{"guid": "f34b790f-6fc6-4887-bde3-4f5ef6cd5551:2f1ed073-e6a3-4290-967e-e6e51eda038f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8112200397.1", "spisova_znacka": "1CoP/48/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoP/48/2012 z 26. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. júna 2012, sp. zn. 1CoP/48/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8112200397.1", "identifikacne_cislo": "8112200397", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Táňa Rapčanová", "sudca_id": 1300, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tana-rapcanova-1300", "datum_vydania": "2012-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f1ed073-e6a3-4290-967e-e6e51eda038f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8112200397.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8112200397.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8112200397.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoP/48/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112200397
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8112200397.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o mal. T. T., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pracovisko Sabinov, pochádzajúcu z matky C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. X, G. a otca O. T.,
nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XXXX/XX, G., o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 24 P 6/2012 - 40 zo 16.3.2012 takto

r o z h o d o l :

M e n í    rozsudok vo výroku o zvýšení výživného a vo výroku o dlžnom výživnom tak, že návrh otca
zamieta.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 24 P 429/2010
- 90 z 21.2.2011 tak, že zvýšil výživné zo strany matky pre mal. T. zo sumy 40 Eur na sumu 60 Eur
mesačne od 9.1.2012. Ustálil dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 29.2.2012 vo výške 34,84 Eur,
ktoré povolil matke splácať v splátkach po 10 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného
vyrovnania dlhu. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Návrh matky na zníženie výživného zamietol.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného došlo k zmene pomerov na
strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy, ktorá prebiehala v roku 2011, mal. T. navštevovala 8.
ročník základnej školy, pričom súd znížil výživné zo strany matky pre mal. T. zo sumy 66,38 Eur mesačne
na sumu 40 Eur mesačne počnúc dňom 1.2.2011. V tom čase matka bola zamestnaná ako technická
kontrolórka v spoločnosti EGOTEX, s.r.o. v Prešove s priemernou mesačnou mzdou vo výške 434,26
Eur. Otec bol samostatne zárobkovo činná osoba. Takisto vykonával činnosť obchodného zástupcu v
oblasti zdravotníckych pomôcok a liečiv s platom 950 Eur mesačne.

V súčasnosti mal. T. má 15 rokov, navštevuje 9. ročník základnej školy, nepochybne sa teda zvýšili
náklady, ktoré súvisia s jej ošatením a ďalšími potrebami. V konaní bolo preukázané, že výdavky
maloletého dieťaťa hradí otec výlučne zo svojho príjmu. Matka sa podieľa na starostlivosti o dieťa len
vo forme súdom určeného výživného, ktoré platí pravidelne v súdom určenej výške. Z opisu daňového
priznania otca za rok 2010 mal súd preukázané, že príjmy otca za rok 2010 predstavovali 6.511,35
Eur a výdavky 4.439,52 Eur, pričom základ dane tvoril 2.071,83 Eur. V roku 2011 predstavoval základ
dane 1.634,92 Eur. Matka je zamestnaná ako technická kontrolórka v spoločnosti EGOTEX, s.r.o. a jej



priemerná mesačná mzda za rok 2011 predstavovala sumu 424,99 Eur, v mesiaci január 2012 353,11
Eur a v mesiaci február 2012 349,99 Eur. Súd zvážil možnosti a schopnosti matky, odôvodnené potreby
mal. T. a dospel k záveru, že je dôvodné zvýšenie výživného na sumu 60 Eur mesačne. Matka má
všetky možnosti a schopnosti preto, aby na výživu dieťaťa prispievala zvýšenou sumou 60 Eur, pretože
jednoznačne potreby a výdavky na maloleté dieťa to odôvodňujú.

Výrok o dlžnom výživnom odôvodnil tým, že ide o obdobie od 9.1.2012, teda od podania návrhu, pričom
do konca mesiaca február 2012 vznikol matke na výživnom dlh vo výške 34,84 Eur.

Výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti zo strany otca bližšie neodôvodnil.

Zamietnutie návrhu matky na zníženie výživného bližšie neodôvodnil.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletej.

Poukázala na to, že pokiaľ ide o mal. T., v jej prípade jednoznačne nedošlo k žiadnej zásadnej zmene.
Samotná skutočnosť, že navštevuje namiesto 8. triedy základnej školy, v súčasnosti 9. triedu základnej
školy, nemožno považovať za takú zmenu, ktorá by bola považovaná za zmenu pomerov. K takejto
zmene pomerov, ktorá je spôsobilá pre zmenu výšky výživného dôjde v budúcom školskom roku, keď
začne navštevovať strednú školu, avšak zatiaľ nie je známe akú a kde. Zmena výšky výživného je možná
najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov a táto zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Súd teda nemal objektívne preukázanú zmenu pomerov, napokon
takúto zmenu pomerov, ktorá je základnou podmienkou pre rozhodnutie o zmene výživného, ani riadnym
spôsobom neodôvodnil. Z rozsudku totiž nevyplýva, v čom je potrebné túto zmenu vidieť, v čom sa oproti
minulého roku zvýšili náklady na mal. T. alebo zmenili zárobkové pomery oboch rodičov.

Pokiaľ ide o príjmy, nedošlo k zmene na strane otca, ale na strane matky bol zistený príjem vo výške
424,99 Eur, pričom v mesiaci január 2012 to bolo 353,11 Eur a v mesiaci február 2012 to bolo 349,99
Eur a v mesiaci marec 2012 vo výške 290,31 Eur. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a návrh zamietol.

Opatrovník maloletej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie matky je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého v zásade
správne zistil skutkový stav, avšak jeho rozhodnutie nemožno považovať za vecne správne.

So zreteľom na obsah odvolania matky v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku o zvýšení výživného na mal. T., vrátane výroku o dlžnom výživnom a výroku o trovách konania,
a preto ostatné výroky napadnutého rozsudku, ktoré odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní
preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).



Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že ostatná úprava výživného pre mal. T. bola vykonaná
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24 P 429/2010-90 z 21.2.2011, ktorým bolo znížené výživné pre
mal. T. zo strany matky zo sumy 66,38 Eur na sumu 40 Eur mesačne od 1.2.2011.

V súčasne prebiehajúcom konaní je možné preto pristúpiť k zmene výživného pre mal. T. len vtedy, ak sa
v zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine zmenia pomery, pričom má ísť o výraznú zmenu pomerov, ktorá
odôvodňuje inú výšku výživného pre maloleté dieťa, ako je to stanovené pri ostatnej úprave výživného
vykonanej citovaným rozsudkom súdu prvého stupňa z 21.2.2011.

Podľa názoru odvolacieho súdu, k takejto zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov
zatiaľ nedošlo a takáto zmena pomerov v konaní nebola preukázaná.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že od ostatnej úpravy výživného pre mal. T. uplynula len veľmi
krátka doba, pretože ako bolo vyššie uvedené, ostatný rozsudok vo veci samej bol vydaný 21.2.2011,
ktorým došlo k zmene výživného na sumu 40 Eur zo strany matky a v súčasnosti prebieha konanie na
návrh otca, ktorý bol podaný 9.1.2012 (teda v čase kratšom ako jeden rok od ostatnej úpravy výživného)
a súd prvého stupňa rozhodol 16.3.2012, teda asi po jednom roku od ostatnej úpravy výživného.

Mal. T. je naďalej žiačkou základnej školy a nedošlo k postupu dieťaťa na strednú školu, ktorý sa obvykle
považuje za zmenu pomerov a pri ktorom je dôvodné sa zamyslieť nad výškou výživného.

Je potrebné súhlasiť s argumentáciou uvedenou v odvolaní matky spočívajúcou v tom, že mal. T.
nezmenila typ školy a na strane druhej, súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ani nevysvetlil
presvedčivým spôsobom, v čom je preukázaná podstatná zmena pomerov na strane maloletej alebo
rodičov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, ku ktorému pristúpil súd prvého stupňa.



Na strane otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov v oblasti jeho príjmov, aj keď zisťovanie príjmov
otca v súčasnom štádiu konania nie je právne významné, pretože otec si plní vyživovaciu povinnosť vo
vzťahu k mal. T. predovšetkým osobnou starostlivosťou.

Na strane matky bola v skutočnosti zistená zmena pomerov dokonca v poklese jej príjmov (aj keď túto
okolnosť súd prvého stupňa výrazným spôsobom v odôvodnení rozhodnutia neanalyzuje), pretože pri
ostatnej úprave výživného bol zistený priemerný mesačný príjem matky vo výške 434,26 Eur zatiaľ čo v
súčasnosti je to suma 424,99 Eur na strane matky, ako to správne zistil súd prvého stupňa a v priebehu
roku 2012 je to mzda dokonca nižšia, pretože v mesiaci január predstavovala táto mzda na strane matky
sumu 353,11 Eur a v mesiaci február 2012 sumu 349,99 Eur.

V tejto súvislosti nemožno súhlasiť so všeobecnou argumentáciou súdu prvého stupňa spočívajúcou v
tom, že v súvislosti s narastajúcim vekom mal. T., v súvislosti s tým, že dieťa je staršie o rok a navštevuje
9. ročník základnej školy, všetky tieto okolnosti je potrebné hodnotiť ako zmenu pomerov v zmysle § 78
ods. 1,3 Zákona o rodine.

Ako bolo vyššie naznačené, takúto zásadnú zmenu pomerov sa v tomto konaní zatiaľ nepodarilo
preukázať, ba naopak, ako taktiež bolo vyššie naznačené, na strane matky došlo k miernemu poklesu
príjmov.

V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že k zmene výživného je možné prikročiť len
po dôslednej analýze a preukázaní zmeny pomerov minimálne na strane maloletého dieťaťa, čo v
predmetnom konaní preukázané nebolo.

Pochybil preto súd prvého stupňa, pokiaľ zvýšil výživné pre mal. T. zo strany matky na vyššie uvedenú
sumu a to z toho dôvodu, že pre takýto postup neboli dané zákonné podmienky v zmysle § 78 ods. 1,3
Zákona o rodine a takáto úprava je predčasná so zreteľom na vyššie uvedenú krátkosť času od ostatnej
úpravy výživného vykonanej súdom prvého stupňa v roku 2011.

Preto postupom podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozsudok zmenil v napadnutej časti a návrh otca na
zvýšenie výživného zamietol.

Pochopiteľne ani súčasná úprava výživného nie je definitívnou úpravou, je predpoklad, že výživné pre
mal. T. bude potrebné zvyšovať (v závislosti na konkrétne zistených pomeroch), avšak predpokladom
zmeny výživného je uplynutie času od ostatnej úpravy výživného a predovšetkým zmena pomerov, či
už na strane maloletého dieťaťa alebo jeho rodičov.

O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré bolo
možné začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má takýto charakter, a
preto odvolací súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24P/6/2012", "guid": "087cc25d-7f98-482f-b241-225d5391e374:d41a448d-36b1-4d2d-92a2-90dfe9c5afe2", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}