Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/470/2013 z 27. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. februára 2014, sp. zn. 15CoE/470/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4412217255.1 Krajský súd Nitra | 15CoE/470/2013 | ECLI:SK:KSNR:2014:4412217255.1 | 2014-02-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 45 ods. 1 ZRK, ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a362de84-4ba5-4df0-9104-d3dee293eacc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412217255.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/470/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412217255
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412217255.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141,
proti povinnému: V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. cesta XXXX/XX, L. X., o vymoženie 1.438,23
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k.
11Er/1120/2012-9 zo dňa 17.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/1120/2012-9 zo dňa 17.10.2012 p o
t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

Súd uviedol, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v
neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť
žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto
vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd
zastaví exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/,
ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Súd zastal názor, že ak
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.
Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým



Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný
titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred
vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Súd chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa
spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok,
pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Dodal, že rozhodnutie
rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa.
Rozhodca akceptoval aj neprimeraný poplatok za poskytnutý úver a 0,25 % denný úrok (91,25 % p.
a.), ktorý súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku - neprimeranú sankciu. Nevysporiadal sa
s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy
určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na
aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a
nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka. V
záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie
vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality
života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko, ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Záver súdu má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ust. § 53 ods. 4 písm.
r) OZ, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory
s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného preto súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že súd
vec nesprávne právne posúdil, nakoľko prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok. Súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav aplikoval aj ustanovenie § 45
zákona o rozhodcovskom konaní, z čoho mal oprávnený za preukázané, že súd na správne zistený
skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Dodal, že súd v rámci preskúmavania materiálnej
stránky nemôže preskúmavať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa
súd opiera v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský
rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Zdôraznil, že postupom
súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Namietal
ďalej, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu súdom prvého stupňa, pretože v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak
zaťažil konanie vadou nedostatočného zisťovania skutkového stavu. Namietal ďalej s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, že za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom cieľom tejto
úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde si uplatnia svoje práva. V danej veci teda súd konal
nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedeného preto oprávnený žiadal, aby súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.
Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 20.06.2012, kedy bola
pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,
a.s., sp. zn. SR 04289/11 zo dňa 07.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.06.2011 a
vykonateľnosť dňa 23.06.2011.



Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
sp. zn. SR 04289/11 zo dňa 07.06.2011 bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu vo výške
1.638,23 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.638,23 eura od
27.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.638,23 eura od 07.02.2011
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 381,91 eura a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodcovský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 75, §
76 ods. 2, § 34 ods. 1, § 43 ods. 1, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb., ako aj vykonaným dokazovaním,
na základe ktorého mal preukázané, že medzi oprávneným a povinnou vznikol zmenkový záväzkový
vzťah na základe Zmenky v súlade s Dohodou o vyplnení zmenky, ktorá je právnym titulom uplatneného
nároku oprávneného v tomto konaní. Zistil, že oprávnený doplnil chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, teda po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o
vlastnú zmenku povinnej, bez protestu a na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia, vyplnenú
oprávneným dňa 07.02.2011.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul bol vydaný na základe zmenky, ktorej fotokópia je súčasťou
exekučného spisu a z nej vyplýva, že ide o zmenku vydanú v Nových Zámkoch, dňa 30.03.2010 na
nevyplnenú sumu s prísľubom, že jej vystaviteľ zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o., nevyplnenú sumu a zmenkový úrok 0,25 % denne od nevyplneného dátumu,
splatné: spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“.

Zo Zmluvy o úvere č. 408200167 zo dňa 30.03.2010 vyplýva, že predložená zmenka je blankozmenka,
k vyplneniu ktorej malo dôjsť na základe Dohody o vyplnení zmenky v bode 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktorá je jej súčasťou.

Blankozmenka je nevyplnená alebo čiastočne vyplnená zmenka, ktorá môže byť aj takto akceptovaná. V
tomto prípade musí existovať aj dohoda medzi odovzdávajúcim a preberajúcim o určení vyplňovacieho
práva. Dohoda obsahuje údaje o tom, ktoré chýbajúce náležitosti zmenky, za akých podmienok a za
akých určujúcich skutočností sa majú doplniť. Dohodu môže odovzdávajúci odvolať a môže byť časovo
obmedzená. Vystavovateľ si môže vyhradiť právo, že doplní zmenku sám. Doplnením sa zo zmenky
urobí perfektná zmenka a týmto konaním vznikajú zmenkové práva zo zmenky s účinnosťou k tomu dňu,
v ktorom ju ten, kto zmenku podpísal, odovzdal.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na
ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti má za potrebné predovšetkým poukázať na to, že právna
úprava spotrebiteľskej zmluvy je v našom právnom poriadku obsiahnutá v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je
to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Charakteristickým znakom
týchto zmlúv je to, že sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmien. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

V tomto smere je potrebné poukázať aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní
v spojení s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení, v prípade,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský



rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto
dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie
poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické
vydať poverenie a následne exekúciu zastaviť.

Súd prvého stupňa preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v súlade s ustanoveniami,
ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže obsahovať viaceré
neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka (uvedená v článku
15 obchodných podmienok pre úver, z ktorého rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc), ktorá
akákoľvek, bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná
nerovnováha v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
bola spôsobená aj tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať
žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky) a taktiež nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ - povinný si ju
nemohol osobitne vyjednať a nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah.

Odvolací súd preto považuje celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok za
prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom
zaobstará ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, pričom výkon práv
oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, považuje
odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Preto odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1
a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku)
ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd
nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto taktiež správne
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení, a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.