Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/132/2014 z 20. 4. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 20. apríla 2015, sp. zn. 2Cob/132/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1313213164.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/132/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1313213164.1 | 2015-04-20 | Rozhodnutie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 80 OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4eda399-89d9-4d7c-aa4f-1fca7464c655 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1313213164.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/132/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313213164
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313213164.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY,
a.s., so sídlom Winterova 29, 921 29 Piešťany, IČO: 34 144 790, zastúpený BlZOŇ & PARTNERS,
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, v mene ktorej
koná advokát JUDr. Juraj Bizoň, proti odporcom v 1. rade: CYC Bratislava, s.r.o. v likvidácii, so sídlom
Vajnorská 8/A, 831 03 Bratislava, IČO: 36 797 901, v 2. rade: Swiss Finance, s.r.o. v likvidácii, so
sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 823 976, o určenie neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k.
24Cb/74/2013-161 zo dňa 21.1.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 24Cb/74/2013-161 zo dňa
21.1.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal voči
odporcom určenia, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.2.2013 uzavretá medzi odporcami,
predmetom ktorej je postúpenie pohľadávky vo výške 100.000,- eur voči navrhovateľovi, je neplatná.
Zároveň rozhodol, že odporcom sa náhrada trov nepriznáva.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a spoločnosťou CKSK, a.s., IČO: 35 710
136, mala byť dňa 25.2.1997 uzavretá obchodná zmluva, predmetom ktorej mal byť záväzok CKSK,
a.s. vyvíjať pre navrhovateľa obchodnú činnosť. Na základe tejto zmluvy a jej údajnej výpovede zo dňa
21.2.2000 sa CKSK, a.s. domáha voči navrhovateľovi zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 80.000.000,-
Sk. Súdne konanie je v súčasnosti vedené na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. PN-11Cb 5/2004.
Okrem toho je pod sp. zn. 21Cb/6/2008 vedené na Okresnom súde Bratislava V konanie, v ktorom sa
navrhovateľ domáha určenia neplatnosti obchodnej zmluvy a na Okresnom súde Bratislava I konanie, sp.
zn. 33Cb/152/2008, v ktorom sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti výpovede obchodnej zmluvy.
Ani jedno konanie nie je právoplatne skončené.

Domnelú pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty mala CKSK, a.s. postúpiť zmluvou zo dňa
14.12.2005 na odporcu v 2. rade, na základe čoho súd rozhodol o vstupe odporcu v 2. rade do konania
PN-11Cb 5/2004 namiesto pôvodného žalobcu CKSK, a.s.

Dňa 10.6.2013 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie odporcu v 1. rade o postúpení časti domnelej
pohľadávky vo výške 100.000,- eur na odporcu v 1. rade, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 27.2.2013. Následne dňa 21.6.2013 odporca v 1. rade podal podal návrh na vyhlásenie konkurzu
na navrhovateľa a Okresný súd v Trnave uznesením zo dňa 28.6.2013, č.k. 23K 4/2013-97, začal
konkurzné konanie.



Podľa navrhovateľa je postúpenie pohľadávky na odporcu v 1. rade neplatné, pretože je v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Poukazoval na prax podnikateľských skupín
rozdeľovať svoje domnelé pohľadávky a na základe toho podávať účelové návrhy na vyhlásenie
konkurzu. Postúpenie pohľadávky je podľa navrhovateľa neplatné aj z toho dôvodu, že odporca v 2. rade
nikdy nebol vlastníkom pohľadávky voči navrhovateľovi. K tomu navrhovateľ v žalobe uviedol podrobnú
právnu analýzu spornej obchodnej zmluvy a jej údajnej výpovede. Naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti videl navrhovateľ v tom, že aj po očakávanom zastavení konkurzného konania považuje za
dôvodné usudzovať, že odporcovia budú pokračovať v šikanovaní navrhovateľa. Tým je nastolený stav
právnej neistoty, kedy bude voči navrhovateľovi podaný ďalší návrh na vyhlásenie konkurzu zo strany
odporcu v 1. rade alebo odporcu v 2. rade. Aj keď bude konkurzné konanie zastavené, tak už samotným
začatím konania vzniká navrhovateľovi nezanedbateľná materiálna škoda a poškodzuje sa aj jeho dobrá
povesť. Podľa odbornej literatúry naliehavý právny záujem bude daný spravidla vtedy, ak určovacia
žaloba vytvorí pevný základ medzi účastníkmi a tak naplní svoj preventívny charakter a cieľ zabrániť
ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi. Ak teda súd vyhovie žalobe a vysloví, že predmetná
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, tak bude opäť existovať iba jedna domnelá pohľadávka
voči navrhovateľovi, čím bude nastolený stav právnej istoty, pretože bude zabránené vzniku opätovného
začatia konkurzného konania voči navrhovateľovi a vzniku ďalších škôd na majetku navrhovateľa a jeho
dobrej povesti.

Súd prvého stupňa poukázal na ustálenú judikatúru k ustanoveniu § 80 písm. c) O. s. p., z ktorej
vyplýva, že za dovolenú možno podľa práva považovať len takú určovaciu žalobu, ktorá slúži potrebám
praktického života a nevedie k zbytočným sporom. O naliehavý právny záujem zásadne ide vtedy, ak
bez súdom vysloveného určenia je ohrozené právo navrhovateľa alebo, ak by sa jeho právne postavenie
stalo neistým. Môže sa uplatniť aj v prípadoch, ak určovacia žaloba účinnejšie než iné prostriedky
zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak splnenie týchto
funkcií nie je možné očakávať, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Určovacia žaloba nie
je spravidla opodstatnená ani vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu
spornosti daného právneho vzťahu a tiež vtedy, ak je možnosť domáhať sa priamo splnenia povinnosti
vyplývajúcej zo zákona.

Podľa súdu prvého stupňa v danom prípade nebol preukázaný naliehavý právny záujem na
navrhovanom určení, ktorý by zodpovedal aspoň jednej uvedenej požiadavke. Súd sa teda stotožnil
s argumentáciou odporcu v 1. rade, ktorý správne namietal, že naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky neexistuje. Zo zistených skutočností je evidentné, že
spornosť vzťahu medzi účastníkmi sa rieši len v konaní pred Okresným súdom v Trnave (predtým v
Piešťanoch), v ktorom sa odporca v 2. rade domáha voči navrhovateľovi zaplatenia zmluvnej pokuty -
teda splnenia povinnosti. Žaloba o splnenie povinnosti má v zásade prednosť pred určovacou žalobou. V
rámci tohto sporu o plnenie je konajúci súd oprávnený sám si riešiť otázku platnosti samotnej obchodnej
zmluvy, ako aj otázku platnosti jej vypovedania, a to ako predbežnú otázku. Spor medzi účastníkmi sa
teda s konečnou platnosťou vyrieši len v konaní o splnenie povinnosti. Všetky ostatné, neskôr začaté
súdne spory, ktorých predmetom sú predbežné otázky významné pre rozhodnutie o povinnosti zaplatiť,
sú podľa súdu zbytočné, logicky nemajú žiadny preventívny účinok, ani nedávajú istotu právneho
postavenia účastníkom. Právne postavenie navrhovateľa sa stane istým až po rozhodnutí sporu o
zaplatenie zmluvnej pokuty. Podobne platí, že podmienky začatia konkurzného konania a vyhlásenia
konkurzu skúma iba konkurzný súd. Navyše, v čase rozhodovania súdu už bolo konkurzné konanie voči
navrhovateľovi právoplatne zastavené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.11.2013, s
odôvodnením, že prvostupňový konkurzný súd správne rozhodol, že dlžník dostatočne osvedčil spornosť
pohľadávok odporcov a svoju platobnú schopnosť. Určovacou žalobou nemohol navrhovateľ dosiahnuť
ani tú istotu, že odporca v 1. rade už proti nemu nebude môcť podať návrh na vyhlásenie konkurzu.
Domáhať sa svojho práva zákonom stanoveným postupom na súde je právom každého, je garantované
v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o škody vznikajúce navrhovateľovi, odporca v 1. rade správne poukazoval aj na § 11
ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z., podľa ktorého, ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu
veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ



zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného
konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou
starostlivosťou, pričom táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena
štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že zjavne nie je daný naliehavý právny záujem na
navrhovanom určení, preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Ďalšie navrhnuté dôkazy (výška vznikajúcej škody, výsluchy svedkov) súd nepripustil, nakoľko sa
netýkali preukázania naliehavého právneho záujmu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporcovia mali v konaní plný úspech,
preto by im patrila náhrada účelných trov konania. O náhradu trov konania však nežiadali, preto im
nebola priznaná.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že
zmyslom žaloby podanej v tomto konaní bolo zabrániť formálnej existencii dvoch jeho veriteľov, ktorú
žalovaný 1 a žalovaný 2 účelovo vytvorili, aby splnili podmienky podľa § 12 ods. 2 ZKR a tým docielili
začatie konkurzného konania voči žalobcovi. Ak by okresný súd v tunajšom konaní žalobe vyhovel
a určil by, že rozdelenie časti pohľadávky žalovaného 2 podľa zmluvy je neplatné, tak stav právnej
istoty by spočíval v tom, že žalovaný 2 by nebol aktívne legitimovaný k podaniu ďalšieho návrhu na
vyhlásenie konkurzu na žalobcu a každý jeho návrh by konkurzný súd s istotou odmietol práve z
dôvodu nesplnenia formálnych náležitostí podľa § 12 ods. 2 ZKR. Mal za to, že úvaha prvostupňového
súdu v napadnutom rozhodnutí, že prebiehajúce konkurzné konanie už bolo právoplatne zastavené je
zmätočná a nelogická, nesúvisiaca s predmetom tunajšieho konania a prvostupňový súd sa relevantnými
otázkami konkurzného práva nevysporiadal presvedčivým spôsobom. Ak by tunajší súd rozhodol, že
rozdelenie pohľadávky podľa zmluvy je neplatné, bol by nastolený stav právnej istoty, že akýkoľvek návrh
žalovaného 2 na vyhlásenie konkurzu na žalobcu by bol s istotou odmietnutý práve z dôvodu nedostatku
plurality veriteľov a pohľadávok. Poukázal na to, že žalovaný 1 nie je účastníkom konania o zaplatenie
zmluvnej pokuty, teda Okresný súd Piešťany ani nebude posudzovať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy.
Ak ho prvostupňový súd napriek uvedenému odkázal na súdne konanie vedené na Okresnom súde
Piešťany sp. zn. 6Cb/2/2008, tak mu tým odopiera právo domáhať sa svojho práva na súde garantované
článkom 46 Ústavy, pretože neexistuje iný súd (okrem tunajšieho), ktorý by sa mohol platnosťou Zmluvy
zaoberať. Oba súdy (tunajší súd a Okresný súd Piešťany) sú povinné samostatne si vyriešiť jednotlivé
prejudiciálne otázky, preto odkaz prvostupňového súdu na súdne konanie sp. zn. 6Cb/2/2008 právne
neobstojí. Ďalej uviedol, že konanie podľa § 11 ods. 5 ZKR je sporovým konaním o náhradu škody. Toto
konanie je možné začať až v prípade, kedy už škoda vznikla v dôsledku nedôvodné podaného návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Aj práve tejto škode a následnému konaniu o náhradu škody sa snaží touto
žalobou predísť. Štatutárny zástupca žalovaného, ktorý je právnym zástupcom žalovaného 2 v súdnom
konaní o zaplatenie zmluvnej pokuty zreteľne deklaroval svoj úmysel, že návrhy na vyhlásenie konkurzu
bude proti nemu podávať opakovane a napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňový súd rozhodol, že
nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, je preto odopretím spravodlivosti. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril písomným podaním zo dňa 31.3.2014 odporca v 1. rade. Uviedol, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca
ani prípadným úspechom v tomto spore, t.j. ani v prípade určenia neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, nemôže dosiahnuť istotu v tom ohľade, že zo strany našej spoločnosti, prípadne iného
subjektu, by nemohol byť v budúcnosti podaný opäť návrh na vyhlásenie konkurzu voči žalobcovi.
Určovacia žaloba teda nemôže v tomto smere naplniť svoj preventívny charakter. Má tiež za to, že
podaná určovacia žaloba žalobcu nemá ani nemôže mať preventívny účinok vo vzťahu k prípadnej
žalobe na plnenie tak, ako to vyplýva z judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného
pod R 24/1995. Žaloba na plnenie už bola totiž podaná, a to skôr ako bolo iniciované konanie pred
tunajším súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.



Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď bol viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania navrhovateľa (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 27.02.2013 uzatvorila spoločnosť Swiss Finance, s.r.o. ako
postupca (v tomto konaní odporca v 2. rade) so spoločnosťou CYC Bratislava, s.r.o. (v tomto konaní
odporca v 1. rade) ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo odplatné
postúpenie pohľadávky špecifikovanej v článku II. bode 2.2 zmluvy v celkovej výške 100.000,- EUR
(slovom: stotisíc EUR) a všetkých práv s touto pohľadávkou a jej uplatňovaním spojených na postupníka.

Podľa článku II. bod 2.1 zmluvy postupca sa stal vlastníkom pohľadávky v celkovej výške 80.000.000,-
SKK (2.655.513,50 EUR, ďalej aj ako „Pohľadávka č.1“), ktorú má voči spoločnosti SLOVENSKÉ
LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s., so sídlom Winterova 29, 921 29 Piešťany, IČO: 34 144 790 (ďalej
aj ako „Dlžník“) na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2005, ktorou spoločnosť CKSK,
a.s., so sídlom Boženy Nemcovej 15, 811 04 Bratislava, IČO: 35 710 136 (ďalej aj ako „CKSK, a.s.“) ako
pôvodný vlastník postúpila na postupcu pohľadávku v celkovej výške 80.000.000,- SKK (2.655.513,50
EUR), ktorá jej vznikla z titulu nezaplatenej zmluvnej pokuty vyplývajúcej z ukončenia zmluvného vzťahu
uzatvoreného medzi spoločnosťou CKSK, a.s. a dlžníkom založeného Obchodnou zmluvou zo dňa
25.02.1997. Podľa bodu 2.2 postupca postupuje touto zmluvou na postupníka časť svojej pohľadávky
č. 1 špecifikovanej v článku II. bode 2.1 tejto zmluvy v časti istiny 100.000,- EUR (slovom: stotisíc EUR),
ktorú má voči dlžníkovi (ďalej len „Pohľadávka“).

Na Okresnom súde Piešťany sa vedie konanie pod sp.zn. 6Cb/2/2008, v ktorom sa pôvodne spoločnosť
CKSK a.s. (v súčasnosti na základe zmluvy o postúpení zo dňa 14.12.2005 spoločnosť Swiss Finance,
s.r.o.) domáha zaplatenia sumy 80.000.000,- SKK (2.655.513,50 EUR) proti SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ
KÚPELE PIEŠŤANY a.s. titulom zmluvnej pokuty.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že nebol preukázaný naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe. Mal za to, že spornosť vzťahu medzi účastníkmi sa vyrieši len konaní pred Okresným
súdom Piešťany, v ktorom sa odporca v 2. rade domáha voči navrhovateľovi zaplatenia zmluvnej pokuty
- teda splnenia povinnosti a žaloba o splnenie povinnosti má v zásade prednosť pred určovacou žalobou.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou navrhovateľa, že ak odporca v 1. rade nie je účastníkom
súdneho konania vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 6Cb/2/2008 o zaplatenie zmluvnej
pokuty, tak Okresný súd Piešťany ani nebude posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predmetnej zmluvy.

Ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p. umožňuje, aby sa navrhovateľ domáhal určenia či tu právny vzťah je
alebo nie je. Podmienkou pre úspešnosť takéhoto návrhu je z procesnoprávneho hľadiska preukázanie
naliehavého právneho záujmu na určení. Vo všeobecnosti platí, že pri posudzovaní danosti naliehavého
právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bude
mať za následok zmenu práva a povinností alebo postavenia navrhovateľa v hmotnoprávnych vzťahoch,
a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva návrhom podľa § 80 písm. b) O.s.p.,
t.j. žalobou o plnenie.

Podľa súdnej judikatúry za nedovolenú - pri možnosti žaloby na plnenie - možno považovať určovaciu
žalobu len tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa
ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná žaloba na
plnenie.

V danom prípade nevyplývajú z predmetnej zmluvy navrhovateľovi žiadne práva, žaloba o plnenie teda
neprichádza do úvahy. V prípade úspechu v spore však môže zabrániť, aby voči nemu bola podaná
žaloba na plnenie zo strany odporcu v 1. rade, ktorý doposiaľ nie je účastníkom súdneho konania o



zaplatenia zmluvnej pokuty na Okresnom súde Piešťany. Z listinných dôkazov založených v spise je
zrejmé, že pohľadávku titulom zmluvnej pokuty v celom rozsahu t.j. 2.655.513,50 EUR, doposiaľ vymáha
proti spoločnosti SLOVENSKÉ LIEČEBNÉ KÚPELE PIEŠŤANY, a.s. (v tomto konaní navrhovateľ)
spoločnosť Swiss Finance a.s. (v tomto konaní odporca v 2.rade). Okrem uvedeného, určovacou žalobou
je možné predísť podávaniu návrhov na vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľa zo strany odporcu
v 1. rade a následne škode vzniknutej v dôsledku nedôvodne podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu.
Stav právnej istoty spočíva v tom, že v prípade úspechu navrhovateľa v tomto konaní by formálne
existovala iba jedna pohľadávka jedného veriteľa (odporcu v 2. rade) voči navrhovateľovi a odporca v
1. rade by nebol aktívne legitimovaný na podanie ďalšieho návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Odvolací súd je toho názoru, že zamietnutím žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého záujmu bolo
navrhovateľovi odopreté právo domáhať sa svojho práva na súde, keďže nemá inú možnosť na
uplatnenie svojho práva a prípadné deklarovanie neplatnosti predmetnej zmluvy súdom, by malo na jeho
právne postavenie priaznivý dopad.

Keďže súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu a vecnou
opodstatnenosťou žaloby sa nezaoberal, nie je možné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ani
zmeniť, ani potvrdiť, ale je potrebné ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa vecnou opodstatnenosťou predmetnej
žaloby.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. aj o náhrade trov
prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.