{"guid": "f04ae0a7-67c8-49f2-920c-165a0ceea7ee:12be5f3c-e7e5-45db-af02-3be501c39883", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3015200078.2", "spisova_znacka": "13S/30/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/30/2015 z 23. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. mája 2017, sp. zn. 13S/30/2015, ECLI:SK:KSTN:2017:3015200078.2", "identifikacne_cislo": "3015200078", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Rizman", "sudca_id": 368, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-rizman-368", "datum_vydania": "2017-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/165/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 165/2015 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/165/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/165-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/165#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12be5f3c-e7e5-45db-af02-3be501c39883", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3015200078.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3015200078.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3015200078.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/30/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200078
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3015200078.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.
Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu Tatra Real Trade, a.s., so sídlom Bratislava,
Dunajská 25, IČO 35 729 465, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Malichom, advokátom so sídlom
Bratislava, Dunajská 25, IČO 31 782 647, proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3, za účasti pribratých účastníkov
1/ Mesto Trenčín, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 2, 2/ Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Cesta na Červený most 6, 3/ B.. G. I., bytom pod R. XXXX/XX, F., 4/ W. F., bytom
M., A. M. XXX, 5/ B. F., bytom M., A. M. XXX, 6/ ČSOB, a.s., so sídlom Bratislava, Lehockého 1, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OCDPK-2014/011905-012/MAT zo dňa 18.
novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd   z r u š u j e   rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a
pozemných komunikácií č. OU-TN-OCDPK-2014/011905-012/MAT zo dňa 18. novembra 2014 v časti
výroku „Náhradu nákladov vynaložených a preukázaných na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú
bolo zrušené stavebné povolenie, uplatní stavebník do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia, podaním návrhu na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814
06 Bratislava“ a vec   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca   m á   p r á v o   na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vo výroku označeným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil odvolaním
napadnuté rozhodnutie Mesta Trenčín ako správneho orgánu I. stupňa zo dňa 15.02.2012, číslo ÚSŽPDI
6089/1493/2012/Fo tak, že zrušil stavebné povolenie vydané stavebným úradom Mestom Trenčín,
Špeciálnym stavebným úradom pre miestne a účelové komunikácie pod č. SpSÚ 1390/2007 - 002/Zm,
Pk, MsÚ 99870/2007 dňa 12. októbra 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. októbra 2007 na
stavbu: „Podzemná parkovacia garáž - Trenčín, centrum“, stavebný objekt SO 117 Dopravné napojenie,
na pozemkoch CKN parcela č. XXX/XX, XXXX/X, k.ú. F., pre stavebníka Tatra Real Trade, a.s., Dunajská
25, 811 08 Bratislava a v ďalšom výroku (ktorý žalobca napáda touto žalobou) žalovaný vyslovil, že
náhradu nákladov vynaložených a preukázaných na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo
zrušené stavebné povolenie, uplatní stavebník do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozhodnutia, podaním návrhu na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814
06 Bratislava, IČO 317 551 94.

2. Ide pritom o v poradí druhé rozhodnutie žalovaného, keď tunajší krajský súd svojím rozsudkom zo
dňa 29.01.2014, č.k. 13S/154/2012-101 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p., teda z dôvodu nedostatočne zisteného



skutkového stavu veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti a z dôvodu zaťaženia konania inou vadou majúcou
vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

3. Žalovaný následne rozhodol tak ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. Ustálil, že nakoľko je
rozhodnutie o zrušení stavebného povolenia na hlavný objekt podzemnej parkovacej garáže právoplatné
a vykonateľné, stavebné povolenie na stavebný objekt „SO 117 - dopravné napojenie“ sa stáva
bezpredmetným, nepotrebným a bolo potrebné aj toto stavebné povolenie zrušiť. Vo vzťahu k nároku
stavebníka na náhradu nákladov vynaložených na prípravu a realizáciu stavby žalovaný ustálil, že
postup podľa ustanovenia § 127 ods. 3 stavebného zákona považuje za správny a relevantný, nakoľko
dáva stavebníkovi možnosť uplatniť si svoje nároky. Dodal, že keďže verejným záujmom, ktorý je
dôvodom pre zrušenie stavebného povolenia a dôvodom k úhrade nákladov, je záujem chránený
pamiatkovým zákonom na návrh Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, je to práve Pamiatkový
úrad Slovenskej republiky, na ktorom si žalobca ako stavebník musí uplatniť podľa ust. § 44 ods. 2
pamiatkového zákona náhradu nákladov vynaložených a preukázaných na prípravu a uskutočňovanie
stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného, čo do výroku „Náhradu nákladov vynaložených a preukázaných na
prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie, uplatní stavebník do
6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, podaním návrhu na Pamiatkový úrad
Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava“ podal žalobca správnu žalobu a žiada
rozhodnutie žalovaného v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Na rozdiel od žalovaného
zastáva žalobca ten právny názor, že podľa § 127 ods. 3 stavebného zákona je to práve stavebný
úrad (nie pamiatkový úrad ako tvrdí žalovaný), ktorý je povinný určiť, ako sa stavebníkovi uhradia
náklady vynaložené na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie.
Vychádzajúc zo žalobného petitu, ktorým žalobca namieta len to, že ho žalovaný nemôže odkázať s
nárokom na náhradu nákladov vynaložených na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo zrušené
stavebné povolenie na pamiatkový úrad, správny súd konštatuje, že jediným žalobným bodom v súdnej
veci je otázka správnej právnej interpretácie ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol správnu žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K správnou žalobou napadnutému výroku „Náhradu nákladov
vynaložených a preukázaných na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné
povolenie, uplatní stavebník do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, podaním
návrhu na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava“ uviedol,
že o tejto námietke žalobcu jednoznačne rozhodol Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozsudku zo dňa
29.01.2014, č.k. 13S/154/2012-101 na str. 9, kde konštatuje, že právny názor žalovaného na daný
problém je správny a táto námietka žalobcu nebola dôvodná.

6. Na vyjadrenie žalovaného zareagoval žalobca svojím vyjadrením zo dňa 15.05.2015 a zopakoval,
že ust. § 44 pamiatkového zákona nenadväzuje na ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona, a preto nie
je dôvod, aby žalovaný odkázal žalobcu so svojím nárokom na náhradu nákladov vynaložených na
prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie na iný vecne nepríslušný
orgán (pamiatkový úrad). Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.01.2014, č.k.
13S/154/2012-101, na ktorý sa žalovaný odvoláva žalobca uviedol, že tento rozsudok, ktorým bolo
zrušené predchádzajúce rozhodnutie žalovaného, bol primárne odôvodnený procesnými nedostatkami
a otázka aplikácie ustanovenia § 127 ods. 3 stavebného zákona nepredstavovala hlavný dôvod pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, z ktorého dôvodu sa právny názor súdu v odôvodnení
predchádzajúceho rozsudku nedá použiť na toto konanie, ktorého predmetom posúdenia je iba časť
výroku rozhodnutia žalovaného.

7. Podaním zo dňa 16.05.2017 žalobca doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenie a poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2017, sp. zn. 8Sžo/4/2016, v ktorom
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že cit.: „Žalovaný konal nad rámec zákona, keď si prisvojil
kompetenciu uložiť stavebníkovi, aby si uplatnil nárok na náhradu nákladov na inom štátnom orgáne ako
je štátny orgán určený príslušným zákonom (stavebným zákonom). Žalovaný nemôže svoju právomoc a
zároveň aj zákonnú povinnosť (rozhodnúť o úhrade nákladov) svojvoľne preniesť na pamiatkový úrad“.



8. Pribratý účastník Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Bratislava vo vyjadrení k správnej žalobe,
ktoré si súd od neho vyžiadal uviedol, že ponechávaná na právnom uvážení súdu, či žalobou napadnuté
rozhodnutie je zákonné alebo nie. Dodal, že pamiatkový zákon  neupravoval a ani neupravuje spôsob
určenia úhrady nákladov na prípravu a uskutočnenie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené
z dôvodu podľa § 127 stavebného zákona. Za optimálne by považoval, kedy výška úhrady nákladov na
prípravu a uskutočňovanie stavby podľa § 127 ods. 3 stavebného zákona bola predmetom dokazovania
pred nezávislým a nestranným orgánom tak, aby boli požiadavky stavebníka na úhradu objektívne
posúdené a uznané len nutné a legitímne výdavky, aby nedošlo k zdvojeniu tých istých úhrad
stavebníkovi od rôznych subjektov.

9. Pribratý účastník ČSOB, a.s., Bratislava vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal
uviedol, že výkopové práce, ktoré boli realizované, nezasahovali do objektu ČSOB a ani neobmedzovali
prístup do ČSOB. Počas stavebných prác nedošlo na majetku ČSOB k žiadnym činnostiam na základe
vtedy schválenej a pripomienkovanej projektovej dokumentácie.

10. Do konania pribratí účastníci Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Trenčiansky samosprávny
kraj sa svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdali (§ 32 ods. 4 S.s.p.).

11. Do konania pribratí účastníci Mesto Trenčín, B.. G. I. (ako právny nástupca zomr. C. I.), W. F. a B.
F. sa k správnej žalobe napriek výzve súdu, nevyjadrili.

12. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako súd vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1
S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu
(§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom
rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.). Po zistení,
že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1
S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho
prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), Krajský súd v Trenčíne vec prejednal na ústnom pojednávaní (§
107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom
súdneho a administratívneho spisu dospel Krajský súd v Trenčíne jednomyseľne k záveru, že nakoľko
žalobná námietka, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vyšiel z nesprávneho právneho posúdenia veci je
dôvodná, je potrebné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že zrušuje napadnuté
rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 191 písm. c) Správneho
súdneho poriadku.

13. Povedané inými slovami, správny súd po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a
procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu zistil, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonnými
ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čo je vadou majúcou za následok nezákonnosť rozhodnutia.

14. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje s odvolaním sa na vysvetlenie v bode 4 veta posledná
tohto rozsudku, že jedinou spornou otázkou v rámci súdneho prieskumu je otázka správnej právnej
interpretácie ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že medzi
účastníkmi nie je sporné, že správnou žalobou napadnutý výrok „Náhradu nákladov vynaložených
a preukázaných na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie,
uplatní stavebník do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, podaním návrhu
na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava“ je vydaný na
základe ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona, keď v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovaný uviedol, že postup podľa ustanovenia § 127 ods. 3 stavebného zákona považuje za správny a
relevantný, nakoľko dáva stavebníkovi možnosť uplatniť si náhradu nákladov vynaložených na prípravu
a realizáciu stavby.

15. Podľa ust. § 127 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad môže vydané stavebné povolenie zmeniť
alebo zrušiť, ak počas stavby dôjde k nálezu mimoriadne významnej kultúrnej pamiatky, ktorej význam
potvrdí Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, a určí ako sa stavebníkovi uhradia náklady na prípravu
a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené.



16. Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

17. Správny súd zastáva jednoznačne ten názor, že zmyslom ustanovenia § 127 ods. 3 stavebného
zákona je to, aby stavebník na základe rozhodnutia, ktorým je zrušené alebo zmenené vydané stavebné
povolenie (z dôvodu nálezu mimoriadne významnej kultúrnej pamiatky) zároveň nadobudol vedomosť o
tom, v akej výške sa mu uhradia náklady na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné
povolenie zrušené. Uvedené je možné len tak, že v jednom rozhodnutí bude rozhodnuté aj o zrušení
stavebného povolenia a aj o výške náhrady, z čoho je zrejmé, že o oboch veciach rozhoduje ten istý
správny orgán, ktorým je podľa cit. ustanovenia stavebný úrad. V nadväznosti na uvedené, krajský súd
konštatuje, že nikto iný, ako stavebný úrad v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 stavebného zákona,
nemá kompetenciu rozhodovať jednak o zmene alebo zrušení stavebného povolenia, a taktiež o určení
výšky nákladov, ktoré sa nahradia stavebníkovi. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že kompetentným orgánom
na rozhodovanie o určení výšky nákladov na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné
povolenie zrušené, je Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, uvedený názor žalovaného vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Na tomto mieste sa žiada, aby sa správny súd vysporiadal s námietkou žalovaného, že v
predchádzajúcom rozsudku zo dňa 29.01.2014, č.k. 13S/154/2012-101 vyslovil Krajský súd v Trenčíne
opačný názor, keď postup a právny názor žalovaného na daný problém považoval za správny a
námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Odklon správneho súdu od predchádzajúceho rozhodnutia
je daný tým, že v čase vydania predchádzajúceho rozsudku, teda ku dňu 29.01.2014 nebola táto
otázka Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyriešená a ku dňu vydania tohto rozsudku, teda ku dňu
24.05.2017 sa už Najvyšší súd Slovenskej republiky ako Kasačný súd touto otázkou zaoberal vo svojom
rozhodnutí zo dňa 30.03.2017, sp. zn. 8Sžo/4/2016 a vyslovil, že cit.: „Zmyslom ustanovenia § 127 ods.
3 stavebného zákona je to, aby stavebník na základe rozhodnutia, ktorým je zrušené vydané stavebné
povolenie zároveň nadobudol vedomosť o tom, akým spôsobom (napr. vo výške určenej na základe
znaleckého posudku) a v akej lehote (napr. do 60 dní po predložení znaleckého posudku) sa mu uhradia
náklady na prípravu a uskutočňovanie stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené. Uvedené je
možné len tak, že v jednom rozhodnutí bude rozhodnuté aj o zrušení stavebného povolenia a aj o
výške náhrady, z čoho je zrejmé, že o oboch veciach rozhoduje ten istý správny orgán, ktorým je podľa
ustanovenia § 127 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad. Štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 Ústavy SR). Povinnosti možno
ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd
(čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR). Z toho vyplýva, že povinnosť štátnemu orgánu môže byť uložená
len zákonom alebo na základe zákona, a nie iným štátnym orgánom. Keďže zákon priamo stavebnému
úradu ukladá povinnosť určiť, ako sa stavebníkovi uhradia náklady na prípravu a uskutočňovanie stavby,
na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené, nemôže stavebný úrad odkázať stavebníka na iný štátny
orgán, a tak uložiť povinnosť rozhodnúť o úhrade nákladov inému štátnemu orgánu. Žalovaný konal
nad rámec zákona, keď si prisvojil kompetenciu uložiť stavebníkovi, aby si uplatnil nárok na úhradu
nákladov na inom štátnom orgáne ako je štátny orgán určený príslušným zákonom (stavebný zákon).
Žalovaný nemôže svoju právomoc a zároveň aj zákonnú povinnosť (rozhodnúť o úhrade nákladov)
svojvoľne preniesť na pamiatkový úrad. Ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. nadväzuje na
ustanovenie § 28 ods. 1 písm. c) zákona č. 49/2002 Z.z., ktoré sa na žalobcu a na skutkové okolnosti
daného prípadu nevzťahuje. Podľa citovaného ustanovenia si môže vlastník kultúrnej pamiatky právo
na náhradu majetkovej ujmy podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písm. c) zákona č. 49/2002 Z.z. uplatniť
na pamiatkovom úrade v lehote do šiestich mesiacov od vzniku nároku a v rozsahu podľa osobitného
predpisu, inak právo zanikne. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 písm. c) zákona č. 49/2002 Z.z. vlastník
kultúrnej pamiatky má právo na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou
tohto zákona alebo rozhodnutím podľa tohto zákona. Uvedené prichádza do úvahy napríklad vtedy, ak
vlastníkovi kultúrnej pamiatky vzniknú obmedzenia a povinnosti v súvislosti so zabezpečením kultúrnej
pamiatky, teda nejedná sa o náhradu nákladov spojených so stavbou stavebníkovi pri zrušení alebo
zmene stavebného povolenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nie je vlastníkom kultúrnej pamiatky
ani predmetných pozemkov (pozemkov CKN parcela č. XXX/XX, XXXX/X, k.ú. F.), ale vlastníkom je
Mesto Trenčín, nemôže si nárokovať náhradu nákladov podľa citovaných zákonných ustanovení. Zákon
č. 49/2002 Z.z. neupravuje spôsob určenia úhrady nákladov na prípravu a uskutočnenie stavby, na ktorú
bolo stavebné povolenie zrušené z dôvodov podľa § 127 stavebného zákona“.



19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného nezostávalo správnemu súdu iné ako vysloviť, že rozhodnutie
žalovaného v napadnutej časti vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je vadou
majúcou za následok jeho nezákonnosť.

20. Správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Pretože žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nezostávalo správnemu súdu iné, len napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa vyššie
citovaného zákonného ust. § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. ako nezákonné zrušiť.

21. Správny orgán sa bude v ďalšom konaní riadiť právnym názorom vysloveným správnym súdom (§
191 ods. 6 Správny súdny poriadok), vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

22. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, teda
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu   j e   m o ž n é   podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému  správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo
sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}