{"guid": "f0e9a471-df83-4eab-b42b-08188ff5a0bb:4128fb90-dd56-4153-b231-7eb25c2b3647", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5109216565.1", "spisova_znacka": "5Co/50/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/50/2012 z 18. 3. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 18. marca 2012, sp. zn. 5Co/50/2012, ECLI:SK:KSZA:2012:5109216565.1", "identifikacne_cislo": "5109216565", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2012-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4128fb90-dd56-4153-b231-7eb25c2b3647", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5109216565.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5109216565.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5109216565.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/50/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109216565
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5109216565.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľov
v rade: 1/ W. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. - M. XXX, občan SR, 2/ N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. -
M. XXX, občan SR, obaja právne zastúpení JUDr. Patrícia Bednářová, advokát, so sídlom I. T. XX, XXX
XX F., proti odporcovi: Obec Maršová Rašov, IČO 64 82 13, právne zastúpený JUDr. František Feník,
advokát so sídlom C. XX, F., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 6C/103/2009-206 zo dňa 14. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd určil, že
navrhovateľ 1/ W. H., nar. XX.X.XXXX, je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v k.ú. I. a to KNC parc. č. 599/9 - ostatné plochy o výmere 77 m2 v podiele 13/51, KNC parc. č. 603/3
- ostatné plochy o výmere  2.614 m2 v podiele 13/51 zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Bytča
pre okres Bytča, obec I. M., k.ú. I. a ktorým odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi 1/ trovy
konania vo výške 442,11 € a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa 1/ JUDr. Patrícia
Bednářová, advokát, so sídlom I. T. XX, XXX XX F., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,   p
o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním, ktorým súd návrh navrhovateľov
1/ a 2/ o určenie, že do dedičstva po neb. Ing. W. S., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, patria nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k.ú. I. a to KNC parc. č. 599/9 - ostatné plochy o výmere 77 m2 v podiele 13/51,
KNC parc. č. 603/3 - ostatné plochy o výmere 2.614 m2 v podiele 13/51 zapísané na LV č. XXXX Správy
katastra Bytča pre k.ú. I. zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, ponecháva  n e d o t
k n u t ý.

Odporca   j e   p o v i n n ý  nahradiť navrhovateľovi 1/ trovy odvolacieho konania vo výške 63,32 € a
tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa 1/ JUDr. Patrícia Bednářová, advokát, so sídlom
I. T. XX, A. XX  F., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že navrhovateľ 1/ W. H., nar. XX.X.XXXX je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území I. a to KNC parcela č. 599/9 - ostatné
plochy o výmere 77 m2 v podiele 13/51, KNC parcela č. 603/3 - ostatné plochy o výmere 2.614 m2 v
podiele 13/51 zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Bytča pre okres Bytča, obec I. M., kat. územie
I.. Návrh navrhovateľov 1/ a 2/ o určenie, že do dedičstva po nebohom Ing. W. S., ktorý zomrel dňa
XX.X.XXXX, patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území I. a to KNC parcela č. 599/9 - ostatné
plochy o výmere 77 m2 v podiele 13/51, KNC parcela č. 603/3 - ostatné plochy o výmere 2.614 m2 v
podiele 13/51 zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Bytča pre kat. územie I. zamietol.  Odporcovi



uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi 1/ trovy konania vo výške 442,11 € a tieto zaplatiť k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa 1/ JUDr. Patrície Bednářovej, advokátky,  so sídlom I. T. XX, XXX XX
F., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p.,        § 129, §
130, § 132, § 134 a § 136 Občianskeho zákonníka a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal
preukázané nasledovné skutočnosti:

V prejednávanej veci v časti určenia vlastníckeho práva navrhovateľa 1/ k predmetným nehnuteľnostiam
v podiele 13/51 súd skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a dospel k záveru, že
určením spoluvlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke
právo sa zaznamená do katastra nehnuteľnosti a týmto spôsobom má byť dosiahnutý stav súladu
(zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností a teda
domáhať sa zmeny údajov v katastri môže navrhovateľ 1/ iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre
iný zápis do katastra (§ 70 zákona č. 162/1995 Z.z. - údaje katastra a to uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak).

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Je potrebné poznamenať, že vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna
moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním.

Právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva môže byť zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného
orgánu, zákon a vydržanie. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou, pokojnou
držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Zákonným predpokladom nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním je existencia oprávnenej držby po celú vydržaciu dobu; uplynutie zákonom
určenej vydržacej doby t.j. nepretržitosť vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom
vydržania je skutočnosť, že držiteľ je zo zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo
práva patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla skutočnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia veci (práva) a svedčiace o poctivosti nadobudnutia tzv. titulu
uchopenia sa držby, subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie.

V prejednávanej veci v časti určenia vlastníckeho práva navrhovateľa 1/ k predmetným nehnuteľnostiam
v podiele 13/51 súd skúmal, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva
k označeným nehnuteľnostiam (13/51) u odporcu, nakoľko je toho názoru, že notárom vydané dňa
2.8.1995 osvedčenie vyhlásenia o vydržaní N 55/95, Nz 101/95 dokladá iba to, že takéto vyhlásenie
žiadateľa bolo urobené, nie však vlastnícke právo. Pre úplnosť súd poznamenáva, že zo strany notára
ako fyzickej osoby, ktorá vykonáva svoju činnosť vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť ide len o
ďalší druh notárskej činnosti vymedzený v § 3 zákona č. 323/1992 Zb.

Podľa § 63 notárskeho poriadku (zákon č. 323/1992 Zb. účinného v čase spísania notárskej zápisnice
dňa 2.8.1995) v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti
alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k
zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby
nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého
vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku
uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie
osvedčovaných skutočností.

V predmetnej veci ide o typický spor vzniknutý medzi subjektmi súkromného práva, ktorého prejednanie
je vo výlučnej právomoci súdu a ktorého povinnosťou je žalobu preskúmavať po vecnej stránke.



Odporca tvrdil, že  oprávnená držba predmetnej nehnuteľnosti trvala viac ako 10 rokov a stal sa
teda legitímnym vlastníkom na základe vydržania pričom v konaní nepreukázal splnenie všetkých
predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností  vydržaním a to najmä titul vstupu do držby
a dobromyseľnosť. Výsledkami vykonaného dokazovania vyplývajú len tvrdenia odporcu pre vydržanie,
že v roku 1959 jeho právny predchodca odkúpil uvedené nehnuteľnosti od pôvodných pozemno-
knižných vlastníkov pre účely zriadenia futbalového ihriska, avšak bez zápisu vlastníckeho práva a
odvtedy i so započítaním doby užívania právnym predchodcom uvedené pozemky užíva dobromyseľne
a nepretržite v celosti ako svoje vlastníctvo. Už podľa identifikácie dňa 8.3.1995 k vydanému osvedčeniu
z výpisu komasačného hárku 161 k parc. č. 603 ako vlastníci boli uvedení konkrétni spoluvlastníci a
ich právni nástupcovia v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie I. boli zapísaný na LV č. XXX
ku KN parcele 603 - orná pôda o výmere 2.691 m2 a tiež bola nesporná skutočnosť, že už pri vydaní
potvrdenia  odporcu k predmetnému osvedčeniu o vydržaní dňa 10.4.1995 bola mu známa skutočnosť,
že na časť týchto pozemkov (EKN 603) si uplatnil nárok na vyporiadanie navrhovateľ 1/ ako vlastník,
(korešpondencie z roku 1992)  a teda dobromyseľnosť držby u odporcu zanikla v momente, kedy
sa oboznámil s touto skutočnosťou. Tiež bolo nepochybné, že vo veci určenia vlastníckeho práva k
spoluvlastníckym podielom ku KN parcele 603 v kat. území I. prebiehalo od roku 2000 súdne konanie
sp. zn. 2C 23/01 proti odporcovi, ktorá skutočnosť mu bola známa a ktorá z hľadiska objektívneho
posudzovania musela u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí a teda
ani  podmienka nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov  splnená  nebola. Odporca nemohol
byť dobromyseľný v tom, že nehnuteľnosti (pozemky pod športovým ihriskom) mu patria i dôsledkom
toho, že už „jeho právny predchodca“ bol pri preberaní stavieb ihriska (1964) upovedomený o tom,
že sa neprevádza stavebný pozemok pod športovým ihriskom, kedy „náhradné športové ihrisko nie je
postavené na štátnom pozemku v správe tamojšieho MNV treba dodatočne majetkovoprávne usporiadať
aj pozemok“ a súd je toho názoru, že odporca už pri svojom úmysle urobiť takéto „vyhlásenie o
vydržaní“ v roku 1995 mal postupovať s obvyklou mierou opatrnosti a oboznámiť sa so zákonnými
úpravami. V  konaní odporcom žiaden nadobúdací titul (kúpa, vyvlastnenie) nebol k podielu 13/51
k sporným nehnuteľnostiam preukázaný, pričom odporca „domnelý vlastník“  mal možnosť si vzťahy
usporiadať právnymi prostriedkami ochrany (písomnou formou zmluvy o prevode nehnuteľnosti) a
tieto právne prostriedky ochrany v danej dobe nevyužil. Odporca v konaní nepreukázal splnenie
zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním tak, ako predpokladá
ustanovenie  § 130 ods.1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Preto súd s poukazom na vyššie uvedené právne závery návrhu navrhovateľa 1/ v celom rozsahu
vyhovel a určil, že navrhovateľ 1/ W. H. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v kat. území I. a to KNC parcela č. 599/9 - ostatné plochy o výmere 77 m2 v podiele 13/51, KNC parcela
č. 603/3 - ostatné plochy o výmere 2.614 m2 v podiele 13/51 zapísané na LV č. XXXX Správy katastra
Bytča pre okres Bytča, obec I. M., kat. územie I..

V prejednávanej veci v časti určenia, že predmetné nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX v kat.
území I. v podiele 13/51 patria do dedičstva po poručiteľovi Ing. W. S., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX
súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol. Je potrebné poznamenať, že tento majetok v dedičstve po
poručiteľovi  prejednávaný nebol, avšak v každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré
súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí aktívna vecná legitimácia navrhovateľa a pasívna
vecná legitimácia odporcu.

V tejto časti prejednávanej veci bolo rozhodujúce posúdenie vecnej legitimácie vo veci určenia predmetu
dedičstva. Aktívnu legitimáciu navrhovateľov 1/ a 2/ mal súd nesporne preukázanú, že sú závetným
dedičom poručiteľových podieloch v nehnuteľnostiach v kat. území I., avšak ako dedičia zo zákona
prichádzajú do úvahy zo zákona v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci J. D., V. S.,
J. S., I. H., Z. S., ktorí podľa názoru súdu v danom prípade účastníkom konania o určenie predmetu
dedičstva mali byť. Pasívnu vecnú legitimáciu odporcu súd mal nesporne preukázanú z listu vlastníctva
č. XXXX pre kat. územie I..

Občiansko-právne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik
týchto vzťahov spája (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia
sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva, spôsobilý dedič.



Z ustanovenia § 91 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov jednej veci niekoľko,
koná každý z nich sám za seba. Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i
pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane (§ 91 ods. 2 O.s.p.).
O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov
konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných, sa jedná vtedy,
ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide nedeliteľnej povahy.

Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné
(§ 159 ods. 2 v spoj. s § 135 ods. 2 O.s.p.) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri
prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.

Súd poukazuje na to, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí
do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať
(je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže
byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Vo veci určenia, že do
dedičstva po poručiteľovi Ing. W. S., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX patria vyššie označené nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. území I. v podiele 13/51, je v samej podstate určením vlastníckeho práva k
dotknutým nehnuteľnostiam. Vyriešenie tejto otázky dotýka sa spoločných práv a povinností všetkých
účastníkov konania o dedičstve. Predmetné konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak sporná otázka,
to je či nehnuteľná vec patrí do dedičstva je vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný
pre všetkých účastníkov dedičského konania a preto v konaní pred súdom treba podľa povahy veci
považovať týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.

Riadne označenie všetkých účastníkov konania ako nositeľov práv a povinností je hmotnoprávnou
podmienkou podaného návrhu a uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným
postupom, ktorý si účastník konania zvolil, a za ktorý nesie sám zodpovednosť prejavujúcu sa
v neúspechu jeho žalobného návrhu. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že dedičom po
poručiteľovi prichádzajú do úvahy okrem navrhovateľov 1/ a 2/ i ďalší dedičia zo zákona v tretej dedičskej
skupine a to jeho súrodenci, ktorí však v danom prípade neboli účastníkmi konania o určenie predmetu
dedičstva. Súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva sa musí
vzťahovať na všetkých dedičov a keďže všetci zákonní dedičia poručiteľa účastníkom neboli, preto súd z
dôvodu nedostatku vecnej legitimácie v tejto časti návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol a v tejto súvislosti
súd nepovažoval za potrebné, aby súčasne v tejto časti návrh preskúmaval po vecnej stránke.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého zákonného
ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením
§ 151 ods. 1 veta prvá a ods. 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v lehote najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia rozhodnutia trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania vo vzťahu navrhovateľa 1/ voči odporcovi o určenie spoluvlastníckeho podielu k
parcelám v kat. území I. zapísaných na LV č. XXXX bol navrhovateľ 1/ v celom rozsahu úspešný a preto
má právo na náhradu trov konania. Právny zástupca navrhovateľa 1/  vyčíslil trovy konania  podaním
zo dňa 18.11.2011 a to v lehote a to titulom zaplateného súdneho poplatku sumu 99,50 € a titulom trov
právneho zastúpenia za 14 úkonov právnej služby sumu 651,42 €.

Súd preskúmal vyčíslenie trov konania a priznal navrhovateľovi 1/ titulom trov zaplateného súdneho
poplatku sumu 99,50 € a titulom trov právneho zastúpenia  sumu 352,11 za sedem úkonov právnej
služby. Súd vychádzal z predmetu sporu a to o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je
podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. (o určenie vlastníckeho práva) a nebolo možné hodnotu práva



vyjadriť v peniazoch a vtedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13
výpočtového základu (§ 11 ods. 1 písm. a) :

Úkony právnej služby:

- dňa 4.6.2009  - prevzatie a príprava zastúpenia  sumu 53,49,- € + 6,95 € režijný paušál,

- dňa 19.6.2009 - podanie na súd sumu 53,49 € + 6,95 € režijný paušál,

- dňa 12.4.2011 - porada s klientom (1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny ) sumu 19,- €

- dňa 13.4.2011 - účasť na pojednávaní sumu 57,- € + režijný paušál 7,41 €,

- dňa 16.9.2011 - porada s klientom (1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny)  sumu 19,- €

- dňa 19.9.2011 - účasť na pojednávaní sumu 57,- € + 7,41 € režijný paušál,

- dňa 14.11.2011 - účasť na pojednávaní  sumu 57,- € + 7,41 € režijný paušál

podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 14 ods. 4 písm. a), § 15, § 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Súd nepriznal úkony právnej služby: návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov zo dňa 19.6.2009
(suma 26,745 €), porada s klientom dňa 5.2.2010 (suma 55,49 €), návrh 10.2.2010 o pristúpenie ďalších
účastníkov na strane navrhovateľov (suma 27,745 €), žiadosť o predĺženie lehoty zo dňa 19.3.2011
(suma 14,25 €), návrh na pripustenie zmeny návrhu (suma 28,50 €), návrh na pripustenie zmeny návrhu
zo dňa 15.7.2011 (28,50 €), preverovanie stavu v katastri nehnuteľnosti k identifikácii parciel sumu 28.50
€, ktoré úkony súd nepovažoval za účelne urobené úkony právnej pomoci, nakoľko podania navrhovateľa
nespĺňali náležitosti riadneho návrhu. Zo strany súdu bol navrhovateľ vyzývaný na odstránenie vád
týchto podaní a podľa názoru súdu ako advokát už podanie zo dňa 19.6.2009 mal podať kvalifikovane,
navrhnúť petit rozsudku tak, aby bol zrozumiteľný, jasný a vykonateľný a navrhovateľ odstraňoval
vady podania až podaním kvalifikovaným doručený súdu až podaním 19.7.2011 a preto súd za tieto
úkony právnej pomoci náhradu advokátovi nepriznal. Taktiež návrh na pristúpenie ako navrhovateľov
do konania dedičov v zmysle ustanovení § 92 ods. 1 súd nepovažoval za účelné, kedy opakovane súd
ďalšou výzvou zo dňa 2.3.2010 vyzval právneho zástupcu, aby preukázal súhlas osôb, ktorých navrhla
ako navrhovateľov s pristúpením do konania a na základe žiadosti žiadala túto lehotu predĺžiť, avšak
doposiaľ súdu súhlas osôb navrhovaných na pristúpenie do konania ako navrhovateľov v rade 3/ až 11/
neodstránila a teda, nakoľko nebola splnená jedna zo zákonných podmienok citovaných v zákonnom
ustanovení § 92 ods. 1 O.s.p. o návrhu súd musel rozhodnúť tak, že tento návrh na pristúpenie ako
navrhovateľov zamietol. Súd dospel k záveru, že pokiaľ už pri podaní návrh nebol kvalifikovaný v zmysle
ustanovení § 79 O.s.p.  preto tieto úkony právnej služby nemôžu byť na ujmu odporcu .

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi 1/ trovy konania vo výške 442,11
€ k rukám právneho zástupcu navrhovateľa 1/ tak,  ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania vo vzťahu odporcu voči navrhovateľom 1/ a 2/  o určenie predmetu dedičstva
poručiteľa Ing. W. S. bol odporca v plnom rozsahu úspešný a bol zastúpený právnym zástupcom,
ktorý si však náhradu trov konania nevyčíslil a zo spisu odporcovi iné ako trovy právneho zastúpenia
nevyplývajú, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd určil, že
navrhovateľ 1/ W. H., nar. XX.X.XXXX, je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v k.ú. I. a to KNC parc. č. 599/9 - ostatné plochy o výmere 77 m2 v podiele 13/51, KNC parc. č. 603/3 -
ostatné plochy o výmere 2.614 m2 v podiele 13/51 zapísané na LV č. XXXX Správy katastra Bytča pre
okres Bytča, obec I. M., k.ú. I. a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi 1/ trovy konania vo
výške 442,11 € a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa 1/ JUDr. Patrícia Bednářová,
advokát, so sídlom I. T. XX, XXX XX F., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podal odvolanie
odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
vo výroku: Súd určuje, že navrhovateľ 1/ W. H., nar. XX.X.XXXX, je podielovým spoluvlastníkom



nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území I. a to KNC parcela č. 599/9 - ostatné plochy o výmere 77
m2 v podiele 13/51, KNC parcela č. 603/3 - ostatné plochy o výmere 2.614 m2 v podiele 13/51 zapísané
na LV č. XXXX Správy katastra Bytča pre okres Bytča, obec I. M., kat. územie I. zrušiť a návrh zamietnuť.
Vo výroku o náhrade trov konania taktiež zrušiť a nepriznať náhradu trov konania. V prípade úspechu
si uplatnil náhradu trov konania včítane trov právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v zákonom
stanovenej lehote v prospech odporcu. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že prvostupňový súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odporca preukázal titul vstupu
do držby predmetných nehnuteľností v celosti. Podľa zákona o majetku obcí majetok štátu, ktorý bol v
správe bývalých MNV, prešiel do majetku obcí zo zákona a obec ako taká aj fyzicky predmetné pozemky
držala, pretože aj dňom účinnosti tohto zákona fyzicky vstúpila do držby telovýchovných zariadení a
pozemkov, na ktorých sa tieto nachádzali. Odporca ako obec nemal žiadny dôvod v tomto momente,
keď vstúpil do držby nebyť dobromyseľný, že mu predmetné pozemky patria. Bol dobromyseľný v
oprávnenosti držby aj napriek tomu, že sa navrhovatelia obracali na obec so žiadosťou o vydanie
pozemkov podľa reštitučných zákonov, pretože podľa týchto zákonov nehnuteľnosti, na ktorých sú
telovýchovné zariadenia, cintoríny, atď. sa nemali vydať in natura, ale reštituenti mali nárok na náhradu
a to buď v iných pozemkoch alebo na náhradu v peniazoch. V tejto súvislosti práve navrhovatelia mali
preukázať, na základe čoho sa domáhajú určenia vlastníckeho práva a či predmetné pozemky držia, ako
ich nadobudli, či sú dobromyseľný v držbe. Dôkazné bremeno bolo na strane navrhovateľov. Z dôkazu
konania sp.zn. 2C/23/01 súd odvodil, že odporca nemohol byť dobromyseľný, že mu pozemky patria.
Tento záver nepovažuje za správny a úplný, pretože súd neskúmal, čoho sa navrhovatelia domáhali,
akého spoluvlastníckeho podielu, pričom je preukázané, že v konaní 2C/23/01 sa domáhali vydania
spoluvlastníckeho podielu 13/51-ín, ktorý bol navrhovateľovi v 2/ rade právoplatne prisúdený. Poukázal
na konanie vedené pred tamojším súdom sp.zn. 6C/103/2009 a sp.zn. 2C/23/01, na notársku zápisnicu
N 139/93, NZ 208/1993 zo dňa 26.10.1993. Tvrdil, že navrhovatelia žiadali ten istý podiel, pričom
navrhovateľ v 2/ rade podiel 31/51-ín mal právoplatne prisúdený. Vznikla tu duplicita u navrhovateľa v
2/ rade, domáha sa toho, čo už mal prisúdené a získal by ďalší podiel 13/51-ín bez právneho dôvodu.
Navrhovateľ v 1/ rade sa v konaní 2C/23/01 domáhal vydania spoluvlastníckeho podielu 26/51-ín. Mal
prisúdených 13/51-ín, pričom rozdiel je v tom, že v konaní 2C/23/2001 bol navrhovateľ N. H. ešte
v 10-ročnej lehote, t.j. domáhal sa určenia vlastníctva v lehote 10 rokov podľa § 2 ods. 2 zák. č.
293/1992 Zb. Súd mal túto otázku skúmať a vyvodiť iný záver o skutkových zisteniach. Nesprávnosť
právneho posúdenia súdu prvého stupňa vidí v tom, že súd nebral do úvahy ust. § 2 ods. 2 zák. č.
293/1992 Zb., čím sa vôbec nezaoberal, aj keď namietal, že lehota na uplatnenie vlastníckeho práva k
predmetnej nehnuteľnosti uplynula dňom 02.08.2005. Návrh bol podaný dňa 19.06.2009. Prvostupňový
súd neskúmal, odkedy začala plynúť zákonná vydržacia doba, dokedy plynula nerušene a nebral do
úvahy aj vydržaciu dobu právneho predchodcu odporcu Československého štátu - MNV Maršová.
Právne sa táto doba započítava odporcovi, ak právny predchodca držbu vykonával a nebola rušená.
Tvrdil (čo bolo aj preukázané), že minimálne od 13.05.1964 bol právny predchodca odporcu MNV v
držbe predmetných pozemkov až do nadobudnutia účinnosti zákona o majetku obcí, kedy formálne
majetok štátu prešiel do majetku obce. Nebolo preukázané, že by sa navrhovatelia alebo ich právni
predchodcovia domáhali svojich spoluvlastníckych práv voči predchodcovi odporcu po celú dobu od
roku 1964 až do roku 1995, kedy bola spísaná notárska zápisnica o osvedčení v prospech odporcu.
Domáhanie sa práv podľa reštitučných zákonov nemožno považovať za domáhanie vlastníckych práv
úkonmi navrhovateľov, ktoré uplatnenie by smerovalo proti držbe - oprávnenej a ktoré by smerovalo a
narúšalo dobromyseľnosť odporcu v nadobudnutí vlastníctva a oprávnenosti držby. Právne posúdenie v
záväznosti právoplatného dedičského rozhodnutia, ktorým navrhovatelia preukazovali nadobúdací titul
k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu v príslušnom spoluvlastníckom podiele je povrchné a nemajúce
oporu vo vykonanom dokazovaní. Tvrdil, že predmetné pozemky reálne nemohli dediť navrhovatelia,
pretože ich právny predchodca - poručiteľ reálne nemal v držbe a hoci nie je jednoznačne preukázané,
za tieto nehnuteľnosti prevzal náhradu v súvislosti s vyporiadaním vlastníctva v 60-tych rokoch minulého
storočia. Odporca vzhľadom na uplynutú dobu a skartačné doby nemohol preukázať prevzatie náhrady
právnymi predchodcami navrhovateľov, čo súd nemôže od odporcu vyžadovať, ale navrhovatelia sú
povinní z princípu dôkazného bremena preukazovať a dokazovať skutočnosti rozhodujúce pre právne
posúdenie veci. Nesprávne posúdenie naliehavého právneho záujmu videl v tom, že naliehavý právny
záujem nemôže spočívať len v nezhode medzi právnym stavom a formálnom evidenčnom stave
zapísaných evidovaných nehnuteľnosti v katastri. Pre právne posúdenie nebral do úvahy skutkový stav,
resp. rozhodujúce právne skutočnosti od momentu, kedy právny predchodca odporcu nehnuteľnosti
nadobudol, ako s nimi nakladal a akým spôsobom nadobudol vlastníctvo vydržaním a či právny úkon
spísaný do notárskej zápisnice o osvedčení spĺňal všetky náležitosti predpísané zákonom. Nesúhlasil s



rozhodnutím, pokiaľ ide o náhradu trov konania, pretože súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku
náhrady trov konania z pohľadu ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Je zrejmé, že účastníci mali (navrhovatelia)
len čiastočný úspech a súd mal náhradu pomerne rozdeliť, resp. vôbec im nemal priznať náhradu trov.
Napadol výšku priznaných trov konania, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúceho sa
trov konania nie je zrejmé, či priznané trovy za úkony právnej pomoci vykonané v roku 2011 boli znížené
o 50 %, ak trovy právneho zastúpenia vznikli pri zastúpení viac ako jedného účastníka a aj číselne nie
je odôvodnené, o akú sadzbu ide, resp. je to nezrozumiteľné, ak je uvedené 1/3-ina základnej sadzby
tarifnej odmeny.

K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podali písomné vyjadrenie navrhovatelia v
1/ a 2/ rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovali odvolaciemu súdu rozsudok súdu
prvého stupňa v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdiť. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 63,32 €. Vo svojom vyjadrení poukazovali na to, že prvostupňový súd na základe
predložených listinných dôkazov dostatočne zistil skutkový stav a na základe zisteného skutkového
stavu vec správne právne posúdil. Odporca v konaní nepreukázal, že by bol dobromyseľným držiteľom
nehnuteľností, ku ktorým vlastníctvo navrhovateľ v rade 1/ žiadal určiť vo svoj prospech. Odporca nesplnil
podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Dal si osvedčiť vlastníctvo k pôvodnej parcele KN č.
603, hoci vedel, že k osvedčeniu tak významnej skutočnosti ako je vydržanie vlastníctva, sa vyžaduje
súhlas všetkých spoluvlastníkov nehnuteľností, ktorí boli zapísaní na LV po 1.1.1993, čo sa v danom
prípade nestalo. V rozpore s ust. § 63 zák. č. 323/1992 Z.z. a § 134 OZ bolo vydané osvedčenie
vyhlásenia o vydržaní. Odporca nemal súhlas všetkých spoluvlastníkov nehnuteľností, ktorí boli zapísaní
na LV č. XXX po 1.1.1993. Odporca žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že nehnuteľnosť kúpil od
pôvodných PK vlastníkov, ako vo svojich vyjadreniach tvrdí, resp. že nehnuteľnosť prešla do majetku
obce zo zákona ako odporca tvrdí vo svojom odvolaní a v prípade, že by to bola pravda, nemusel by v
predmetnej veci postupovať, t.j. získavať vlastnícke právo notárskym osvedčením o vydržaní vlastníctva.
Navrhovateľ v 1/ rade svoje dôkazné bremeno uniesol, lebo súdu relevantnými listinami preukázal, že
nehnuteľnosť bola v jeho podielovom spoluvlastníctve predtým, ako ju neoprávnene nadobudol odporca
na základe osvedčenia formou notárskej zápisnice č. N 55/1995, Nz 101/1995 zo dňa 2.8.1995. Čo sa
týka rozhodnutia o trovách konania, súd rozhodol správne, lebo v danom prípade priznal náhradu trov
konania len úspešnému navrhovateľovi v rade 1/, ktorý bol v celom rozsahu úspešný vo výroku I., ktorým
súd určil vlastníctvo navrhovateľa v rade 1/ k nehnuteľnosti. Vo výroku II., ktorým navrhovatelia v rade
1/ a 2/ žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, navrhovatelia neboli úspešní, a preto v
danom prípade súd priznal trovy konania odporcovi, avšak odporca si trovy konania nevyčíslil.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2
O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné
a právne pochybenie. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal
nedotknutý.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a všetkých
rozhodujúcich otázok, ktoré boli vo veci vznesené, konštatuje, že prvostupňový súd dospel k správnym
skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.



Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v 1/ rade preukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam. Prvostupňový súd správne skúmal v prejednávanej veci v časti o určenie vlastníckeho
práva navrhovateľa 1/ k predmetným nehnuteľnostiam v podiele 13/51-ín, či boli splnené zákonné
podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam. Odporca v konaní
nepreukázal splnenie všetkých predpokladov pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním
a to najmä titul vstupu do držby a dobromyseľnosť. Tvrdenie odporcu, že právny predchodca v roku
1959 odkúpil nehnuteľnosti od pôvodných pozemno-knižných vlastníkov pre účely zriadenia futbalového
ihriska nepreukázal. Taktiež nepreukázal dobromyseľnosť držby, keďže mal vedomosť o tom, že na liste
vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam boli uvedení konkrétni spoluvlastníci a taktiež mal vedomosť
o tom, že si svoje vlastnícke právo uplatnil k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 13/51-ín navrhovateľ v
1/ rade. Bolo nepochybným, že vo veci určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom ku KN
parcele 603 v k.ú. I. prebiehalo od roku 2000 súdne konanie pod sp.zn. 2C/23/01 proti odporcovi, ktorá
skutočnosť mu bola známa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odporca v konaní nepreukázal splnenie
zákonom stanovených podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v súlade s ust. § 130
ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

K námietkam odporcu v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa považuje odvolací súd
za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ v 1/ rade sa domáhal určenia podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite návrhu v súlade s ust. § 130 a § 134 Občianskeho
zákonníka, nie na základe reštitučných zákonov. V konaní vedenom pred tamojším súdom pod sp.zn.
2C/23/2001 bolo určení, že N. H. (v tomto konaní navrhovateľ v 2/ rade) je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností, ktoré sú aj predmetom tohto sporu v podiele 13/51-ín. V predmetnom konaní sa určenia
podielového spoluvlastníctva domáhal navrhovateľ v 1/ rade, z ktorého dôvodu v predmetnom konaní
neprichádza do úvahy res iudicate.

Prvostupňový súd správne rozhodoval pri náhrade trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s
tým, že úspešnému účastníkovi v konaní, t.j. navrhovateľovi v 1/ rade priznal plnú náhradu trov konania,
t.j. včetne trov právneho zastúpenia.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odporcu, na
ktorých založil svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust.         § 142 ods.
1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Trovy konania navrhovateľa v 1/ rade ako
úspešného účastníka v odvolacom konaní predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené
v sume 63,32 € v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. (1/13 výpočtového základu podľa ust. § 11 ods.
1 cit. vyhlášky v sume 58,69 €, režijný paušál v sume 7,63 €).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/103/2009", "guid": "79fa5df3-d0e9-41b6-92ac-493f5ff598ed:6c42985a-8dfd-426a-99cc-641500cf755e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}