Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/59/2014 z 29. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2014, sp. zn. 11CoP/59/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1412220565.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/59/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1412220565.1 | 2014-09-29 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ccc4d0c0-dc25-4f18-bb27-e3dd5ca13967 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1412220565.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/59/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412220565
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1412220565.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a
členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky:
Z. I., D. E. XX, D., Š.Á. V. I., proti odporcovi: R. J., D. Q. P. XX, D., Š. V. I., o výživné na plnoleté
dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.11.2013, č.k.
15P/309/2012-73, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke sumou XXX eur mesačne, vždy do 15-
teho dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 20.12.2012,

- vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol,

- zročné výživné za dobu od 20.12.2012 do 13.11.2013 vo výške X.XXX,XX eur povolil odporcovi splácať
v splátkach vo výške XX eur mesačne, ktoré mu uložil platiť spolu s bežným výživným počnúc mesiacom
január 2014 s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek čo i len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia,

- rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 14P/129/2004-99 zo dňa 03.05.2005
v časti výroku o výživnom,

- navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 62 ods.1,2,4,5, § 75 ods.1, § 77 ods.1 Zákona
o rodine, § 75, § 78 O.s.p., keď po dokazovaní vykonanom v rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie vo veci dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu navrhovateľky. Z vykonaného
dokazovania zistil, že výživné na navrhovateľku bolo naposledy určené v roku 2005 táto i naďalej
študuje a nie je schopná sama sa živiť. Súd prvého stupňa zohľadniac skutkové okolnosti vyplývajúce
z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade došlo od posledného rozhodnutia k
podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky aj odporcu, odôvodňujúcej zvýšenie výživného.
Výšku výživného súd prvého stupňa určil podľa kritérií uvedených v ustanovení § 75 Zákona o rodine pri
závere, že potreby navrhovateľky a schopnosti odporcu odôvodňujú zvýšenie len čiastočne. V konaní
odporcom navrhovanú sumu XXX eur mal nielen za nepostačujúcu, ale z hľadiska príjmu odporcu a



potrieb navrhovateľky aj za podhodnotenú. Na strane navrhovateľky došlo k zmene štruktúry výdavkov
spojených s vekom a štúdiom na vysokej škole, na strane odporcu došlo k zvýšeniu príjmu o XXX
eur netto ( pri porovnaní príjmu v roku 2005 a v roku 2013). V konaní bolo preukázané, že štúdium
navrhovateľky na bakalárskom stupni Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov N., V..N.. je
spoplatnené sumou XXXX eur za semester ( v priemere XXX eur mesačne). Pri zohľadnení bežných
potrieb navrhovateľky a potrieb spojených so štúdiom mal sumu výživného XXX eur za primeranú.

Súd prvého stupňa neprihliadol k argumentácii odporcu súvisiacej s jeho zdravotným stavom,
exekúciami, a tým, že dôjde k zníženiu jeho príjmu. Uviedol, že odporca trpel cukrovkou už v čase
rozhodovania o výživnom v konaní 14P/129/2004, pričom jeho zdravotný stav nemá vplyv na výkon
jeho povolania ( správa K.. V. zo dňa 16.5.2013 vypracovanej pre účely výkonu povolania). Pokiaľ ide
o exekúcie, tieto sa s jednou výnimkou týkajú záväzkov voči dopravnému podniku za cestovanie bez
platného cestovného lístky, ktoré nemôžu byť na ťarchu vyživovacej povinnosti majúcej prednosť pred
ostatnými záväzkami. Riziká, ktoré na seba odporca berie cestovaním bez platného lístka, čerpaním
spotrebného úveru mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom irelevantné. Naviac sa jednalo o
záväzky odporcu vzniknuté v období r.1998-2002, ktoré boli zaplatené pred začatím konania nemajúce
s týmto konaním žiadnu súvislosť. Súd prvého stupňa nezohľadnil argumenty odporcu ohľadom zmeny
pracovného pomeru poukazujúc na to, že pre jeho rozhodnutie je určujúci stav ku dňu vyhlásenia
rozsudku a argumenty týkajúce sa udalostí, ktoré majú vzniknúť v budúcnosti ( výrobné zmeny u
zamestnávateľa odporcu, ktoré majú ovplyvniť jeho príjem), nie sú pri rozhodovaní podstatné.

Súd prvého stupňa napokon konštatoval, že pri posudzovaní zmeny pomerov je nutné zohľadniť nielen
subjektívne hľadisko, ale aj objektívne hľadisko zmeny pomerov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine.
Objektívnou skutočnosťou, na ktorú súd musí prihliadať, je vývoj životných nákladov. Je treba zohľadniť
skutočnosť, že naposledy bola zvyšovaná vyživovacia povinnosť súdu od 1.7.2004, od ktorej doby ku
dňu začatia predmetného konania uplynulo 8 rokov a v priebehu ktorej doby nastal vývoj životných
nákladov odôvodňujúci zvýšenie výživného.

Nakoľko za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku t.j. od 20.12.2012 do 13.11.2013 vznikla
odporcovi povinnosť zaplatiť výživné XXXX,XX eur ( do ktorej súd započítal sumu XXX,XX eur zaplatenú
v priebehu konania), dlh na výživnom vo výške XXXX,XX eur povolil podľa §160 ods. 1 O.s.p. odporcovi
splácať v mesačných splátkach po XX eur mesačne spolu s bežným výživným.

O trovách konania rozhodol podľa 142 ods. 1 O.s.p. zohľadniac, že navrhovateľka si náhradu trov
konania neuplatnila.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. V odvolaní poukázal na to, že
zo strany navrhovateľky nebol informovaný o ukončení štúdia na gymnáziu, o jej pokračovaní v štúdiu
na vysokej škole a ani o dĺžke vysokoškolského štúdia. Náklady navrhovateľky na školné predstavujú
v priemere sumu XXX euro mesačne, takže suma XXX euro mu nepripadá primeraná a je pomaly
šesťnásobok toho, čo doposiaľ titulom výživného uhrádzal. Odvolateľ poukázal na výšku životného
minima XXX,XX euro a i na to, že podiel matky navrhovateľky na výživnom nie je konkretizovaný žiadnou
sumou. Uviedlo, že navrhovateľka žije v úplnej rodine, je plnoletá, zdravá, takže si môže privyrábať
brigádami ako každý iný študent. Jeho príjem do budúcnosti vôbec nekorešponduje s potrebami
navrhovateľky a ani nezohľadňuje podiel matky na výživnom, o ktorom nebol nijako informovaný.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu uviedla, že s odvolaním v plnom rozsahu
nesúhlasí. Poukázala na to, že s odporcom ( svojim otcom ) sa stretla na základe jej žiadosti naposledy
ako 13 ročná a od toho času nikdy o ňu neprejavil záujem. Žiadosť o zmenu výživného podala 20.12.2012
a odporca sa dostavil až na tretie predvolanie. Odporca nebol v pri jej narodeninách, meninách,
Vianociach , ukončeniach školského roku a nikdy sa jej neopýtal ako sa má. Nikdy sa nezaujímal o jej
zdravotný stav, keď v minulosti prekonala mononukleózu, hnisavý výrastok a na chrbtici a od malička
trpí na alergie a ekzém. Školné na vysokej škole predstavuje sumu XXXX euro za akademický rok



a podiel na výživnom zo strany jej matky je všetko to, čo nad sumu XX,XX euro mesačne ( ktorú
doposiaľ poukazoval odporca ) bola nútená uhrádzať jej matka zo svojho príjmu. Peniaze, ktoré odporca
vynaložil na náklady exekúcie do výšky XX.XXX,- Sk mohol posielať radšej jej, ako prispievať na zisky
dopravného podniku.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie
je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu, výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa ust. § 62 ods.1,2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ( ďalej „ Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 75 ods.1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 78 ods.1 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu naposledy
mu určenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 3.5.2005, č.k. 14P/129/2004-99 v sume
XX,XX euro mesačne.

V nadväznosti na citované zákonné ustanovenia odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že výživným sa
rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti
s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov
na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný
stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie
a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a
možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu odkázaného na neho výživou, je
zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy maloletého dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je súčasne
závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových
schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného za zmenu pomerov v zmysle § 78 ods.1 Zákona o rodine treba
považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané



výživou. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo
od posledného rozhodnutia o výživnom k zmene pomerov, a v prípade kladného zistenia túto zmenu
premietnuť do výšky výživného.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu na zvýšenie výživného na navrhovateľku naposledy určeného
rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 3.5.2005, č.k. 14P/129/2004-99 ( na sumu XX,XX
euro mesačne ) z hľadiska jej súčasných odôvodnených potrieb a z hľadiska schopností a možností
rodičov. Určená výška výživného, ktorú napadol odvolaním odporca, aj podľa názoru odvolacieho súdu
zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedených v ust. § 62 ods. 1 až 5, §
75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám plnoletého dieťaťa súvisiacim
s absolvovaním vzdelávania súvisiaceho s prípravou na budúce povolanie ( v čase rozhodovania
súdu prvého stupňa navrhovateľka študovala v 1. ročníku denného bakalárskeho štúdia Vysokej
školy medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe, kde len školné predstavuje sumu X.XXX euro na
akademický rok) a potrebám vyplývajúcim z nutnosti uspokojovania jej ďalších základných životných
potrieb, tak aj v konaní zisteným majetkovým pomerom na strane odporcu.

V nadväznosti na námietky odporcu týkajúce sa jeho súčasných finančných pomerov uvádzaných
jednak v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a i v odvolaní je treba konštatovať, že medzi
zákonné povinnosti rodiča patrí i jeho povinnosť zabezpečovať výchovu dieťaťa v najširšom zmysle
slova, t.j. zabezpečovať výživu dieťaťa, ale aj uspokojovať jeho ostatné hmotné potreby ( šaty, obuv)
a kultúrne potreby ( prostriedky na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania a na rozvoj záujmov a záľub
dieťaťa). Je povinnosťou rodiča, aby vyvinul v maximálnej miere úsilie smerujúce k tomu, aby dokázal
plniť vyživovaciu povinnosť k deťom, ktoré sú na neho odkázané výživou. V prejednávanom prípade,
kedy je z vykonaného dokazovania zrejmé, že príjem odporcu predstavuje sumu X.XXX euro mesačne
netto v roku 2012 a X.XXX euro mesačne netto za rok 2013, nie je ani podľa názoru odvolacieho súdu
určená suma výživného vo výške XXX euro mesačne ( od 20.12.2012) nezodpovedajúca príjmom,
ktorý odporca dosahuje.

K námietkám odporcu o presnom neurčení podielu matky navrhovateľky na plnení si vyživovacej
povinnosti neprihliadol, keďže predmetom daného konania nie je výška vyživovacej povinnosti matky
navrhovateľky. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu je treba uviesť, že výživné vo výške
XXX euro mesačne určené odporcovi v tomto rozhodnutí nepostačuje už len vzhľadom na náklady na
školné ( X.XXX euro za akademický rok ) na uspokojenie všetkých základných odôvodnených potrieb
navrhovateľka a táto bude i naďalej vo vyššej miere odkázaná práve na finančnú pomoc zo strany svojej
matky. Nebolo možné prihliadnuť ani na námietky odporcu argumentujúceho možnosťami navrhovateľky
si privyrobiť brigádami, keďže v tomto štádiu svojho života je prvoradou povinnosťou navrhovateľky
študovať a úspešne ukončiť vysokoškolský stupeň vzdelávania, a nie sa zaoberať nutnosťou brigádami
si privyrábať na svoje základné životné potreby.

S poukazom na uvedené, stotožniac sa i s rozhodnutím súdu o zročnom výživnom a o trovách konania
( § 142 ods.2 O.s.p. ), odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219
ods.1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1, § 224 ods.1 v spojení s ust. § 151
ods.1 O.s.p., keďže navrhovateľka si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a trovy
odvolacieho konania jej z obsah spisu ani nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.