{"guid": "f0d9fce0-7a12-4cc3-ab00-bd2d7fd32d35:32ba82a9-79e2-40b6-8e4f-fa8be4111b2b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2115206885.1", "spisova_znacka": "10CoP/42/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoP/42/2015 z 17. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 17. novembra 2015, sp. zn. 10CoP/42/2015, ECLI:SK:KSTT:2015:2115206885.1", "identifikacne_cislo": "2115206885", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2015-11-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-102.odsek-1", "nazov": "§ 102 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-102.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-102"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-76"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-36", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-102", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-25", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-76"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32ba82a9-79e2-40b6-8e4f-fa8be4111b2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2115206885.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2115206885.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2015:2115206885.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/42/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115206885
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2115206885.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté deti: R. E., nar. X. D. XXXX a L. E., nar. XX. D.
XXXX, obidve bytom u matky, zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky:
W. E., nar. XX. Z. XXXX, bytom Q., R. B. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Iveta Orlíková, Trnava, Kapitulská
6 a otca: O. E., nar. X. I. XXXX, bytom Q., R. B. XXX, zast. advokátkou: JUDr. Ľubica Janušková, Trnava,
Trhová 4, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní matky proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo 4. septembra 2015 č. k. 19P/26/2015-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  v napadnutej časti styku p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením súd prvého stupňa na návrh otca nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne
zveril maloleté deti do starostlivosti matky a upravil styk otca s deťmi tak, že je oprávnený stýkať sa
s nimi každý párny týždeň od soboty 10,00 hod. do nedele 17,00 hod. a každý týždeň v stredu od
16,00 hod. do 20,00 hod., pričom ako miesto odovzdávania a preberania detí určil bydlisko matky, ktorej
súčasne uložil povinnosť deti na styk riadne pripraviť a obidvom rodičom povinnosť bezodkladne sa
vzájomne informovať v prípade nemožnosti uskutočnenia styku. Predbežné opatrenie bolo vydané po
začatí konania vo veci samej podaním návrhu matky o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým
deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov. Súd prvého stupňa právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 75 ods. 1, § 76 ods. 4, 6 a 8, § 77 ods. 1 a § 102 ods. 1 vety prvej a ods. 2 O. s.
p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 24 ods.
1 a 4, § 25 ods. 1 až 4, § 36 ods. 1 ZoR (Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne rozhodnutie zdôvodnil
len konštatovaním stotožnenia sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu otca na nariadenie
predbežného opatrenia, na základe ktorých návrhu v plnom rozsahu vyhovel, využijúc procesnú možnosť
ustanovenia § 76 ods. 4 O. s. p. (neuvádzať v takomto prípade ďalšie dôvody). Potrebu predbežnej
úpravy pomerov účastníkov otec odôvodnil tým, že v januári 2015 sa matka s deťmi odsťahovala zo
spoločnej domácnosti k rodičom do rodinného domu (ktorý je v blízkom susedstve otca) a od tejto doby
mu neumožňuje stretávať sa s deťmi a podieľať sa na ich výchove napriek tomu, že otec má pre to
vytvorené všetky podmienky (po začatí konania otec navrhol striedavú osobnú starostlivosť rodičov). Po
prerušení spolužitia rodičov staršie dieťa spalo u otca trikrát a mladšie jedenkrát. Aj starí rodičia,  ktorí
sa o deti starajú v neprítomnosti matky, robia prekážky stretávaniu detí s otcom. Matka nedodržala ani
dohodu o styku otca s deťmi prvý augustový týždeň v roku 2015. Otcovi sa preto bezdôvodne zasahuje
do zaručených práv rodiča a narušuje jeho citový vzťah k deťom. Absencia ich vzájomného kontaktu
môže deti, vzhľadom na útly vek, zásadným spôsobom ovplyvniť (a tým aj výsledky nariadeného
znaleckého dokazovania). Otec býva v rodinnom dome, v ktorom sú deti od svojho narodenia doma,
majú v ňom svoje izby, veci a hračky. Sú preto dané predpoklady, aby deti s otcom trávili aj dlhší čas.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka s návrhom na jeho zmenu obmedzením rozsahu
styku otca s deťmi na každý párny týždeň od soboty 10,00 hod. do 20,00 hod. a od nedele 10,00 hod. do



18,00 hod. (t.j. bez prenocovania detí u otca) a každý týždeň v stredu od 16,00 hod. do 19,00 hod. navrhla
upraviť stretávanie otca len s maloletou L.. Zdôraznila, že nikdy nebránila deťom stýkať sa s otcom, ktorý
sa môže s nimi stretávať po dohovore s ňou. Pred začiatkom letných prázdnin sa matka obrátila na otca
s návrhom na prevzatie osobnej starostlivosti o deti (v trvaní minimálne jedného týždňa), ktorý návrh
odmietol a k dohode nedošlo. Od detí sa neskôr dozvedela, že ich otec chce mať,  avšak program  počas
dvojmesačných prázdnin bol už naplánovaný. Otec telefonuje deťom a nie matke. Ak deti odmietnu
stretnutie s poukazom na iný program, reaguje zvýšeným hlasom a deti sú z toho vystrašené a rozrušené.
Matka poukázala i na situáciu, keď deti nechceli ísť k nemu spať  a preto sa jej otec vyhrážal privolaním
policajtov. Pri stretnutiach otec reaguje nevhodne (pri nákupe oblečenia staršej dcére povedal, že si to
nezaslúži). Robí tiež narážky na rodičov matky a sleduje ju (zavolal deťom, že ich matka nie je v práci, či
vedia kde je, nech si zbalia pyžamá, lebo ona už v ten deň nepríde). Otec sa nemôže zmieriť s odchodom
matky a vie, že cez deti jej môže ubližovať, tým však koná v neprospech detí. Chce ich mať k dispozícii
len vtedy, keď má náladu na stretnutie, ktoré sám navrhne. Matka po obdržaní napadnutého uznesenia
oznámila deťom úpravu styku, ktoré sa vyjadrili, že u otca spávať nebudú a večer budú chodiť domov.
Maloletá R.  sa tiež vyjadrila, že s otcom sa nebude stretávať v stredu,  keďže v tom čase chodí  s nimi
na kone, ale ona už nejazdí (vzhľadom na nepríjemný zážitok z jazdenia). Otec nedostatočne využíva
možnosti tráviť s deťmi čas. Matka poukázala aj na nepostačujúce výživné, ktoré otec platí.

Otec navrhol napádané uznesenie potvrdiť. Zdôraznil, že k návrhu na predbežnú úpravu ho viedli
nezhody s matkou, ktorá nemá o komunikáciu záujem. O deti sa pravidelne zaujíma. Po odchode matky
zo spoločnej domácnosti nocovala u neho len mladšia dcéra dvakrát a v apríli dovolila matka obidvom
deťom prespať u otca (ktoré mu oznámili, že je to jeho darček k meninám). Na obdobie letných prázdnin
matka urobila rozpis, podľa ktorého naplánovala deťom prázdniny tak, aby to otcovi a jeho rodine
nevyhovovalo. Popieral tvrdenia matky, že rieši veci zvýšeným hlasom, ktorý by deti vystrašil (použil ho
len ako výchovný prostriedok). Privolaním policajtov sa nevyhrážal.  Obidve deti má rád rovnako. Matku
nesledoval (deťom povedal, aby prišli k nemu v sobotu, keďže matka chodí brigádovať (od 14,00 hod.
do nedele do 7,00 hod.), v dôsledku čoho sa im nevenuje a starostlivosť prenecháva svojim rodičom.
V letných mesiacoch trávil čas s deťmi na kúpaliskách, ich matka sa vyjadrila, že musí pracovať. Chce
zabezpečiť deťom rovnocennú starostlivosť, preto navrhol striedavú osobnú starostlivosť, keďže každé
dieťa potrebuje obidvoch rodičov.

Opatrovník navrhol odvolaniu matky vyhovieť, svoj postoj však nezdôvodnil.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti uzneseniu, proti ktorému
je prípustné odvolanie (podľa § 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa
len v napadnutej časti styku, tu však  pre povahu konania bez viazanosti odvolacími návrhmi podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.  a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania  (pretože nešlo o žiaden
prípad potreby prejednania veci na pojednávaní podľa ods. 1 tohto ustanovenia) a  dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie treba považovať za správne.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že predbežne upravený styk otca s
maloletými deťmi zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja maloletých detí a umožňuje
aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca ako toho rodiča, ktorý deti nemá zverené do osobnej
starostlivosti. Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje tak právo mať dieťa u seba a zabezpečovať
jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení
Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.), ktorý súčasne garantuje dieťaťu
právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny).
Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby
udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako
aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

Matka v odvolaní nepopierala potrebu predbežnej úpravy a zúženie rozsahu upraveného styku
otca s deťmi (v dôsledku ktorej by víkendové dni v párnom kalendárnom týždni trávili deti u otca
bez prenocovania) odôvodnila len poukazom na vyjadrenie detí, po ich oboznámení s nariadením
predbežného opatrenia bez uvedenia relevantných dôvodov. Poobedňajšie stretnutie otca s mladšou
dcérou jeden krát týždenne opäť odôvodnila len vyjadrením dcéry (vo vymedzenom čase otec chodí
s deťmi na kone, avšak maloletá už nejazdí). Všetky ďalšie argumenty uvádzané matkou v odvolaní
nasvedčujú naliehavej potrebe predbežnej úpravy pomerov rodičov a detí a to úpravou styku, keďže



práve jej absencia je zdrojom opísaných nezhôd medzi rodičmi. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení
súd dokazovanie zásadne nevykonáva (realizuje sa v konaní o veci samej, s čím je spojené plynutie času
a práve predbežnou úpravou sa dočasne majú riešiť pomery účastníkov). Protirečivé tvrdenia rodičov
týkajúce sa ich vzájomných vzťahov s deťmi, môžu byť preto predmetom dokazovania vo veci samej
(vrátane znaleckého dokazovania). Z hľadiska rozhodovania o predbežnej úprave boli preto rozhodujúce
objektívne skutočnosti.

Vychádzajúc z obdobia desiatich mesiacov, ktoré uplynuli od zániku spolužitia rodičov a  nimi opísané
stretnutia otca s deťmi, i s prihliadnutím na priame susedstvo aktuálneho bydliska detí a otca,
nebol žiaden dôvod, aby odvolací súd predbežnú úpravu nariadenú súdom prvého stupňa korigoval.
Nedorozumenia medzi rodičmi vyplývajúce z vyrovnávania sa s  porozchodovou situáciou, nemôžu byť
prekážkou rozvíjania vzťahu detí s otcom a tým aj zdrojom negatívneho ovplyvňovania ich ďalšieho
zdravého vývoja. Matkou opísané reakcie detí vyplývajú zo situácie, ktorá bezprostredne nastala po
reakcii otca na opätovne neuskutočnené stretnutia (potom, čo bez dohody s matkou chcel mať deti
u seba). Možno však súčasne konštatovať, že sú prirodzeným dôsledkom zlyhania rodičov, ktorí sa
nedohodli na úprave styku (ani včas nepožiadali o vydanie súdneho rozhodnutia). Predbežná úprava
tak môže eliminovať náhle a neprimerané reakcie rodičov ohľadom styku detí s otcom.

Keďže rodičovstvo rozviesť nemožno, matka a otec by si mali uvedomiť, že v záujme detí je, aby ich
rodičovský vzťah bol pozitívny (aj keď sa ako partneri rozišli) a dať deťom najavo, že im chcú poskytnúť
naďalej rodinné zázemie, i keď prostredníctvom dvoch domácností. Pozitívny rodičovský vzťah spolu
s náležitou prípravou detí zo strany matky, ktorá ich má vo svojej osobnej starostlivosti, nepochybne
pomôže deťom zbaviť sa obáv z návratu  do prostredia, v ktorom aktuálne býva len otec. Povinnosťou
matky je (tak ako to vyplýva aj z napádaného uznesenia) náležite deti pripraviť a posilniť k dôvere  návratu
do prostredia, ktoré  pred desiatimi mesiacmi predstavovalo ich domov (v ktorom majú svoje izby a
hračky). Vzhľadom k absencii tvrdení skutočností, ktoré by bránili pobytu detí u otca aj na noc, ktorý
býva v priamom susedstve matky (ktorá počas letných prázdnin navrhovala otcovi deti vo vymedzenom
čase odovzdať), nebol dôvod aby dva prípadne trikrát v kalendárnom mesiaci nemohli byť deti u otca
súvisle dva dni.

Matkou navrhované obmedzenie styku otca s deťmi by predstavovalo nedôvodný zásah do práva na
styk a mohlo by narušiť rozvíjanie emocionálnej väzby otca a detí. Výnimkou zo všetkých pravidiel
vzťahujúcich sa na povinnosť zabezpečiť pravidelný kontakt rodičov s dieťaťom je prípad, keď záujem
dieťaťa vyžaduje, aby jeho stretávanie sa s jedným rodičom bolo obmedzené (prípadne zakázané).
Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý musí byť
zdôvodnený závažnými okolnosťami. V danom prípade takéto okolnosti neboli ani len tvrdené. Naopak,
útly vek detí a doposiaľ nadviazaný vzťah s otcom vyžaduje pravidelné a intenzívne stretávanie. Je preto
v najlepšom záujme detí dovoliť im rozvíjať prirodzené rodinné puto so svojim otcom čo najčastejšie a to
aspoň počas víkendových dní  a jedenkrát v priebehu kalendárneho týždňa. Presné a konkrétne pravidlá
styku otca s deťmi zabránia tým konfliktom a nedorozumeniam rodičov, ktoré nastávali pri chýbajúcej
úprave styku otca s deťmi a pozitívne vedenie detí matkou k realizovaniu upraveného styku pomôžu
prekonať aktuálny postoj detí, ktoré bez vážnejších dôvodov uprednostňujú prostredie matky počas noci
v priebehu víkendových dní.

Vo vzťahu k staršej dcére a jej stretnutiam s otcom jedenkrát týždenne v určenom čase je potrebné
uviesť, že otec má stretnutie obsahovo programovať tak, aby bolo prospešné pre obidve deti a aby sa na
stretnutie tešili. Znamená to korigovať doterajší program tak, aby bol rovnocenne naplnený aj v prospech
staršieho dieťaťa, ktoré sa venovať jazdeniu odmieta (a ku ktorej aktivite ju nemožno nútiť). Nie je však
dôvod, aby v dôsledku argumentu malého dieťaťa, poukazujúceho na obsah stretnutia, bol obmedzený
jeho styk s otcom, ktorý býva v susedstve, len na dva víkendy v kalendárnom mesiaci.

Obidvom rodičom bude daná možnosť v konaní vo veci samej preukazovať svoje tvrdenia s cieľom
docieliť úpravu rodičovských práv a povinností k deťom tak, aby bola v tom najlepšom záujme detí s
prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, keďže predbežné opatrenie predstavuje
len provizórnu úpravu do definitívneho súdneho rozhodnutia, prípadne rodičovskej dohody, ktorú môže
schváliť súd prvého stupňa v súdnom konaní.



Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania (zhodne ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania
prvostupňového) odvolací súd nerozhodoval, pretože tu ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu a
v tom právo na náhradu trov konania účastníkom nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla
majúceho základ v ustanovení § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., pre ktorý dôvod v takýchto konaniach
rozhodnutie o trovách konania účastníkov nepatrí ani do výroku  rozhodnutia vo veci samej).

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3:0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19P/26/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}