Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/339/2012 z 20. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 20. marca 2013, sp. zn. 7CoP/339/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7712206453.1 Krajský súd Košice | 7CoP/339/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7712206453.1 | 2013-03-20 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Rozvod, Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7ca09979-0997-4bb7-b4af-9de9be772510 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7712206453.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/339/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712206453
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7712206453.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky T.. Z. O. rod. U. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v M. na
ulici C.. G. č. XXXX/XX zastúpenej JUDr. Imrichom Hrubým advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
v Michalovciach na Farskej ulici č. 32 proti odporcovi K.. Š. O. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v M. na
ulici O.. B. č. XXX/XX zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o. so sídlom v
Michalovciach na Štefánikovej ulici č. 8 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletej G. O. nar. X.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce z 30.5.2012 č.k. 15P 135/2012-55 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre M. G. O. na čas po rozvode, trovách
konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas
po rozvode zveril maloletú G. O. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej G. 150 € mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred navrhovateľke počnúc právoplatnosťou rozsudku. Upravil styk odporcu s maloletou
G. neobmedzene. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 22, 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine a vo vzťahu
k napadnutému výroku o výživnom rozhodnutie odôvodnil tak, že odporcu zaviazal prispievať na výživu
maloletej 150 € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Pri určení výšky výživného vychádzal zo
zárobkových možností a schopností odporcu a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, proti výroku o výživnom pre maloleté
dieťa na čas po rozvode z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej G. 100 €
mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku eventuálne, aby rozsudok v napadnutom výroku zrušil a
vrátil vec na ďalšie konanie. Namietal, že v rozsudku, ako aj v zápisnici z pojednávania je uvedené,
že vo svojej výpovedi uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je 750 € až 800 €. To však nie je
pravda, pretože on to tak neuviedol. Ide o jeho hrubý mesačný príjem, čo dokazuje aj jeho daňové
priznanie. Podľa neho je základ dane a teda aj čistý ročný príjem 7.952,58 €, čo mesačne predstavuje
sumu cca 663 €. Jeho mesačné výdavky, ktoré uviedol na pojednávaní predstavujú náklady na bývanie
150 €, výživné na maloletého A. 80 €, náklady spojené s cestou do práce 30 €. Avšak má aj ďalšie
pravidelné mesačné výdavky, ako je stravovanie v práci cca 100 €, drogéria cca 20 €, oblečenie cca
50 €. Namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nevysvetlil akými úvahami a krokmi
sa pri určovaní výšky výživného riadil. Navrhovateľka sa domáhala výživného 200 €, on navrhol
sumu 100 €, pričom súd bez náležitého odôvodnenia rozhodol o výške výživného 150 €, akoby išlo



o priemer navrhovaných súm. Z uvedeného teda vyplýva, že výrok o výživnom nekorešponduje s
odôvodnením rozsudku, resp. odôvodnenie celkom absentuje, čím sa rozsudok v tomto výroku stáva
nepreskúmateľným. Poukázal na ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého mal súd pri určovaní
výšky výživného posudzovať rovnako schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a nielen
zárobkové schopnosti a možnosti odporcu. Ak by tak spravil, mal by dôjsť k záveru, že ním navrhované
výživné 100 € je adekvátne odôvodneným potrebám maloletej, ako aj možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom navrhovateľky.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že jej čistý mesačný príjem je 1.200
€, čo sa nezakladá na pravde, nakoľko podľa daňového priznania za rok 2011 základ dane bol u nej
9.448,36 €, daň na úhradu 632,56 €, z čoho vyplýva jej priemerný čistý príjem 734,65 € s tým, že má
reálne výdavky s podnikaním a preto si neuplatňuje 40%-ný paušál bez ohľadu na výšku skutočných
výdavkov. Jej preukázané výdavky sú totožné s tým, ako konštatoval súd v odôvodnení rozsudku.
Odporca na pojednávaní uviedol, že podniká, okrem splátky odvodov a daní nemá iné výdavky súvisiace
s podnikaním, pri jeho ročnom príjme 14.777,35 €, platby za odvody ročne 913,83 € a zaplatená daň
834,72 € je jeho čistý ročný príjem 13.028,80 €, teda mesačne 1.085,73 €. Odporca v konaní pred
súdom nepreukázal žiadne iné výdavky, či už súvisiace s bývaním ani cestou do práce, kde užíva
motorové vozidlo firmy, pre ktorú pracuje. Vyjadrila názor, že odporca si žije nad pomery, v lete tohto
roka bol na trojdňovom metalovom festivale v Prahe a v septembri bol 3 dni na výstave v meste Hamm
v Nemecku a domov si doniesol ďalšie plazy v hodnote niekoľko stoviek eur. Ona spolu s deťmi počas
tohtoročných prázdnin nebola nikde na výlete, nakoľko si to nemohla dovoliť z finančného hľadiska. Na
základe uvedeného sa domnieva, že je v možnostiach a schopnostiach odporcu platiť určené výživné
150 € mesačne.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva, zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a úprave
styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v
odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods.
1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.



Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. V prípade, keď je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho
rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú
možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti
rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym
vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva právne posúdenie veci, nakoľko absentuje
akýkoľvek poukaz na ustanovenia Zákona o rodine, podľa ktorých sa určuje rozsah vyživovacej
povinnosti rodiča k dieťaťu a ďalej nie je zrejmé, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil pri hodnotení
dôkazov, na základe akých skutočností dospel k ustáleniu výšky výživného, ako ustálil príjmy oboch
rodičov, ktoré výdavky považoval za nevyhnutné z hľadiska ust § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ako dospel
k ustáleniu odôvodnených potrieb dieťaťa a ako vyhodnotil ďalšie možnosti a schopnosti rodičov plniť si
vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, a to aj s prihliadnutím na ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Súd prvého
stupňa sa tiež neriadil dôsledne ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať
aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu
na čas po rozvode t.zn., že súd mal povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov
konania, napriek tomu nezistil dostatočným spôsobom príjmy rodičov, ako aj ich odôvodnené výdaje
v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, nakoľko obaja sú živnostníkmi, pričom z odvolania odporcu,
ako aj vyjadrenia navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že ich príjmy sú odlišné, ako uviedol súd prvého
stupňa v časti odôvodnenia, v ktorej poukazuje na výpovede účastníkov konania. Nie je zrejmé, prečo
sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal listinnými dôkazmi - daňovými priznaniami rodičov, ktoré mal k
dispozícii a prečo ich nevyhodnotil jednotlivo, ako aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi.

Pretože súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a
zároveň nevykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných
pre rozhodnutie o výživnom a rozsudok nespĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť
a určitosť, došlo k závažnej procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť konania (§ 221 ods. 1 písm. f/
O.s.p.) a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v realizovaní jeho preskúmavacej právomoci, čím
je daný ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože nemožno zistiť,
či súd prvého stupňa správne právne posúdil vec (úplne absentuje právne posúdenie) a dostatočne zistil
skutkový stav. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť vyššie uvedenú zmätočnosť konania, vykonať
riadne dokazovanie podľa ust. § 120 ods. 2 O.s.p., vyhodnotiť dôkazy podľa § 132 O.s.p., a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, dôsledne sa vysporiadať s odvolacími námietkami
odporcu, vo veci opäť rozhodnúť a odôvodniť rozsudok podľa § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery
boli logické a spätne preskúmateľné. Zároveň súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.