{"guid": "f08f6ee9-7b71-425c-8511-73bcbc5a2af9:5ec89e4e-9250-47cf-b0ca-201df8aa37e0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2613210042.1", "spisova_znacka": "24Co/50/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/50/2016 z 11. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. apríla 2017, sp. zn. 24Co/50/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2613210042.1", "identifikacne_cislo": "2613210042", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Mgr. Adriana Dobiášová", "sudca_id": 1280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adriana-dobiasova-1280", "datum_vydania": "2017-04-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-619.odsek-1", "nazov": "§ 619 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-619.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-619"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-619"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ec89e4e-9250-47cf-b0ca-201df8aa37e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2613210042.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2613210042.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2613210042.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/50/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613210042
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2613210042.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: O. E., nar. XX.XX.XXXX,
O. L. K. XXXX/XX, K., proti žalovanému: BETA TRENČÍN s.r.o., J. Psotného 1772, Trenčín, IČO: 36
337 102, o zaplatenie 1.358,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Senica č. k. 7C 146/2013-228 zo dňa 9. apríla 2015 a na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Senica č. k. 7C 146/2013-245 zo dňa 8. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni) sumu 1.358,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo
sumy 1.358,- eur od 20.6.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi
(žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 81 eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť trovy konania štátu
v sume 466,54 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku Okresnému súdu Senica. Odporcovi
(žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke (žalobkyne) náhradu trov konania vo výške 865,80
eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľky (žalobkyne).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 588, § 52 ods. 1, 3, 4, § 612, § 619 ods. 1,
2, § 620 ods. 1, § 622 ods. 1 až 3, § 623 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 4 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 457, § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov vecne odôvodnil
tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh
bol podaný dôvodne. Navrhovateľka ako spotrebiteľ zakúpila u odporcu ako u dodávateľa sedaciu
súpravu za kúpnu cenu 1.358 eur. Následne sedaciu súpravu v záručnej dobe reklamovala, keďže ako
vyplýva z priloženej e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľkou a odporcom, dňa 28.3.2013 zaslala
na adresu Q. kópiu reklamácie spolu s fotodokumentáciou, teda na adresu, na ktorú podľa kúpnej
zmluvy je možné fotodokumentáciu doplniť. Takisto uvedenú reklamáciu v ten istý deň navrhovateľka
odoslala poštou odporcovi. Následne bol odporca v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa povinný určiť spôsob vybavenia reklamácie a po určení spôsobu vybavenia reklamácie
vybaviť reklamáciu, pričom vybavenie reklamácie však nesmie trvať dlhšie ako 30 dní odo dňa uplatnenia
reklamácie. Odporca uskutočnil obhliadku u navrhovateľky dňa 23.4.2013 a ako uviedol, potom sa mal



určiť ďalší postup. Odporca takisto uviedol, že bolo potrebné odviezť dvojsed sedacej súpravy za účelom
odstránenia vady týkajúcej sa spojovacej lišty a nožičky. Podľa znaleckého posudku sedacia súprava
mala všetky vady popisované navrhovateľkou, teda vady sa netýkali iba spojovacej lišty a nožičky,
ktoré chcel odporca odstrániť po odvezení sedacej súpravy. Podľa znalca mala sedacia súprava vážne
estetické a funkčné chyby, je ušitá a technologicky prevedená nekvalitne s vážnymi defektami šitia a
celkovej úpravy a vady sú odstrániteľné iba celkovou rekonštrukciou sedacej súpravy, demontážou do
kostry a novým prečalúnením a to v dielni odporcu alebo na inom servisnom mieste. Odporca mal v
úmysle sedaciu súpravu odviezť dňa 25.4.2013 a keďže uvedený termín navrhovateľke nevyhovoval,
tak dňa 3.5.2013. Odporca reklamáciu navrhovateľky vybavil listom zo dňa 25.4.2013, v ktorom jej
reklamáciu zamietol za neposkytnutie súčinnosti. Odporca sa na obhliadku dostavil až dňa 23.4.2013
pričom od navrhovateľky požadoval, aby 25.4.2013 mu umožnila odviezť sedaciu súpravu, pričom termín
odvezenia jej oznámili deň predtým o 11.25 hod. Nie je teda možné konštatovať, že navrhovateľka
neposkytla potrebnú súčinnosť, keďže uvedený termín jej bol pomerne neskoro oznámený a odporca
mal dosť času na vybavenie reklamácie od jej podania. Vzhľadom na vady sedacej súpravy a spôsob
ich odstránenia, teda celkovou rekonštrukciou sedacej súpravy, je nepochybné, že odporca by uvedené
vady nestihol odstrániť do uplynutia lehoty na vybavenie reklamácie, keďže ide o natoľko závažné vady,
ktoré sa dajú odstrániť iba celkovou rekonštrukciou sedačky, čo je možné prirovnať k výrobe novej
sedačky, a od 25.4. do 27.4.2013 by odporca nebol schopný vyrobiť novú sedaciu súpravu, keďže
výroba novej sedačky trvá od toho o akú sedačku ide, môže to trvať 5 dní až 2 týždne, čo je v prípade
atypickej súpravy. Takisto odporca nemal v úmysle odstrániť všetky vady, keďže chcel odstrániť len vady
týkajúce sa spojovacej lišty a nožičky a ostatné vady neuznal. Odporca do dnešného dňa reklamáciu
nevybavil, keďže zamietnutie reklamácie listom zo dňa 25.4.2013 nemožno považovať za jej vybavenie.
Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo
na výmenu výrobku za nový výrobok. Navrhovateľka sa rozhodla pre odstúpenie od zmluvy, ktoré
súd považuje za platné a v dôsledku čoho sú si účastníci povinní vrátiť čo podľa nej dostali, a teda
navrhovateľka má nárok na vrátenie sumy zodpovedajúcej kúpnej cene a odporca nárok na vrátenie
sedacej súpravy. Súd preto navrhovateľke priznal uplatnenú sumu 1.358 eur. Súd dospel k záveru, že
navrhovateľka žiada oprávnene aj úrok z omeškania a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1 358 eur od 20.6.2013 do
zaplatenia, nakoľko takto žiadaná výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, keďže odporca bol vyzvaný na zaplatenie sumy do 19.6.2013 a od 20.6.2013 je odporca v
omeškaní.
O povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa § 4 ods. 2 písm. za) a § 2 ods.
2 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov keďže
je navrhovateľka oslobodená od súdneho poplatku zo zákona, tak povinnosť zaplatiť súdny poplatok z
predmetu konania v sume 81 eur súd uložil odporcovi, keďže navrhovateľka bola v konaní úspešná a
odporca bol v celom rozsahu neúspešný.
Vzhľadom na to, že odporca bol v celom rozsahu v konaní neúspešný a štát vyplatil znalcovi znalečné
z rozpočtových prostriedkov súdu vo výške 466,54 eur, tak v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p., súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 466,54 eur.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu
a odporcu zaviazal zaplatiť úspešnej navrhovateľke, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 865,80 eur v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z : odmena advokáta za 13 úkonov právnej
služby spolu vo výške 617,32 eur (2 x 60,07 eur - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné
podanie na súd - žaloba, 1 x 15,02 eur - písomná výzva protistrane dňa 12.9.2013, 6 x 61,87 eur
- vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu, účasť na pojednávaní dňa 30.1.2014, 18.2.2014,
18.3.2014, obhliadka dňa 29.10.2014, vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 5.12.2014;  3 x 15,47 €
- návrhy otázok na znalca dňa 20.3.2014, predloženie vyjadrenia navrhovateľky k výpovede svedkyne
zo dňa 22.4.2014, návrh na zmenu znalca dňa 30.9.2014;  1 x 64,53 eur - účasť na pojednávaní dňa
9.4.2015) + 13 režijných paušálov spolu v sume 104,18 eur (3 x 7,81 eur za rok 2013, 9 x 8,04 eur za rok
2014 a 1 x 8,39 eur za rok 2015) + 20 % DPH, čo predstavuje sumu 144,30 eur. Spolu trovy právneho
zastúpenia vo výške 865,80 eur.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Poukázal na to, že listom
zo dňa 02.04.2015 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní
dňa 09.04.2015 a súčasne požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že uznesením Okresného



súdu v Trenčíne zo dňa 04.03.2015 spis. zn. 38R 1/2015  bolo začaté reštrukturalizačné konanie
žalovaného a táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 47/2015 dňa 10.03.2015.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa prerušujú konania
vedené na súde. Postupom súdu, ktorý tento napriek riadnemu a včasnému ospravedlneniu žalovaného
konal v jeho neprítomnosti, došlo k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom, ide o vadu pre
ktorú je daný dôvod  napadnutý rozsudok zrušiť. Žalovaný namieta aj vecnú správnosť rozhodnutia.
Je názoru, že súd na základe produkovaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
o tom, že žalovaný nevybavil reklamáciu v zákonom stanovenej lehote. Aj sám znalec konštatoval,
že sa jedná o vady odstrániteľné, teda opraviteľné. Žalobkyňa žalovanému neumožnila odovzdať
daný výrobok na opravu, čím znemožnila žalovanému vykonať opravu namietanej vady. Správanie
žalobkyne, ktorá preukázateľne odmietla vydať tovar na opravu nemôže byť na ujmu výrobcovi tovaru,
v tomto prípade žalovanému, ktorý v rámci riešenia reklamácie bol pripravený splniť svoj záväzok
opraviť vadu, ktorá bola žalobkyňou namietaná. Skutkové závery ohľadom toho, že žalovaný nemohol
stihnúť odstrániť vady sedacej súpravy sú založené výhradne na ľubovôli súdu avšak bez akejkoľvek
relevancie. Žalovaný ako výrobca sedacích súprav má všetok tovar na sklade, má k dispozícii zariadenie,
personál a kapacitné možnosti dennej výroby umožňujú vyrobiť denne viac ako dvadsať kusov sedacích
súprav a preto záver súdu vôbec neobstojí v súvislosti s hodnotením o tom, že by žalovaný nestihol
z časových dôvodov odstrániť reklamované vady. Nie je zrejmé na základe akých skutočností súd
vyhodnotil okolnosť neodovzdania výrobku na opravu zo strany žalobkyne výhradne jednostranne
a iba v neprospech žalovaného. V tejto časti považuje skutkové závery súdu prvej inštancie za
neopodstatnené a nekorešpondujúce s ostatnými dôkazmi. Pokiaľ súd  oprel svoj záver o tom, že ide
o vady odstrániteľné teda  nemôže platne aplikovať oprávnenie žalobkyne odstúpiť od zmluvy  podľa
§ 622 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zámerom žalobkyne bolo naťahovať čas, aby uplynula lehota
30 dní podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a mohla odstúpiť od zmluvy pre nevybavenie reklamácie
v zákonom stanovenej lehote. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že aj orgán vykonávajúci dohľad a
kontrolu nad dodržiavaním zákona o ochrane spotrebiteľa na základe podnetu žalobkyne preveroval
postup žalovaného a konštatoval, že žalovaný nepochybil pri vybavení reklamácie.  Konanie žalobkyne
si nezasluhuje právnu ochranu. Zákon o ochrane spotrebiteľa neupravuje konanie a povinnosti
spotrebiteľa, ale takéto konanie je upravené v Občianskom zákonníku. Podľa Občianskeho zákonníka
sa nemôže dostať žalovaný do omeškania s plnením svojej povinnosti opraviť reklamovanú vadu, pokiaľ
primeranú nevyhnutnú súčinnosť neposkytne aj spotrebiteľ. Poukázal na § 622 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa, ktorá nereflektovala na písomnú žiadosť, aby poskytla výrobok na opravu, neposkytla
súčinnosť a preto nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy, čo bol základ právneho dôvodu na ktorom
založila svoj žalobný návrh. Žalovaný preto  navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové
konanie a prejednanie súdu prvej inštancie, eventuálne navrhol konanie prerušiť z dôvodu povolenej
reštrukturalizácie žalovaného.

4. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadrila. Poukázala na
to, že  v spise je založených  viacero dôkazov o tom, že žalovaný neriešil reklamáciu v zmysle platnej
legislatívy a to je dôvod prečo nestihol vybaviť reklamáciu v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote.
Zopakovala, že reklamáciu žalovaný obdržal dňa 28.03.2013 až 24.04.2013 o 11.25 hod. oznámil termín
a odvoz časti sedačky a to 25.04.2013 čo bol štvrtok a následne odvoz po oprave 27.04.2013 sobota.
V spise sú založené dôkazy a potvrdenie o tom, že nebola schopná tieto termíny akceptovať. Dňa
29.04.2013 si vybavila dovolenku u zamestnávateľa, poskytla žalovanému náhradný termín na odvoz
sedačky 02.05.2013 a na dovoz 04.05.2013. Žalovaný s týmto náhradným termínom nesúhlasil a zmenil
termín 03.05.2013 na odvoz a 09.05.2013 dovoz. Dňa 03.05.2013 zamestnávateľ dovolenku žalobkyne
nedal, lebo už mala schválenú dovolenku kolegyňa.  V skutočnosti je to žalovaný kto naťahoval čas a
nezákonne si chcel predĺžiť lehotu na vybavenie reklamácie o ďalších 30 dní. Poukázala na § 18 ods.
4 zákona o ochrane spotrebiteľa v zmysle ktorého žalovaný bol povinný určiť spôsob reklamácie ihneď
v zložitých prípadoch najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa uplatnenia reklamácie, v odôvodnených
prípadoch najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Žalovaný nijako nezdôvodnil prečo sa
reklamáciu uplatnenú 28.03.2013 rozhodol riešiť až 24.04.2013 a nedodržal zákonom stanovený postup
pri vybavovaní reklamácie. Žalobkyňa má za to, že keď žalovaný od počiatku jednoznačne vedel z
podanej reklamácie a priložených fotografií, že vady  alebo aspoň jednu z nich treba odstrániť v jeho
dielni, mal sedačku vyzdvihnúť v dostatočný čas na to, aby vady v zákonnej 30 dňovej lehote odstránil.
Dokazovanie je  doložené aj výkazom jázd vozidiel žalovaného počas celého reklamačného obdobia
z ktorého vyplýva, že žalovaný mal tri nákladné vozidlá ktoré počas reklamačnej doby neboli plne
vyťažené, stalo sa, že nejazdili vôbec, prípadne jazdili priamo v okolí Senice. Teda mohol sedačku



vyzdvihnúť skôr. Ďalej poukázala na to, že aj z výpovede svedkyne vyplýva, že žalovaný nevybavil
reklamáciu v zákonom stanovenej lehote, lebo nemal nožičky na sklade, potreboval ich objednať. V spise
sú založené dôkazy a potvrdenia ktoré dokazujú prečo nedošlo k odovzdaniu výrobku na opravu na to,
aby mohla sedačku odovzdať na opravu. Žalovaný nevytvoril priaznivé podmienky. Žalobkyňa má svoje
pracovné zaradenie a termíny v práci. Tiež poukázala na to, že bola z rodinných dôvodov zaneprázdnená
aj v sobotu 27.04.2013. Poukázala na to, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, že vady reklamovala, aké
vady zistila, akým spôsobom zistil znalec pri ohliadke. Poukázala na závery znaleckého posudku a v
tejto súvislosti na § 623 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalobkyne žalovaný klamal nielen na
súde, klame aj v odvolaní keď tvrdí, že bol pripravený svoj záväzok opraviť vadu, ktorá bola žalobkyňou
reklamovaná.

5.  Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.
účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p. aj § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p., aktuálne § 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aktuálne § 127          a §
363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm.
d) a f) O.s.p., korešpondujúci s § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania        (§ 380 ods. 1 CSP a § 212 ods. 1
O.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil
(§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah a odvolacie dôvody uplatnené
žalovaným bolo posúdiť vyhovujúcu časť rozsudku. Základnou spornou otázkou bolo, či vzhľadom na
dokazovaním  preukázané okolnosti daného prípadu, v súlade so súdom prvej inštancie aplikovanými
ustanoveniami zákonov, vznikla povinnosť  žalovaného zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu za reklamovanú
sedaciu súpravu z titulu odstúpenia od zmluvy.

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, keď súd prvej inštancie
vykonal navrhnuté dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom; a pretože odvolací
súd zdieľa i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje s
odôvodnením  rozhodnutia v napadnutej vyhovujúcej časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
CSP, už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Súd
druhej inštancie ani s prihliadnutím na v priebehu celého konania opakujúce sa argumenty žalovaného,
s ktorými sa súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku vysporiadal, nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím argumentom žalovaného sa
žiada dodať už iba nasledovné:

8. Žalovaný namietal, že postupom súdu, ktorý napriek riadnemu a včasnému ospravedlneniu
žalovaného konal v jeho neprítomnosti, došlo k odňatiu práva žalovaného konať pred súdom a teda
vyskytla sa vada pre ktorú je daný dôvod  napadnutý rozsudok zrušiť.

9. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie,  ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.



10. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany
jeho práv.

11. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (tiež čl. 38 ods.
2 Ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Občiansky súdny poriadok zabezpečuje toto právo vo
vytvorenom zákonnom rámci tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie
veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom
predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej
päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.). Je potom na účastníkovi, či svoje
právo využije, alebo nie. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pokračuje súd v konaní i keď sú účastníci nečinní. Ak
sa nedostaví riadne predvolaný účastník na pojednávania bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať
v neprítomnosti účastníka: riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu. Napokon je potrebné uviesť, že v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď
sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z
dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

12. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie
pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie), posudzuje súd
podľa konkrétnych okolností.

13. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase
posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z
hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého
dôvodu.

14. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že právny
zástupca žalovaného podaním zo dňa 2.4.2015 doručeným súdu prvej inštancie 7.4.2015 požiadal
o ospravedlnenie neúčasti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní 9.4.2015 z
dôvodov, že uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 4.3.2015 sp. zn. 38 R 1/2015 bolo začaté
reštrukturalizačné konanie, táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 47/2015 dňa
10.3.2015. Všetky exekučné a súdne konania zo zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa prerušujú,
vo veci koná reštrukturaličný správca, pričom právny zástupca žalovaného nedisponuje ani poverením
správcu na zastupovanie žalovaného. Navrhol preto konanie prerušiť resp. odročiť.

15. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k.
38R/1/2015-473 zo dňa 10.4.2015 povolil reštrukturalizáciu dlžníka BETA TRENČÍN s.r.o. so sídlom
J. Psotného 1772, 91105 Trenčín, IČO 36 337 102 a ustanovil správcu. Právne účinky povolenia
reštrukturalizácie nastali dňom 17.4.2015. K ukončeniu reštrukturalizačného konania došlo 17.11.2015.

16. V zmysle § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácie a o zmene niektorých
zákonov súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú
prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len
spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.

17. Pojednávanie pred súdom prvej inštancie, na ktorom podľa odvolateľa malo dôjsť k odňatiu
možnosti konať pred súdom, sa uskutočnilo 9.4.2015, pričom právne účinky reštrukturalizácie nastali
dňom 17.4.2015. V čase pojednávania už bolo začaté reštrukturalizačné konanie avšak začatie
reštrukturalizačného konanie nevyvolalo právne účinky povolenie reštrukturalizácie.

18. Z uvedeného dôvodu preto ak súd prvej inštancie pojednával 9.4.2015 v neprítomnosti žalovaného,
ktorý bol riadne predvolaný, nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko žalovaný sa
neospravedlnil z vážneho dôvodu.



19. Odvolateľ namietal, že súd na základe produkovaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam o tom, že žalovaný nevybavil reklamáciu v zákonom stanovenej lehote.

20. Zo súdom prvej inštancie aplikovaných ustanovení zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
konkrétne z § 2 písm. m) vyplýva, že vybavením reklamácie sa rozumie ukončenie reklamačného
konania a to buď odovzdaním opraveného výrobku, výmenou výrobku, vrátením kúpnej ceny výroku,
vrátením primeranej zľavy z ceny výrobku, písomnou výzvou na prevzatie plnenia alebo jej odôvodnené
zamietnutie. Ust. § 18 ods. 4 citovaného zákona zakotvuje, že vybavenie reklamácie nesmie trvať dlhšie
ako 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. Po uplynutí lehoty na vybavenie reklamácie má spotrebiteľ
právo od zmluvy odstúpiť alebo má právo na výmenu výrobku za nový výrobok. Podľa    ods. 9 tohto
ustanovenia predávajúci je povinný o vybavení reklamácie vydať písomný doklad najneskôr do 30 dní
od uplatnenia reklamácie.

21. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie pritom vyplýva, že kúpnou zmluvou SI 54/2013
zo dňa 25.2.2013 sa žalovaný ako predávajúci zaviazal dodať žalobkyni ako kupujúcej sedaciu súpravu
Lambda (atyp), zostava 1sed/L+2F+O/P (317x190 cm) + tab. s ÚP 60x57 cm + 4x záhlavník + 4 malé
vank., poťahová látka Panter 202, nožičky Denis 1 a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť kúpnu cenu 1.358
eur, z toho zaplatená zábezpeka 400 eur a doplatok 958 eur, a to v hotovosti pri odovzdaní tovaru
žalobkyne a zábezpeku vo výške 400 eur pri podpise kúpnej zmluvy. Faktúrou č. 20130933 zo dňa
18.3.2013 žalovaný vyfakturoval žalobkyni sumu vo výške 1.358 eur za objednanú sedaciu súpravu a
sumu 13,99 eur za poťahovú látku Panter 202, spolu teda sumu 1.372 eur, pričom dátum splatnosti
bol stanovený na deň 19.3.2013. Dňa 18.3.2013 bol zároveň vyhotovený dodací list č. 20130933 na
uvedenú sedaciu súpravu. Dňa 28.3.2013 žalobkyňa zaslala žalovanému reklamáciu sedacej súpravy, v
ktorej uviedla nasledovné: sedacia súprava bola znečistená od drevených pilín, nebola rovnako vysoká,
časť O/P nebola rovná, ale sa mierne zvažovala, rohová časť v strede nepekne prečnieva, matrace
nemali rovnakú veľkosť, výšku, sklon, tvrdosť matracov na celej sedacej časti nebola rovnaká, záhlavníky
neboli rovnaké, každý mal inú veľkosť a tvar, rohy na područke boli nekvalitne ušité, boli tam hrby,
sedacia súprava bola nekvalitne ušitá - krivý, posťahovaný steh, na jednej nohe bol ostrý kovový tŕň,
ktorý tam nepatril a noha bola lepkavá od lepidla. Žalobkyňa požadovala výmenu veci, teda novú kvalitnú
sedaciu súpravu, keďže vady boli neodstrániteľné a uviedla, že fotodokumentáciu poslala dňa 28.3.2013
mailovou poštou, a to v 4 mailoch. Podľa reklamačného listu č. R13MR53 bola dňa 23.4.2013 vykonaná
obhliadka sedacej súpravy u žalobkyni s popisom závad uvádzaných navrhovateľkou v reklamácii. V
oznámení o riešení reklamácie - 13-MR53 zo dňa 25.4.2013 žalovaný uviedol, že pri obhliadke bolo
zistené, že sedacia súprava bola žalobkyňou zle nahodená na kovaní a závada bola odstránená na
mieste. Molitan mal byť v rovnakej kvalite na celej sedačke, záhlavníky a operáky sú odnímateľné a
preto v každej polohe nepôsobia rovnako a mala byť vymenená kovová noha. Neumožnenie stiahnutia
časti sedacej súpravy považoval žalovaný za účelové konanie, keďže žalobkyňa sa mala vyjadriť, že
bude robiť všetko, aby jej bola celá sedacia súprava vymenená a preto žalovaný reklamáciu zamietol pre
neposkytnutie súčinnosti. Z e-mailovej komunikácie strán sporu vyplýva, že dňa 28.3.2013 žalobkyňa
poslala reklamáciu a fotodokumentáciu sedacej súpravy. Dňa 24.4.2013 žalovaný oznámil žalobkyni
stiahnutie časti sedacej súpravy dňa 25.4.2013 medzi 7.00 - 8.00 hod. a dovozom späť dňa 27.4.2013.
Žalobkyňa s termínmi nesúhlasila, nakoľko termíny už mala obsadené. Žalobkyňa dňa 29.4.2013 navrhla
náhradné termíny, a to 2.5.2013 a 4.5.2013 v čase od 8.00 - 16,30 hod. Žalovaný žalobkyni oznámil,
že sedaciu súpravu stiahne dňa 3.5.2013 a dovezie dňa 9.5.2013. Žalobkyňa uviedla, že má vybavenú
s manželom dovolenku na deň 2.5.2013 a 4.5.2013 a na deň 3.5.2013 jej už zamestnávateľ a ani
manželovi  neposkytne dovolenku. Dňa 7.6.2013 žalobkyňa odstúpila od kúpnej zmluvy, keďže žalovaný
poskytol vadné plnenie, reklamáciu nevybavil v zákonnej lehote, ani v ňou poskytnutej dodatočnej
lehote. Žalobkyňa požiadala o vrátenie sumy 1.358 eur najneskôr do 19.6.2013. Žalovaný listom
zo dňa 11.6.2013 sa vyjadril k listu žalobkyne zo dňa 7.6.2013 a uviedol, že žalobkyňou navrhnutý
termín 2.5.2013, (ktorý navrhla dňa 30.4.2013), nebol v technických možnostiach žalovaného, keďže
nebolo možné prerobiť jazdy áut za jeden deň, nový navrhovaný termín 3.5.2013 žalobkyňa opätovne
neakceptovala, žalovaný preto odstúpenie od zmluvy neakceptoval.

22. Odvolateľom namietaný odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnosti skutkových zistení z vykonaných
dôkazov nie je daný. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti,
zákonnosti a pravdivosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej



logiky. V danej veci súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy správne podľa relevantných
hľadísk ich posudzovania. V tomto smere namietaný záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nevybavil
reklamáciu v zákonom stanovenej lehote, je v súlade s vyhodnotením vykonaného dokazovania.

23. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o existencie reklamovanej vady, pretože súd prvej inštancie
správne zhodnotil charakter a rozsah vád z vykonaných dôkazov. Uplatňované vady sa vyskytli v čase
uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady a majú takú povahu aká je pre uplatňovanie práva zo
zodpovednosti za vady vyžadovaná. Navyše za daných okolností možno konštatovať, že už nie je
rozhodným, či sedacia súprava mala alebo nemala vady a akého charakteru, keďže žalobkyňa využila
svoje právo odstúpiť od zmluvy ako dôsledok omeškania žalovaného s vybavením reklamácie.

24. Keďže s väčšinou argumentácie žalovaného, ktorá bola použitá aj v podanom odvolaní, sa riadne
v preskúmavanom rozsudku vyporiadal súd prvej inštancie spôsobom, s ktorým sa odvolací súd vo
vyššie uvedenom stotožnil, nie je potrebné ani hospodárne sa s týmito námietkami odvolateľa opätovne
vyporiadavať.

25. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.
ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť záver súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, s odkazom tiež na odôvodnenie preskúmavaného
rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, rozsudok
súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (osobitne
nenapadnutého)  ako vecne správny, s použitím § 387 CSP potvrdil.

27. S použitím § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o
nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal
ich náhradu voči plne neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odvolanie
vo výške 81 eur podľa položky č. 1 a 2 sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. v platnom
znení.

29. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, pretože žalovaný prešiel v roku 2015
reštrukturalizačným procesom, ktorý bol ukončený 17.11.2015 schválením plánu súdom a poplatok, ktorý
sa vymáha bol zahrnutý do záväznej časti reštrukturalizačného plánu, kde ako veriteľ vystupuje Krajský
súd v Bratislave.

30. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého
s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania
odvolania účinného OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím §
470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a
§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. §
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§



385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech,
keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

31. Úprava súdnych poplatkov je obsiahnutá v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov. Výpočet poplatkových úkonov a bližšie podmienky ich platenia sú obsiahnuté
v sadzobníku súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona.

32. V zmysle § 2 ods. 4 cit. zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie. Podľa
§ 5 ods. 1 písm. a) cit. zákona poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania, ak je poplatníkom
odvolateľ a poplatok je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit zák.). Sadzba poplatku je
pritom uvedená v sadzobníku buď percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou (§ 6 ods. 1). Ak
je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa
rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2).

33. V preskúmavanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
žalobcovi za podané odvolanie vyrubil súdny poplatok vo výške 81 eur a to v zmysle položky 1 a 2
sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. Napriek tomu, že položka 2 sadzobníka súdnych
poplatkov je zrušená od 1.1.2009, táto skutočnosť nemohla spôsobiť potrebu zrušenia napadnutého
rozhodnutia, nakoľko položka 1 bola v napadnutom rozhodnutí uvedená správne.

34. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že ak žalobca napadol predmetný rozsudok vo veci samej v
zákonnej lehote odvolaním, súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne podľa položky 1
sadzobníka súdnych poplatkov (v spojení s vyššie cit. ust. zákona o súdnych poplatkoch) žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie a to v správnej výške 81 eur.

35. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ako vo výroku vecne
správne, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

36.      Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/146/2013", "guid": "cb96b0d5-8db2-48ed-9131-2134623e3bf8:7847053c-7fc7-42ec-98f3-290e2851ff30", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "f08f6ee9-7b71-425c-8511-73bcbc5a2af9:de70866b-ce0b-45f5-b22a-7493a3be314c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2613210042.1", "spisova_znacka": "24Co/50/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/50/2016 z 11. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-04-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2613210042.1"}], "citovane_v": []}