Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/351/2016 z 26. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 26. októbra 2016, sp. zn. 11CoE/351/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4413226922.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/351/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4413226922.1 | 2016-10-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: ZRK, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c942e12-ffde-4b93-ad4e-77f794c67a73 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413226922.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/351/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413226922
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413226922.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Z. U., nar. XX. XX. XXXX, L. XXX,
o vymoženie sumy 1.513,12 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.
zn. 11Er/1616/2013 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava
pod sp. zn. Ex 26378/13, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
11Er/1616/2013-13 zo dňa 30. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia § 44 ods. 2 veta tretia zákona č.
233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a ustanovení
§ 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 03220/13 zo dňa 13. 05. 2013.

4. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi
dňa 08. 12. 2011, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako
dlžníkovi úver. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú
rozhodcovskú doložku.

5. Konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát
sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde
teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.

6. Súd prvej inštancie zastával názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom
vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že



slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležité naplánovať, sú plne namieste. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka v
predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože
dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd prvej inštancie čerpá
aj z vysokého nápadu na Okresnom súde Nové Zámky podobných exekučných vecí s podobným
postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd prvej inštancie za dostačujúce
na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky
na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre
súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou
stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

7. Za neprehliadnuteľnú nemôže neoznačiť súd prvej inštancie úroveň rozhodcovského rozsudku z
hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako
zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Nevysporiadal sa s vylúčením
inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce,
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

8. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie nemohol
akceptovať ani exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to
zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd prvej
inštancie takýto titul akceptoval, exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však
nie je vykonateľné, a teda absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to
predloženie exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný.

9. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora zamietol.
10. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie.

11. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a mal za to, že súd prvého stupňa
v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená Exekučným
poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko skúma
iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia
právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, i keď súdy
často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského
štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti
konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti
rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Mal za to, že táto nesprávna
interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom
vestníku EÚ. Oprávnený zároveň poukázal zároveň na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, ust. §
159 OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uviedol,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí
lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Zo žiadneho
slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa
ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa,



ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní oprávnený poukázal i
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011,
z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti
rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1
písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom).

12. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len "CSP"), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 30. 07. 2014 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne
správne, pričom sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 22. 10. 2013,
kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sídlom v Bratislave dňa 13. 05. 2013
pod sp. zn. SR 03220/13, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 05. 2013 a vykonateľnosť dňa 30.
05. 2013. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podaním zo dňa 28. 10. 2013 požiadal
príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného
titulu. Dňa 30. 07. 2014 súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté
uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených
v odôvodnení tohto uznesenia.

15. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *)
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný
titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s. sídlom v Bratislave dňa 13.05.2013 pod sp. zn. SR 03220/13, o vydanie ktorého požiadala
spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (v exekučnom konaní oprávnený) na základe zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky zo dňa 20. 05. 2005, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému)
poskytnutý úver v sume 1.327,76 eur (40.000,- Sk), ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi v 60
mesačných splátkach po 34,37 eur (1.035,42 Sk). Súčasťou tejto zmluvy o poskytnutí flexipôžičky je
rozhodcovská doložka v znení: "Banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté



z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom
Asociácie bánk v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s
návrhom banky na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom." Súčasťou zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s., na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám občanom, v ktorých článku VIII. Záverečné ustanovenia, bode 3. je obsiahnutá
rozhodcovská doložka v znení: "Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v budúcnosti medzi
nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002
Z. z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje
vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených stranami v
lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude považovať
predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca stranám na
adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi, Účinky doručenia nastanú aj
vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo ak aj napriek oznámeniu pošty si ju ako poštovú
zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinky
právoplatného súdneho rozhodnutia. Banka a dlžník vyhlasujú, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu
rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy o úvere a zaväzuje právnych nástupcov
obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou."

20. V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s
poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne
vyjednaná, ale vyplýva zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky a zo Všeobecných obchodných podmienok
VÚB, a. s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám občanom štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 20. 05. 2005 a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku
uvedenú v zmluve o poskytnutí flexipôžičky a vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a. s., na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám občanom štandardnej formulárovej spotrebiteľskej
zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 20. 05. 2005 bez ohľadu na jej formu a znenie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a
štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

21. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že
takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

22. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o poskytnutí flexipôžičky
a vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a. s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám občanom štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 20.
05. 2005 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci
neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky
zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, preto správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších
predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so
zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom,



nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

23. Odvolací súd uvádza, že znenie § 52 a nasl. bolo zmenené novelou (zák. č. 568/2007 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinným od 01. 01. 2008), v ktorej sa na rozdiel od
predchádzajúcej úpravy za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V predmetnej veci však právny vzťah medzi oprávneným
a povinným vznikol na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 20. 05. 2005, ktorú treba
považovať za štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v znení platnom ku dňu jej uzavretia a § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov platnom v čase jej uzavretia. Súčasťou tejto zmluvy o poskytnutí flexipôžičky je
rozhodcovská doložka, ktorá je obsiahnutá i vo Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a. s., na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám občanom štandardnej formulárovej spotrebiteľskej
zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 20. 05. 2005 a ktorú súd prvej inštancie správne posúdil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spotrebiteľ (v exekučnom konaní povinný) nemal na výber
a bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ustanovenie § 53 ods. 4, písm. r/ Občianskeho
zákonníka bolo do tohto právneho predpisu zapracované až od 01. 01. 2008, t. j. po uzavretí predmetnej
zmluvy. Za týchto okolností odvolací súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa generálnej klauzuly upravenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože
spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, na čo správne
poukázal i súd prvej inštancie vo svojom uznesení.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.