Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 26Cob/16/2016 z 24. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 24. mája 2017, sp. zn. 26Cob/16/2016, ECLI:SK:KSNR:2017:4615206066.1 Krajský súd Nitra | 26Cob/16/2016 | ECLI:SK:KSNR:2017:4615206066.1 | 2017-05-24 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fea6d41a-2a6b-4b6d-bda0-cf8a36bf44be Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4615206066.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/16/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615206066
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615206066.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské
nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: Ľubomír Sedlár SIT-SED, s miestom
podnikania Horné Štitáre 110, IČO: 34 672 109, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Čížová,
s.r.o., so sídlom J. Jesenského 69, Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 789 925, konajúcej prostredníctvom
JUDr. Zuzany Čížovej, konateľky a advokátky, o zaplatenie 512,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/16/2015 - 110 zo dňa 16. decembra 2015,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/16/2015 - 110 zo dňa 16. decembra 2015
p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany rozsudkom č. k. 6Cb/16/2015 - 110 zo dňa 16.12.2015 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia 512,40 eura s príslušenstvom.

2. V odôvodnení uvedeného rozsudku súd poukázal na žalobu, podľa dôvodov ktorej žalobca
zabezpečuje neustále vyvažovanie distribučnej siete, pod ktorým je potrebné rozumieť eliminovanie
rozdielu medzi množstvom plynu, ktorý vstúpil do distribučnej siete a množstvom plynu, ktorý bol
z distribučnej siete odobratý. Spotreba plynu bez uzavretej zmluvy o odbere je potom spotrebou
plynu patriaceho žalobcovi, pričom tento má prostredníctvom tohto plynu a súvisiacich činností plniť
zákonom dané povinnosti na úseku dodávok, funkčnosti systému a jeho bezpečnosti. Na odbernom
mieste žalovaného bolo pri kontrole zistené a neskôr znalcom konštatované porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácií. Takýto odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012
zákona o energetike považovaný za neoprávnený. Škoda bola preto v súlade s vyhláškou Ministerstva
hospodárstva SR, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu č. 449/2012 Z. z., vyčíslená na sumu 5.099,38 eura. Znalec konštatoval, že optickým skúmaním
označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistil obsahovú zhodu, tvarovú a
rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov, a na základe optického
skúmania jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľusti plombovacích klieští a kontrolné odtlačky
neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja.



3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na obranu žalovaného. Poukazoval v nej na to, že k montáži
meradla s výrobným č. 6661483 v jeho odbernom mieste došlo dňa 17.03.2010. Dňa 08.07.2013 došlo
u žalovaného ku kontrole odberného miesta, pričom podľa zápisu stav plynomeru č. 6661483B909
bol 17 019 m3, pričom mali byť na ňom umiestnené v čase kontroly plomby s evidenčnými číslami
4389193 a 4389191. Ako vyplýva zo zápisu zo dňa 08.07.2013, v časti zistené skutočnosti na odbernom
mieste sa uvádza, že na odbernom mieste došlo k výmene meradla, pritom z uvedeného zápisu nie je
zrejmé, z akého dôvodu bolo meradlo odmontované. Taktiež v tomto nebolo zaznamenané ani žiadne
údajné porušenie plomby. Žalovaný bol prítomný pri demontáži meradla, avšak pracovníci žalobcu
mu neuviedli žiadne podozrenie o tom, že by malo byť porušené zabezpečenie meradla. Následne
mu bola doručená faktúra č. 9000161326 s fakturovanou údajnou škodou. Žalobca však neuviedol a
žiadnym spôsobom nešpecifikoval akým spôsobom a kedy malo byť pri kontrole zistené porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, v akom období malo dôjsť k neoprávnenému odberu,
a aká konkrétna škoda mala žalobcovi vzniknúť. Znalec v posudku nekonkretizoval plombu, ktorá
mala byť pozmeňovaná a jeho tvrdenia nepreukazujú akékoľvek porušenie meradla, obmedzenie jeho
činnosti, či jeho zastavenie a ani obdobie, v ktorom malo k takému niečomu dôjsť. Znalec na otázku,
či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií uviedol, že je to možné predpokladať s
veľkou pravdepodobnosťou (nie však istotou). Žalobca nepredložil dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká
škoda žalobcovi vznikla údajným porušením plomby meracieho zariadenia, či toto meracie zariadenie
bolo v určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť obmedzená. Ďalej uviedol, že ustanovenie §
82 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike jednoznačne a v súlade s realitou predpokladá,
že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, má za následok vznik škody, a nadväzujúci
odsek 3 tohto zákonného ustanovenia na úpravu škody všeobecne záväzným predpisom vydaným
ministerstvom odkazuje iba pre prípad nemožnosti vyčíslenia skutočne vzniknutej škody, nie pre prípad
nemožnosti zistenia, či škoda v skutočnosti vznikla tak, ako tomu je v danom prípade. V súlade s
rozhodovacou praxou súdov vznik škody nemožno vyvodzovať u každého poškodenia plomby meradla,
ale iba zo zásahu do meradla, následkom ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne
zaznamenávalo množstvo odobratého plynu. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca pri vzniku škody
nezohľadnil skutočnosť, že žalovanému bol v období od 19.11.2012 do 31.12.2012 a od 01.01.2013
do 18.11.2013 dodávateľom plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) fakturovaný odobratý plyn,
čoho dôkazom sú vyúčtovacie faktúry č. 7412935551 a č. 7452020996. Nie je preto zrejmé, aká škoda
a v akej výške mohla vzniknúť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, keď dodávateľ plynu
predmetným meradlom zaznamenaný odber plynu žalovanému vyfakturoval.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového
stavu, podľa ktorého dňa 12.03.2010 uzatvoril žalovaný ako odberateľ so Slovenským plynárenským
priemyslom, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava ako dodávateľom zmluvu o dodávke plynu pre
odberateľov kategórie malé podnikanie a organizácie (maloodber), odberné miesto uvedené Ľubomír
Sedlár SIT-SED, Obec Topoľčany, ul. Tovarnícka, číslo orientačné 3970. Ako vyplýva zo zápisu zo dňa
08.07.2013 pracovníci žalobcu, a to Y.. R. Y. a Y. T. dňa 08.07.2013 spísali zápis o vykonanej kontrole
odberného miesta, z ktorého zápisu vyplýva, že šlo o meradlo s výrobným číslom 66614830B909,
s uvedením stavu počítadla 17 019 m3, s uvedením plomby evidenčné číslo 4389193 a 4389191.
Zo zápisu tiež vyplýva, že došlo k výmene meradla s uvedením zistených skutočností na odbernom
mieste, a to “výmena meradla, plynomer zapečatený do krabice, bude zaslaný na posúdenie originality
overovacej a zabezpečovacej značky, pri výmene prítomný Sedlár Ľubomír, plynomer umiestnený v
uzamknutej skrinke. V objekte sa nachádza kotolňa na tuhé palivo.“ Ako vyplýva z montážneho listu
v uvedený deň 08.07.2013 došlo súčasne k výmene meradla s montážou meradla výrobné číslo
719757104113 a demontážou meradla výrobné číslo 66614830B909, s uvedením stavu počítadla 17
019 m3. Demontované meradlo bolo následne zaslané znalcovi Ing. Petrovi Leškovi, ktorý vo veci
vypracoval znalecký posudok č. 250/PL-2013: Úlohou znalca bolo, či bola pozmeňovaná plomba na
číselníku meradla, nakoľko sa plomba nejaví ako originál, ktorou meradlo opatruje výrobca, či overovacia
a zabezpečovacia značka na číselníku meradla z vrchnej a zo spodnej časti je zhodná so značkou
výrobku, a či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií.

5. Znalcovi bol predložený plynomer s výrobným číslom 6661483-0B9-09-I, ktoré meradlo malo na
počítadle údaj 17 019,963 m3. Z predloženého plynomeru znalec demontoval olovenú plombu číselníka,
pričom zistil, že na plombe sa nachádza označenie „09-M41“. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva,
že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú



zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Na základe
optického skúmania môže jednoznačne potvrdiť, že sporné odtlačky čeľusti plombovacích klieští a
kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Ďalej zo záveru znaleckého posudku
vyplýva, že na základe zistených skutočností môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií bolo porušené, odstránené a nahradené inou
plombou.

6. Titulom neoprávneného odberu žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. 9000161326, s dátumom
dodania 10.07.2013, s dátumom vyhotovenia 25.07.2013 a s dátumom splatnosti 08.08.2013 sumu
5.099,38 eura tak, že výpočet škody bol vo výške 4.838,87 eura a náklady spojené so zisťovaním a
odstraňovaním neoprávneného odberu boli vyčíslené na sumu 260,51 eura. Škoda bola vyčíslená a
fakturovaná za obdobie od 19.11.2012 do 08.07.2013. Celkovo neoprávnene odobraté množstvo bolo
vyčíslené na 8 723 m3, v prepočte na kWh 93 198,67 eura. Príslušným násobkom referenčnej ceny
0,05192, čo predstavuje potom sumu 4.838,87 eura. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním
neoprávneného odberu spočívali zo sumy 185,80 eura za zaistenie neoprávneného odberu vrátane
dopravy, zo sumy 40,-- eur za posudok na meradlo, zo sumy 15,14 eura za overenie plynomeru G4-G6
a zo sumy 19,57 eura oprava plynomeru G1, 6-G6.

7. Listom zo dňa 27.11.2013 žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, v ktorom mu oznámil,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 333/13/CEZ zo dňa 27.11.2013 prišlo k postúpeniu
pohľadávky veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi vo výške 4.586,98 eura, vyúčtovanej veriteľom z titulu
neoprávneného odberu zemného plynu faktúrou č. 9000161326 zo dňa 25.07.2013 v celkovej výške
5.099,38 eura. Po započítaní pohľadávky potom vyčísľuje dlh na sumu 512,40 eura. Z oznámenia o
započítaní vyplýva, že žalovaný mal preplatok z vyúčtovania spotreby zemného plynu ako záväzok SPP
voči odberateľovi zemného plynu s uvedením faktúry č. 7452020996, s dátumom splatnosti 05.12.2013,
s výškou preplatku 4.586,98 eura.

8. Vyúčtovacou faktúrou Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava,
vyhotovenou dňa 15.01.2013, za fakturačné obdobie od 19.11.2012 do 31.12.2012, č. 7412935551,
s dátumom splatnosti 29.01.2013 bola žalovanému fakturovaná suma 927,02 eura ako nedoplatok.
Vyúčtovacou faktúrou č. 7452020996 Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava vystavil
žalovanému vyúčtovaciu faktúru, ktorej výsledkom bol preplatok vo výške 4.592,98 eura, a to za
fakturačné obdobie od 01.01.2013 do 18.11.2013.

9. Súd prvej inštancie následne v právnych záveroch svojho rozhodnutia cituje nasledujúce ustanovenia
právnych predpisov:

Podľa § 72 ods. 8 Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa §
19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení,
právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej
siete a distribúcii plynu.

Podľa § 73 ods. 4, 5 citovaného zákona odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom
s prevádzkovateľom distribučnej siete.

Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom
technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní
odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží
požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky
nevyhovujúce.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 4 citovaného zákona neoprávneným odberom plynu je odber
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.



Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu
so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.

Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným
na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet
škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste
sa použije postup podľa odseku 3.

Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom,
ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu
plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete
vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného
odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.

Podľa § 9 ods. 4, 5 Zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
metrologická kontrola počas používania určených meradiel je následné overenie určených meradiel
(ďalej len "následné overenie").

Metrologickú kontrolu vykonáva ústav a vo vymedzenom rozsahu aj organizácia určená úradom (ďalej
len "určená organizácia") a podnikatelia alebo iné právnické osoby, ktoré boli rozhodnutím úradu
autorizované podľa § 24 (ďalej len "autorizovaná osoba").

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona overenie určeného meradla pozostáva zo skúšky meradla
a potvrdenia jeho zhody so schváleným typom a s technickými požiadavkami a metrologickými
požiadavkami na daný druh meradla. Ak daný druh meradla schváleniu typu nepodlieha, ide o potvrdenie
jeho zhody s technickými požiadavkami a metrologickými požiadavkami na daný druh meradla.

Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona autorizácia je udelenie oprávnenia podnikateľovi alebo inej
právnickej osobe na výkon overovania určených meradiel alebo úradného merania. Autorizáciu udeľuje
úrad na základe písomnej žiadosti podnikateľa alebo inej právnickej osoby.

10. Súd prvej inštancie ďalej konštatuje, že zamestnancami žalobcu bola vykonaná kontrola odberného
miesta žalovaného po tom, ako bola zistená znížená spotreba zemného plynu na tomto odbernom
mieste. Pôvodné meradlo bolo pri kontrole vymenené a odoslané na posúdenie znalcovi, ktorý dospel
k záveru, že označenie vytvorené čeľusťami plombovacích klieští vykazuje obsahovú zhodu, avšak
tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Potvrdil, že
sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého
nástroja. Na základe týchto skutočností podľa znalca možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať,
že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené
inou plombou. Súd prvej inštancie zdôraznil, že rozhodovacia prax súdov sa kloní k záveru, podľa
ktorého nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, má za následok vznik škody. Z tvrdenia žalovaného
vyplýva, že od decembra 2012 zabezpečoval vykurovanie svojich priestorov kotlom na tuhé palivo,
nakoľko v tom čase prevádzkoval stolársku výrobu a tuhé palivo bol odpad, ktorý vznikol pri tejto
výrobe. Preto žalovaný prestal vykurovať priestory plynom, čo bolo potvrdené svedeckými výpoveďami
svedkov R. V. a E. U.. Z výpovede svedkov Y.. R. Y. a Y. T. vyplýva, že kontrola na odbernom mieste
žalovaného bola vykonaná v dôsledku zistenia zníženia spotreby na tomto odbernom mieste. Demontáž
meradla nebola vykonaná z dôvodu podozrenia porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej



manipulácii (takýto dôvod nevyplýva ani zo zápisu spísaného svedkami dňa 08.07.2013). Plynomer bol
demontovaný za účelom zistenia, či sa nezasekáva a či meria správne. Následne však meradlo nebolo
posudzované znalcom z hľadiska jeho funkčnosti, prípadného poškodenia alebo nesprávneho merania,
keďže mu bolo predložené na posúdenie, či bola pozmeňovaná plomba na číselníku meradla, či je
overovacia zabezpečovacia značka na číselníku meradla zhodná so značkou výrobku, prípadne či bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Súd prvej inštancie zdôraznil, že zistenia znalca
nepreukazujú porušenie plomby meradla samotným žalovaným, ako ani to či sa porušením plomby
meradlo stalo nefunkčným alebo vykonávalo nesprávne meranie. Podľa názoru súdu prvej inštancie mal
žalobca predložiť predmetné meradlo na metrologickú kontrolu Slovenskému metrologickému ústavu,
aby bolo možné objektívne posúdiť, či sa jedná o neoprávnený odber podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona
o energetike. Zo záverov samotného znaleckého posudku nevyplýva záver, že by v dôsledku porušenia
zabezpečenia na meradle došlo na strane žalovaného ku vzniku škody, a to neoprávnenou manipuláciou
so samotným meradlom, prípadne iným spôsobom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce
v preukázaní vzniku škody, teda že sa jeho majetok zmenšil zásahom do plomby na číselníku meradla,
pričom vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla a povinnosť nahradiť
škodu nemôže byť zamieňaná s povinnosťou platiť sankcie za poškodenie plomby. Škoda totiž mohla
vzniknúť len zásahom do meradla tak, že by riadne nezaznamenávalo skutočný odber plynu.

11. Na uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať vznik škody a nepostačuje sa
len riadiť vyhláškou ustanovujúcou spôsob výpočtu škody. Žalboca v konaní nepreukázal, že by
došlo k neoprávnenému odberu plynu, a tým aj ku škode v takom rozsahu, ako ju požaduje. S
poukazom na ustanovenie § 82 ods. 2 vyššie citovaného zákona je potrebné najskôr vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla a to na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov a až keď to
nie je možné, teda vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, použije sa ustanovenie § 82 ods. 3 vyššie
citovaného zákona. Zákonná úprava zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ predpokladá
pre vznik zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinené konanie. Z iných predpokladov nemôže
vychádzať ani vyššie citované zákonné ustanovenie, ktoré len v prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu, odkazuje na použitie spôsobu výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Pretože je daná objektívna zodpovednosť za
škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu, nie je potrebné preukazovať, či k poškodeniu došlo
zavinením žalovaného, avšak je potrebné preukázať, že žalovaný svojím konaním spôsobil žalobcovi
škodu, a medzi jeho konaním a vzniknutou škodou musí existovať príčinná súvislosť. Žalobca škodu
vyčísľoval podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona a škoda bola vyčíslená podľa vyhlášky Ministerstva
hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktoré vyčíslenie škody sa javí skôr ako sankcia a nie ako náhrada
škody.

12. Súd prvej inštancie nepovažoval zo strany žalobcu tiež za preukázané, že plomba bola poškodená
už v čase vykonania kontroly jeho zamestnancami na odbernom mieste žalovaného. Zdôraznil, že ani
v zápise zo dňa 08.07.2013 sa neuvádzajú čo i len pochybnosti o jej poškodení. Súd tak nemal za
preukázané, že žalovaný odoberal zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii (§ 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike).

13. Záverom súd prvej inštancie označil za nesporné, že od jesene 2012 poklesla spotreba zemného
plynu na odbernom mieste žalovaného, keďže začal používať kotol na pevné palivo, v ktorom spaľoval
drevený odpad vznikajúci pri jeho výrobnej činnosti. Okrem tejto skutočnosti žalobca nevzal do úvahy
pri výpočte škody ani skutočnosť, že škoda bola fakturovaná za obdobie od 19.11.2012 do 08.07.2013,
do ktorého obdobia zasahujú faktúry Slovenského plynárenského priemyslu, a.s., a to vyúčtovacia
faktúra za fakturačné obdobie od 19.11.2012 do 31.12.2012 č. 7412935551, ktorou bola žalovanému
fakturovaná suma 927,02 eura ako nedoplatok, ktorý žalovaný uhradil a ďalej mu bola Slovenským
plynárenským priemyslom, a.s., Bratislava vystavená vyúčtovacia faktúra č. 7452020996 za fakturačné
obdobie od 01.01.2013 do 18.11.2013, ktorou bol vyčíslený preplatok žalovaného vo výške 4.592,98
eura.

14. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.



15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že
plne úspešnému žalovanému priznal ich náhradu vo výške uvedenej vo výroku svojho rozsudku proti
neúspešnému žalobcovi.

16. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie. Odôvodňoval ho tým, že:

- súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

17. Žalobca argumentoval tým, že pri kontrole na odbernom mieste žalovaného bolo zistené a neskôr
znalecky potvrdené, že sporného odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli
vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Takýto odber je potrebné podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona
o energetike považovať za neoprávnený. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že v odbernom
mieste bol plyn odoberaný. Zmluvný dodávateľ zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s.)
faktúrou č. 741293551 na sumu 927,02 eur fakturoval žalovanému dodaný zemný plyn za obdobie od
19.11.2012 do 31.12.2012 - meradlo č. 66614830B909, počiatočný stav 14 176 m3, konečný stav 16
219 m3. Faktúrou č. 7452020996 na sumu - 4.592,98 eur fakturoval žalovanému dodaný zemný plyn za
obdobie od 01.01.2013 do 07.07.2013 - meradlo č. 66614830B909, počiatočný stav 14 176 m3, konečný
stav 14 176 m3 a za obdobie od 08.07.2013 do 18.11.2013 - meradlo č. 712757104113, počiatočný
stav 1 m, konečný stav 523 m3. Skutočnosť, že žalovaný mal na meradle č. 66614830B909 za obdobie
od 01.01.2013 do 07.07.2013 spotrebu 0 m3 a po výmene meradla uskutočnenej dňa 08.07.2013 za
meradlo č. 712757104113 za obdobie do 18.11.2013 spotrebu vo výške 523 m3, nasvedčuje tomu,
že tvrdenia žalovaného o tom, že po namontovaní kotla na tuhé palivo nedochádzalo k spotrebe
zemného plynu, je možné považovať za účelové. Pokiaľ by predmetné meradlo bolo určeným meradlom
v zmysle zákona, mohol by žalobca pri výpočte spôsobenej škody vychádzať z rozdielu nameraných
stavov zemného plynu ku dňu 19.11.2012 (14 176 m3) a ku dňu 08.07.2013 (17 019 m3). Nakoľko
však predmetné meradlo v zmysle záverov znaleckého posudku nie je možné považovať za určené
meradlo, žalobca pristúpil k výpočtu spôsobenej škody v súlade § 82 ods. 4 vyhlášky Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalobca zdôraznil, že ak teda došlo k spotrebe zemného
plynu a meradlo nebolo možné zo zákona použiť, žalobcovi vznikla škoda. Takýto záver vyplýva priamo
z ustanovení právneho predpisu a ide len o právne posúdenie veci.

18. Súd prvej inštancie odmietol vypočuť znalca, čím nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom v rozpore
s ustanoveniami O. s. p., a zároveň znemožnil preukázať, že meradlo vzhľadom na definíciu §
15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii nebolo možné použiť, a že znalecké skúmanie
predmetného meradla nie je možné zamieňať s metrologickou kontrolou počas používania určených
meradiel (následné overenie určených meradiel) v zmysle § 9 ods. 4 a 5 zákona o metrológii.

19. Žalobca označil napadnutý rozsudok zároveň za postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia postupu a rozhodnutia súdu vzhľadom na obsah návrhu žalobcu vo vzťahu
k tvrdenému vzniku škody, celkovému posúdeniu vzniku škody, nezaoberaniu sa tým, že došlo k spotrebe
zemného plynu, ktorý nebol zaplatený, čím muselo dôjsť k vzniku škody u žalobcu.

20. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe
v celom rozsahu vyhovie, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. V plnej miere sa v ňom stotožnil so skutkovými aj
právnymi závermi prvoinštančného rozsudku. K odvolacej námietke, podľa ktorej súd odmietol vypočuť
na návrh žalobcu znalca, žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s tým,
aké skutočnosti vyplynuli zo žalobcom predloženého znaleckého posudku a vykonaného dokazovania a
postupoval správne, keď výsluch znalca nevykonal. Žalovaný má navyše za to, že žalobca na výsluchu
znalca netrval, keďže v závere pojednávania uskutočneného pred súdom prvej inštancie dňa 25.11.2015
uviedol, že návrhy na dokazovanie nemá. Rozsudok podľa žalovaného nevykazuje znaky arbitrárnosti,
keďže tento je riadne odôvodnený a súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami.



22. Z uvedených dôvodov sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s
§ 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach
podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade
neopodstatnené.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Keďže
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.

25. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta
druhá CSP musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Žalobca
počas celého konania poukazoval na to, že predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je v danom prípade len preukázanie skutočnosti, že na
meradle v odbernom mieste žalovaného bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu, čo v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
jednoznačne preukázané.

26. Odvolací súd v zhode so závermi obsiahnutými napríklad v rozsudkoch Krajského súdu Trenčín sp.
zn. 8Cob/54/2013 zo dňa 26.03.2014 a sp. zn. 16Cob/135/2013 zo dňa 27.08.2014 zdôrazňuje, že podľa
§ 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Z tohto ustanovenia jednoznačne
vyplýva povinnosť žalobcu preukázať vznik skutočnej škody. Až pre prípad, že nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo v zmysle § 95 ods.1 písm. l) citovaného zákona. Základným predpokladom pre
tento postup je preukázanie vzniku škody, ktorá vznikla neoprávneným odberom. Žiadne z ustanovení
citovaného zákona nezbavuje žalobcu, ktorý si v konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, povinnosti
preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného. V tejto súvislosti je
potrebné konštatovať, že žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda
mu vznikla porušením plomby meracieho zariadenia žalovaného, či takéto meracie zariadenie bolo v
určitom období nefunkčné alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Odvolací súd k tomu dodáva, že
žalobcom nebol produkovaný dôkaz, ktorým by jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť verifikoval
svoje tvrdenie, že práve v jeho majetkovej sfére došlo ku vzniku škody v dôsledku neoprávneného odberu
plynu žalovaným na základe skutkovej podstaty definovanej § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 30/2009
zo dňa 28.10.2009, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal prípadom zodpovednosti za škodu spôsobenej
neoprávneným odberom plynu podľa obsahovo rovnakej skutkovej podstaty definovanej v § 59 ods. 1
písm. d) predchádzajúceho zákona o energetike (zákona č. 656/2004 Z. z.). Súd v tomto prípade dospel
k záveru, že iba ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu,
t. j. existencia protiprávneho úkonu (neoprávnený odber), škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou
protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť. Odvolací
súd vo vzťahu k prejednávanej veci zdôrazňuje, že žalobca vznik ujmy vo svojej majetkovej sfére (vznik
škody) vo väzbe na neoprávnený odber plynu zo strany žalovaného nepreukázal. Nepreukázal teda
jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, v dôsledku čoho jeho žaloba nemohla byť
úspešná.

27. Zároveň je potrebné v zhode so závermi prvoinštančného rozsudku skonštatovať, že žalobca
neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by verifikoval jeho tvrdenie, podľa ktorého bolo znalcom až neskôr
konštatované porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynomeru prítomné už v čase
vykonania kontroly pracovníkmi žalobcu dňa 08.07.2013. Zápis vyhotovený v uvedený deň pracovníkmi
vykonávajúcimi v mene žalobcu kontrolu totiž spoľahlivo neverifikuje, že značka na olovenej plombe



číselníka plynomeru bola v čase následného znaleckého posudzovania (10.07.2013) rovnaká a v
nezmenenom stave ako v čase vykonania kontroly (08.07.2013). Takýmto dôkazom by zrejme mohla
byť preukázateľne v čase kontroly vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca prvky zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii nachádzajúca sa na inkriminovanom plynomere detailným spôsobom,
ktorý by dovoľoval znalcovi pri vyhotovení znaleckého posudku zároveň konštatovať, že mu bol zo
strany zadávateľa znaleckého posudku (žalobcu) plynomer predložený s rovnakým zabezpečením proti
neoprávnenej manipulácii a v rovnakom stave, v akom sa nachádzal v čase vykonania kontroly. Odvolací
súd samozrejme pripúšťa, že nie je možné vylúčiť ani iný dôkaz majúci silu spoľahlivo preukázať, že s
týmito prvkami zabezpečenia nebolo manipulované v období medzi vykonaním kontroly a odovzdaním
plynomeru znalcovi. Zo strany žalobcu však takýto dôkaz produkovaný nebol, čiže nie je možné
jednoznačne dospieť ani k záveru, že žalovaný skutočne odoberal plyn určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a že sa teda dopustil neoprávneného
odberu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.

28. V ostatnom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odôvodnenie napadnutého rozsudku sa podľa názoru odvolacieho
súdu aj vzhľadom na vyššie uvedené vysporiadava so všetkými pre jej posúdenie podstatnými
okolnosťami prejednávanej veci, a nemá preto arbitrárny charakter. Tvrdenie žalobcu, že súd prvej
inštancie odmietol vykonať ním navrhnutý dôkaz výsluchom znalca na pojednávaní, nezodpovedá
obsahu zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa 25.11.2015, keďže posledné s dokazovaním
súvisiace vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu pred vyhlásením uznesenia, ktorým súd prvej inštancie
vyhlásil dokazovanie za skončené, bolo také, že návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania nemá.

29. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a
2 CSP potvrdil.

30. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.