Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/24/2016 z 28. 6. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. júna 2016, sp. zn. 6CoP/24/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5415202215.1 Krajský súd Žilina | 6CoP/24/2016 | ECLI:SK:KSZA:2016:5415202215.1 | 2016-06-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c55244bd-5111-4518-b272-ae2fc28ab7bd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5415202215.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415202215
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415202215.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X-XX, XXX
XX K., a otca F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX-X, XXX XX K., o návrhu matky na zvýšenie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/77/2015-58 zo dňa 11.
januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/77/2015-58 zo dňa 11. januára 2016 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.
5C/151/2004 zo dňa 15.02.2005 vo výroku o výživnom tak, že uložil otcovi F. O. povinnosť prispievať
na výživu maloletého F. O. sumou 120,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky dieťaťa, a to od 29.05.2015. Zameškané výživné za obdobie od 01.06.2015 do 31.12.2015 vo
výške 422,00 Eur súd povolil otcovi maloletého F. O. splácať v mesačných splátkach vo výške 100,00
Eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, ak sa dostane do omeškanie s
úhradou čo i len jednej splátky. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na okresný súd dňa 29.05.2012
matka žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého syna F. na sumu 150,00 Eur mesačne. Svoj návrh
odôvodnila tým, že naposledy bolo o výživnom na maloleté dieťa rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/151/2004 zo dňa 15.02.2005, ktorým bola otcovi uložená povinnosť
prispievať na syna výživným v sume 1.300,- Sk.
3. Otec dieťaťa sa k podanému návrhu písomne vyjadril, že si je vedomý, že od
poslednej úpravy výživného náklady na syna F., (ktorý aktuálne navštevuje 7. ročník ZŠ), vzhľadom na
jeho vek stúpli. Súd však má v tomto konaní povinnosť prihliadať aj na schopnosti a možnosti
otca maloletého syna. V čase poslednej úpravy výživného mal otec príjem okolo 5.000,- Sk až 6.000,-
Sk. Od roku 2009 do roku 2011 mal živnosť, ale v podnikaní sa mu nedarilo a preto živnosť ukončil. Dva
roky bol evidovaný na úrade práce, v zozname uchádzačov o zamestnanie, odkiaľ bol však vyradený,
pretože v roku 2014 si našiel sezónnu prácu v Rakúsku. Keď sa vrátil z Rakúska, opäť
sa zaevidoval na úrade práce, z evidencie bol však vyradený v septembri 2015 z dôvodu, že neprijal
prácu kuchára, čo však bolo zo zdravotných dôvodov, ktorý mu neumožňoval prijať akúkoľvek prácu.
Na výživu syna otec prispieval podľa možností a schopností aj vyššou sumou, napr. aj vo výške
60,00 Eur. Výživné za mesiace január až apríl 2015 zaplatil matke v apríli vo výške 172,00 Eur.



Za mesiace jún až september 2015 jej výživné zaplatil. Napriek uvedeným skutočnostiam, prihliadajúc
k veku dieťaťa otec prejavil ochotu prispievať výživným na mal. F. vo výške 90,00 Eur mesačne od
právoplatnosti rozsudku.
4. Kolízny opatrovník vo svojej správe uviedol, že maloletý F. je žiakom 8. ročníka ZŠ Tvrdošín, nosí
fixový zubný strojček, s ktorým má matka zvýšené výdavky. Maloletý navštevuje futbalový krúžok.
Kolízny opatrovník odporučil zvýšiť výživné na maloletého syna, nakoľko sa zvýšili potreby a výdavky
na maloletého syna.
5. Okresný súd sa oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu Dolný Kubín sp. zn. 8P/273/2002, z
ktorého zistil, že naposledy bolo rozhodované o výživnom na maloletého F. rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín sp. zn. 5C/151/2004 zo dňa 15.02.2005, právoplatným dňa 01.04.2005, ktorým súd schválil
rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. syna sumou 1.300,-
Sk (t.j. 43,15 Eur). V čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného bola matka maloletého
zamestnaná a jej čistý mesačný príjem bol vo výške 8.760,- Sk (t.j. 290,78 Eur) a poberala prídavky na
dieťa vo výške 540,- Sk (t.j. 17,92 Eur). Spolu so synom bývala u svojich rodičov, ktorým prispievala
na bývanie a domácnosť sumou 2.000,- Sk (t.j. 66,39 Eur), poistky vo výške 1.270,- Sk (t.j. 42,16 Eur),
opatrovateľke maloletého platila sumu 2.000,- Sk (t.j. 66,39 Eur) mesačne. V čase rozhodovania súdu
maloletý F. nemal ani 3 roky. Otec dieťaťa bol v tom čase dobrovoľne nezamestnaný a živil sa len
príležitostnými brigádami.
6. Vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 62 ods. 2 a 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
(ďalej len Zákon o rodine) citovaných v napadnutom rozhodnutí prvoinštančný súd dospel k záveru,
že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom na maloletého F.
rozhodované dňa 15.02.2005. V tom čase maloleté dieťa nemalo ani 3 roky. V súčasnej dobe je
F.iakom 8. ročníka základnej školy. Z toho vyplýva, že pomery na strane maloletého dieťaťa sa zmenili
v podstatnej miere, najmä pokiaľ ide o jeho vek a potreby. Matka je zamestnaná ako predavačka a jej
príjmy pozostávajú zo mzdy vo výške cca 400,00 Eur mesačne, prídavkov na maloletého
F. a výživného, ktoré jej otec dieťaťa platí vo výške 60,00 Eur mesačne. Matka býva v domácnosti iba
s maloletým F.. Náklady na domácnosť znáša teda výlučne sama. Má mesačné výdavky spojené s
bývaním vo výške 156,64 Eur. Maloletý F. navštevuje futbalový krúžok a tiež 1-krát do mesiaca zubnú
ambulanciu v Liptovskom Mikuláši, kedy vynaloží cestovné vo výške 9,80 Eur. Otec maloletého bol
evidovaný v evidencii nezamestnaných od 10.12.2014, odkiaľ bol vyradený v mesiaci september
2015 z dôvodu, že odmietol prácu kuchára. Otec tvrdil, že tak učinil zo zdravotných dôvodov. Súd však
konštatoval, že v taktom prípade by otec nebol vyradený z evidencie nezamestnaných. Prevádzkovanie
živnosti otec ukončil ešte ku dňu 01.05.2012. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že otec nie je
prihlásený do poistenia od roku 2012 a nepoberá dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Podľa jeho
vyjadrenia sa na pojednávanie nedostavil z dôvodu vycestovania do zahraničia, kde má prisľúbenú
prácu. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/273/2002 súd prvej inštancie zistil,
že v minulosti otec maloletého pracoval ako kuchár. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny mu bola
ponúknutá práve práca kuchára, ktorú odmietol, v dôsledku čoho bol v mesiaci september 2012 vyradený
z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu. Otec sa tak vlastným zavinením pripravil o možnosť
zabezpečiť si pravidelný mesačný príjem, z ktorého by mohol platiť výživné na syna vo výške primeranej
jeho potrebám. Zároveň súd zistil, že otec maloletého od roku 2008 po dohode s matkou platí na syna
výživné vo výške 60,00 Eur mesačne a toto platil aj počas doby svojej evidencie na úrade práce v
zozname uchádzačov o zamestnanie, v čase keď nepoberal žiadne dávky v hmotnej núdzi, keď o takéto
dávky nepožiadal. Za takéhoto stavu okresný súd dospel k názoru, že je v schopnostiach a možnostiach
otca zabezpečiť si taký príjem, z ktorého by mohol platiť na syna výživné vo výške 120,00 Eur mesačne,
ktorá suma zohľadňuje najzákladnejšie potreby jeho maloletého syna, ktorý navštevuje druhý stupeň
základnej školy, čím preukázateľne vzhľadom k jeho veku stúpli aj výdavky na stravu, ošatenie, hygienu,
kultúru, šport i záľuby.
7. Pokiaľ súd návrh matky vo zvyšnej časti (t.j. pre sumu 30,00 Eur mesačne) zamietol, pristúpil k tomu z
toho dôvodu, že výšku výživného v sume 120,00 Eur mesačne považoval za primeranú, nakoľko maloletý
navštevuje základnú školu v mieste bydliska, nevznikajú mu náklady z titulu cestovného a matka ani
nepreukázala iné zvýšené náklady, ktoré by jej vznikali v súvislosti so starostlivosťou o syna.
8. Súd priznal matke zvýšené výživné odo dňa podania návrhu na súd a zameškané výživné za obdobie
od 01.06.2015 do 31.12.2015 v sume 432,00 Eur (za obdobie 7 mesiacov a 3 dní), ktoré v súlade s ust. §
160 ods. 1 O.s.p. umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,00 Eur spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok pri neplatení čo i len jednej splátky včas. Zohľadnil pritom
skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa momentálne nemá stály príjem. Pri vyčíslení zameškaného



výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletého F. prispieval na dieťa pravidelne výživným
vo výške 60,00 Eur mesačne.
9. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorým sa domáhal
jeho zmeny tak, že súd mu uloží platiť na maloletého F. výživné v sume 90,00 Eur mesačne počnúc
právoplatnosťou rozsudku k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
11. V prvom rade poukázal na svoje vyjadrenie v prvostupňovom konaní, na ktorom zotrval. Zdôraznil,
že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zamestnať sa v pozícii kuchára, ale tiež akejkoľvek zdraviu
nevyhovujúcej práci. Objektívny zdravotný stav môže byť súdom zistený vyžiadaním správy od MUDr. V.
A., lekára Hornooravskej nemocnice s poliklinikou v Trstenej. V súčasnosti otec býva u svojich rodičov,
ktorí mu okrem ubytovania pomáhajú aj so stravovaním a poskytujú mu finančné prostriedky, z ktorých
platí výživné na dieťa, až do času, kým si nezabezpečí zamestnanie alebo podnikanie vyhovujúce jeho
zdravotnému stavu. Podľa názoru otca súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu. V konaní
nebolo jednoznačne preukázané, či došlo k takým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu
výšky výživného na syna. V zmysle ustálenej súdnej praxe môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej
povinnosti len také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Otec už
vo vyjadrení k návrhu nesúhlasil s tým, aby prispieval na výživu dieťaťa vo výške požadovanej matkou.
Matka svoj návrh na zvýšenie výživného nepodložila dôveryhodnými dôkazmi.
Otec pritom na základe dohody s matkou podľa svojich možností a schopností prispieval na výživu
maloletého F. sumou 60,00 Eur, teda vyššou sumou než bola súdom pôvodne určená. Zároveň potvrdil,
že výživné za mesiace január až apríl 2015 uhradil matke až v mesiaci apríl 2015 vo výške 172,00 Eur; za
mesiace jún až september 2015 však výživné zaplatil. S prihliadnutím na vek dieťaťa otec prejavil ochotu
prispievať na jeho výživu sumou 90,00 Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Tento jeho
návrh vychádza zo situácie, v ktorej sa v súčasnosti nachádza. Pokiaľ súd túto situáciu neakceptoval,
považuje otec jeho postup za nesprávny, a to aj z toho dôvodu, že na strane matky došlo oproti minulému
obdobiu k zvýšeniu príjmu. Otec tiež ku svojmu opravnému prostriedku pripojil i potvrdenie o tom, že má
pseudocystu pankreasu a v roku 2014 bol hospitalizovaný na akútnu pankreatitídu.

12. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil.
Konštatovala, že v čase posledného určenia výživného (t.j. dňa 15.02.2005) mal maloletý F. 2 roky
a 7 mesiacov. V mesiaci jún 2016 bude mať však 14 rokov. Výdavky súvisiace so starostlivosťou
o maloletého syna od toho času výrazne stúpli. Práve túto skutočnosť matka považuje za závažnú
zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa. Výdavky spojené so starostlivosťou o syna matka
zdokladovala prvoinštančnému súdu v priebehu konania. V prílohe svojho podania zaslala súdu i doklad
o výške svojho príjmu za obdobie od mesiaca január 2016 až marec 2016. Vyplýva z neho,
že u nej nedošlo k podstatnému zvýšeniu príjmu (tento dosahuje cca 458,15 Eur mesačne netto).
Potvrdila, že otec jej od nástupu maloletého do 1. ročníka základnej školy prispieva na jeho výživu
sumou 60,00 Eur mesačne. Tieto platby výživného na syna jej otec zasiela nepravidelne. V súčasnosti
má matka zvýšené výdavky na maloletého, nakoľko v mesiaci máj bude mať sviatosť birmovania. Syn
má zdravotné problémy so zubami. Aktívne sa venuje futbalu. Výdavky na neho sa zvýšili aj v súvislosti
s návštevou školy. Pokiaľ otec poukazuje na lekársky nález zo dňa 08.11.2015, matka uvidla, že vtedy
bol v doprovode polície ošetrení so záverom dyspetický sy po abuse alkoholu. Z toho vyplýva,
že jeho zdravotné ťažkosti zrejme súvisia s nadmerným užívaním alkoholu. Otec tvrdí, že práve kvôli
zdravotným problémom si nemôže nájsť hocijakú prácu. Tieto si však spôsobil sám. Podľa informácii
matky, otec stále vo zvýšenej miere požíva alkohol. Pokiaľ má peniaze na alkohol, mal by mať peniaze
aj na výživu svojho syna. Matka nemala záujem tieto veci prezentovať pred súdom v prvoinštančnom
konaní. Teraz však primárne bráni záujem svojho maloletého dieťaťa. Zdôraznila, že otec sa so synom
vôbec nestretáva a ničím mu neprispieva nad rámec výživného.

13. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť.
Podľa jeho názoru návrh matky je opodstatnený, keďže naposledy bolo o výživnom na maloletého
F. rozhodnuté pred viac ako 11 rokmi. Dieťa je žiakom 8. ročníka základnej školy a s jeho vekom sa
podstatne zvýšili aj výdavky na jeho výživu.

14. Otec sa k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka písomne nevyjadril,



15. Matka sa k vyjadreniu kolízneho opatrenia nevyjadrila.

16. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky nepodal ďalšie vyjadrenie.

17. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu
v rozsahu vymedzenom v ust. § 212 ods. 2 písm. a), b) O.s.p. a po preskúmaní
ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.)
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a návrh matky na zvýšenie výživného aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd
podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

19. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí
samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme
nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v
predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osoby výživou
povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z
hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých
okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa
výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

20. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane
rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene
výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného
súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti
dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery
účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

21. Tak ako správne konštatoval vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie
výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo výživné na maloletého F. určované pred 11 rokmi.
Aktuálne je F. vo veku 14 rokov a navštevuje 8. ročník základnej školy. Nepochybne výdavky súvisiace so
starostlivosťou o dieťa za toto obdobie podstatne stúpli. Jedná sa teda o takú podstatnú zmenu pomerov
na strane maloletého dieťaťa, ktorú je povinný súd pri rozhodovaní o výške výživného zohľadniť. Zároveň
pri zmene pomerov je súd ex lege povinný prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Okrem toho
je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému F. plní
aj výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jeho bytovej potreby. Otec sa dieťaťom vôbec
nekontaktuje. Na základe dohody s matkou jej otec uhrádza výživné na maloletého F. vo
výške 60,00 Eur mesačne, a aj to nepravidelne. Žiadne iné plnenia otec synovi neposkytuje.

22. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd
postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha
povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná
tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) súd neprihliada len na jeho skutočné
príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov,
teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností
(vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na
trhu práce a pod.). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,



ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového
prospechu. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Z dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom nevyplýva otcom tvrdená skutočnosť, že
mu zdravotný stav nedovoľuje sa zamestnať a že v dôsledku toho má obmedzenú možnosť výberu
zamestnania. Tato skutočnosť nevyplýva ani z potvrdení, ktoré priložil ku svojmu opravnému prostriedku.
Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že otec ním tvrdené zdravotné
problémy, ktoré by mu bránili uplatniť sa na trhu práce v konaní nepreukázal. Žiada sa pripomenúť,
že ani Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Námestovo by otca nevyradil zo zoznamu uchádzačov
o zamestnanie pre nespoluprácu, ak by aj otec odmietol ponúkanú pozíciu v ním vyučenom odbore
kuchár, samozrejme za situácie, že by preukázal, že jeho zdravotný stav mu nedovoľuje
toto povolanie vykonávať. Za danej situácie súd na tvrdenia otca o obmedzenej možnosti výberu
zamestnania zo zdravotných dôvodov neprihliadal. Keďže otec je v produktívnom veku, v záujme
zabezpečenia výživy svojho maloletého dieťaťa je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si
dostatočný príjem z pracovného či obdobného pomeru. Nemožno akceptovať stav, že otec sa nesnaží
zamestnať, prípadne venovať sa živnosti a ako nezamestnaný odmietol ponuku úradu práce zamestnať
sa vo vyučenom odbore kuchár, čím sa sám pripravil o možný zdroj príjmu, z ktorého by primárne
plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Tomu, že otec je schopný zamestnať sa
nasvedčuje aj fakt, že si zarába prácou v zahraničí.
24. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že matke sa od posledného určenia výživného zvýšil príjem,
odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o zvýšení výživného na dieťa súd skúma zmenu pomerov
tak na strane oprávneného maloletého dieťaťa (t.j. zmenu v jeho odôvodnených potrebách), ktorá bola
v konaní nepochybne zistená, ako aj na strane povinného rodiča (v súdenej veci otca), najmä jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Argumentácia otca o zvýšení príjmu matky je preto bez právneho
významu.

25. Prvoinštančný súd teda postupoval správne, keď na základe zisteného skutkového stavu zvýšil
naposledy určené výživné na maloletého F. na sumu 120,00 Eur mesačne, ktoré zvýšené výživné
zodpovedá jednak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, jednak aktuálnym schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom otca. Správnym je preto aj výrok okresného súdu o zamietnutí
návrhu matky vo zvyšnej časti. Výška súdom priznaného zvýšeného výživného aktuálne dostatočným
spôsobom pokrýva odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a taktiež zodpovedá aj schopnostiam,
možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, t.j. otca.

26. Správne a v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine postupoval okresný súd aj pri určení
začiatku platenia zvýšeného výživného otca, keď o zvýšení výživného rozhodol odo dňa podania návrhu
matky na súd. Výrok rozsudku o zmene rozsudku, ktorým bolo pôvodne určené výživné na maloleté
dieťa zodpovedá ust. § 163 ods. 2 O.s.p. Prvoinštančný súd tiež správne vyčíslil v II. vete výroku aj
zameškané výživné otca na dieťa vzniknuté za obdobie od 01.06.2015 do 31.12.2015, ktoré s ohľadom
na výšku nedoplatku na dieťa uložil otcovi splácať v splátkach vo výške 100,00 Eur mesačne, spolu s
bežným výživnom pod následkom straty výhody splátok, ak sa otec dostane do omeškania s úhradou
čo i len jednej splátky (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

27. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia v jeho výroku o trovách
konania (veta IV. rozsudku), ktoré plne zodpovedá ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. aplikovaného súdom
prvého stupňa na prejednávanú vec.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané pred 01.07.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, čomu zodpovedá i procesný postup a rozhodovanie odvolacieho súdu. K písomnému



vypracovaniu rozhodnutia však dochádza za účinnosti „nových“ procesných predpisov - zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
Vzhľadom k nie celkom jednoznačným prechodným ustanoveniam (osobitne § 470 ods. 1, ods. 2 veta
prvá CSP; § 395 ods. 1,2 CMP) odvolací súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku čiastočne
zohľadnil aj aktuálnu právnu úpravu; napr. uvedenie mien a priezvisk sudcov rozhodujúcich vo veci,
číslovanie odsekov odôvodnenia, poučenie o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o
náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní.

31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu n i e j e prípustné odvolanie.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.