{"guid": "f0eaa682-e8d3-4639-bb9c-3a087bfe491e:2d9526da-1bbd-4329-85d1-014a9c833312", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2312211802.1", "spisova_znacka": "10CoP/15/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoP/15/2014 z 27. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 27. mája 2014, sp. zn. 10CoP/15/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2312211802.1", "identifikacne_cislo": "2312211802", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Vanda Mikulášová", "sudca_id": 1329, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-vanda-mikulasova-1329", "datum_vydania": "2014-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d9526da-1bbd-4329-85d1-014a9c833312", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2312211802.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2312211802.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2312211802.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/15/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312211802
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2312211802.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: J. L., nar. XX. T. XXXX, bytom u
matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa
matky: J. F., nar. XX. T. XXXX, t. č. bytom XXX XX U., F. XX a otca: A. L., nar. XX. N. XXXX,
bytom XXX XX R. M. F. XXX, o úpravu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca na nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaniach matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 30. apríla
2013, č. k. 13P/165/2012-188 a uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 10. februára 2014, č. k.
13P/165/2012-381, ako aj o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 10. júla
2013, č. k. 13P/165/2012-280 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 30. apríla 2013

o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10. februára 2014 v napadnutej časti nariadenia predbežného
opatrenia   p o t v r d z u j e .

Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 10. júla 2013 v napadnutej časti týkajúcej sa preddavkovej
povinnosti otca   r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 30. apríla 2013, č. k. 13P/165/2012-188  (ďalej tiež len „prvé uznesenie“)
súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletú J. L., nar. XX. T. XXXX dočasne, až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ktorým uložil povinnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú striedavo v týždňových intervaloch
s presným vymedzením počiatku striedavej starostlivosti a jej priebehu (s ďalšou presnou špecifikáciou
výroku tak, že ako prvá je v zmysle tohto uznesenia povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť matka, a to
v období od nedele prvého párneho kalendárneho týždňa, ktorý bude nasledovať po dátume nariadenia
predbežného opatrenia. Rodičia si budú maloleté dieťa odovzdávať zakaždým v nedeľu v čase o 14.00
hod. Otec je povinný maloletú prevziať v stanovenom čase v mieste bydliska matky a matka je povinná
maloletú prevziať v stanovenom čase v mieste bydliska otca. Každý z rodičov je povinný odovzdať
maloletú do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jej osobnými vecami a riadne ju pripraviť, a to počnúc
dňom nariadenia predbežného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej). Toto
svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil aplikovaním ustanovení § 102 ods. 1, § 75 ods.
1, ods. 6 až 8, § 76 ods. 1 a ods. 4, § 162 ods. 1 a § 167 ods. 2 O. s. p. (Občianskeho súdneho
poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne stotožnením sa s návrhom
otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 17. apríla 2013 (doplneného jeho výpoveďou zo dňa
30. apríla 2013), nakoľko mal z tvrdení obsiahnutých v návrhu ako aj z listinných dôkazov dostatočne
osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v časti zverenia maloletej do striedavej osobnej



starostlivosti oboch rodičov. V danom prípade bola potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov z
dôvodu ohrozenia riadneho zdravého sociálneho, fyzického a psychického vývinu maloletej. Matka
maloletej totiž bráni styku otca s maloletou, ignoruje ho a odmieta s ním komunikovať, a to napriek tomu,
že vo veci je predbežným opatrením zo dňa 19. decembra 2012 dočasne upravený styk s maloletou,
ktorý ona nerešpektuje. Ďalším problémom bolo a v súčasnosti aj je, že matka dieťaťa má psychické
problémy, ktoré sa prejavujú neprimeranou až absurdnou formou vyznávania náboženstva, čítania a
citovania Biblie, pričom matka maloletej aj svoje konanie podriaďuje svojej predstave tohto učenia, keď
o. i. otca maloletej považuje za „bohorúhača“, „satana“ a podobne. Podľa vyjadrenia otca ho má maloletá
rada, majú medzi sebou dobrý vzťah, dokáže sa o dcéru postarať a zabezpečiť ju citovo i materiálne. V
súčasnosti platí maloletej náklady spojené s návštevou materskej školy, výživné  vo výške 250 eur ako
aj iné náklady, pričom matka vzhľadom na svoj nízky príjem nedokáže zabezpečiť uspokojenie potrieb
maloletej.

Napadnutým uznesením zo dňa 10. februára 2014, č. k. 13P/165/2012-381 (ďalej tiež len „druhé
uznesenie“) súd prvého stupňa vo výroku v bode I/ nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil matke
maloletej povinnosť odovzdať maloletú do starostlivosti jej otca až do právoplatného skončenia konania
o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu a vo výroku v bode II/ zrušil uznesenie Okresného súdu Galanta
zo dňa 30. apríla 2013 č. k. 13P/165/2012-188 (t. j. prvé uznesenie). Toto svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa odôvodnil právne § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 6, ods. 8 a § 76 ods. 1 O. s. p. a
vecne stotožnením sa s návrhom otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 5. februára 2014,
ktorým sa otec maloletej teraz už domáhal toho, aby súd uložil matke maloletej povinnosť odovzdať
maloletú do jeho starostlivosti, čo odôvodnil ohrozením života a zdravia maloletej, nakoľko matka jej
nevie zabezpečiť riadne bývanie ani stabilitu rodinného prostredia, neustále mení svoje bydlisko a z
posledného bydliska u jeho tety Ing. F. L. sa odsťahovala kvôli konfliktom koncom januára 2014. Otec
zároveň uviedol, že na zabezpečenie starostlivosti o maloletú má vytvorené vhodné podmienky, má ju
rád a záleží mu na nej. Okresný súd mal z návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, z obsahu
listín, ktoré sa v spise nachádzajú a z konania o spôsobilosti matky na právne úkony za osvedčené,
že je tu dôvod na ďalšiu dočasnú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, a to
aj napriek tomu, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30. apríla 2013, č. k. 13P/165/2012-188 bola
maloletá dočasne zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (ktoré rozhodnutie doposiaľ
nie je právoplatné, pričom sa ani nerealizuje). Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že matka maloletej
pravdepodobne trpí duševnou poruchou, ktorá v poslednom období vyústila až do destabilizácie
výchovného prostredia, čo má negatívny vplyv na správanie sa a prežívanie maloletej, v ktorom smere
boli súdu signalizované viaceré podozrenia. Otec maloletej má naopak vytvorené vhodné podmienky na
zabezpečenie starostlivosti o dieťa, a to bytové, finančné ako i osobnostné. Otec maloletej žije v Obci
R. M. F.  v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom a v obci má dobrú povesť. Otec je riadne zamestnaný
a zo zamestnania dosahuje stály príjem. Keďže otec maloletej má o svoju dcéru záujem dlhodobo a
vo vykonávaní starostlivosti mu nebráni žiadna prekážka, okresný súd nariadil matke, v ktorej sfére
sa momentálne maloletá  nachádza, aby ju odovzdala do starostlivosti otca, a to až do právoplatného
skončenia  konania vo veci samej. Rozhodnutie vo výroku v bode II/ potom súd prvého stupňa odôvodnil
potrebou zrušenia predchádzajúceho predbežného opatrenia, keďže dve úpravy (dvoma predbežnými
opatreniami) nemôžu popri sebe existovať.

Napadnutým uznesením zo dňa 10. júla 2013, č. k. 13P/165/2012-280 (ďalej tiež len „tretie uznesenie“)
súd prvého stupňa vo výroku v bode I/ zmenil uznesenie Okresného súdu Galanta zo dňa 13.
novembra 2012, č. k. 13P/165/2012-97  v časti týkajúcej sa osoby znalca, a to tak, že  za znalca z
odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria ustanovil MUDr. Mária Straku, miesto výkonu činnosti NZZ,
Psychiatrická ambulancia, Šafárikova 49, Galanta, ktorému uložil povinnosť, aby podal písomne do 60
dní od doručenia spisu znalecký posudok v štyroch rovnopisoch.  Vo výroku v bode tretieho uznesenia
II/ uložil otcovi maloletej povinnosť v lehote do 3 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatiť  preddavok
na znalecké dokazovanie na účet tunajšieho súdu vo výške  350 eur a vo výroku v bode III/ vyslovil, že
v ostatnej časti zostáva uznesenie zo dňa 13. novembra 2012, č. k. 13P/165/2012-97 nezmenené. Toto
svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 127 ods. 1, § 141 ods. 1 O. s. p., § 12 ods. 2 písm. e) zákona
č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v platnom a § 2 písm. a), b), c) zákona č.
601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne potrebou zmeny
jeho predchádzajúceho uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania v časti ustanovenia osoby
znalca z toho dôvodu, že v uznesení zo dňa 13. novembra 2012, č. k. 13P/165/2012-97 ustanovená



znalkyňa MUDr. Klaudia Čápková súdu oznámila, že z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nie je
možné, aby vypracovala znalecký posudok v stanovenom termíne, čím využila možnosť odmietnuť
vykonať znalecký úkon v zmysle § 12 ods. 2 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z. Preto okresný súd
ustanovil v danej veci iného znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorého povinnosťou
bude zodpovedať vo vypracovanom znaleckom posudku súdom zadané úlohy uvedené v uznesení zo
dňa 13. novembra 2012, č. k. 13P/165/2012-97. Nakoľko potom Krajský súd v Trnave, ako odvolací
súd, uznesením zo dňa 9. mája 2013, č. k. 10CoP/15/2013-185 (resp. v súčasnosti už č. l. 197)
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 13. novembra 2012, č. k. 13P/165/2012-97 v napadnutej časti
týkajúcej sa preddavkovej povinnosti matky i otca maloletého dieťaťa na trovy spojené so znaleckým
dokazovaním zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, súd prvého stupňa znova pristúpil k preskúmavaniu
možnosti uloženia preddavkovej povinnosti rodičom maloletej a dospel k názoru, že matke maloletej
povinnosť zaplatiť preddavok uložiť nemožno z dôvodu jej nízkeho príjmu predstavujúceho približne
sumu životného minima jednej fyzickej plnoletej osoby (tá je poberateľkou invalidného dôchodku vo
výške 173,30 eur mesačne a rodinných prídavkov na maloleté dieťa vo výške 23,10 eur mesačne),
čím spĺňa podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov a súčasne nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Preto povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého
dokazovania vo výške 350 eur uložil okresný súd iba otcovi maloletej, ktorého priemerný mesačný príjem
činí 706,64 eur (t. j. 3,6 násobok sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu).

Proti prvému a druhému uzneseniu podala odvolanie matka maloletej so zrejmým návrhom na ich zmenu
a zamietnutie oboch návrhov otca na nariadenie predbežného opatrenia tak vo vzťahu k striedavej
starostlivosti ako aj vo vzťahu k povinnosti matky maloletej túto otcovi odovzdať. Z jej strany tak šlo o
odvolanie voči prvému uzneseniu vcelku a proti druhému uzneseniu v časti nariadenia predbežného
opatrenia, keď výrok v bode II/ druhého uznesenia (o zrušení prvého uznesenia) ňou napadnutý
nebol, a preto v tejto časti nadobudlo druhé uznesenie aj právoplatnosť. V oboch svojich odvolaniach
(t. j. voči prvému uzneseniu v odvolaní a jeho doplnení nachádzajúcich sa na č. l. 191-195 a č. l.
261-262 a voči druhému uzneseniu v odvolaní nachádzajúcom sa na č. l. 391-409, resp. 416-439)
dôvodila predovšetkým nezodpovednosťou otca maloletej, jeho nemorálnym a vulgárnym správaním,
jeho alkoholizmom ako i zlou povesťou, jej ponižovaním z jeho strany ešte v čase ich spolužitia a
celkovým zlým vplyvom jeho osoby ako aj jeho príbuzných na maloletú, čo je v rozpore s kresťanskou
vierou. V odvolaní voči druhému uzneseniu navyše uviedla, že o strechu nad hlavou prišla kvôli nemu.
Matka sa vo svojich (vyššie označených) podaniach nevyhla ani útokom na súd, o. i. značne nevhodným
označeniam vec prejednávajúcej sudkyne či  konštatovaniu o podľa jej názoru nehodnom zastávaní
súdnej stolice.

Proti tretiemu uzneseniu podal odvolanie len otec maloletej so zrejmým návrhom na jeho zrušenie.
Dôvodil predovšetkým tým, že on nežiadal znalecké dokazovanie, keďže matka maloletej je dlhodobo
v starostlivosti svojho ošetrujúceho lekára MUDr. S., ktorý najlepšie pozná jej stav. Sumu 350 eur si
nemôže dovoliť zaplatiť, nakoľko mesačne prispieva na výživu maloletej sumou 300 eur, spláca tri
pôžičky, ktoré si musel vziať kvôli dlhotrvajúcim súdnym prieťahom a zvyšné peniaze potrebuje na
vlastné živobytie.

Kolízny opatrovník sa vyjadril k obidvom odvolaniam matky maloletej (voči uzneseniam o nariadení
predbežného opatrenia). Tak prvé ako neskôr aj druhé uznesenie súdu prvého stupňa navrhol potvrdiť
pre stotožnenie sa s ich závermi, ktoré v čase vydania prvého uznesenia boli a v čase vydania druhého
uznesenia sú v záujme maloletej. V čase vydania prvého uznesenia totiž považoval za správne dočasné
nariadenie striedavej starostlivosti a v čase vydania druhého uznesenia uloženie matke maloletej
povinnosti odovzdať maloletú do starostlivosti otca, nakoľko tu došlo medzičasom k zmene situácie, ktorú
okresný súd podľa kolízneho opatrovníka opätovne správne posúdil. Kolízny opatrovník pritom uviedol,
že otec maloletej si vyživovaciu povinnosť v zmysle dohody medzi ním a matkou maloletej zo dňa 19. júla
2011 plní riadne a dokonca v miere prevyšujúcej dohodnutú sumu 250 eur mesačne, a to aj napriek tomu,
že dohodnutá výška výživného nezodpovedá jeho mesačným príjmom. V súčasnosti otec prispieva na
výživu maloletej sumou približne 300 eur mesačne a má záujem maloletú zabezpečiť po materiálnej
stránke. Je v riadnom pracovnom pomere a jeho bytové pomery sú vhodné pre výkon starostlivosti o
maloletú, ktorá by navyše mohla navštevovať tú istú materskú škôlku ako doteraz. O maloletú prejavuje
jej otec záujem dlhodobo. V susedstve otca bývajú jeho rodičia, ktorí prejavujú ochotu mu byť pri výchove



dieťaťa nápomocní a o dieťa tiež javia záujem. Povesť otca v obci R. M. F. je aj napriek opačným
tvrdeniam matky maloletej dobrá, čo potvrdila opakovane aj pracovníčka príslušného obecného úradu,
ktorá uviedla, že otec maloletej nebol priestupkovo riešený a alkoholické nápoje nepožíva. Na druhej
strane matka maloletej má príjem len z invalidného dôchodku a prídavku na dieťa, pričom sama má
ďalšie dve vyživovacie povinnosti a je proti nej vedených viacero exekučných konaní. Je psychiatricky
liečená a jej správanie a vyjadrenia sú pod silným vplyvom náboženskej ideológie. O maloletú je po
materiálnej stránke postarané, to ale najmä z dôvodu finančnej podpory zo strany jej otca, bez ktorej by
mala matka maloletej pravdepodobne existenčné problémy. Kolízny opatrovník vyslovil ale pochybnosti
o riadnom zabezpečení duševnej stránky maloletej a jej blaha, v súvislosti s čím poukázal na to, že
spôsobilosť matky sa o dcéru riadne postarať bude zisťovaná súdnym znalcom tak v tomto konaní ako
i v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony matky maloletej vedenom taktiež na Okresnom
súde Galanta. Kolízny opatrovník vo svojom druhom vyjadrení uviedol, že styk otca s maloletou sa
vôbec nerealizuje pre odmietavý postoj matky, pričom práve starostlivosťou otca o maloletú by boli
potreby maloletej riadne napĺňané, keďže prvoradé je naplnenie cieľa výchovy, t. j. aby dieťa vyrástlo na
psychosociálne zdravú produktívnu osobnosť s pozitívnou hodnotovou orientáciou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolania podali včas
oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým
je opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby
prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu - § 214 ods. 2 O. s. p.), bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolaní (§ 212 ods. 2 písm. a/ 1 O. s. p. a § 81 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec odvolania
matky proti prvému uzneseniu ako celku a proti druhému uzneseniu v napadnutej časti nariadenia
predbežného opatrenia a vec odvolania otca proti tretiemu uzneseniu v napadnutej časti týkajúcej sa
preddavkovej povinnosti, a dospel k záveru, že odvolanie matky proti druhému uzneseniu nie je dôvodné
a druhé uznesenie v ňou napadnutej časti nariadenia predbežného opatrenia je vecne správne a je
potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.), to za súčasnej potreby odmietnutia odvolania matky proti
prvému uzneseniu z nižšie zmienených dôvodov (§ 218 ods. 1 písm. e/ O. s. p.), pričom odvolanie otca
proti tretiemu uzneseniu v časti týkajúcej sa preddavkovej povinnosti otca za opodstatnené považovať
možno a toto uznesenie je preto potrebné v ním napadnutej časti zrušiť (§ 221 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd v prvom rade pristúpil k preskúmavaniu druhého uznesenia a odvolania matky voči nemu
v časti nariadenia predbežného opatrenia, pričom tu nezistil žiaden zákonný dôvod, pre ktorý by sa
nemal stotožniť so spôsobom i procesným postupom, akým v napadnutej časti prvého uznesenia súd
prvého stupňa rozhodol. Súčasne sa plne stotožnil aj s formou a so spôsobom akým tento konajúci súd
napadnuté uznesenie odôvodnil a pre takýmto odôvodnením vypravené uznesenie by preto zo strany
odvolacieho súdu zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti koncipovania dôvodov zo strany
súdu prvého stupňa a odkaz na ne (prvá časť ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p.); odvolací súd však pre
úplnosť a potrebu vyporiadania sa i s tzv. odvolacími námietkami matky maloletej považuje za vhodné
doplniť (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné:

Z povahy predbežných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich vrátane konaní súdov predchádzajúcich
príslušnému rozhodnutiu v základnom predpise občianskeho procesného práva (v O. s. p.) je zrejmé,
že zákonom ustanovenou podmienkou na vydanie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy
pomerov účastníkov do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Takáto potreba
je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne
vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené
potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by
neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Takýmto záujmom majúcim sa chrániť vo veciach starostlivosti
súdu o maloleté deti je potom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a
bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v
konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže
akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v
tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň čo najoptimálnejšej úpravy - výchovného prostredia
a tiež i ďalších s tým súvisiacich otázok), na druhej strane ale i postup pri dokazovaní v takýchto
konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti



účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo všetko sa
v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať
všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli
alebo či v tomto smere ostali naopak celkom nečinnými (dôvod ktorého počínania je niekedy celkom
zrejmý).

Napriek už zhora uvedenému však práve v konaniach zahájiteľných i bez návrhu (do ktorej skupiny
patrí i pomerne početná skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a aj konkrétne
konanie v prejednávanej veci) treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním
o predbežnom opatrení. I keď v konaní o predbežnom opatrení (na rozdiel od konania vo veci samej)
postačuje pre vydanie rozhodnutia i len osvedčenie skutočností preň významných (v konaní o veci je
naopak potrebným preukázanie a to spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, teda bezpečne - rozumej
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto pomyselná výhoda (z pohľadu navrhovateľa
predbežného opatrenia, ktorý tak predbežne nemusí podstupovať „martýrium“ dokazovania) však má
aj svoj rub, ktorým je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa predbežného opatrenia
najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že
krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na vydanie predbežného opatrenia na základe návrhu účastníka
všeobecne (30 dní od doručenia návrhu podľa § 75 ods. 4 O. s. p., resp. v odvolacom konaní od
predloženia veci odvolaciemu súdu podľa § 217 ods. 1 vety prvej a druhej O. s. p.) a špecificky aj
v konaniach sledujúcich premiestnenie maloletého dieťaťa z jeho doterajšieho výchovného prostredia
do prostredia iného (tu len 7 dní od doručenia riadneho návrhu podľa § 75 ods. 5 vety prvej a § 76
ods. 1 písm. b/ O. s. p., resp. v odvolacom konaní opäť od predloženia veci podľa § 217 ods. 1 vety
prvej pred bodkočiarkou O. s. p.; pričom práve o takéto „zrýchlené“ konanie malo ísť na základe návrhu
otca aj v tejto veci) prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to,
že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované
riešenie. Tým sa práve konanie o predbežnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných
i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu
účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale
aj od konania o prípadnom predbežnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa
lehoty zhora neuplatnia (v tejto súv. por. i § 102 ods. 2 O. s. p.).

Pri nazeraní na prejednávanú vec aj z tohto uhla pohľadu potom kľúčovým bolo, že tu (t. j. v prípade
druhého uznesenia) aj reálne došlo k celkom dostatočnému osvedčeniu navrhovanej dočasnej úpravy
pomerov (o potrebe odovzdania dieťaťa do starostlivosti otca) a pre rozhodovanie súdu o predbežnej
zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (v časti zabezpečenia stabilného výchovného
prostredia maloletej aspoň do tej miery, do akej to umožňuje povaha konania o predbežnom opatrení)
najvýznamnejším bolo, že tu boli podstatné okolnosti spochybňujúce výchovnú spôsobilosť matky, a
preto bol správny názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého aktuálny stav veci (teda spolužitie maloletej
s jej matkou) bolo nevyhnutné zmeniť.

Podľa § 74 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi, aby odovzdal
dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „ZoR“)
súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,



c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri
schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Ak je konanie rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, v rozpore so záujmom dieťaťa (a tak je to
aj vtedy, ak je toto konanie len prejavom svojvôle a prehliadania významu spoluúčasti druhého rodiča
na výchove dieťaťa), súd vždy uváži, či nie sú splnené podmienky na prípadnú zmenu výchovného
prostredia maloletého dieťaťa. Nie je pritom bezvýznamné, že bezdôvodné bránenie maloletému
dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa pokladá za výrazný
nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti dieťaťa v citovej a
charakterovej oblasti. Prípadný odmietavý postoj rodiča, ktorý má maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, k umožňovaniu styku dieťaťa s druhým rodičom však nie je a ani nemôže byť rozhodujúcou
okolnosťou odôvodňujúcou obmedzenie alebo dokonca zákaz styku dieťaťa s druhým rodičom a môže
len zdôrazňovať naliehavú potrebu náležitého zistenia skutočného stavu veci, prípadne aj v spolupráci s
odborníkmi (v takýchto prípadoch treba okrem iného aj zisťovať, ako prebiehal styk maloletého dieťaťa
s týmto rodičom v minulosti, pokiaľ druhý rodič styk niekedy umožňoval, a ako tento styk pôsobil na
maloleté dieťa  - porovnaj s R 96/1967). Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti
by ale mal okrem iného prihliadať aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým
rodičom a musí teda zisťovať, ktorý z rodičov poskytuje, alebo je predpoklad, že bude poskytovať,
druhému rodičovi väčší priestor na výchovu dieťaťa (ako sa uvádza v stanovisku Ústavného súdu
Českej republiky uvedenom v jeho rozhodnutí I. ÚS 48/04 zo dňa 25. januára 2005, záujmom dieťaťa
je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodičia v
živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom).

V prejednávanej veci potom obsah spisu i s prihliadnutím na dĺžku konania (ktoré začalo už 24.
mája 2012) poskytoval dostatok informácii, aby si súd mohol vytvoriť obraz o opodstatnenosti otcom
navrhovaného predbežného opatrenia (v poslednom znení žiadajúceho zverenie maloletej do jeho
starostlivosti, resp. odovzdanie maloletej jej matkou jeho osobe). Ten (okresný súd) tak aj učinil a
zistil, že matka má psychické problémy spočívajúce v neprimeranej až absurdnej forme vyznávania
náboženstva, je v liečbe psychiatra MUDr. S., no dodržiavanie liečby z jej strany je sporné, čo sa
následne prejavuje na jej správaní ako aj v obsahu jej podaní adresovaných súdu, prezidentovi SR,
ministrovi spravodlivosti, arcibiskupovi a pod. Hoci potom kolízny opatrovník uviedol, že o dcéru je
materiálne postarané, je to tak najmä z dôvodu značnej finančnej podpory otca (cca 300 eur mesačne),
keďže matka má príjem na hranici životného minima, pričom má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a sú
voči nej vedené i viaceré exekúcie. Kolízny opatrovník ale vyslovil pochybnosti o riadnom zabezpečení
duševnej stránky maloletej a jej blaha a tieto pochybnosti len zvýraznili skutočnosti, ktoré nastali v
posledných mesiacoch, keď matka prišla v exekúcii o byt a z toho dôvodu často mení i s maloletou
pobyt, často nepredvídateľne a v závislosti od ochoty ľudí, ktorí jej pomáhajú (o. i. tety otca maloletej).
Otcovi maloletej v styku s dcérou i naďalej zabraňuje, no ten aj napriek tomu na výživu maloletej
prispieva. V konaní sa zároveň dosiaľ nepotvrdili jej útoky na status a negatívne správanie navrhovateľa
predbežného opatrenia a jeho rodiny. Nakoľko potom otec maloletej prejavuje o dcéru záujem dlhodobo,
dlhodobo si plní i vyživovaciu povinnosť, má v obci dobrú povesť (vyjadrenie kolízneho opatrovníka a
príslušného obecného úradu), má stále zamestnanie a príjem a v neposlednom rade vhodné podmienky
v dome na výchovu maloletého dieťaťa (skutočnosť opakovane potvrdená kolíznym opatrovníkom),



odovzdanie maloletej do jeho starostlivosti možno považovať za riešenie, ktorým bude zabezpečená
stabilita výchovného prostredia maloletej.

Keďže takto bolo dostatočne osvedčené (o. i. vyjadrením opatrovníka maloletej), že u matky momentálne
nie sú vytvorené priaznivé podmienky pre vývoj maloletej a matka opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje otcovi styk s ňou, bolo potrebné v záujme  maloletej pristúpiť k predbežnej dočasnej zmene
pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletej jej odovzdaním do starostlivosti otca. Odvolací súd
zdôrazňuje, že ide iba o predbežnú úpravu, vo veci samej je potrebné urýchlene vykonať dokazovanie a
aj v priebehu konania sledovať dôsledne vývoj vzťahov medzi rodičmi a najmä zisťovať po aklimatizácii
maloletej u otca jej stanovisko ako i stanovisko kolízneho opatrovníka k otázke výkonu starostlivosti otca
o maloletú.

Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s predloženými listinnými dôkazmi sa tak
odvolací súd, napriek opačnému názoru odvolateľky, stotožnil so závermi súdu prvého stupňa o
osvedčení vyššie spomínaných základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti
uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a taktiež osvedčení, že tu je
nebezpečenstvo bezprostrednej hroziacej ujmy, a preto o odvolaní proti druhému uzneseniu bolo
rozhodnuté spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu, teda jeho
potvrdením v napadnutej časti nariadenia predbežného opatrenia.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Nakoľko potom matka maloletej odvolaním nenapadla výrok v bode II/ druhého uznesenia (o zrušení
prvého uznesenia), uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti už nadobudlo právoplatnosť. Ak teda
došlo výrokom v bode II/ druhého uznesenia k právoplatnému zrušeniu prvého uznesenia (ako celku,
keďže to pozostáva len z jedného výroku o nariadení predbežného opatrenia), odvolaciemu súdu
neostávalo iné ako odvolanie voči prvému uzneseniu v zmysle § 218 ods. 1 písm. e/ O. s. p. odmietnuť z
dôvodu zániku prvého uznesenia ešte pred terajším predložením veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak rozhodnutie napadnuté
odvolaním zaniklo inak.

Následne odvolací súd pristúpil k preskúmavaniu tretieho uznesenia, ktoré bolo v časti týkajúcej sa
preddavkovej povinnosti otca napadnuté odvolaním otca.

Podľa § 141 ods. 1 O. s. p. súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie
od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o
skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia potom
trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý
nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému
rozumie (§ 18), platí štát.

Vychádzajúc z obsahu takéhoto ustanovenia (čiastočne a to čo do jeho odseku 1 citovaného už súdom
prvého stupňa) predpokladom uloženia preddavkovej povinnosti účastníkovi je okrem neexistencie
podmienok pre oslobodenie účastníka od súdnych poplatkov aj navrhnutie dôkazu účastníkom
dotknutým ukladaním mu preddavkovej povinnosti alebo aspoň nariadenie dôkazu vyžadujúceho si
zloženie preddavku buď o skutočnostiach uvedených dotknutým účastníkom alebo v jeho záujme. I
za splnenia oboch takýchto podmienok však závisí od okolností konkrétneho prípadu, či pristúpenie k
uloženiu preddavkovej povinnosti bude namieste (nakoľko zákon v príslušnom ustanovení vymedzuje
len možnosť a nie aj povinnosť súdu rozhodnúť spôsobom tam uvedeným). Z hľadiska voľby medzi



uložením a neuložením preddavkovej povinnosti potom rozhodujúcou je predovšetkým nákladnosť
dôkazu majúceho sa vykonať a tiež to, či tu jestvuje reálne riziko, že trovy dôkazov bude vo výraznejšej
miere musieť prinajmenšom po istý čas znášať štát (tak, že trovy nekryté preddavkom bude musieť
zaplatiť sám a až následne získať náhradu postupom podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p.).

Hoci v prejednávanej veci nevznikol dôvod spochybňovať záver súdu prvého stupňa o neexistencii
podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov na strane otca, nemožno považovať za splnenú ďalšiu
podmienku potrebnú pre uloženie preddavkovej povinnosti spočívajúcu v navrhnutí dôkazu dotknutým
účastníkom alebo v nariadení dôkazu buď o skutočnostiach uvedených dotknutým účastníkom alebo
o skutočnostiach, ktoré sú v jeho záujme. Nosné veci potrebné pre posúdenie výchovnej spôsobilosti
matky maloletej sú totiž už zrejmé z obsahu spisu a  nariadené znalecké dokazovanie nie je o
skutočnostiach ním tvrdených, keďže otec v priebehu konania len vyvodzoval skutočnosti zo správania
a postojov matky maloletej, ktorá má psychické problémy vyžadujúce si dlhodobú liečbu, čo v konaní
sporné nie je a predmetom znaleckého dokazovania v tomto konaní je („len“) posúdenie vplyvu týchto
zdravotných problémov na jej spôsobilosť sa o dieťa riadne starať. Samotné znalecké dokazovanie bolo
navyše nariadené na podnet kolízneho opatrovníka a nie na základe podnetu či návrhu jedného z rodičov
maloletej (viď vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní konanom dňa 8. novembra 2012 z č.
l. 96).

Za takéhoto stavu mal odvolací súd za to, že na zotrvaní na preddavkovej povinnosti otca maloletej
neexistoval žiaden legitímny dôvod a vedený týmito úvahami preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.
s. p. došlo k jednoduchému zrušeniu tretieho uznesenia v napadnutej časti týkajúcej sa preddavkovej
povinnosti otca (bez potreby náhrady zrušenej časti rozhodnutia iným rozhodnutím súdu).

O trovách konania potom odvolací súd (obdobne ako pred ním už súd prvého stupňa) nerozhodoval,
nakoľko tu okrem zásadnej možnosti rozhodovania o trovách predbežného opatrenia až v rámci
rozhodnutia o veci (§ 145 O. s. p.) šlo o konanie zahájiteľné aj bez návrhu, v ktorom právo na náhradu
trov konania účastníkov nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla zakotveného v ustanovení
§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Súd prvého stupňa ani odvolací súd by preto nemohol o takejto
otázke rozhodnúť inak než prevzatím zákonnej úpravy, takže by tu o rozhodovanie ani nešlo (tým je len
výber medzi aspoň dvoma do úvahy prichádzajúcimi možnosťami) a preto takúto zdanlivú nezvyčajnosť
(nerozhodovanie o trovách) postačovalo vysvetliť len v odôvodnení rozhodnutia (ako to práve teraz urobil
i tunajší súd).

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13P/165/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:29360414-0812-4baa-bcbe-1a49b271a899", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29360414-0812-4baa-bcbe-1a49b271a899"}, {"guid": "c3bca683-83df-4bbc-918e-67493cc496cf:45ee1fcb-1c17-486b-9993-b57663009ef7", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5712210595.1", "spisova_znacka": "10CoP/15/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10CoP/15/2013 z 29. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5712210595.1"}], "citovane_v": []}