{"guid": "f2b6d069-dcad-40ca-8b12-1530ea3131ad:e7ca1c34-ef05-4df5-9dce-e77429fbecf7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8312209485.1", "spisova_znacka": "1Co/140/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/140/2013 z 11. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 11. marca 2014, sp. zn. 1Co/140/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8312209485.1", "identifikacne_cislo": "8312209485", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Peter Chovanko", "sudca_id": 399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-chovanko-399", "datum_vydania": "2014-03-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7ca1c34-ef05-4df5-9dce-e77429fbecf7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8312209485.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8312209485.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8312209485.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/140/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209485
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8312209485.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35
724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO 36 613 843, proti žalovanému Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, D., t. č. na neznámom
mieste, zastúpeného opatrovníčkou Z. X., súdnou tajomníčkou Okresného súdu H., za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov,
IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Ul. Sov. hrdinov 163/66,
v konaní o zaplatenie 976,42 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 12C/42/2013-86 zo dňa 22.04.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok a vec  v r a c i a  súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 976,42 Eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 461,24 Eur od 15.02.2011 do zaplatenia a trov
konania vo výške 58,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 350,75 Eur na účet zástupcu žalobcu,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí flexipôžičky
reg. č. 008206801140705 uzavretej dňa 18.07.2005 medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecnou
úverovou bankou, a.s., Bratislava) a žalovaným, bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 663,88
Eur. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že nesplácal úver riadne, čím sa dostal do omeškania.
Právny predchodca žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2011, postúpil na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému vo výške 976,42, ktorá pozostávala z istiny 461,24 Eur, úrokov 301,72
Eur, úrokov z omeškania 69,86 Eur a poplatkov 143,60 Eur. Na základe uvedeného súd prvého stupňa
zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 976,42 Eur, ako aj úrokov z omeškania vo
výške 9 % ročne z istiny 461,24 Eur od 15.02.2011 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa neprihliadal na námietku premlčania, vznesenú vedľajším účastníkom na strane
žalovaného, pretože vykonaným dokazovaním nemal za preukázané odstúpenie od zmluvy alebo
výpoveď zmluvného vzťahu. Uzavrel, že dlh žalovaného sa stal splatným dňa 18.07.2010, a teda dňom
19.07.2010 začala plynúť premlčacia doba, ktorej koniec by pripadol na 19.07.2013. Keďže žalobca
podal žalobu včas dňa 27.02.2012, súd na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom
na strane žalovaného neprihliadal. Súd zároveň neprihliadal ani na Dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku žalovaným, pretože mal za to, že v tomto prípade išlo o nekalú obchodnú
praktiku, a preto bola táto dohoda neplatná.



O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p., vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania
vo výške 58,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 350,75 Eur. Neúspešnému žalovanému ani
vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jeho strane, náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného. Namietal, že dňa
18.07.2010 sa síce stal splatný celý dlh žalovaného, ale ten pozostával už len z poslednej anuitnej
splátky, čo priamo vyplýva zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.
Mal za to, že premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti. Ak súd prvého
stupňa nemal za dostatočne preukázané tvrdenie žalobcu, vyplývajúce z ním podanej žaloby, že k
ukončeniu zmluvného vzťahu došlo výpoveďou, mal prinajmenšom vyzvať žalobcu, aby špecifikoval, z
ktorých konkrétnych splátok pozostáva istina a kedy sa stala tá ktorá splátka splatnou. Poukázal na to,
že už ku dňu 14.02.2011, ako to vyplýva z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok VÚB, bol žalovaný
1.234 dní v omeškaní, t.j. viac ako tri roky a 4 mesiace. Dal do pozornosti odvolacieho súdu, že zmluva
neobsahuje správny údaj o výške RPMN, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že vedľajší účastník nie je oprávneným na podanie odvolania
a len umelo predlžuje súdne konanie. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho
zastúpenia vedľajším účastníkom. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.
Navrhol, aby odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol  v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm.
b) O.s.p.. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 71,11 Eur
s DPH, ktoré špecifikoval.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné, pričom nie sú podmienky pre potvrdenie,
ani pre zmenu rozsudku, pretože tento je nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento minimálne v odvolacom konaní nemôže reagovať na nepreskúmateľné závery
súdu prvého stupňa, čo je zároveň dôvodov na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Pokiaľ ide o legitimáciu vedľajšieho účastníka na podanie odvolania, je potrebné konštatovať, že tieto
oprávnenia vyplývajú vedľajšiemu účastníkovi z ustanovenia § 93 ods. 1,2 O.s.p., na základe ktorého
v tomto konaní vystupuje na strane žalovaného ako organizácia na ochranu spotrebiteľa a bráni takto
záujmy žalovaného ako spotrebiteľa v tomto konaní. Ako vedľajší účastník má právo na procesné
úkony na obranu účastníka, na strane ktorého vystupuje, vrátane podania opravných prostriedkov s tou
výhradou, že podanie takéhoto opravného prostriedku nesmie byť v rozpore s vôľou účastníka, na strane
ktorého vedľajší účastník vystupuje alebo proti jeho záujmom.

Keďže odvolanie vedľajšieho účastníka nesmeruje proti záujmom žalovaného, odvolací súd nemá
pochybnosti o oprávnenosti odvolania vedľajšieho účastníka proti rozsudku súdu prvého stupňa v
predmetnej veci.

Podľa § 4 ods.3 in fine zákona č. 258/2001 Zz. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok
podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá
služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d)
až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.



Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu.
V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver
reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky, a to so zreteľom na  dobu splácania a výšku splátok.

Žalobca si uplatňuje právo zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ktorú uzavrel dňa 18.07.2005 právny
predchodca žalobcu a žalovaný. Na základe predmetnej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 663,88 Eur (20.000,-Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60tich mesačných splátkach po
17,18 Eur (517,71-,Sk), pričom prvú splátku mal uhradiť dňa 18.08.2005 a poslednú dňa 18.07.2010
s ročnou percentuálnou mierou nákladov 11,33 %, avšak ročná percentuálna miera nákladov v danom
prípade mala predstavovať v percentuálnych bodoch 22,37 % (príloha k zákonu č. 258/2001 Zz. v znení
ku dňu vzniku zmluvy).

Žalobca uviedol žalovaného do omylu tým, že RPMN vyjadril  označením 11,33 %.  Judikatúra takéto
praktiky spája s omylom v podstatnej veci (porov. rozsudok NS SR 1Sžo 106/2007) ,,Uvedením
nepravdivého údaju o výške ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), došlo k uvedeniu
nepravdivého údaju o úrovni nákupných podmienok týkajúcich sa leasingových zmlúv a tým aj ku
klamaniu spotrebiteľa“.

Používanie tejto praktiky je  nekalou obchodnou praktikou (porov. rozsudok súdneho dvora C_453/10
Pereničová/S.O.S. Financ) ,,Obchodnú praktiku, o akú ide vo veci samej, ktorá spočíva v uvedení nižšej
než skutočnej ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, treba kvalifikovať ako „klamlivú“ v
zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa
smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/
ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných
praktikách“), pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil, či to tak je
vo veci samej. Konštatovanie nekalosti takej obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých
príslušný súd môže podľa článku 4 ods. 1 smernice 93/13 založiť svoje posúdenie nekalosti zmluvných
podmienok týkajúcich sa nákladov na úver poskytnutý spotrebiteľovi. Také konštatovanie však nemá
priamy vplyv na posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o úvere podľa článku 6 ods. 1 smernice 93/13.

Uvedenie nesprávneho údaju RPMN je klamaním spotrebiteľa a niet dôvodu priznávať takejto praktike
miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ust. § 4 ods. 3 in fine
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom  a žalovaným ako vzťah
spotrebiteľský. Rozhodnutie však trpí vadou, ktorou je nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie
majúce za následok jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvého stupňa nešpecifikoval z ktorých konkrétnych
splátok pozostáva istina a kedy sa stala tá ktorá splátka splatnou a z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia ani z obsahu spisu nie je zrejmé, akú výšku úveru už žalovaný uhradil.. Zároveň súd prvého
stupňa nesprávne postupoval, ak priznal žalobcovi istinu úveru aj s úrokmi a poplatkami, pretože žalobca
má právo len na vrátenie reálne požičaných finančných prostriedkov spolu so zákonným úrokom z
omeškania.

Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať v súlade s vyššie uvedenými závermi odvolacieho súdu
a vyzvať žalobcu na presnú špecifikáciu uplatnenej pohľadávky o ktorú opiera svoj nárok s tým, že
žalobca špecifikuje splátky z ktorých pozostáva istina, uvedie kedy sa stala tá ktorá splátka splatnou
a konkretizuje nesplatené splátky. Správne postupoval súd prvého stupňa, ak neprihliadal na Dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalovaným a vyhodnotil ju ako nekalú obchodnú
praktiku, a preto bude potrebné zistiť, koľko žalovaný reálne a preukázateľne vyčerpal z úveru do
zosplatnenia a koľko reálne žalobcovi uhradil. Odvolací súd neskúmal či úrok, úrok z omeškania a
poplatky vyhovujú z pohľadu maximálne stanovenej výšky, pretože predmetný úver z dôvodu nesprávne
uvedenej výšky RPMN, považuje za bezúročný a bez poplatkov.



Keďže vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkom odňala možnosť riadne brániť svoje
záujmy v odvolacom konaní, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/
a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom
rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/42/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}