{"guid": "eee91907-e608-40cd-938d-8a66c4ace114:86bc96a5-512d-46d3-a2af-42c39eea4d59", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3510203633.1", "spisova_znacka": "4Co/178/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/178/2011 z 12. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 12. septembra 2012, sp. zn. 4Co/178/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3510203633.1", "identifikacne_cislo": "3510203633", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Ľudmila Králiková", "sudca_id": 508, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ludmila-kralikova-508", "datum_vydania": "2012-09-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86bc96a5-512d-46d3-a2af-42c39eea4d59", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3510203633.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3510203633.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2012:3510203633.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 4Co/178/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3510203633\nDátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3510203633.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov\nsenátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: K. E., E., IČO\nXX XXX XXX, so sídlom R., Q. X/R., zastúpeného AN., so sídlom R., Q. X/R., IČO XXXXXXXX proti\nodporkyni K. G., bytom U. G. U. H., F. XXXX/XX, o zaplatenie 1.278,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nnavrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. apríla 2011, č. k.\n7C/317/2010-37 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa a vo výroku o\nnáhrade trov konania      p o t v r d z u j e .\n\nOdporkyni náhradu trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi  909,33\neur, spolu s 10,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 909,33 eur od 30.01.2009 do zaplatenia s tým,\nže odporcovi povolil dlh splatiť v mesačných splátkach po 50 eur k 15. dňu príslušného kalendárneho\nmesiaca, od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok\nnadobudol právoplatnosť. Nezaplatenie jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Vo zvyšnej\nčasti návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z\núčastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V konaní bola úspešnejšia odporkyňa, ktorej tak\nvzniklo právo na pomernú náhradu trov konania. Odporkyňa si však túto náhradu neuplatnila, preto\njej nebola priznaná. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 30.01.2008 bola uzatvorená\nzmluva o revolvingovom úvere č. 70079882 medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom\ns odporcom ako dlžníkom. Predmetom zmluvy malo byť poskytnutie úverového limitu 995,82 eur\nprevodom finančných prostriedkov na účet odporcu s dohodnutým mesačným úrokom vo výške 2,14 %\nz dlžnej sumy, ktorú sa odporkyňa zaviazala splácať v splátkach po 39,80 eur mesačne so začiatkom\nsplácania od 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prvému\nčerpaniu úveru. Odporkyňa sa zaviazala platiť poplatok z omeškania so splácaním úveru vo výške 8\n% z každej mesačnej splátky a úrok z omeškania vo výške 0,8 % denne z dlžnej čiastky. V prípade\nzávažného porušenia zmluvy o úvere klientom bol veriteľ oprávnený v zmysle bodu 7.3 Všeobecných\nzmluvných podmienok oprávnený požadovať zmluvnú pokutu až do výšky 100% dlžnej sumy úveru.\nOd 15.03.2008 bola odporkyňa povinná hradiť mesačné splátky vo výške 39,80 eur vždy k 15. dňu\nkalendárneho mesiaca. Odporkyňa si svoju povinnosť plnila len prvé dva mesiace. Celkovo uhradila\n86,49 eur. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh je\nčiastočne dôvodný. Dňa 30.01.2008 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a\nodporkyňou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského (revolvingového) úveru.\nZmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.\n\nAk nie je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za\nbezúročný a bez poplatkov. V predmetnej revolvingovej zmluve nebola uvedená ročná percentuálna\nmiera nákladov (iba spôsob jej výpočtu), preto súd posudzoval poskytnutý úver za bezúročný a bez\npoplatkov. V zmysle vyššie uvedeného má navrhovateľ nárok na vrátenie peňažnej istiny, ktorú požičal\nodporkyni vo forme revolvingového úveru a ktorý odporkyňa neuhradila. Odporkyňa uhradila celkovo\n86,49 eur. Z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere dlhuje navrhovateľovi ešte sumu 909,33 eur, na\nzaplatenie ktorej súd odporkyňu zaviazal, keďže povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy v celom rozsahu\nnesplnil. Vzhľadom na žiadosť odporkyne a jej nízky príjem (166 eur mesačne) povolil súd odporkyni\nsplácať dlžnú sumu v splátkach po 50 eur mesačne s tým, že nezaplatenie jednej splátky má za následok\nzročnosť celého dlhu. V danej veci súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko jedným\nzo subjektov právneho vzťahuje je fyzická osoba - nepodnikateľ a medzi účastníkmi nebola v zmysle\nust. § 262 Obchodného zákonníka platne uzavretá dohoda, na základe ktorej by si zmluvné strany\ndojednali aplikáciu Obchodného zákonníka. Zmluvná pokuta a jej výška je podľa právnej úpravy § 544\na nasl. Občianskeho zákonníka v dispozícii zmluvných strán a ani v prípadoch neprimeranej zmluvnej\npokuty nie je súd oprávnený pokutu znížiť, lebo mu doterajšia právna úprava žiadne moderačné právo\nnekonštituuje. Občiansky zákonník nedáva súdu právo znížiť vysokú zmluvnú pokutu a ustanovenie\nObchodného zákonníka o zmluvnej pokute nemožno použiť na záväzkovo-právne vzťahy upravené\nObčianskym zákonníkom. Rovnako, ako možno dojednanie o zmluvnej pokute podľa ustanovenia § 39\nObčianskeho zákonníka posúdiť z hľadiska súladu alebo rozporu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty\ns dobrými mravmi len ako platné, či neplatné (t. j. bez možnosti vidieť ju neplatnú len čo do výšky\npresahujúcej rámec dobrých mravov), môže byť obdobne i výkon práva na zmluvnú pokutu podľa\nustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka len v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi. Medzi\núčastníkmi bola dojednaná zmluvná pokuta v zmysle  čl. 7 zmluvy, bod 7.2 až do sumy zodpovedajúcej\n100 % v tej dobe dlžnej čiastky úveru, t. j. výška zmluvnej pokuty bola závislá na dobe, po ktorú\nodporkyňa neplnila svoju povinnosť a súčasne výška zmluvnej pokuty sa odvíjala aj od výšky dlžnej\nsumy. Takto stanovenú zmluvnú pokutu súd považoval za neprimeranú, výška zmluvnej pokuty sa prieči\ndobrým mravom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o uplatnené\núroky z omeškania vo výške 0,8 % denne, tieto súd považoval za neprimerane vysoké. V predmetnej\nveci ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom základnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahuje Občiansky\nzákonník v § 52 až 60. V zmysle § 54 Občianskeho zákonníka sa úroky z omeškania musia riadiť\núpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku, konkrétne ust. § 517 ods. 2. Výšku úrokov z omeškania\nustanovuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., účinné v čase vzniku omeškania dlžníka ako sumu o\n8 percentuálnych bodov vyššiu, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k\nprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.  Pre  rozhodné  obdobie bola stanovená diskontná\nsadzba vo výške 2,50 %, preto súd prvého stupňa navrhovateľovi priznal ročné úroky z omeškania vo\nvýške 10,50 %. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. Právne svoje rozhodnutie ďalej\nodôvodnil ust.§ 54, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. b/, d/, § 4 ods. 3 zákona č.\n258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.\n\nProti tomuto rozsudku, a to výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie konania, podal\nv zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na uzavretie zmluvy medzi účastníkmi,\nv ktorej sa uvádza, že odporkyňa berie na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o úvere\nsú všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy\no úvere a potvrdzuje, že sa s nimi riadne oboznámil, považuje ich za dostatočne zrozumiteľné a určité\na prejavuje súhlas byť viazaný. Pokiaľ sa týka určenia priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov,\nuviedol, že v zmluve je upravené v čl. 5.4 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou\nsúčasťou zmluvy, a v príklade nákladov a splátok (príloha 4) je uvedená presná výška RPMN. Formulár\no zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere v bode 3 výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna\nmiera nákladov, vyplývajúca z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vo výške 29 %. Poukázal na\nustanovenie § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, ktorým sa spravujú bez ohľadu na povahu\núčastníkov okrem iného aj zmluvy o úvere a na ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka, ktoré\nobsahuje úpravu inštitútu všeobecných obchodných podmienok. Mal za to, že všeobecné obchodné\npodmienky navrhovateľa s poukazom na § 273 Obchodného zákonníka tvoria neoddeliteľnú súčasť\nzmluvy a výslovne zakotvujú, že ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľa súvisiacich s týmto\núverom je sadzba, ktorá sa počíta na základe hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so\nspotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ďalej uviedol, že odporkyňa si\n\nsvoju povinnosť splácať poskytnutý úver minimálnymi mesačnými splátkami nesplnila, čím závažne\nporušila ustanovenia zmluvy o úvere  a navrhovateľ v súlade s čl. 8 bodu 4 VOP odstúpil dňa\n15.12.2008 listom od zmluvy a odporkyňu vyzval na úhradu nesplateného úveru. Ďalej poukázal na\nskutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z.\nspotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z. z.\nObchodného zákonníka. Dôvodil, že odporkyňa sa uzatvorením zmluvy o úvere zaviazala podľa čl.\n5. VOP a v súlade s čl. 1. § 2 písm. b/, c/ zákona č. 258/2001 Z. z. zaplatiť okrem istiny aj úroky z\núveru a poplatky navrhovateľa, súvisiace s poskytovaním úveru a jeho splácaním. Úroková sadzba\nku dňu podpisu zmluvy bola 2,14 % mesačne z poskytnutého úveru. Ku dňu 30.09.2009 je výška\núroku za poskytnutie úveru vo výške 254,28 eur, ktorej zaplatenia sa domáhal v návrhu na začatie\nkonania vzhľadom na to, že úrok z úveru predstavuje podľa vyššie citovaného zákona celkové náklady\nspotrebiteľa. Mal za to, že pokiaľ si odporkyňa svoju povinnosť splácať úver v súlade s článkom 4. bod 1.,\nt. j. platiť minimálne splátky úveru riadne a včas nesplnila, vznikol mu tak oprávnený nárok na zaplatenie\npoplatku z omeškania, aj zmluvnej pokuty.\n\nOdporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.\n\nKrajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§\n212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa\nnie je dôvodné.\n\nAj keď odvolací súd nezdieľa názor súdu prvého stupňa, že v predmetnej revolvingovej zmluve\nnebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (iba spôsob jej výpočtu), a preto súd prvého\nstupňa posudzoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, táto skutočnosť však podľa názoru\nodvolacieho súdu nemá na vecnú správnosť napadnutého rozsudku vplyv. V danej veci išlo o tzv.\nrevolvingový úver, pri ktorom nie je možné uviesť RPMN. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie\nnákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so\nspotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje\nsa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru. Nie vždy\nje však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované\núdaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Keďže predmetná vec sa týka\nrevolvingového úveru a RPMN nie je dobre možné stanoviť, nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu\nprvého stupňa, že pre neuvedenie RPMN je úver podľa § 4 ods. 2 písm. j/, ods. 3 zákona č. 258/2001\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch bez úrokov a bez poplatkov. Neobstojí však námietka navrhovateľa,\nuvádzaná v odvolaní, že v danej veci treba favorizovať Obchodný zákonník. Nesporné v konaní bolo,\nže medzi veriteľom V. a. s. (spoločnosť, ktorá postúpila predmetnú pohľadávku na navrhovateľa) a\nodporkyňou ako dlžníkom bola uzatvorená zmluva označená ako Zmluva o revolvingovom úvere. Daný\nprávny úkon je dvojstranným právnym úkonom, z ktorého pre účastníkov vyplynuli príslušné práva\na povinnosti. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatvorení\npredmetnej zmluvy v rámci svojej obchodnej činnosti, keď do predmetu jeho činnosti patrí okrem\niného poskytovanie úverov zo zdrojov, na ktoré sa nevyžaduje bankové povolenie. Odporkyňa bola\nosobou, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti alebo\ninej podnikateľskej činnosti. Opačné stanovisko neuviedol ani navrhovateľ, a opačná skutočnosť\nnevyplýva ani z predmetnej zmluvy. Potom treba jednoznačne uzavrieť, že predmetná zmluva je zmluvou\nspotrebiteľskou, a to bez ohľadu na právnu formu, uzatvorenou medzi dodávateľom a spotrebiteľom\npodľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je zmluvou o úvere, na ktorú sa vzťahuje\nzákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Citovaný zákon upravuje niektoré podmienky\nposkytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tiež okrem iného\ni ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ ide o ďalšie námietky navrhovateľa, uvádzané v\nodvolaní, týkajúce sa  uplatneného úroku za poskytnutý úver, poplatku z omeškania a zmluvnej pokuty,\nodvolací súd k týmto dodáva: K uplatnenému úroku za poskytnutie úveru treba uviesť, že úroková sadzba\nku dňu podpisu predmetnej zmluvy bola 2,14 % mesačne, čo ročne činí 25,68 %. Takto dojednaný\na uplatnený úrok presahuje úroky poskytované bankami pri úveroch pre fyzické osoby v rovnakom\nobdobí. Právny predpis neustanovuje, do akej výšky je možné pri úvere dohodnúť úroky. To však\nneznamená, že by výška úrokov nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Súd prvého stupňa správne\nskúmal, či dohodnutá výška úroku nie je neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom. Rozpor\n\ns dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska\noprávnených záujmov strán a spoločnosti  hrubo nevyvážené. Neprimeranou, a teda odporujúcou\ndobrým mravom je spravidla taká výška úroku, ktorá podstatne prevyšuje úrokovú mieru v čase jej\ndojednania obvyklou, najmä s prihliadnutím na úrokové sadzby uplatňované bankami za poskytnuté\núvery. Priemerná úroková miera v čase uzatvorenia predmetnej zmluve pri úveroch poskytovanými\nbankami predstavovala pri úveroch spotrebiteľských priemerne ročne 13,79 %. Úrok veriteľa podstatne\npresahuje obvyklú úrokovú sadzbu, preto podľa názoru odvolacieho súdu postup navrhovateľa (resp.\njeho právneho predchodcu) treba považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté\npodľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútnou neplatnosťou. Odvolací súd ďalej poukazuje nato,\nže pri dojednávaní úrokov pri úvere koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje\nprimeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere v situácii pre neho nepriaznivej.\nV súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez\nohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie\npožičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie\nje možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch z tejto\nzmluvy často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne\nuznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až\núžernícke úroky. Správne súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi ani poplatok z omeškania vo\nvýške 114,62 eur. Ide o poplatok z omeškania so splácaním úveru vo výške 8% z každej mesačnej\nsplátky, pričom ďalšou sankciou pre prípad omeškania je dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,08\n% denne. Poplatok z omeškania je duplicitnou sankciou a supluje úrok z omeškania. Vychádzajúc z\n§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní a v\nzmysle  § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ\nprávo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť\npoplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje jej vykonávací\npredpis. Pri omeškaní ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za stav omeškania. V danom prípade,\nkeďže ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a teda vzťah občianskoprávny, potom treba\nna tento vzťah medzi účastníkmi konania použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.zn. §517 ods.\n1, 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania ako sankcia pre dlžníka za\nomeškanie. Správne preto súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi len úrok z omeškania a to v súlade\ns § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 10,5% ročne a to vo výške upravenej v § 3 Nariadenia\nvlády č. 87/1995 Zb., t j. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je základná úroková sadzba\nECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. v tomto prípade 2,5 % + 8 = 10,5\n%. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vo vyššej sume, správne súd prvého stupňa\nnávrh čo do zvyšku zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd považoval dojednanie zmluvných\nstrán o poplatkoch z omeškania za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd sa taktiež\nstotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci nepatrí navrhovateľovi ani uplatnená zmluvná\npokuta, ktorá sa rovná 100 % výške úveru. Takto dohodnutá zmluvná pokuta je viazaná na situáciu, keď\nnastane niektorá zo skutočností, uvedených v článku 7., bod 7.3 všeobecných obchodných podmienok,\npričom ide o situáciu, kedy zmluva o úvere zanikne v prípade odstúpenia veriteľa od zmluvy o úvere, a v\nprípade závažného porušenia zmluvy o úvere klientom, za ktoré sa považuje najmä, ak sa klient ocitne\nv omeškaní s úhradou najmenej dvoch minimálnych splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu\ndlhšiu ako 3 mesiace. Ide teda o sankciu viažucu sa k omeškaniu klienta s úhradou splátok. Odvolací\nsúd v zhode s názorom súdu prvého stupňa má za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta upravená\nvo VOP je neprimerane vysokou zmluvnou pokutou, spojenou s nesplnením záväzkov. Jej priznanie by\nbolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Naviac zmluvnú pokutu\nuplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni\njej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ust. § 545a Občianskeho zákonníka sa\ntotiž môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.\n\nZ týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako\nvecne správny potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.\ntak, že úspešnej odporkyni túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadnu neuplatnila.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e    p r í p u s t n é  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/317/2010", "guid": "8d7b8655-b27a-43ec-b9e3-cf7c89918be8:7849670a-66d2-4849-bece-416fe08f32a5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}