Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/8/2014 z 12. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 12. februára 2014, sp. zn. 25Sd/8/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200033.1 Krajský súd Žilina | 25Sd/8/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5014200033.1 | 2014-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b6962d6-bb10-4ea2-9b1c-e2e2a17fe87e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200033.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/8/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200033
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200033.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: Mgr. X. W., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom J. Q., O. XXXX/XX, proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný
dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. decembra 2013 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. decembra 2013 podľa § 65
Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa z 5. novembra 2013 o priznanie starobného
dôchodku od 28. októbra 1988

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že v žiadnom
prípade nežiadal o starobný dôchodok od uvedeného termínu, ale o úpravu súčasného dôchodku za
obdobie rokov 1946 - 1951, ktoré mu malo byť zohľadnené pri priznaní dôchodku Krajskou vojenskou
správou v Banskej Bystrici.

Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že ešte včera bol v domnení, že stiahne opravný prostriedok, ale
na internete našiel článok, z ktorého zistil, že skupina poslancov podala podnet na ústavný súd, ktorým
žiadajú o prepočítanie starobných dôchodkov tzv. starodôchodcov, ktorí odišli do starobného dôchodku
do roku 2004. Vzhľadom k tomu má za to, že mu odporkyňa, resp. že mu nebolo započítaných päť
rokov, ktoré vo svojom opravnom prostriedku zdôraznil, teda obdobie rokov 1946 - 1951, ktoré mu neboli
zohľadnené pri priznaní dôchodku Krajskou vojenskou správou v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu žiadal,
aby mu túto dobu započítala odporkyňa, resp. aby mu bol v súvislosti s týmto obdobím prepočítaný
starobný dôchodok.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiavala a poukázala na
písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 10. 1. 2014 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie
odporkyne zo dňa 3. decembra 2013 ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľa,
k tomu uviedla, že dôchodcovia, ktorí odchádzali do starobného dôchodku za účinnosti Zákona o
sociálnom zabezpečení, týmto sa doba zamestnania hodnotila až od 18. roku veku.



Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Žiadosťou o dôchodok spísanou 5. novembra 2013 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného
dôchodku odo dňa 28. októbra 1988.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec, ktorý pred 1. januárom 2008 dovŕšil
dôchodkový vek, má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov, ak
uvedený zákon neustanovuje inak.

Z dávkového spisu mal súd preukázané, že podľa rozhodnutia Krajskej vojenskej správy v Banskej
Bystrici č. 27114/2-1989 z 29. mája 1989 bolo navrhovateľovi od 1. mája 1989 priznaný starobný
dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý sa od 1. júla 2002 podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov považuje za výsluhový dôchodok.

Starobný dôchodok je navrhovateľovi naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia VÚSZ z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia, za výsluhový dôchodok sa iba považuje, naďalej je však
starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre
priznanie ktorého navrhovateľ k 1. máju 1989 splnil všetky zákonné podmienky.

Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa Zákona o sociálnom zabezpečení súčasne
vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 21 Zákona o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR, a to
napr. v rozsudku č. 9So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008, č. 9So/190/2011, ako aj v rozsudku č.
9So/43/2011.

V citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sa opakovane uvádza: Vznik nároku na starobný
dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., resp. možnosť vzniku nároku na
pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb.. Žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby
zamestnania, ktorá nebola zohľadnená pri priznaní starobného dôchodku, je možné posúdiť len podľa §
259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, t. j. podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003.

O dávkach dôchodkového zabezpečenia profesionálnych vojakov rozhoduje Vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia, resp. policajtov príslušný osobitný orgán Ministerstva vnútra SR.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nárok navrhovateľovi, uplatnený na pobočke odporkyne v Liptovskom
Mikuláši žiadosťou z 5. novembra 2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému
sociálneho poistenia od 28. októbra 1988 nevznikol a predmetná žiadosť bola správne zamietnutá.

Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľa, že od dátumu uvedenom na rozhodnutí nežiadal o starobný
dôchodok, odporkyňa poukázala na to, že dátum, od ktorého navrhovateľ žiadal starobný dôchodok, je
uvedený v žiadosti z 5. novembra 2013, ktorú navrhovateľ podpísal.

Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 3.
decembra 2013 je zákonné, preto ho v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Odporkyňa v tomto konaní nemá právo na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti



tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva), a to v súlade s ust. § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.