Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/65/2014 z 16. 3. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 16. marca 2016, sp. zn. 8Cob/65/2014, ECLI:SK:KSBA:2016:1313219581.2 Krajský súd Bratislava | 8Cob/65/2014 | ECLI:SK:KSBA:2016:1313219581.2 | 2016-03-16 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d550ecc9-ed5f-48a2-b7b1-dc3e6bcb01e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1313219581.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313219581
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313219581.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A,
821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, zast.: Kinstellar, s. r. o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo
nám. 13, 811 02 Bratislava, IČO: 35 873 833, proti odporcovi: T. C. A. X. F. W., F. E., D. X, XXX XX W. - A.
P., G.: XX XXX XXX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Barbora Popelková, s. r. o., Podjavorinskej
4A, 811 03 Bratislava, IČO: 47 232 277, o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. 26
Cb/100/2013-74 zo dňa 06.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 26
Cb/100/2013-74 zo dňa 06.02.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, prvým výrokom, konanie zastavil. Druhým výrokom uložil
navrhovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania odporcu vo výške 167,78 eur k rukám právneho
zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Tretím výrokom rozhodol, že navrhovateľovi bude
vrátený súdny poplatok v sume 92,80 eur cestou Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti
uznesenia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa žalobou doručenou súdu dňa 30.09.2013 domáhal,
aby súd určil neplatnosť výpovede zo zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Na pojednávaní
dňa 27.01.2014 vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Uviedol, že účastníci
konania uzatvorili novú zmluvu, avšak mal za to, že žaloba bola podaná dôvodne a odporcovi neprináleží
náhrada trov konania.
Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,
sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, v ktorom súd vysvetlil posudzovanie zásady zavinenia a sankčnú náhradu trov
konania a skonštatoval, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo
veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov
konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil.
O trovách konania tak konajúci súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a priznal odporcovi náhradu za
dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní dňa 27.01.2014), ktoré vyčíslil
podľa vyhlášky 655/2004 Z.z. v platnom znení podľa § 11 ods. 1 písmeno a) citovanej vyhlášky, pričom
1/13 výpočtového základu (§ 11 ods. 1) je 61,87 eur, plus 2 x režijný paušál a 8,04 eur, zvýšený o 20
% DPH.

Proti tomuto uzneseniu, v časti náhrady trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ. Uviedol, že odporca dal dňa 26.07.2013 navrhovateľovi výpoveď zo zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. Dňa 30.09.2013 podal navrhovateľ návrh na určenie neplatnosti výpovede.
Odporca dňa 30.10.2013 uzatvoril s navrhovateľom dodatok k predmetnej zmluve o poskytovaní



zdravotnej starostlivosti, v dôsledku čoho odpadol naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení
neplatnosti výpovede. Z toho dôvodu vzal návrh na začatie konania späť. Mal za to, že nezavinil
zastavenie konania, pretože vzal späť návrh pre správanie odporcu. Preto žiadal, aby odvolací súd
zmenil napadnutý výrok o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu podľa
§ 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozhodnutie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania žalovaný.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru
úspechu vo veci vyjadrenej v ustanovení § 142 O.s.p.. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za
zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v
dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie, súd zaviaže na náhradu
trov konania odporcu iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho správania po podaní
návrhu na začatie konania (napr. odporca po podaní návrhu na začatie konania uhradil navrhovateľovi
žalovanú pohľadávku). Ak však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, ale bez
uvedenia dôvodu alebo dôvodu, ktorý nespočíva v správaní odporcu, súd zaviaže na náhradu trov
konania navrhovateľa.

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 „k zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,
pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani
procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade
nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie
účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že o dôvodnosti podania návrhu je potrebné uvažovať
z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je
podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí. Dôvodnosť
podania návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa
odporcu k nároku navrhovateľa.
Pokiaľ bol dôvodne podaný návrh vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nemôžu ísť trovy konania
na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten späťvzatím zastavenie konania vyvolal.
Odvolací súd má za to, že v konaní nebolo preukázané, že k späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku
správania sa odporcu, ani že žaloba bola podaná dôvodne. Navrhovateľ na pojednávaní dňa 27.01.2014
uviedol, že vzal návrh späť z dôvodu uzavretia novej zmluvy. K späťvzatiu návrhu nepriložil žiadne
ďalšie dôkazy preukazujúce tvrdenie o uzavretí novej zmluvy s odporcom. Nepriznanie náhrady trov
konania žiadnemu z účastníkov konania by prichádzalo do úvahy v prípade, že medzi účastníkmi
konania došlo k dohode o urovnaní veci, kedy ani jednému z účastníkov nemožno pričítať procesné
zavinenie na zastavení konania a nie je možné jednoznačne ustáliť, či bol návrh podaný dôvodne. Táto
skutočnosť z obsahu spisu nevyplýva a tvrdenie navrhovateľa o uzavretí novej zmluvy ako ani samotná



existencia tejto zmluvy nepreukazuje dôvodnosť podania návrhu o určenie neplatnosti výpovede zmluvy
o poskytnutí zdravotnej starostlivosti. Navyše odporca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho
stanoviska a navrhol žalobu zamietnuť, z čoho možno jednoznačne usúdiť, že k dohode o urovnaní
medzi účastníkmi konania nedošlo. Odvolací súd zastáva názor, že na základe predložených dokladov
nie je možné uzavrieť, že návrh bol podaný dôvodne, pretože uzavretie novej zmluvy o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti bez ďalšieho, nepreukazuje dôvodnosť návrhu na určenie neplatnosti výpovede
z predchádzajúcej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné