistený skutkový stav veci, nesprávne aplikoval právny predpis,
konkrétne § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie musí
mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže vyplývať z vady konania. Výkladom
citovaného ustanovenia okresným súdom, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozhodnutí, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Odvolateľ tiež namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keď okresný súd uviedol, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská doložka. Poukázal na ust. § 3
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého uzatvára s povinným rozhodcovskú
zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Okresný súd uvedené skutočnosti nezisťoval, čím zaťažil konanie vadou nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Tiež poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré
pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyžaduje, aby spory medzi spotrebiteľom a dodávateľom boli
riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Účelom predmetného ustanovenia je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Konajúci súd teda konal nad rámec zákonných ustanovení. S
ohľadom na uvedené námietky odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust.  § 212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h)  O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu okresného súdu. Z predloženého
rozhodcovského rozsudku zistil, že oprávnený a povinný uzatvorili Zmluvu o úvere dňa 25.03.2011,
na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver. Predmetná zmluva bola podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy 2.932,94 Eur s
príslušenstvom. Podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nesplatená istinu vo výške 2.932,94 Eur,
0,25% denný zmenkový úrok zo sumy 2932,94 Eur od 12.10.2011 ku dňu rozhodnutia okresného súdu
predstavuje sumu 7.508,32 Eur, 6 % ročný zákonný úrok zo sumy 2.932,94 Eur od 09.11.2011 ku dňu
rozhodnutia okresného súdu predstavuje sumu 480,19 Eur, trovy rozhodcovského konania 603,00 Eur.



Oprávnený sa domáha aj vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 280,24
Eur.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav a nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie, keď v odôvodnení
aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) v spojení s ods. 2 ZoRK. Z obsahu odôvodnenia ako
celku vyplýva, že okresný súd skúmal plnenie priznané exekučným titulom, resp. zmluvnú odmenu za
poskytnutie úveru, ktoré považoval za rozporné s dobrými mravmi, preto zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za
potrebné uviesť, že Zmluva bola uzavretá medzi subjektmi, ktoré sú podnikateľmi a okresný súd podľa
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neposúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným ako
spotrebiteľský, ani sa nezaoberal povahou zmluvného vzťahu. Z pohľadu ust. § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka ide o tzv. absolútny obchod, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Podľa zásad obchodného práva limitácia príslušenstva pohľadávok nie je striktne vymedzená
zákonom, ale je vecou dohody zmluvných strán v rámci zmluvnej slobody, teda v akej výške si zmluvné
strany dohodnú výšku úrokov z omeškania. Limitácia platí len v prípade spotrebiteľských zmlúv, aj to len
za predpokladu, že dlžníkom, teda osobou, ktorá je povinná plniť peňažný dlh je spotrebiteľ.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že je povinnosťou okresného súdu v ktoromkoľvek štádiu
exekučného konania preskúmať aj exekučný titul z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti.
Okresný súd preto správne skúmal, či exekučný titul nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom,
ale svoje závery oprel o porušenie slušnosti a poctivého konania. V tomto prípade je povinným
subjektom samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je podnikateľom v zmysle ustanovené Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na to, že oprávnený, ako poskytovateľ úveru je podnikateľom a povinný, ako
dlžník je tiež podnikateľom, okresný súd sa mal primárne vysporiadať s otázkou povahy zmluvného
vzťahu medzi oprávneným a povinným, teda, či ide o ochodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukazuje na porušenie slušnosti a poctivého
konania, ktoré pojmy pôsobia vágne hlavne medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. V tejto časti, čo
okresný súd preskúmaval rozhodcovský rozsudok v časti priznaného plnenia, odvolací súd považuje
takéto podrobné preskúmavanie veci, teda spôsobu uzavierania Zmluvy za prekročenie povoleného
rozsahu preskúmavania vykonateľnosti len samotného exekučného titulu. Pokiaľ však okresný súd
dospel k názoru, že plnenie priznané exekučným titulom je v rozpore s dobrými mravmi, mal sa zaoberať
aj otázkou, v ktorej časti je plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom v rozpore s dobrými mravmi,
resp. prečo považuje za rozporné aj plnenie priznané oprávnenému v časti istiny, prípadne prečo
nevyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aspoň v časti istiny,
pretože v tomto prípade ide o deliteľné plnenie. Obmedzil sa len na konštatovanie, že výška úroku
z omeškania je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je arbitrárne a nie je
dostatočne presvedčivé.

Zo zákonného ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK vyplýva, že súd môže posudzovať nedovolenosť plnenia
a jeho rozpor s dobrými mravmi len vo vzťahu k plneniu, na ktoré rozhodcovský rozsudok povinného
zaväzuje. Extenzívna interpretácia ust. § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK by nemala byť zneužívaná ako ďalšia
inštancia prieskumu rozhodcovského rozsudku.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 3728/2011
z 9. mája 2012, ktoré bolo publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod č.
100/2012. Najvyšší súd ČR v citovanom rozhodnutí vyslovil názor, že za nedovolené možno považovať
plnenie, ktoré nie je aprobované vnútroštátnym právom. Pôjde o plnenie, ktoré je vyhradené len
niektorým subjektom, najmä štátu alebo podliehajúce štátnemu dozoru alebo štátnemu povoleniu
(napr. strelné zbrane, drogy, nerastné bohatstvo, časti ľudského tela a pod.), pri ktorých je možnosť
dispozície s nimi obmedzená alebo vylúčená. S ohľadom na to, pojem nedovolené plnenie je spojený
s predmetom záväzku (s plnením žalovanej strany) a nie s okolnosťami, pre ktoré by mal byť výkon
práva na požadované plnenie pre rozpor s dobrými mravmi nepovolený. Odvolací súd preto konštatuje,
že dovolenosť, resp. nedovolenosť plnenia pri aplikácii ust. § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona o
rozhodcovskom konaní súd posudzuje z hľadiska súladu plnenia s platným právom, pričom peňažné
plnenie je dovolené a ako také neodporuje dobrým mravom.



V súvislosti s aplikáciou ust. § 45 ZoRK odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že toto
ustanovenie ZoRK bolo zákonom č. 336/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 371/2004 Z.z.
o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov, vypustené zo znenia ZoRK, a to s účinnosťou od 01.01.2015.
Zákonodarca týmto prejavil snahu o posilnenie úlohy strán v nespotrebiteľskej arbitráži na úkor súdnej
ingerencie, teda účelom bolo prinútenie pasívnych účastníkov konať v záujme chrániť svoje práva
prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a v spotrebiteľskej arbitráži sa právna
úprava presunula do osobitného zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov.

S ohľadom na tieto skutočnosti odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu za nesprávne a
založené na nedostatočnej právnej argumentácii, čo ohrozuje preskúmateľnosť rozhodnutia a princíp
právnej istoty, ako jeden zo základných princípov právneho štátu, preto napadnuté uznesenie podľa ust.
§ 221 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) zrušil a podľa odseku 2
mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/99/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "f779d43b-15e2-412b-a48a-7f4a30d5a409:797b36d4-e434-4685-aa4e-e52b6254e348", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/99/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. 10Er/99/2014 z 16. 9. 2014", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2014-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f779d43b-15e2-412b-a48a-7f4a30d5a409:797b36d4-e434-4685-aa4e-e52b6254e348"}], "citovane_v": []}