Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoE/86/2015 z 28. 9. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. septembra 2016, sp. zn. 17CoE/86/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6712200555.1
Krajský súd Banská Bystrica | 17CoE/86/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6712200555.1 | 2016-09-28 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 41 ods. 2 písm. c) EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3a2f2c7-cf6e-4c68-ad50-3d22fc46cb4e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6712200555.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/86/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712200555
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6712200555.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v exekučnej
veci oprávneného Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00
151 653, proti povinnému O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX/X, X., vedenej súdnym exekútorom
Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná 80/23, 974 01 Banská
Bystrica pod sp. zn. EX 5108/2011, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 63 068,60 Eur s
príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 29Er/29/2012-32
zo 17. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie  zrušuje a vec mu  vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Tatianou
Mensatorisovou dňa 6. septembra 2007 pod sp. zn. N 157/2007, Nz 35226/2007, NCRIs 35017/2007
(ďalej aj „notárska zápisnica“ alebo „exekučný titul“) z dôvodu, že notárska zápisnica spĺňa iba formálne
náležitosti exekučného titulu, ale nie je spôsobilým exekučným titulom pre nedostatok materiálnej
vykonateľnosti. Notárska zápisnica, súčasťou ktorej je aj uznanie dlhu povinným a vyhlásenie povinnej
osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice bola spísaná v čase, keď ešte žiadny dlh
neexistoval. Uznať v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka možno len dlh, ktorý už vznikol a nie
ktorý snáď v budúcnosti vznikne.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním oprávnený. Uplatnil odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06.
2016, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) a
súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie veci. Nesprávne právne posúdenie sa týka
vyhodnotenia notárskej zápisnice zo 06. 09. 2007 ako materiálne nevykonateľného exekučného titulu.
Názor okresného súdu by obstál v prípade, ak by predmetom dodatku č. 4 k zmluve o úvere č. 46/
AÚOC/04 uzatvorenej 09. 02. 2004 medzi oprávnenou ako veriteľom a spoločnosťou METAL B, s. r. o.
ako dlžníkom v znení dodatkov č. 1, 2 a 3 bola zmluva o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka (a nie zmluva o úvere), ktorá je reálnym kontraktom (t. j. vzniká až poskytnutím reálneho
plnenia, na rozdiel od zmluvy o úvere, ktorá vzniká jej účinným uzatvorením). Dodatok č. 4 k úverovej
zmluve z 09. 02. 2004 bol uzavretý v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Dodatok č. 4 (ako
aj celá zmluva o úvere) je konsenzuálnym kontraktom, to znamená záväzky plynúce z neho vznikajú jeho
účinným uzatvorením a nie až poskytnutím peňažného plnenia. Uznanie záväzku povinným obsiahnuté
v notárskej zápisnici zo 06. 09. 2007, ktorým povinný uznal svoj záväzok voči oprávnenému vyplývajúci
z dodatku č. 4 a tým implicitne aj zo zmluvy o úvere v spojení s dohodou o pristúpení záväzku je uznaním
záväzku v súlade s § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a nie uznaním dlhu podľa § 558 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Ak zmluva o úvere uzavretá podľa



Obchodného zákonníka nie je kontraktom reálnym, záväzky medzi oprávneným a povinným vyplývajúce
z dodatku č. 4 k úverovej zmluve v spojení s dohodou o pristúpení k záväzku už v čase spísania
notárskej zápisnice existovali, nakoľko dodatok č. 4 aj dohoda o pristúpení k záväzku už boli účinné.
Takéto existujúce záväzky sú spôsobilé na uznanie v súlade s § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka bez
ohľadu na skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k reálnemu peňažnému plneniu z uznávaného záväzku.
Splnenie formálnych náležitostí notárskej zápisnice v súlade s § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a formálnych náležitostí notárskej zápisnice ako exekučného
titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku prvostupňový súd v uznesení výslovne potvrdil.
Právna argumentácia prvostupňového súdu v odôvodnení uznesenia s ohľadom na skutočnosť, že
zmluva o úvere s dodatkom a záväzkom v ňom obsiahnutým sú konsenzuálnym kontraktom, obstáť
nemôže. Oprávnený preto navrhol súdu prvej inštancie zrušiť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť. Pre prípad, že sa odvolací súd stotožní s rozhodnutím súdu
prvej inštancie a potvrdí ho, žiadal, aby odvolací súd podľa § 239 ods. 2  písm. a/ O. s. p. vyslovil vo
výroku svojho potvrdzujúceho uznesenia, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu. Otázku zásadného právneho významu neformuloval.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Prvýkrát o odvolaní oprávneného rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 17CoE/214/2012 z 30.
januára 2013 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, ale z iných dôvodov, než ktoré viedli
súd prvej inštancie k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Odvolací súd za podstatnú otázku pre právne posúdenie žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vydanie exekúcie považoval, či záväzok splatiť peňažný dlh v budúcnosti je
možné uznať v ten istý deň, ako bola uzavretá zmluva o úvere bez ohľadu na skutočnosť, či na základe
úverovej zmluvy došlo alebo nie k reálnemu peňažnému plneniu, keď zmluva o úvere uzavretá podľa
ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka je účinná jej uzatvorením. Odvolací súd
konštatoval správnosť názoru oprávneného, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej
už dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa nevyžaduje
aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť
len potom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak peňažné prostriedky podľa úverovej zmluvy
poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník zmluvy nemá aké peňažné prostriedky
vrátiť. Na rozdiel od súdu prvej inštancie za dôležitú skutočnosť pre platné uznanie záväzku podľa
§ 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (hmotného práva) a pre právny záväzok podľa § 41 ods. 2
písm. c) Exekučného poriadku (procesného práva) odvolací súd považoval nie dátum vzniku záväzku
a úkonu uznania záväzku, ale len to, či v čase uznania záväzku je tento záväzok vyjadriteľný určite,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čo bolo predmetom uznania. Odvolací súd uviedol, že ak
by v notárskej zápisnici spísanej v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka bol vyjadrený záväzok zo zmluvy o úvere konkrétnym spôsobom, bolo by
nutné uznanie takéhoto určitého záväzku považovať za platné a len tá skutočnosť, že sa dlžník
zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky po uznaní záväzku (v budúcnosti), nemôže brániť
(dátum splatnosti úveru v budúcnosti, po uznaní záväzku) materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice
obsahujúcej právny záväzok vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté až po uzavretí notárskej zápisnice
o uznaní záväzku. Odvolací súd nepovažoval záväzok povinného vyjadrený k notárskej zápisnici zo
6. septembra 2007 za určitý, ktorý by nevzbudzoval pochybnosti, aký záväzok bol uznaný z dôvodu,
že záväzok zaplatiť úverovú „pohľadávku“ a ďalšiu „pohľadávku“ nebol vyjadrený konkrétnou sumou
ani určený spôsob výpočtu sumy, ktorú povinný 1/ a 2/ z notárskej zápisnice mali oprávnenému vrátiť.
Práve neurčitosť uznaného záväzku podľa názoru odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení sp. zn.
17CoE/214/2012 spôsobilo materiálnu  nevykonateľnosť exekučného titulu. Odvolací súd v uznesení
sp. zn. 17CoE/214/2012 vyslovil právny názor, že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v
notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase
s vykonateľnosť notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je
platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným
titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval a že
uznať záväzok podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného
titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je
možné a súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo
k plneniu zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je



konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia, avšak len za predpokladu, že
právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je dostatočne určitý, nevzbudzujúci pochybnosti, aký
právny záväzok na seba vyhlásením do notárskej zápisnice povinná osoba prevzala. Tento právny záver
považoval odvolací súd za odpovede na otázky zásadného právneho významu v znení:  1. či bráni
platnému uznaniu dlhu zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa § 587 Občianskeho zákonníka skutočnosť,
že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky exekučného
titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o pôžičke (reálnemu
poskytnutiu peňazí), 2. či bráni platnému uznaniu záväzku zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497
Obchodného zákonníka skutočnosť, že v deň vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a
uznaní dlhu majúcej účinky exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku nedošlo
k plneniu zo zmluvy o úvere (reálnemu poskytnutiu peňazí) na zodpovedanie ktorých podľa § 239 ods.
2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku vo svojom potvrdzujúcom uznesení pripustil dovolanie.

5. Na dovolanie oprávneného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn 7ECdo/133/2013
z 28. januára 2015 zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoE/214/2012 z
30. januára 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že ním
formulované otázky nie je možné pre rozhodnutie veci považovať za otázky zásadného právneho
významu a že sám otázku č. 2 (z hľadiska správnosti právneho posúdenia veci prvoinštančným
súdom) s jednoznačným, pochybnosti nevzbudzujúcim záverom nevyriešil. Odvolací súd podľa názoru
najvyššieho súdu nedal jednoznačnú odpoveď na otázku, či bráni alebo nebráni platnému uznaniu
záväzku zo zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka skutočnosť, že v deň
vyhotovenia notárskej zápisnice o právnom záväzku a uznaní dlhu majúcej účinky exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere (reálnemu
poskytnutiu peňazí). Za dôvodnú považoval dovolací súd námietku oprávnenej, že sa nemal možnosť
k právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom z hľadiska určitosti uznania záväzku vyjadriť, čím bola
porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Podstatou princípu dvojinštančnosti je, že každá
významná otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvej inštancie, ako aj
odvolacieho súdu.

6. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.
s. p.“), ktorým bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb.  Občiansky súdny poriadok (ďalej
„O. s. p.“). Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., pokiaľ nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto
zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti
exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy
strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva
inak.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C. s. p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

9. V prejednávanej veci rozhoduje súd o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na návrh oprávneného, ktorý k návrhu pripojil ako exekučný titul notársku zápisnicu zo 6.
septembra 2007, v ktorej povinný uznal záväzok zo zmluvy o úvere a dohody o pristúpení k záväzku a
vyhlásil, že súhlasí s tým, že v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a z dohody
o pristúpení bude notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku a to na celý jej majetok. Súd prvej inštancie mal pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k dispozícii kópiu notárskej zápisnice zo             6. septembra
2007 sp. zn. N 157/2007, Nz 35226/2007 spísanej notárkou JUDr. Tatianou Mensatorisovou, Dodatok č.
4 k Zmluve o úvere č. 46/AUOC/04 uzatvorenej dňa 09. 02. 2004 v znení dodatkov č. 1, 2 a 3, dohodu o



pristúpení záväzku z 9. februára 2004 a stanovenie predčasnej splatnosti úverovej pohľadávky zo zmluvy
o úvere č. 46/AUOC/04 zo dňa 9. februára 2004 adresované oprávneným povinnému 18. 11. 2009.
Na základe týchto listín skúmal súd prvej inštancie formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného
titulu a záver o materiálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice vyvodil iba z tej skutočnosti, že v deň
uznania záväzku 6. septembra 2007 žiadny dlh z úverovej zmluvy uzavretej rovnakého dňa (v deň
spísania notárskej zápisnice bol spísaný len dodatok č. 4 úverovej zmluvy - poznámka odvolacieho
súdu) neexistoval. Podľa názoru súdu prvej inštancie uznať možno iba dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý
snáď v budúcnosti vznikne.

10. Odvolací súd vzhľadom na obsah záväzkovo-právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným,
ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o úverovej zmluve dospel k názoru, že uznať
záväzok podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu
obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné a
súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku ešte nedošlo k plneniu
zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka je konsenzuálnym
kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia, avšak za predpokladu, že právny záväzok
vyjadrený v notárskej zápisnici je dostatočne určitý. Práve záver o neurčitosti uznaného záväzku viedol
odvolací súd k potvrdeniu o rozhodnutí súdu prvej inštancie z iných právnych dôvodov.

11. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas splnenia, ak povinná osoba k notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

12. V dovolaní proti uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. 17CoE/214/2012 oprávnený uviedol, že
exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná k dodatku č. 4 uzatvoreného k zmluve o úvere č. 46/
AÚOC/04 zo dňa 6. septembra 2007 medzi oprávneným ako veriteľom a spoločnosťou METAL B, s.
r. o., so sídlom vo Zvolene ako dlžníkom a súčasne k dohode o pristúpení k záväzku uzatvorenej dňa
09. 02. 2004 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako pristupujúcim dlžníkom. Dodatok č. 4
vo forme úplného znenia menil a dopĺňal zmluvu o úvere z 9. februára 2004 v znení dodatkov č. 1, 2 a
3, na základe ktorej oprávnený poskytol spoločnosti METAL B, s. r. o. úverový rámec a úver vo výške
232 357,43 Eur, ktorý povinný čerpal vo forme splátkového úveru. Zaplatenie pohľadávky zo zmluvy
bolo zabezpečené pristúpením povinného k záväzku spoločnosti METAL B, s. r. o. voči oprávnenému v
dohode o pristúpení. Splatnosť pohľadávky oprávneného voči povinnému zo zmluvy o úvere v spojení
s dohodou o pristúpení nastala v celom rozsahu ku dňu 18. 11. 2009 a to na základe písomného
stanovenia predčasnej splatnosti v súlade so zmluvou o úvere v spojení s dohodou o pristúpení k
záväzku a tiež v súlade s notárskou zápisnicou. Oprávnený odvolaciemu súdu v dovolaní vytýkal
nesprávne právne posúdenie veci, ak uzavrel, že záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je neurčitý.
Tvrdil, že ak sú súčasťou notárskej zápisnice listiny identifikujúce právny záväzok a tento záväzok je
zosumarizovaný aj vo vlastnom texte notárskej zápisnice, nie je možné považovať vyjadrenie záväzku
v notárskej zápisnici, ktorý povinný uznal za neurčité. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/63/2009 a ustanovenie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku,
v zmysle ktorých zákonnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu sú len právny
záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe
určitej právnej skutočnosti), označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a
času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Oprávnený je toho názoru,
že viazanie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice na uznanie záväzku, nemá oporu v zákone.
Uznanie záväzku je samostatným právnym úkonom s odlišnými právnymi účinkami, ktoré nemajú priamy
vzťah k vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Uznanie záväzku nepatrí k nutným
predpokladom, podmienkam ani prvkom materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice. Ak odvolací
súd vychádzal z názoru, že podmienkou materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice je aj uznanie
záväzku, vec nesprávne právne posúdil. S týmito argumentami oprávneného v dovolaní proti uzneseniu
odvolacieho súdu sp. zn. 17CoE/214/2012 sa dovolací súd v uznesení sp. zn. 7ECdo/133/2013 žiadnym
spôsobom nevyporiadal.

13. Názor odvolacieho súdu, že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v notárskej zápisnici
s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym



úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu,
že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval, vyslovený v
uznesení sp. zn. 17CoE/214/2012 nie je ojedinelým názorom. Na základe rovnakého právneho názoru
už Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení sp. zn. 15CoE/147/2010 z 31. augusta 2010 potvrdil
uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Vo veci sp. zn. 15CoE/147/2010
odvolací súd konštatoval, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase,
keď žiadny dlh neexistoval (notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň ako uzavretá ústna zmluva o
pôžičke a poskytnutá pôžička, kedy existoval len záväzok povinného vrátiť v určenej lehote poskytnutú
pôžičku)  a dobudúcna  bolo možné iba predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité, v
akej výške. Z rovnakého názoru vychádzal Krajský súd Trenčín v uznesení sp. zn. 13CoE/46/2014 zo
dňa 14. 10. 2014 vo veci oprávneného Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava, aj Krajský súd v Banskej
Bystrici v uznesení sp. zn. 1CoE/166/2015 z 27. októbra 2015.

14. Odvolací súd v uznesení sp. zn. 17CoE/214/2012 rozlíšil uznanie záväzku podľa § 323 ods. 1
Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o
právnom záväzku a súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice od uznania dlhu vzniknutého zo
zmluvy o pôžičke tak, že uznať záväzok podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici
s účinkami exekučného titulu sa neprieči zákonu, aj keď v deň spísania takejto notárskej zápisnice o
uznaní záväzku ešte nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, ktoré účinky vznikajú už dňom jej uzavretia, ale
len za predpokladu, že právny záväzok vyjadrený v notárskej zápisnici je dostatočne určitý.

15. Názor, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
spísaná v deň, kedy dlh z pôžičky ešte neexistoval, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulo,
zastávali aj súdy Českej republiky napríklad uznesenie Obvodného súdu pre Prahu 10 z 28. 02. 2012
sp. zn. 57 EXE 378/2010 v spojení s rozhodnutím Meského súdu v Prahe z 5. februára 2013 sp. zn.
21Co/590/2012, podľa ktorých notárska zápisnica o uznaní dlhu zo zmluvy o pôžičke spísaná v deň, kedy
ešte žiadny záväzok povinného vo vzťahu k oprávnenej osobe neexistoval (z dôvodu, že pôžička bola
poskytnutá až dva dni po spísaní notárskej zápisnice). Veľký senát Najvyššieho súdu Českej republiky
rozhodujúc o dovolaní v uvedenej exekučnej veci dňa 11. februára 2015 vyslovil názor, že dohoda osoba
oprávnenej a osoby povinnej obsiahnutá v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice vyplývajúca zo záväzkovo-právneho vzťahu sa môže týkať nielen pohľadávky, ktorá už vznikla,
ale tiež pohľadávky zo záväzkovo-právneho vzťahu, ktorá má vzniknúť v budúcnosti (zo zmluvy o
budúcej zmluve o pôžičke) a ktorej vznik je viazaný na splnenie odkladacej podmienky spočívajúcej v
tom, že peňažné prostriedky budú osobou oprávnenou osobe povinnej poskytnuté. V takomto prípade
významnou pre právne posúdenie veci z hľadiska odpovede na otázku, či má oprávnený podľa hmotného
práva na vymáhané plnenie nárok, nie je okolnosť, že predmet pôžičky nebol oprávneným povinnému
poskytnutý ku dňu spísania notárskej zápisnice ale to, že oprávnený svoj záväzok z budúcej zmluvy
o zmluve o pôžičke splnil a finančné prostriedky povinnému skutočne poskytol. Jednostranný právny
úkon povinného o uznaní budúceho dlhu zo zmluvy o pôžičke, ktorý je súčasťou notárskej zápisnice je
úkonom hmotnoprávnym, ktorý nemá pre exekučnú vec význam.

16. Krajský súd v Trnave v uznesení z 30. júla 2013 sp. zn. 24CoE/191/2012 taktiež považoval uznanie
dlhu v notárskej zápisnici, ktorá mala byť exekučným titulom,  uskutočnené v deň uzavretia zmluvy o
úvere za neplatné s odôvodnením, že v čase podpísania notárskej zápisnice neexistoval dlh povinného,
existoval len záväzok povinného v budúcnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky oprávnenému. V
čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte
žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už  vznikol a nie dlh, ktorý v budúcnosti môže
vzniknúť. Krajský súd v Trnave zdôraznil, že výška dlhu ako aj čas plnenia musia byť presne uvedené
v notárskej zápisnici, nestačí odvolať sa iba na zmluvu o úvere. V danom prípade predmet plnenia,
teda dlh povinného, nie je dostatočne určitý ani nie je zrejmé, kedy a v akej výške došlo k poskytnutiu
plnenia zo strany oprávneného. Predmetná notárska zápisnica neobsahuje ani lehotu na dobrovoľné
splnenie dlhu. V čase spísania notárskej zápisnice žiadny dlh neexistoval a teda vykonateľnosť notárskej
zápisnice podľa príslušných predpisov procesného práva ani nemohla nastať.

17. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24CoE/191/2012 z 30. júla 2013 podal oprávnený
na Ústavný súd v Slovenskej republiky sťažnosť, v ktorej okrem iného namietal, že „krajský súd žiadnym
spôsobom nezdôvodnil, prečo by malo byť povinnou náležitosťou notárskej zápisnice uznanie dlhu



v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka a z čoho uvedená povinnosť vyplýva. Konajúci súd taktiež
žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by absencia uznania dlhu, resp. existencia neplatného uznania
dlhu, t. j. uznania dlhu neexistujúceho v čase uznania, mala mať za následok nedostatok materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 667/2014
z     9. októbra 2014 odmietol sťažnosť konkrétnej obchodnej spoločnosti ako zjavne neopodstatnenú s
odôvodnením, že právne závery krajského súdu vyjadrené v uznesení sp. zn. 24CoE/191/2012 nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušných ustanovení Exekučného poriadku, ktorý by
mohol mať následok porušenie ústavou garantovaných práv sťažovateľky ako účastníčky exekučného
konania“.

18. Testu ústavného súdu bolo podrobené aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 1CoE/166/2015 z 27. októbra 2015 (citované v bode 13) v konaní vedenom na ústavnom súde
pod sp. zn. I. ÚS 349/2016. Sťažnosť proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici podal
oprávnený z exekučného konania, ktorý nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu,
že notárska zápisnica sa vyhlásením povinného o uznaní dlhu v čase, keď žiadny dlh neexistoval a
preto povinný nemohol platne uznať dlh ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je
materiálne vykonateľným exekučným titulom. Ústavný súd posudzujúc, či uznesením krajského súdu
sp. zn. 1CoE/166/2015 mohlo byť porušené základné právo sťažovateľky podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a jej právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
teda či rozhodnutie odvolacieho súdu nie je zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne po oboznámení
sa s dôvodmi rozhodnutia odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 1. júna 2016 konštatoval, že „v
danej veci napadnuté uznesenie krajského súdu nesignalizuje, že by bolo svojvoľné a zasahovalo
by do základné práva sťažovateľky podľa článku 46 ods. 1 ústavy a právo podľa článku 6 ods. 1
dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods.
1 ústavy (aj právo na spravodlivé súdne konanie) nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa
všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba
uviesť, že z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať
za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou. Krajský súd
sa stotožnil s odôvodnením právneho názoru okresného súdu a navyše rozšíril vecnú argumentáciu
na podporu správnosti odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z ústavného hľadiska je akceptovateľný právny
záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok
explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania
„dlžníkom“ a zároveň jeho vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou)
reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica nie je materiálne
vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval. Za
týchto okolností podľa názoru ústavného súdu nemohlo dôjsť uznesením krajského súdu k porušeniu
základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 dohovoru“. Ústavný súd v závere poukázal na svoje skoršie
rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 261/2015, II. ÚS 667/2014 v skutkovo a právne obdobných prípadoch.

19. I keď podľa doslovného výkladu § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, ktorá má byť exekučným
titulom, nemusí byť uznanie dlhu (záväzku) ako hmotnoprávny úkon dlžníka, ak takýto úkon v notárskej
zápisnici obsiahnutý je, nemôže ho súd ignorovať, pretože vo vyhlásení povinného o uznaní dlhu/
záväzku je vyjadrená výška pohľadávky, ktorú sa zaväzuje povinný v prospech oprávneného uhradiť a
pokiaľ svoj dlh/záväzok riadne a včas nesplní, aj súhlas s nariadením exekúcie na základe notárskej
zápisnice. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou súčasťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu a pokiaľ sa neviaže k existujúcemu dlhu/záväzku vyjadrenému
v notárskej zápisnici určite a nezameniteľne, nie je možné notársku zápisnicu uznať za materiálne
vykonateľný exekučný titul.

20. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude vzhľadom na vývoj judikatúry opätovne po
vyžiadaní si originálu notárskej zápisnice sp. zn. N 157/2007, Nz 35226/2007 zo 6. septembra 2007 za
účelom zistenia, čo tvorilo jej súčasť posúdiť, či záväzok povinného vyjadrený v notárskej zápisnici vo
vzťahu k tomu, čo návrhom na vykonanie exekúcie žiada oprávnený od povinného vymôcť je vyjadrený
dostatočne určite, či je notárska zápisnica formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom a
znovu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť.
21. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a



ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).