Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/16/2012 z 15. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 15. marca 2012, sp. zn. 7To/16/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7211010094.1 Krajský súd Košice | 7To/16/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7211010094.1 | 2012-03-15 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Život a zdravie Citované ustanovenia: TZ, § 157 ods. 1 TZ, § 157 ods. 2 písm. a) TZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6c4e1b8-bcaf-452c-997c-eef103b34107 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7211010094.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/16/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211010094
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211010094.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava
Tomčovčíka a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. marca 2012, v trestnej
veci proti N. G. F. L. T. O. S. V. , obžalovanej pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, 2 písm.a/
Tr.zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22. novembra
2011 sp.zn. 6 T 8/2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 22. novembra 2011 sp.zn. 6 T 8/2011 bola obžalovaná N.
G. uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 4.10.2010 v čase o 15.55 hod. viedla v N. - B. v ľavom jazdnom pruhu osobné motorové vozidlo zn.
B. XXX, EČV: N. XXA Q. (správne malo byť uvedené N. XXX F.) v smere jazdy od centra N., pričom na
riadne vyznačenom priechode pre chodcov zrazila chodca W. B., ktorý prechádzal cez uvedený prechod
z pohľadu vodiča z pravej strany na ľavú, pričom pri nehode utrpel ťažkú ujmu na zdraví, a to ľahké
pomliaždenie čelových častí mozgového laloka, viacpočetné zlomeniny pravej očnice s prítomnosťou
vzduchu v očnici, ako aj zakrvácaním do čeľustnej dutiny, okoloočnicový krvný výrok vpravo, tržnú ranu
na čele vpravo a pomliaždenie bedrovej oblasti vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosti 3 mesiace.

Obžalovanej N. G. súd prvého stupňa za to uložil podľa § 157 ods.1 Tr.zák. s použitím § 38 ods.3
Tr.zák., s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm.j/, l/ Tr.zák. trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody jej bol podmienečne odložený a podľa §
50 ods.1 Tr.zák. súd určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods.1 Tr.por. poškodený W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Č.. XX, N. s nárokom na náhradu
škody bol odkázaný na konanie o občianskoprávnych veciach.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku, a to hneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní
zahlásil odvolanie okresný prokurátor, a to do výroku o vine, ako aj do výroku o treste.

Okresný prokurátor následne odvolanie odôvodnil tým, že obžalovaná N. G. svojím konaním po
objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke naplnila všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods.1,2 písm.a/ Tr.zák., t.j. žalovaného prečinu sa dopustila závažnejším spôsobom
konania, pretože porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona.



Odvolateľ v písomných dôvodoch odvolania poukázal na ustanovenie § 138 písm.h/ Tr.zák., t.j. že za
dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie spravidla
v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie.

Obžalovaná N. G. podľa názoru odvolateľa porušila dôležitú povinnosť v zmysle zákona o cestnej
premávke tým, že spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej nedala prednosť chodcovi, ktorý sa nachádzal
na priechode pre chodcov, toho zrazila a spôsobila mu ťažkú ujmu na zdraví. V zmysle znaleckého
posudku znalca z odboru dopravy, technika jazdy obžalovanej N. G. nebola správna. Za nesprávny
prvok techniky jazdy možno považovať rýchlosť, ktorou sa obžalovaná s vozidlom pohybovala a tiež
to, že včas nereagovala na skutočnosť, že s vozidlom prichádzala k priechodu pre chodcov, aj keď
mala v danom čase možnosť rozpoznať, že v pravom jazdnom pruhu stojí neznáme vozidlo, ktoré dáva
prednosť chodcom pohybujúcim sa na priechode.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo
výroku o vine a treste a sám uznal obžalovanú N. G. vinnou v zmysle obžaloby, t.j. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods.1,2 písm.a/ Tr.zák. a uložil jej trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, ktorého výkon jej podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu a
zároveň jej uloží aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 36 mesiacov.

Na podklade odvolania okresného prokurátora krajský súd v zmysle § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvého
stupňa v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie a na podklade výsledkov vykonaného dokazovania
správne dospel k záveru, že obžalovaná N. G. svojím konaním naplnila len znaky prečinu ublíženia na
zdraví v zmysle ustanovenia § 157 ods.1 Tr.zák. V tomto rozsahu napokon obžalovaná N. G. na hlavnom
pojednávaní urobila vyhlásenie o vine.

Súd prvého stupňa potom, čo obžalovaná N. G. urobila vyhlásenie o vine, ale len v zmysle ustanovenia
§ 157 ods.1 Tr.zák., vykonal dokazovanie k návrhu okresného prokurátora, aby žalované konanie bolo
posudzované aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného prečinu, t.j. podľa § 157 ods.2
písm.a/ Tr.zák.

Nepochybil súd prvého stupňa, keď po vykonaní dokazovania predovšetkým znaleckým posudkom
znalca z odboru dopravy dospel k záveru, že konanie obžalovanej N. G. nenapĺňa znaky kvalifikovanej
skutkovej podstaty žalovaného prečinu.

Podľa ustálenej súdnej praxe, za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len porušenie takej
povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. Výpočet
všetkých „dôležitých povinností“ vodiča motorového vozidla nie je možný, lebo význam porušenia
ktorejkoľvek povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie. V zmysle ustanovenia §
138 písm.h/ Tr.zák. v cestnej doprave sú typickými prípadmi porušenia dôležitej povinnosti predovšetkým
jazda pod vplyvom alkoholu, neprimeraná rýchlosť, nedostatočná účinnosť bŕzd, o čom vodič vedel,
jazda v protismere, nedanie prednosti v jazde, porušenie súčasne viacerých povinností vodiča (napr.
prekročenie rýchlosti, nedostatočný odstup medzi vozidlami, telefonovanie počas jazdy).

Zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru dopravy nepochybne vyplýva, že obžalovaná N. G.
pred dopravnou nehodou jazdila s motorovým vozidlom v ľavom jazdnom pruhu dvojpruhovej cesty
rýchlosťou jazdy v rozpätí 48 - 54 km/hod. Jazdila v kolóne a nemala možnosť vidieť chodca, ktorý
vstúpil na vozovku z pravej strany v smere jej jazdy a cez priechod pre chodcov bežal na zastávku MHD,
nachádzajúcu sa na opačnej strane vozovky. Vo výhľade jej bránilo vozidlo idúce v pravom jazdnom
pruhu, ktorého vodič na chodca reagoval brzdením svojho vozidla. Obžalovaná N. G. chodca bežiaceho
po priechode mohla zbadať až v čase, keď vybehol spoza motorového vozidla idúceho pred ňou v
pravom jazdnom pruhu, a to vo vzdialenosti asi 17 - 19 metrov od miesta zrážky. V tomto momente
začala na chodca reagovať intenzívnym brzdením.



Obžalovaná N. G. podľa záverov znaleckého posudku znalca z odboru dopravy zrážke s chodcom mohla
zabrániť, ak aby pred dopravnou nehodou išla maximálne rýchlosťou 38 km/hod., alebo ak by reagovala
na zmenu rýchlosti vozidla idúceho pred ňou v pravom jazdnom pruhu o 0,6 sekundy skôr.

Skutočnosť, že obžalovaná N. G. jazdila vyššou rýchlosťou ako znalcom teoreticky vyrátaná rýchlosť
38 km/hod., resp. že reagovala neskôr ako 0,6 sek. na situáciu na priechode pre chodcov, nakoľko
v tej dobe nemala ešte možnosť vidieť chodca bežiaceho po priechode, nie je možné považovať za
porušenie dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, lebo jej rýchlosť bola len o málo vyššia, než
znalcom vyrátaná bezpečná rýchlosť na zastavenie vozidla. Napokon aj čas jej oneskorenej reakcie,
keď reagovala na situáciu v cestnej premávke neskôr ako mala možnosť, nebol vyšší ako jedna
sekunda. Oneskorenú reakciu vodiča pod jednu sekundu nie je možné považovať za porušenie dôležitej
povinnosti. Zlyhanie ľudského faktora tým, že ako vodič reaguje na situáciu v cestnej premávke
oneskorene pod čas jednej sekundy v žiadnom prípade nie je možné považovať za porušenie dôležitej
povinnosti.

Správne vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ako na to v dôvodoch napadnutého rozsudku
poukazuje aj súd prvého stupňa, preto konanie obžalovanej N. G. bolo kvalifikované len ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Tr.zák. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje aj na dôvody
napadnutého rozsudku.

Nepochybil súd prvého stupňa ani pri ukladaní druhu a výmere trestu, keď podrobne poukázal na
ustanovenie § 34 Tr.zák., na osobu obžalovanej N. G. a pri pomere poľahčujúcich okolností trest uložený
súdom prvého stupňa na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby bez uloženia trestu
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, aj odvolací súd považuje za zákonný.

Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie v rozhodnutí súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade
škody, proti ktorému napokon ani odvolanie nebolo podané, a tak odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.