{"guid": "f140a955-6077-4c3e-9d1e-e06a3f93b949:0b596b90-9532-44a5-86f7-13b2833cfc97", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1111010079.1", "spisova_znacka": "4To/24/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/24/2012 z 9. 5. 2012", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. mája 2012, sp. zn. 4To/24/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1111010079.1", "identifikacne_cislo": "1111010079", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eugen Palášthy", "sudca_id": 375, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eugen-palasthy-375", "datum_vydania": "2012-05-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-1", "nazov": "§ 322 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-148", "nazov": "§ 148 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-148", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-148"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-148"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b596b90-9532-44a5-86f7-13b2833cfc97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1111010079.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1111010079.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1111010079.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/24/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111010079
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Kubík
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1111010079.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Tibora Kubíka a sudcov JUDr. Karola
Kováča a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného Z. S. pre trestný čin neodvedenia dane
a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 2T/8/2011 zo dňa 15. 11. 2011, na
verejnom zasadnutí dňa 10. 05. 2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v rozsahu zrušenia znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/8/2011 zo dňa 15. 11. 2011
bol obžalovaný Z. S. uznaný za vinného z trestného činu  neodvedenia dane a poistného podľa § 148a
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že

ako konateľ spoločnosti S., K.. Q.. X.., so sídlom v C., na RP. V. Č. X, 27. 12. 2002 predložil M. Ú. C.
P., so sídlom v C. na Q. V. Č. XX, dňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2002, v ktorom uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty vo výške 387.682,-Sk
(12.868,68 €) z neuskutočnených a nepreukázaných zdaniteľných plnení, pričom spoločnosť v danom
období nerealizovala žiadne obchodné transakcie, z ktorých by mohol nárok na nadmerný odpočet
vzniknúť.

Za uvedený trestný čin mu bol podľa § 148a Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uložený trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky s tým, že podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák.
účinného v čase spáchania skutku súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú organizáciu M. Ú. C., Q. XX, C., s nárokom na náhradu škody
odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice súdu.

V písomne odôvodnenom odvolaní, smerujúcom čo do výroku o vine ako aj čo do výroku o treste,
obžalovaný argumentoval predovšetkým tým, že bol donútený podpísať daňové priznanie spoločnosti
S., K.. Q.. X.. a to osobami S. F., ktorý mu telefonoval a navádzal ho, aby podpísal daňové priznanie
ako aj S. E., ktorý mu v aute, krátko po inštruktážnom telefonáte s S. F., predložil na podpis predmetné
daňové priznanie. Uviedol ďalej, že bol v časovej tiesni, konal v dobrej viere s tým, že keby tomu tak
nebolo určite by si skontroloval toto daňové priznanie, resp. by ho ukázal niekomu, kto sa v tom vyzná.



Nemal žiadne podozrenie, že by sa mohol dopustiť trestného činu. V opačnom prípade by danú vec
nahlásil polícii. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a spod obžaloby ho
oslobodil a aby rozhodol o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia.

V doplnenom odvolaní v podstate uviedol obdobné skutočnosti ako v prvotnom odvolaní.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I sa k podanému odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Poškodená organizácia M. Ú. C. P. sa k podanému odvolaniu obžalovaného nevyjadrila.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom okrem iného uviedol, že priniesol daňové
doklady, resp. pokladničné bloky, z ktorých vyplýva, že pre seba nakupoval rôzne veci, pričom po poučení
predsedom senátu, že tieto doklady mal predložiť v prípravnom konaní orgánom činným v trestnom
konaní, resp. súdu prvého stupňa v konaní pred súdom, nevedel, nebol riadne poučený. Odvolaciemu
súdu ďalej predložil lekársku správu - nález od Z.. X. S., psychiatričky z H. S. B., Š. X, C., z ktorej vyplýva,
že je liečený ako pacient pre závažné duševné ochorenie. Podotkol, že je invalidným dôchodcom 4 roky
a lieči sa od januára 2009 s tým, že v rokoch 2006 a 2008 bol hospitalizovaný na S. X. N. H. na B. V. N.
S.. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že pravidelne užíva lieky a injekcie. Svoje vyjadrenie uzatvoril
tým, že je zotrváva na svojich doterajších prednesoch, je nevinný i keď je pravdou, že nejaké papiere
podpisoval s tým, že jeho choroba nesúvisí so samotným skutkom, keďže si všetko pamätá.

Zástupca Krajskej prokuratúry v Bratislave na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že lekárska
správa predložená obžalovaným, resp. zistená diagnóza obžalovaného je až následne po vykonaní
skutku a súd prvého stupňa vychádzal z existujúcich dôkazov a v uvedenom období ohľadne zlého
zdravotného stavu obžalovaného neboli poznatky. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny
a zákonný a preto odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo  ods.
3 Tr. por. a preto  podľa  § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.  a  dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného  je  dôvodné.

Povinnosťou odvolacieho súdu bolo preto na základe  revízneho  princípu, determinovaným  vyššie
uvedeným ustanovením,  preskúmavať  len tie výroky napadnutého rozsudku, proti ktorým  odvolateľ
podal odvolanie a preskúmavať správnosť postupu  konania,  ktoré  predchádzalo  týmto  napadnutým
výrokom rozsudku.  Výnimku z uvedenej zásady a to,  že  odvolací  súd  musí prihliadnuť aj na chyby,
ktoré  síce odvolaním neboli  vytýkané, ale ktoré  sú takej povahy,  že by  odôvodňovali (po právoplatnosti
rozsudku) podanie mimoriadneho  opravného  prostriedku  -  dovolania, na základe ustanovenia § 371
ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti naznačeným spôsobom odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok je
minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,
najmä preto, že vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. ( § 321 ods. 1 písm. c/) Tr. por.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada  náležitého  zistenia
skutkového stavu veci, upravená v § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej  orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy
tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Náležité  zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným  predpokladom pre spravodlivé
rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového  stavu veci je veľmi úzko prepojená aj   so zásadou



stíhania zo  zákonných dôvodov   (§ 2 ods. 1 Tr. por. ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu
veci je predpokladom  jednak  na  to,  že  trestné  stíhanie  bolo  vedené v súlade so zákonom, jednak
na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym  cieľom zásady náležitého  zistenia   skutkového  stavu
veci   je  umožniť  súdu spravodlivé rozhodnutie.  Súvisí to s  predmetom zákona   a  jeho  účelom,
ktorým  je  náležité zistenie trestných    činov    a    spravodlivé    potrestanie   páchateľov a uskutočnenie
spravodlivého procesu.

Zistenie  skutočného stavu veci vyžaduje, aby  každá  okolnosť  dôležitá  pre  rozhodnutie bola spoľahlivo
preukázaná  v súbehu  so skutočnosťou tak, aby  nemohla vzbudzovať  akékoľvek pochybnosti. K
správnym  a úplným  skutkovým záverom  môže však súd  dôjsť len vtedy, ak  vykoná  všetky
dosiahnuteľné  dôkazy  a tieto  je  potrebné, aby  v jednotlivostiach, ako  aj  v ich  súhrne   správne
ich  zhodnotil, čo však  v danom  prípade  nebolo naplnené. Revíznym postupom krajský súd zistil,
že v súdnom konaní neboli riadne vykonané a následne prvostupňovým súdom neboli ani dostatočne
zhodnotené všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a
to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Z tohto pohľadu je odsudzujúci rozsudok predčasný.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že obžalovaný Z. S.Í. v dobe, keď na neho bolo prevedené konateľstvo spoločnosti S.,
K.. Q.. X.., podpísal a predložil M. Ú. C. P. dňové priznanie v ktorom bol uplatnený nárok na vrátenie DPH
s tým, že už z okolností za ktorých došlo k podpisu tejto žiadosti obžalovanému muselo byť zrejmé, že
ide o konanie mimo rámca zákona a jeho obrana, že o podpis daňového priznania bol požiadaný osobou
S. F., ktorý nakoniec ani nebol prítomný pri podpise, len dôslednejšie presviedča súd, že obžalovaný
vedel v bode skutku, že ide o konanie nezákonné. V zmysle uvedeného obžalovaný, podľa názoru
prvostupňového súdu, naplnil pojmové znaky trestného činu podľa § 148 ods. 1,ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
účinného v čase spáchania skutku.

K osobe obžalované prvostupňový súd, okrem iného zistil, a v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku sa zmieňuje, že osoba obžalovaného sa zdá byť súdu psychicky labilnou, pričom poukazuje
na jeho rôzne, až nesúrodé podania, avšak podľa súdu veľmi dobre poznal časové súslednosti a taktiež
je obžalovanému jasné jeho konanie.

Krajský súd v Bratislave sa oboznámil s predloženou lekárskou správou - nálezom od Z.. X. S. -
psychiatričky H. S. B., Š. X, C. zo dňa 04. 05. 2012 a zistil, že obžalovaný Z. S. je dispenzarizovaný pre
závažné duševné ochorenie s tým, že mal nariadenú ochrannú psychiatrickú liečbu. Ošetrujúca lekárka
Z.. S. v predloženej správe uvádza, že pacient (obžalovaný) spätne bludne argumentuje situáciu okolo
podpisu dokumentu a odporúčala vyšetrenie znalcom z odboru psychiatria.

Krajský súd sa oboznámil i s celým predloženým spisovým materiálom a zistil, že obžalovaný Z. S.
v rámci svojich výpovedí v prípravnom konaní dňa 15. 10. 2009 (č. l. 55) a dňa 20. 05. 2010 (č. l.
61) k svojmu zamestnaniu uviedol, že je invalidným dôchodcom. Z obsahu oboch zápisníc o výsluchu
obvineného však nevyplýva, že by orgány činné v trestnom konaní zisťovali druh a mieru invalidity
obžalovaného, ktorá môže byť tak fyzická ako i duševná. Uspokojili sa len so subjektívnym hodnotením
obžalovaného, že po psychickej stránke sa cíti dobre a že je schopný vypovedať, pričom je všeobecne
známe, že osoby trpiace duševnými chorobami bývajú nekritické so subjektívnym hodnotením svojej
osoby a tej ktorej situácie.

Orgány činné v trestnom konaní ako aj prvostupňový súd zrejme prehliadli i podanie obžalovaného (č.
l. 179) z bližšie neurčiteľného dňa a týkajúce sa inej trestnej veci, podľa obsahu spisového prehľadu
založeného do spisu pri jeho výsluchu dňa 21. 10. 2009 (ktorá zápisnica v spise absentuje), označené
ako „oslovenie“ a adresované Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku k sp. zn. PK 2Tš/16/2005.
Z obsahu uvedeného podania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný je držiteľom preukazu ŤZP s tým,
že v tom období prebiehala súdne nariadená liečba u Z.. S. pre diagnózu Schyzoformná psychóza.

V zmysle uvedených skutočností a s prihliadnutím na vyššie naznačené základné zásady trestného
konania ako aj na zásady uvedené v § 2 ods. 11 Tr. por. a § 2 ods. 12 Tr. por. prvostupňový súd mal
zamerať svoje dokazovanie i v tomto smere. Navyše keď sám v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku konštatuje psychickú labilitu obžalovaného.



Z výpovede, podania, obžalovaného v prípravnom konaní a najmä zo záverov jeho ambulantného
psychiatrického vyšetrenia vyplýva, že ide u neho o závažné duševné ochorenie. Toto mohlo ovplyvniť
rozhodujúcim spôsobom rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v kritický deň. Už zo
samotného podania obžalovaného vyplýva, že táto porucha mohla mať určitý vplyv na ovládaciu
a rozpoznávaciu schopnosť. Zistenie, do akej miery toto ochorenie ovplyvnilo alebo neovplyvnilo
príčetnosť obžalovaného, je veľmi významnou okolnosťou, ktorá má rozhodujúci význam tak pre
posúdenie viny, ako i trestu. Keďže toto zisťované nebolo, vznikajú pochybnosti o správnosti skutkových
zistení napadnutého výroku, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Krajský súd preto, na základe podaného odvolania obžalovaného,  napadnutý rozsudok, s poukazom na
vyššie uvedené pochybenia, zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa. Jeho úlohou  bude
v novom konaní doplniť dokazovanie a vykonať dôkaz výsluchom ošetrujúcej lekárky obžalovaného Z.
S., Z.. X. S. a dokazovanie zamerať na nutnosť znaleckého skúmania znalcami z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria tak, ako to má na mysli § 148 Tr. por. a z následne ustáleného stavu opätovne vo
veci rozhodnúť.

Krajský súd pritom upozorňuje prvostupňový súd na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého
súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie
odvolací súd nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/8/2011", "guid": "1d9802f4-84b1-4a90-9e2b-550bbdc6ed3e:133eb21b-8b27-4a1e-87c5-69fdc20382d1", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}