{"guid": "ee9e8fe0-a3ff-4d55-b4eb-1aa57a2b43db:b3e1f0ef-45a4-49b1-a263-1453cdfd653a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7613205976.2", "spisova_znacka": "5Co/177/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/177/2016 z 22. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 22. februára 2017, sp. zn. 5Co/177/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7613205976.2", "identifikacne_cislo": "7613205976", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2017-02-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3e1f0ef-45a4-49b1-a263-1453cdfd653a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7613205976.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7613205976.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7613205976.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/177/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205976
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613205976.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o., Praha 1, Nové
Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 26 429 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko, s.
r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému H. N., S.. XX.X.XXXX, M. XXX, o
zaplatenie 591,59 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 6C/259/2013-95 z 22.2.2016 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.
Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom zamietol žalobu a trovy nepriznal a v časti zmenkového
úroku 0,19 % denne zastavil konanie.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo žalobca žiadal návrhom na uplatnenie pohľadávky, podaným
uňho podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) a čím ho
odôvodnil že podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia bolo zaslané žalovanej tlačivo C na odpoveď. Žalobca
namietal jeho procesný postup, ktorým vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu, že mal povinnosť
rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť. V tejto
súvislosti poukázal na čl. 5 ods. 1 Nariadenia, z ktorého nevyplýva jeho povinnosť v prípade ak považuje
za potrebné nariadenie ústneho pojednávania o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť
a rozhodnutie odôvodniť je povinný podľa uvedeného čl. tretej a štvrtej vety v prípade odmietnutia
žiadosti niektorej zo strán o nariadenie ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.
Citoval znenie čl. 17 VPPÚ, obsahujúceho Dohodu o vyplnení zmenky č.l. 3) a z nej je zrejmé, že
pod č. zmluvy 705300157 išlo o zmenku z 10.11.2009 na zmenkovú sumu 670,59 €, vystavenú pre
Pohotovosť, s.r.o. a podpísanú v Spišskej Novej Vsi. V danej veci neposudzoval zmenku predloženú
žalobcom z hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale podľa Zmenkového a šekového
zák. Pre nárok uplatnený na základe uvedeného zák. stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená
žalobcom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zák. zmenkového a
šekového. Je zrejme, že v danej veci zmenka bola prevedená predchodkyňou žalobcu Pohotovosť
na žalobcu, ktorý ako jej nový majiteľ nadobudol všetky práva zo zmenky. Posudzovanie prípadného
základného vzťahu medzi predchodkyňou žalobcu Pohotovosť a žalovanou, by bolo možné len vtedy,
ak by žalovaná vzniesla voči žalobcovi ako novému majiteľovi zmenky námietky, že pri nadobúdaní
zmenky tento konal vedome v zlej viere a na škodu žalovanej, čo by žalovaná musela v konaní aj
preukázať. Zlou vierou sú najmä tie prípady, kedy majiteľ nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku,
pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne, príp. že



ju nadobudol len preto, aby zbavil žalovanú ako dlžníčku možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi,
remitentovi kauzálne námietky. V predmetnej veci zo strany žalovanej žiadne takéto výhrady, resp.
námietky uplatnené neboli. O. i. poukázal na exekučný spis a v ňom nachádzajúci sa rozhodcovský
rozsudok (vec 10Er/106/2011), pričom pri zabezpečovacej zmenke, pri vyplnení zmenky bolo možné na
tieto nároky od veriteľa požadovať maximum 30 % poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd dôvodil, že
účelom úroku je viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného
plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie
je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno
hovoriť už o úžere. Preto mal za to, že žalobcom uplatnený zmenkový úrok je v  rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 O. z. a teda podľa § 39 O. z. je neplatný. Preto aj žalobu v časti požadovaného zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zamietol. Citoval znenie § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v
konaní neúspešný čo do priznanej zmenkovej istiny a neúspech mal v časti nepriznaného zmenkového
úroku 0,25% denne z dlžnej sumy. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len NS SR) 1Cdo/1/2004, podľa ktorého procesný úspech a neúspech pri pohľadávke nemožno
v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za rozhodujúci. Podľa
§ 142 ods. 2 O. s. p., žalobca mal neúspech čo do priznania zmenkového úroku.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. §205 ods.2 písm. b) O.s.p.); že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (ust. § 205 ods.2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. §221 ods. 1 písm. f) O.s.p.); a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. §205 ods.2 písm. 1) Os.p.).

4. O. i. uviedol, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu
zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa.
Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý niej e
možné ničím iným nahradiť. Odporca mohol na základe čl.5 ods.3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky
voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,
aby postupom podľa ust. §120 ods.l veta práva in fíne OSP vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak
tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania
ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

5. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Navrhovateľ
je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ\") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. Poukázali aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000
(uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) podľa ktorého: „Sménka je v právni
teórii obvykle definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za predpokladu splnení pfísných
formálních náležitostí vzniká pŕímý, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek určité osoby zaplatit
majiteli sménky v určitém místé a čase stanovenou penežitou částku.\" V okolnostiach rozhodnutia
prvostupňového súdu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku
zaplatiť. Nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok
obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok odporcu zaplatiť aj zmenkový úrok je
tade platný a má byť priznaný v súdnom konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak odporca
žiadne námietky voči uplatnenej zmenke reformuloval.

6. Prvostupňový súd však zamietol celý zmenkový úrok, a teda nepochybne zamietol aj platnú časť
uplatneného nároku na zmenkový úrok, ktorý sa dobrým mravom neprieči.

7. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych námietok je tetiž možné vykonať
výlučne len za predpokladu, že odporca v lehote do 30 dni po doručení tlačiva u návrhu na uplatnenie
pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II.
Vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek



iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly
Nariadenia ďalšie dôkazy by mohol tak navrhovateľ, ako aj odporca predkladať v priebehu celého
prvostupňového konania. Pokiaľ však samotná odpoveď odporcu k podanému návrhu na uplatnenie
pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu odporcovi, musí súd vydať
rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo veci samej. S poukazom na uvedenú
argumentáciu žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
22.2.2016, sp.zn.: 6C 259-2013, tak že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 38,18 € bez DPH za podané odvolanie
a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH.

8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP. a potvrdil rozsudok
podľa § 387 CSP ako vecne správny, predtým rozsudok zrušený uznesením sp. zn. 5Co/508/2014 z
29.9.2015.

9. Na zmenke (fotokópia na č.l. 5) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, preto žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu). Výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák. č. 258/01 Z. z.  v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods. 6, 7 cit. zák. č. 258/01 Z. z. (zmenka podpísaná ešte pre
Pohotovosť, s.r.o.).

10. Uvedený záver je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393 ods. 3 CSP)
formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho
kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom
zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č.93/2015 v Zbierke stanovísk NS a
súdov SR 8/2015.

11. Podľa § 396 ods. 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

12. Podľa ods. 2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

13. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Žalobca nemal v konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná žiadne
trovy neuplatnila.

16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať



pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/259/2013", "guid": "62eadc52-7476-48b6-a5b6-2105cd5d9522:86d55624-4f9e-44fe-b7ae-6807fcd33b0f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}