Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/13/2014 z 3. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 3. februára 2014, sp. zn. 1CoE/13/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6707203096.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/13/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6707203096.1 | 2014-02-03 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 109 ods. 2 OSP, § 109 ods. 1 písm. c) OSP, § 109 ods. 1 písm. b) OSP, § 53 ods. 1 OZ, § 57 ods. 1 písm. a) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/638d4810-e6ca-4ab9-85ea-594dc5e8be2d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6707203096.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/13/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707203096
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6707203096.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
R. XXX/X, XXX XX F., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského
úradu vo Zvolene, Borovianska 17, pod sp. zn. EX 554/07, o vymoženie 334,59 eura s prísl., o
návrhoch na prerušenie konania a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.
k. 11Er/992/2007-30 zo dňa 14.11.2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/992/2007-30 zo dňa 14.11.2012 p o t v r d z u j e.

II. Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. zamieta.

III. Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej v texte aj „exekučný súd“ alebo
„okresný súd“) exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom zastavil. Súčasne
oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 28,24 eura a zamietol
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd
uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave,
zo dňa 12.12.2006, sp. zn. SR 6447/06 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Právny vzťah medzi
účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.05.2006, ktorú exekučný súd s ohľadom na
predmet činnosti dodávateľa (veriteľa) na výpise z obchodného registra a postavenie povinného ako
fyzickej osoby nepodnikateľa posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Konštatoval pritom, že v zmysle §
52 Občianskeho zákonníka sa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa použijú vždy, pokiaľ je účastníkom
právneho vzťahu spotrebiteľ. Vzhľadom na uvedené exekučný súd skúmal zmluvné podmienky zmluvy
o úvere, osobitne rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor účastníkov zmluvy o úvere. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere prvostupňový súd s poukazom na § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka ako aj Smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách posúdil ako neprimeranú (neprijateľnú) zmluvnú podmienku, ktorá je zo zákona postihnutá
neplatnosťou. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovský súd nielenže opomenul aplikáciu príslušných
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a neskúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok z omeškania
v sadzbe 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Sankcia v uvedenej výške je sama o sebe v
hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovacej zmluvnej povinnosti plniť včas. Podľa názoru súdu
dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade a následné konanie pred rozhodcovským súdom



vo svojich dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
príslušné ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky
je tak právnym úkonom obchádzajúcim zákon, čo je sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto
úkonu, na čo má súd prihliadnuť ex offo. Súd po zvážení a zohľadnení všetkých okolností uzatvárania
zmluvy, povahy účastníkov zmluvy, predmetnej právnej úpravy a judikatúry Súdneho dvora Európskej
únie dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou, ktorá vo svojich účinkoch viedla k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá
ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov EÚ,
ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, ďalej ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Nakoľko rozhodcovská
zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodcovský súd nemal právomoc
predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Ak takáto právomoc
chýbala, predložený rozhodcovský rozsudok je potom aktom nulitným, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí
sa naň, akoby neexistoval. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť a ani
nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na
vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného.
Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd zamietol s odôvodnením, že ďalšie pokračovanie
exekúcie by odporovalo právnemu poriadku SR, preto nebolo možné poveriť iného exekútora ďalším
vykonávaním exekúcie.

Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený. V odvolaní uviedol, že súd rozhodol nad rámec jemu zverenej právomoci (ust. § 205 ods.
2 písm. b/ O.s.p.), pretože exekučný súd nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci. Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď už
exekučný súd podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal súlad exekučného titulu so
zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Ďalej oprávnený uviedol, že exekučný súd nie je súdom
v zmysle ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „ZRK“), nekoná o zrušení tuzemského rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje
v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Exekučný súd musí s rozhodcovským rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného
súdu, nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený
navrhol, aby v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR
návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá
Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok. Ďalej odvolateľ namietal, že exekučný súd môže pristúpiť k zastaveniu
exekučného konania realizovaného na podklade rozhodcovského rozsudku len na návrh účastníka
konania. Exekučný súd podľa oprávneného porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh,
rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania.
Oprávnený konštatoval, že exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením
žalobcu (oprávneného) ako podnikateľského subjektu, a pre toto jeho iné postavenie ho vylúčil z
možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o
úvere. Namietol, že nemal možnosť reagovať na tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom na
rozhodnutie exekučného súdu, nebol ani oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie v ktorom
opätovne rozhoduje o jeho právach. Aj za predpokladu, že exekučnému súdu patrí istá revízna právomoc
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, exekučný súd je v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. c/ ZRK
oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi
a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Rozhodcovskú doložku pritom odvolateľ
považuje za platnú, pretože možnosť voľby rozhodujúceho orgánu medzi účastníkmi dojednaná bola,
preto nejde o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Oprávnený namietol
aj posúdenie zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, ďalej posúdenie primeranosti úrokov z omeškania, poplatku za poskytnutie úveru a zasielanie
upomienok. V závere odvolateľ zdôraznil, že exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe



vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a
vykonateľným. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolateľ považuje rozhodnutie súdu o zastavení
exekúcie za nezákonné. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len „ZFEÚ“)
predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

2. V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1
prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vykladať tak, že mu neodporuje uzavretie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky
spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred
stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu
možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v
súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu daná právomoc rozhodcovského súdu?

3. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu Rady 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Súčasne odvolateľ navrhol, aby súd prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože na
Súdnom dvore EÚ sa v konaní C-470/12 rieši otázka, ktorá má význam pre toto konanie, konkrétne
ide o otázku týkajúcu sa prípustnosti vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní. Odvolateľ uviedol,
že aj v tomto konaní na strane povinného vystupuje vedľajší účastník, pričom oprávnený jeho účasť v
exekučnom konaní namieta.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Sudca okresného súdu nemienil odvolaniu vyhovieť,
preto bola vec dňa 23.01.2014 predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o odvolaní.
Krajský súd ako súd odvolací po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa
dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo bez návrhu.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom pre toto konanie, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").



Zo spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie na vymoženie pohľadávky oprávneného začalo
12.03.2007 (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), poverenie na vykonanie
exekúcie bolo vydané 02.04.2007. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok
vydaný rozhodcovským súdom, ktorý právomoc rozhodnúť spor veci účastníkov úverovej zmluvy
odvodzoval z rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
(ďalej aj „VOP“) podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené: a) pre Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku
tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby
na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Povinný podpisom zmluvy potvrdil, že sa oboznámil so VOP a taktiež potvrdil ich prevzatie.

Odvolací súd nemá pochybnosť o tom, že zmluva o úvere, ktorú uzatvoril oprávnený a povinný
10.05.2006 je zmluvou spotrebiteľskou, a to jednak s ohľadom na postavenie a predmet činnosti
oprávneného (podnikateľský subjekt, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie úverov) a postavenie
povinného (fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Odvolateľ v odvolaní vyjadril nesúhlas s posúdením
zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere, opomína však, že posúdenie, či konkrétny úverový
vzťah je alebo nie je spotrebiteľským vzťahom, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od
postavenia účastníkov tohto vzťahu. Ak ide v širšom zmysle o vzťah spotrebiteľský, je namieste aplikácia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa.

Exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je
spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky
materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia
exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí z 27.01.2007,
sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že
súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Okresný súd ako súd exekučný
teda neprekročil svoju právomoc, keď v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu vydaného v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc
rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho
súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že v súvislosti s otázkou,
či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo
spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka
sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní,
ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa
domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm.
c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom
konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená
stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak
je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.



Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK účinky pre účastníkov konania ako právoplatný
rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK.
Rozhodcovskému súdu však jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona,
ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí
absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto
právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení ako vyplýva z
bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere,
exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je
skutočnosť, že táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z
jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy. Celkom zjavne
tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej
sú zmluvné dojednania napísané - a to drobným ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným, husto
popísaným textom - už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom
dojednaní v takomto texte obsiahnutých. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu
zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého je potrebné na túto zmluvnú
podmienku nahliadať ako na absolútne neplatnú. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je
nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná
do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda
ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,
než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené na tom,
že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku
dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným
rozhodcom tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, spôsobuje tým značnú
nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch. Z uvedených dôvodov rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný
súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o
akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paktu (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR 3/2012).

V súvislosti s námietkou odvolateľa, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, odvolací súd poukazuje na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého súd zastaví
exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu. V danom prípade návrh na začatie konania nebol potrebný,
nakoľko exekučný súd konal ex offo bez návrhu, tak ako mu to umožňuje zákon.

Odvolací súd ďalšie námietky odvolateľa nepovažuje za také, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Keďže napadnuté prvostupňové rozhodnutie nemožno zmeniť na základe dôvodov odvolania tak, že
exekúcia bude pokračovať (exekučné konanie nemožno viesť bez formálne a materiálne vykonateľného
exekučného titulu), odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie o zastavení exekúcie s poukazom
na ustanovenie § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Súčasne s podaním odvolania oprávnený navrhol, aby súd prerušil exekučné konanie podľa § 109 ods.
1 písm. b/ O.s.p. a taktiež podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., a to sledujúc vyriešenie otázky rozsahu



právomoci exekučného súdu v exekučnom konaní najmä s ohľadom na posudzovanie rozhodcovskej
doložky ako zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa čl. 267 ZFEÚ Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa
týkajú: a) výkladu zmlúv; b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.
Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že
rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej
únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti
ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny
orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Oprávnený v návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiadal odvolací
súd, aby Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 ZFEÚ predložil tri prejudiciálne otázky, z ktorý
prvá znie tak, či sa má ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice vykladať tak, že za každých
okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky
prostredníctvom rozhodcovských súdov. Odvolací súd považuje za potrebné k tomu zdôrazniť, že
exekučný súd v napadnutom uznesení nevyslovil právny názor o všeobecnom zákaze rozhodovať
spory zo spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje v
rozhodcovskom konaní riešenie aj takých sporov, ktoré vzniknú zo spotrebiteľských vzťahov. Uvedené
však nevylučuje skúmanie konkrétnej rozhodcovskej doložky (zmluvy), a to z hľadiska kritérií ochranného
režimu zákazu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovskú
doložku v predmetnej veci prvostupňový súd preskúmal so záverom o jej neprijateľnosti, s ktorým sa
odvolací súd stotožnil. Vo svetle uvedeného považuje odvolací súd navrhovanú prvú otázku za zjavne
neopodstatnenú a irelevantnú. Navrhovaná druhá otázka z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého
právneho názoru podľa názoru odvolacieho súdu nie je zásadná a jej zodpovedanie nemá reálny dosah
na prebiehajúce konanie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky totiž nie je rozhodnúť konkrétny spor,
ktorý je vo výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho
práva, ku ktorej potrebe druhá otázka odvolateľa podľa názoru súdu nesmeruje. Smernica Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v jednotlivých bodoch svojej prílohy
len demonštratívne vymenúva niektoré podmienky v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je potrebné
považovať za nekalé. Ak však príslušný súd pri aplikovaní všeobecných predpokladov pre posudzovanie
zmluvných podmienok (obsiahnutých v čl. 3 Smernice, ktoré sa premietli aj do ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka) dospeje k záveru, že konkrétna zmluvná podmienka spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa (v neprospech spotrebiteľa), pričom
takáto podmienka nebola dojednaná individuálne, je potrebné považovať ju za neprijateľnú. V súvislosti
s treťou otázkou odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci
C-168/05 Mostaza X. proti Centro Móvil Milenium SL a vo veci C-240/98 Oceáno Grupo Editorial a
C-44/98 Salvat Editores), ktorá pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok
v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak konajúci súd dospeje k záveru o nekalosti
zmluvnej podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú z vnútroštátneho práva, t.j. aj zastaviť exekučné konanie vedené na vymoženie pohľadávky
veriteľa voči spotrebiteľovi.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval za potrebné predložiť oprávneným navrhované
predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo veci samej. Judikatúra Súdneho dvora
mu takýto postup umožňuje (t.j. upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu



sa výkladu práva Európskej únie, ak je súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný
prostriedok), a to v prípade, ak k danej otázke existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ a ak
výklad a správna aplikácia práva Európskej únie sú súdu úplne zjavné, t.j. keď toto jeho posúdenie a
zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou acte éclaire
ako aj s doktrínou acte clairé. Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol. Súčasne, vzhľadom na početné rozhodnutia
Ústavného súdu SR, v ktorých sa Ústavný súd SR vyjadroval súhlasne k právomoci exekučného súdu
skúmať spôsobilosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, teda
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (napr. I. ÚS 607/2012, I. ÚS 410/2012, I. ÚS 478/2012), odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre
ktorý by bolo potrebné konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd pre úplnosť
dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné
konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania
nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Oprávnený navrhol konanie prerušil aj podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. s odôvodnením, že vyriešenie
prejudiciálnych otázok položených v inom konaní má podstatný význam pre rozhodnutie v tejto veci,
keďže aj v tomto konaní na strane povinného vystupuje vedľajší účastník.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd aj tento návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný, nakoľko zo
spisu nevyplýva, že by na strane povinného v tomto konaní vystupoval vedľajší účastník. Takýto návrh
oprávneného na prerušenie konania nemá oporu v skutkových okolnostiach veci.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.