{"guid": "f043db9d-6819-4ae3-967f-7f91fda394e7:bc269f3a-a0c2-4bf5-b9aa-2358f05d56d7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6608205689.2", "spisova_znacka": "17Co/282/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/282/2012 z 20. 2. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 20. februára 2013, sp. zn. 17Co/282/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6608205689.2", "identifikacne_cislo": "6608205689", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2013-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc269f3a-a0c2-4bf5-b9aa-2358f05d56d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6608205689.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6608205689.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6608205689.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/282/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608205689
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6608205689.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. E., nar. 1. 8. XXXX, bytom M. 4, S. a
2/ D. T., nar. XX. 3. XXXX, bytom K. XXXX/X, S. proti odporcom: 1/ G. Y., nar. XX. 6. XXXX, bytom A. XX,
S. a 2/ H. Y., nar. XX. 6. XXXX, bytom R. D. XX, odporcovia 1/ a 2/ právne zastúpení splnomocneným
advokátom Mgr. Jozefom Mochnackým, Advokátska kancelária so sídlom T. G. Masaryka 14/A, Lučenec,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 480,48 EUR s príslušenstvom a o zaplatenie náhrady
škody vo výške 7521,37 EUR, na odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k.
9C/92/2008-383 zo dňa 22. 8. 2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie vo výroku, ktorým okresný súd odporcovi 1/ nepriznal náhradu trov konania,   z r u š u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním  napadnutým uznesením zaviazal navrhovateľov 1/, 2/ spoločne a nerozdielne
nahradiť trovy konania štátu vo výške 997,90 Eur v  lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
(prvý výrok). Odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok). O trovách konania odporcu 2/
rozhodol okresný súd tak, že navrhovateľov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazal nahradiť odporcovi
2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2655,26 EUR a iných trov vo výške
5,97 EUR, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu
odporcu 2/ (tretí výrok) a navrhovateľa 1/ zvlášť zaviazal nahradiť odporcovi 2/ trovy konania vo výške
460,77 EUR v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu odporcu
2/ (štvrtý výrok).

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 9C/92/2008-330
zo dňa 28. 9. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/347/2011-372
zo dňa 18. 4. 2012 návrh navrhovateľov 1/ a 2/ o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 480,48
EUR s príslušenstvom zamietol. Odporcu 1/ zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 1/ náhradu škody vo výške
637,30 EUR s 8,5 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 6. 8. 2008 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu
navrhovateľa 1/ proti odporcovi 2/ zamietol. Žalobu navrhovateľov 1/ a 2/ proti odporcovi 2/ o zaplatenie
náhrady škody vo výške 7521,34 EUR s príslušenstvom v plnom rozsahu zamietol. Vo výroku o trovách
konania Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/92/2008-330 zo dňa
28. 9. 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci odvolacím súdom okresný súd znovu vec posúdil v rozsahu náhrady trov konania
štátu, a tiež v rozsahu vzájomnej náhrady trov konania medzi účastníkmi. Štátu v predmetnom konaní
vznikli trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním v sume 997,90 EUR, ktorú sumu okresný súd s
poukazom na § 148 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) uložil
podľa výsledkov konania spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 1/ a 2/. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania odporcu 1/ zaujal stanovisko, že nie je dôvodné postupovať podľa § 142 ods. 3 O.



s. p., keď tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť daného prípadu spočíva v tom, že
odporca 1/ svojim správaním dal navrhovateľovi 1/ a 2/ príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
Na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi navrhovateľom 1/ a odporcom 1/ vznikli spory medzi
stranami, nakoľko nebol rozpracovaný presný postup rekonštrukčných prác strechy a murárskych prác,
ktoré boli pri rekonštrukcii strechy nevyhnutné. Konštatoval, že pri posudzovaní okolností osobitného
zreteľa prihliadal na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery odporcu 1/  a aj na okolnosti, ktoré viedli
navrhovateľa 1/ a 2/ k uplatneniu si práva na súde. Na základe uvedeného uzavrel, že je na mieste, aby si
odporca 1/ trovy konania znášal sám. Preto odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal. Preštudovaním
vyúčtovania trov konania následne okresný súd zistil, že právny zástupca odporcu 2/ pri ich vyúčtovaní
postupoval správne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nakoľko odporca 2/ mal vo
veci plný úspech, priznal mu okresný súd náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ako
je to uvedené v treťom a štvrtom výroku tohto uznesenia.

Proti výroku uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal
(v poradí druhému), podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 1/. V prvom rade uviedol,
že okresný súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa nepostupoval v súlade s § 150
O. s. p. a ani v súlade s ustálenou súdnou praxou. Ustanovenie § 150 O. s. p. predstavuje výnimku zo
zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Jeho aplikácia
je odôvodnená tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych
prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre nepriznanie trov inak úspešnému účastníkovi, t. j. existencia výnimočnosti daného
prípadu. Dôvody vyhodnotené okresným súdom ako dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania odporcovi 1/ takýmito dôvodmi nie sú. Podľa záverov okresného súdu dôvodom
hodným osobitného zreteľa je, že odporca 1/ dal svojim správaním navrhovateľom príčinu na podanie
návrhu na začatie konania. Nie je však pritom zrejmé, aké konkrétne správanie odporcu 1/, ktoré by bolo
v rozpore so zákonom resp. s dobrými mravmi bolo príčinou podania návrhu na začatie konania. Súdom
konštatovanú skutočnosť, že na základe ústne uzavretej zmluvy vznikli spory medzi stranami, nemožno
totiž dať za vinu odporcovi 1/, keď obidve zmluvné strany mohli trvať na uzavretí písomnej zmluvy. Pokiaľ
ide o harmonogram rekonštrukčných prác  strechy, odporca 1/ riadne v rekonštrukcii začal, vo vykonaní
diela pokračoval, a to až do momentu, keď navrhovateľ 1/ v rozpore s dohodou nezaplatil ďalší, vopred
dojednaný preddavok na vykonanie diela. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že z odôvodnenia
odvolaním napadnutého výroku nie je zrejmé, na aké konkrétne majetkové, zárobkové a iné pomery
odporcu 1/ súd prihliadol, keď mu nepriznal náhradu trov konania. Na základe uvedeného odporca 1/
navrhol napadnutý výrok uznesenia okresného súdu zmeniť a navrhovateľov 1/ a 2/ zaviazať spoločne a
nerozdielne zaplatiť odporcovi 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 2.655,26 EUR a iné trovy konania
5,97 EUR na účet právneho zástupcu odporcu 1/ a navrhovateľa 1/ zaviazať nahradiť odporcovi 1/ trovy
právneho zastúpenia vo výške 460,77 EUR na účet právneho zástupcu odporcu 1/.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd preskúmal vec v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2  O. s. p. uznesenie
okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania odporcu 1/ podľa § 221 ods. 1 písm.
f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaním nenapadnutej časti
zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 206 ods. 2, 3 O. s. p.).

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Na základe dôvodov uvedených v odvolaní odporcu 1/, ktorý okrem iného poukázal na skutočnosť,
že z odôvodnenia odvolaním napadnutého výroku uznesenia okresného súdu nie je zrejmé, na aké
konkrétne majetkové, zárobkové a iné pomery odporcu 1/ okresný súd prihliadol, keď mu nepriznal
náhradu trov konania, odvolací súd v prvom rade skúmal, či v rámci prvostupňového konania nedošlo
zo strany okresného súdu k takému procesnému postupu, ktorý by bolo možno považovať za odňatie
možnosti odporcu 1/ konať pred súdom.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má



zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne
správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom
odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody,
na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje v § 157 ods. 2,
podľa ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a
výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Pokiaľ sa jedná o uznesenie, zákon sa o obsahových náležitostiach jeho odôvodnenia
nezmieňuje, keď v § 169 ods. 1 O. s. p. len pomerne stroho konštatuje, že odôvodnenie sa uvedie v
písomnom vyhotovení uznesenia, a v odseku 2 prvá veta tohto ustanovenia stanovuje, ktoré uznesenia
odôvodnenie obsahovať nemusia. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy, je pri posudzovaní
obsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia primerane potrebné postupovať podľa § 167 ods. 2
O. s. p. a citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť svoje
rozhodnutia) treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26)
vykladať a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení obsahovať dostatočné a
relevantné dôvody, na základe ktorých bolo založené. Teda aj v rámci uznesenia je potrebné, aby sa
súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi
skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.

Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu v  odvolaním napadnutom
výroku uvedené atribúty nespĺňa. Je potrebné prisvedčiť názoru odvolateľa, že okresný súd
presvedčivým spôsobom neodôvodnil aké sú osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery odporcu 1/,
keď v odôvodnení svojho rozhodnutia len stroho konštatoval, že na tieto majetkové pomery prihliadol.
Uvedené konštatovania však odvolací súd považuje za vágne, značne neurčité a účastníkovi konania
nedávajúce jasnú, právnu korektnú odpoveď na otázku, z akého dôvodu je súd názoru, že osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery odporcu 1/ odôvodňujú aby si inak v prevažnej miere v konaní
úspešný odporca 1/ znášal trovy konania sám. V sporovom konaní Občiansky súdny poriadok vychádza
zo zásady zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej má účastník nárok na náhradu trov konania
potrebných na účelné uplatnenie a bránenie práva vtedy, ak mal vo veci úspech. Len výnimočne
nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa ustanovenia § 150 O. s.
p. Zo znenia ustanovenia § 150 O. s. p. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu
umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých
prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti (Uznesenie NS SR sp.zn. 3 Obo 269/2007).
Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Tiež
je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
konania a v tejto súvislosti sú významné aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj
účastníkov v priebehu konania a pod (Rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 M Cdo 5/2006). Okresný súd podľa
odôvodnenia napadnutého výroku o trovách konania odporcu 1/ pri posudzovaní výnimočnosti daného
prípadu v prvom rade vychádzal zo skutočnosti, že odporca 1/ svojim správaním nedal príčinu na
podanie návrhu na začatie konania navrhovateľmi 1/ a 2/. Následne toto svoje konštatovanie podložil
aj konkrétnymi zisteniami vyplývajúcimi zo súdneho spisu. V tejto časti odôvodneniu napadnutého
výroku z formálneho hľadiska nie je čo vytnúť. Pokiaľ však v ďalšej časti odôvodnenia uviedol, že pri
posudzovaní okolností osobitného zreteľa prihliadal na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
odporcu 1/, a to bez toho, aby uvedené pomery odporcu 1/ konkrétne pomenoval (t. j. uviedol, aké sú
tieto pomery a v čom sú tieto pomery pre rozhodovanie o trovách konania účastníkov relevantné) a
následne toto pomenovanie podložil konkrétnymi zisteniami (dôkazmi vyplývajúcimi zo súdneho spisu)
jeho rozhodnutie nie je v inštančnom postupe preskúmateľné pre jeho neurčitosť. Vydanie rozhodnutia
neobsahujúceho dostatočné odôvodnenie možno zároveň považovať za odňatie možnosti účastníka
konať pred súdom.



Vzhľadom na vyššie uvedené neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť,  len uznesenie okresného
súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách konania odporcu 1/ podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolaním nenapadnuté výroky o trovách konania
štátu a o trovách konania odporcu 2/ zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/92/2008", "guid": "1ce47ba9-f674-4776-bdc6-57a362017484:f93ac125-9197-430f-9023-e9040c4558f2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "5f15a3aa-9c8d-45d6-9ee1-83222996f1f7:f681357a-ba52-429a-9883-5e69dd609375", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3710205218.1", "spisova_znacka": "17Co/347/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/347/2011 z 24. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3710205218.1"}], "citovane_v": []}