Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/136/2017 z 11. 12. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2017, sp. zn. 13Cob/136/2017, ECLI:SK:KSZA:2017:5814201617.1 Krajský súd Žilina | 13Cob/136/2017 | ECLI:SK:KSZA:2017:5814201617.1 | 2017-12-11 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 380 ods. 1 CSP, § 396 ods. 3 CSP, § 391 ods. 3 CSP, § 391 ods. 2 CSP, § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 379 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b490410e-181f-46db-a3fe-5c90bd732160 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5814201617.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/136/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814201617
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814201617.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a
členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Zásah 7, s.r.o.,
so sídlom Jesenského 33, 972 01 Bojnice, IČO: 36 321 885, zastúpeného zástupcom LEGAL POINT
s.r.o., so sídlom Nemocničná 979, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti žalovanému: HERN
s.r.o., so sídlom Kliňanská 564, 029 01 Námestovo, IČO: 36 381 047, zastúpenému zástupcom Karkó
s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o zaplatenie
8.400 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
2Cb/22/2014-131 zo dňa 30. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 2Cb/22/2014-131 zo dňa 30. januára 2017 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 8.400
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 20.12.2013 do zaplatenia, a to do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I/). O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II/). Okresný súd v odôvodnení po
vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 261 ods. 1, 8, § 269 ods. 2, § 768k ods. 2 Obchodného
zákonníka, ako aj ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, 2, § 216 ods. 1, § 217 ods. 1 CSP dospel k
názoru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť. Okresný súd mal za to, že nárok žalobcu nebol medzi
sporovými stranami sporný a vyplýval z listinných dokladov. Opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky
žalobcu bola uznaná aj samotný žalovaným, keď v písomnostiach žalovaný vzniesol zápočet voči
pohľadávke žalobcu. Pohľadávka žalobcu vyplývala zo vzájomnej dohody sporových strán o ukončení
zmluvy č. S-071114/01-001 k 30.11.2013, ktorou sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi mimoriadnu
splátku vo výške 7.000 Eur bez DPH. Túto splátku žalobca fakturoval faktúrou č. OFs 130321 zo dňa
28.11.2013 na sumu 8.400 Eur, splatnou 19.12.2013. Okresný súd riešil v sporovom konaní to, či
žalovaný opodstatnene započítal vzniknutú škodu s pohľadávkou žalobcu. Okresný súd pri posudzovaní
pohľadávky uplatnenej žalovaným na započítanie s pohľadávkou žalobcu poukázal na ust. § 373
Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie vyjadril, že Obchodný zákonník v § 373 až v § 386
upravuje náhradu škody len za porušenie povinnosti zo záväzkových vzťahov upravených Obchodným
zákonníkom. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka
sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody. Všetky tieto predpoklady majú objektívnu povahu. Existenciu všetkých troch
predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Z hľadiska ust. § 373 Obchodného zákonníka
je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany alebo nie, teda pri objektívnej
zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v
peniazoch, pričom ide o skutočnú škodu, spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného, prípadne o



ušlý zisk, čo predstavuje ujmu v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného. Príčinná súvislosť
znamená, že medzi porušením povinnosti a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku.

2. Žalovaný v konaní pred okresným súdom argumentoval porušením povinností žalobcom, ktoré mu
vyplývali zo zmluvy o komplexnom zabezpečení strážnej služby č. S-071114/01-001, podľa ktorej bol
žalobca povinný vykonávať fyzickú ochranu majetku objednávateľa u jednotlivých objektov podľa ich
umiestnenia v rámci areálu žalovaného, vykonávať strážnu službu pochôdzkovým spôsobom, strážnu
službu vykonávať nepretržite, vrátane dní pracovného voľna, pokoja a štátom uznaných sviatkov, v noci
a dňoch pracovného pokoja zabezpečovať kontroly objektov v areáli žalovaného z hľadiska ochrany
majetku žalovaného a vykonávať prevencie, zabezpečovať kontrolu osôb a vozidiel. To bol dôsledok
toho, podľa názoru žalovaného, že mu vznikla škoda na majetku vo výške 10.584 Eur od mesiaca
11/2012 do 09.05.2013, keď boli z jeho areálu odcudzené hnuteľné veci.

3. Okresný súd poukázal na to, že v priebehu konania žalovaný predložil súdu ako dôkaz porušenia
povinnosti pracovníkmi žalobcu aj CD nahrávku, kde sú 4 zábery, a to zo dňa 13.04.2013 v trvaní
1,09 min., zo dňa 21.04.2013 okolo 20.00 hod. v trvaní 12,58 min., dňa 21.04.2013 okolo 22.28 hod.
v trvaní 8,20 min., zo dňa 28.04.2013 v trvaní 19,16 min., keď na uvedených záberoch je záznam
zakrývania vchodovej kamery pri výstupe z areálu žalovaného pracovníkmi žalobcu. No i napriek tomu
sa okresný súd nestotožnil s tak širokým rozsahom zodpovednosti žalobcu, ako to predkladal okresnému
súdu žalovaný. Žalovaný okrem 4 záznamov na CD nepredložil žiaden iný dôkaz o porušení povinnosti
žalobcu v súvislosti so strážením jeho objektov, ba naopak, vypočutý svedok v konaní, ktorý v mene
žalovaného uzatváral aj zmluvu so žalobcom, hodnotil kladne spoluprácu so žalobcom pri ochrane
majetku žalovaného. Uvedený svedok aj pripustil možnosť vyvezenia materiálu z areálu bez príslušného
schválenia, a to v prípade, že taký materiál bol naložený pri inom a vo väčšom množstve povolenom
vývoze materiálu, čo bolo pre strážnu službu ťažko zistiteľné, resp. nemala možnosť tohto zistenia
pri vývoze nebezpečného materiálu, ktorý nepodliehal ich fyzickej kontrole. Za takej situácie okresný
súd potom dospel k záveru, že zo strany samotného žalovaného neboli urobené patričné opatrenia
na zabezpečenie svojho majetku (evidencia vnútropodnikového obehu tovaru a materiálu, hmotná
zodpovednosť jednotlivých pracovníkov, zverenie veci na výkon práce a pod. a následná inventarizácia),
čo samotným zamestnancom žalovaného dávalo možnosti na nekalú činnosť s jeho majetkom, a to
prípadne aj na vývoz pri materiáli, ktorého vývoz bol evidenčne povolený, resp. schválený. Okresný súd
uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu a
jednotlivými prípadmi vzniku škody.

4. V ďalšom okresný súd prijal záver, že neprichádza do úvahy zodpovednosť ani za škodu podľa ust. §
420 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo preukázané, že by niektorý z pracovníkov žalobcu porušil
nejakú povinnosť, resp. sa dopustil protiprávneho konania v rámci činnosti pre žalobcu. Pretože nárok
žalobcu nebol sporný a po zistení, že neboli preukázané náležitosti pre zodpovednosť žalobcu za škodu,
ktorú žalovaný započítal jednostranným úkonom voči uplatnenej pohľadávke žalobu, potom okresný súd
priznal žalobcovi istinu 8.400 Eur, ako aj zákonný úrok z omeškania z tejto istiny, a to vo výške 8,25 %
ročne od 20.12.2013, čo bol prvý deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. OFs130321 zo dňa 28.11.2013
(čl. 10), a to až do zaplatenia.

5. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Z dôvodu úspechu žalobcu bolo rozhodnuté, že tento má nárok v celom rozsahu
na náhradu trov súdneho konania, o výške ktorého nároku bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žiadal rozsudok okresného
súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvody odvolania žalovaný uviedol poukaz na ust. § 365 ods. 1
písm. e), f), h) CSP. Žalovaný uviedol, že prijaté závery okresného súdu sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že žalobca pri výkone strážnej služby prostredníctvom svojich zamestnancov porušil
svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o komplexnom zabezpečení strážnej služby č. S-071114/01-001
zo dňa 21.12.2007, pretože títo nielenže nevykonávali ochranu majetku žalovaného, ale sa priamo
na odcudzovaní hnuteľných vecí z areálu žalovaného podieľali, a to v kooperácii s ďalšími osobami.
Práve z dôvodu hrubého porušenia povinností zo strany zamestnancov žalobcu došlo v období od



mesiaca november 2012 do 09.05.2013 k odcudzeniu majetku z areálu žalovaného tak, ako to vyplynulo
z uznesenia OR PZ Dolný Kubín zo dňa 05.03.2014, sp. zn. ČVS:ORP-250/OVK-DK-2013. Žalovaný
poukázal na kamerové záznamy, ktoré boli prehrané na pojednávaní konanom dňa 30.01.2017, z
ktorých vyplynulo, že zamestnanci žalobcu opakovane zakrývali v ranných a večerných hodinách
bezpečnostné kamery pri vchode do areálu žalovaného, pričom práve počas doby prekrytia kamier
vchádzali a odchádzali z areálu žalovaného rôzne nákladné vozidlá, ktorých príchod a odchod nebol
vôbec zamestnancami žalobcu evidovaný, čo bolo v rozpore s povinnosťami v zmysle uzavretej zmluvy a
dochádzalo k odcudzeniu vecí z areálu žalovaného, ktoré boli odvážané. Nie je na mieste argumentácia
okresného súdu v tom, že žalovaný nepredložil v konaní žiadny iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení,
pretože bol uskutočnený návrh na pripojenie vyšetrovacích spisov OR PZ Dolný Kubín, sp. zn. ORP-250/
OVK-DK-2013, sp. zn. ORP-380/OVK-DK-2013 a sp. zn. ORP-108/1-VYS-DK-2014. Trestné konania
boli vedené práve z dôvodu odcudzenia majetku žalovaného z jeho areálu, pričom na odcudzovaní
tohto majetku sa či už priamo alebo formou kooperácie podieľali aj zamestnanci žalobcu. Okresným
súdom bol pripojený aj trestný spis Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/124/2013, v ktorom dokonca
boli zamestnanci žalobcu - G. O. a O. G., právoplatne uznaní za vinných z trestného činu krádeže
podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva, keď títo zamestnanci
žalobcu počas výkonu strážnej služby umožnili za odplatu iným osobám vstup do areálu žalovaného,
pričom zároveň zakryli bezpečnostnú kameru pri vstupnej bráne, a to za účelom krádeže kovovej
platne. Vo vyšetrovacom spise, ktorý je vedený Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Dolnom
Kubíne, sp. zn. ČVS: ORP-250/OVK-DK-2013, je vykonaný výsluch nielen zamestnancov žalobcu, ktorí
vykonávali strážnu službu v areáli žalovaného, ale aj ďalších osôb, z ktorých výsluchov vyplýva záver
o úmyselnom porušovaní povinností strážnej služby, ako aj o priamom podieľaní sa na krádežiach zo
strany zamestnancov žalobcu.

7. Žalovaný poukázal na zápisnicu o výsluchu svedka Ing. S. K., ktorý bol vykonaný dňa 14.05.2013.
V súvislosti s uznesením OR PZ DK zo dňa 12.07.2013 - v priebehu vyšetrovania bolo zistené, že G.
O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, J. ako aj O. G., nar. XX.XX.XXXX (obaja zamestnanci
žalobcu, ktorí vykonávali v areáli žalovaného strážnu službu) v spolupráci s ďalšími osobami odcudzili
dňa 21.04.2013 v čase od 20:00 hod. do 21:00 hod. zo stráženého areálu žalovaného rysovaciu dosku o
hmotnosti 4.200 kg, naložili ju na motorové vozidlo a následne ju odviezli a predali v zberných surovinách.
Žalovaný poukázal na zápisnicu o výsluchu svedka Ing. S. K., ktorý bol vykonaný dňa 05.06.2013, dňa
06.09.2013, na postup žalovaného v trestnom konaní, v ktorom si uplatnil ako poškodený škodu vo výške
10.584 Eur, čo predstavuje hodnotu odcudzených veci patriacich žalovanému. Žalovaný zdôraznil, že
do náplne práce p. O. patrila fyzická ochrana areálu žalovaného, ktorý je oplotený, pričom do tohto
areálu je len jedna vstupná brána pre osoby ako aj vozidlá. Na pokyn p. G. p. O. vpustil do areálu a z
areálu žalovaného niekoľko nákladných vozidiel bez kontroly a evidencie (vrátane kamiónu), pričom pri
vstupe a výstupe týchto vozidiel p. O. zakrýval bezpečnostnú kameru. V ďalšej časti odvolania žalovaný
poukázal na Zápisnicu o výsluchu svedka G. O. zo dňa 26.11.2013, Zápisnicu o výsluchu svedka O.
G. ako zamestnanca žalobcu, ktorý bol vykonaný dňa 06.06.2013, Zápisnicu o výsluchu svedka V. G.
ako zamestnanca žalovaného, ktorý bol vykonaný dňa 06.06.2013, Zápisnicu o výsluchu svedka V. G. -
zamestnanca žalovaného, ktorý bol vykonaný dňa 20.09.2013 a dňa 20.11.2013, Zápisnicu o výsluchu
svedka Z. H., zo dňa 10.06.2013, Zápisnicu o výsluchu svedka V. V., ktorý výsluch bol vykonaný dňa
07.06.2016, Zápisnicu o výsluchu svedka H. S. ako výrobného riaditeľa žalovaného, ktorý výsluch bol
vykonaný dňa 14.08.2013, Zápisnicu o výsluchu svedka S. K., šoféra vysokozdvižného vozíka, ktorý
pracoval u žalovaného, ktorý bol vykonaný dňa 20.11.2013. Z výsluchov týchto svedkov jednoznačne
vyplýva, že zamestnanci žalobcu nielenže vedome a úmyselne porušovali všetky svoje povinnosti pri
strážení majetku žalovaného, ale na odcudzovaní vecí sa aj priamo podieľali. Rovnako tak zamestnanci
žalobcu za finančnú a inú odmenu neoprávnene púšťali do a z areálu žalovaného nákladné vozidlá bez
kontroly a evidencie, pričom v takýchto prípadoch zakrývali bezpečnostnú kameru pri vchode do areálu.

8. Žalovaný zdôraznil, že vzhľadom k uvedenému potom sú závery súdu prvej inštancie, že v konaní
nebolo preukázané akékoľvek porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, resp. že v konaní
nebolo preukázané akékoľvek porušenie povinností, príp. protiprávne konanie zamestnancov žalobcu,
ako zjavne nesprávne, ktoré sú v úplnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovanému nebolo
zrejmé, ako mohol súd prvej inštancie z výsluchu Ing. S. K. vyvodiť záver, že Ing. K. hodnotil kladne
spoluprácu so žalobcom pri ochrane majetku žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že jeho areál je kompletne
oplotený, pričom odcudzené veci mohli byť vzhľadom na ich hmotnosť vyvezené z areálu len cez
vstupnú bránu prostredníctvom nákladných vozidiel, ktoré skutočnosti vyplývajú z výpovede Ing. K..



Za účelom zabezpečenia svojho majetku žalovaný navyše zabezpečil stráženie areálu profesionálnou
bezpečnostnou službou - žalobcom, ako aj kamerovým systémom. Aké iné bezpečnostné opatrenia
na ochranu svojho majetku mal ešte vykonať žalovaný, keď práve samotní zamestnanci žalobcu,
ktorí mali majetok žalovaného strážiť, riadne neviedli evidenciu vozidiel, nekontrolovali vozidlá a ich
náklad, zakrývali bezpečnostné kamery a navyše sa priamo podieľali na krádežiach. Vzhľadom k
uvedenému sa žalovanému javia závery súdu prvej inštancie ako nesprávne. Žalovaný mal za to,
že v konaní bolo preukázané hrubé porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, resp. jeho
zamestnancov, žalovaný špecifikoval veci, ktoré mu boli odcudzené v priamej súvislosti s porušením
zmluvných povinností zo strany žalobcu, resp. jeho zamestnancov v zmysle vyjadrenia žalovaného zo
dňa 04.10.2016, žalovaný preukázal výšku škody, ktorá mu bola spôsobená v príčinnej súvislosti s
porušením zmluvných povinností zo strany žalobcu, resp. jeho zamestnancov, pričom ak by mal okresný
súd za to, že žalovaný nemal výšku škody relevantným spôsobom ustálenú, bolo navrhnuté znalecké
dokazovanie, čo však okresný súd zamietol. K zániku pohľadávky žalobcu došlo ešte pred vyvolaním
súdneho sporu z dôvodu jednostranného zápočtu, ktorým žalovaný započítal na žalobcovu pohľadávku
svoju pohľadávku z titulu nároku na náhradu škody.

9. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 18.04.2017.
Zdôraznil, že žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové okolnosti. Žalovaný nemôže náhradu škody
preukázať formou obsahu vyšetrovacích spisov, čo vyplýva zo samotnej podstaty právneho inštitútu -
náhrady škody, pri ktorom zákon vyžaduje splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu.
Žalovanému je zrejmé, že existuje široký okruh osôb, ktoré sa mohli podieľať na odcudzovaní vecí z jeho
areálu, aj napriek tomu tvrdenie o porušení povinnosti v maximálnej miere aplikuje výlučne na žalobcu,
resp. jeho zamestnancov. Z trestného spisu Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/124/2013 bolo
zrejmé, že predmetný skutok bol spáchaný za spoluúčasti aj iných osôb, okrem iného aj pracovníkov
samotného žalovaného. Tvrdenia žalovaného o tom, že dochádzalo k úmyselnému porušovaniu
povinnosti strážnej služby, ako aj o priamom podieľaní sa na krádežiach zo strany zamestnancov
žalobcu, sú extrémne generalizované a nie sú vôbec konkrétne preukázané. Dôkazom toho je i tá
skutočnosť, že trestné činy, ktoré boli predmetom trestných konaní, na ktoré poukazuje žalovaný, neboli
objasnené a vyšetrené. Argument žalovaného, že jeho areál bol kompletne oplotený, je bez významu,
keď z dôkazu, ktorý bol predložený zo strany žalobcu, bolo preukázané, že pri plote žalovaného
bola postavená konštrukcia prevyšujúca oplotenie smerom do areálu zberných surovín. Sám Ing.
K. sa vyjadril, že prichádza do úvahy aj možnosť, aby bol z areálu vyvezený tovar spôsobom, že
si to nemusela SBS všimnúť. Boli predložené dôkazy, z ktorých vyplynulo, že pracovníci zo strany
žalovaného mali v areáli postavenú konštrukciu prevyšujúcu oplotenie smerom do areálu zberných
surovín. Žalobca viackrát navrhoval žalovanému riešenie, ako predchádzať škodám a súčasne ho
upozorňoval na interné nedostatky, napr. neuzamknuté sklady a pod.. I napriek navrhovaným opatreniam
žalovaný tieto neuviedol do praxe. V konaní pred okresným súdom nebolo preukázané hrubé porušenie
zmluvných povinností zo strany žalobcu, resp. jeho zamestnancov. Pokiaľ aj žalovaný urobil zoznam
vecí, ktoré mu údajne mali byť odcudzené, nebolo preukázané žalovaným, že tú - ktorú vec mu odcudzil
pracovník žalobcu. Žalovaný nepreukázal výšku škody, a preto nemohla pohľadávka žalobcu zaniknúť
započítaním škody uplatnenej žalovaným. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním
trov odvolacieho konania.

10. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.04.2017 zaslal vyjadrenie žalovaný podaním zo dňa 11.05.2017.
Pokiaľ žalobcovi nie je zrejmé, prečo si žalovaný uplatnil náhradu škody len voči nemu a nie aj
voči iným osobám, tak žalovaný poukázal na Zmluvu o komplexnom zabezpečení strážnej služby č.
S-071114/01-001 a na povinnosti, ktoré z nej pre žalobcu vyplývali (ďalej len „zmluva“). Bolo preukázané,
že žalobca prostredníctvom úmyselného konania svojich zamestnancov porušil všetky svoje povinnosti,
ktoré mu zo zmluvy vyplývali, a to opakovane (prekrývanie bezpečnostných kamier, vpúšťanie vozidiel
do a z areálu bez evidencie a kontroly za finančnú a inú odmenu, priame podieľanie sa na krádežiach).
Ak by zamestnanci žalobcu dodržiavali zmluvné povinnosti, tak by k vzniku škody na strane žalovaného
nedošlo. Ak je niekto zodpovedný za stráženie areálu a vecí, ktoré sa v ňom nachádzajú a túto
povinnosť si nielenže neplní, ale úmyselne ju porušuje a podieľa sa na krádežiach, tak musí za to znášať
zodpovednosť v podobe náhrady škody. Aj podľa kamerových záznamov a výpovedí zamestnancov
žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že k prekrývaniu kamier dochádzalo zo strany zamestnancov
žalobcu. I zo samotnej výpovede svedka Ing. K. vyplynulo, že žalobca si neplnil riadne svoje povinnosti
zo zmluvy, keďže počas trvania zmluvy dochádzalo k tomu, že zamestnanci žalobcu opakovane umožnili
vstup a výstup nákladných vozidiel z a do areálu žalovaného bez akejkoľvek kontroly a evidencie, čo bolo



v priamom rozpore s povinnosťami podľa uzavretej zmluvy. Žalovaný zdôraznil, že škodu si uplatňuje voči
žalobcovi v súvislosti s odcudzením vecí značnej hmotnosti, ktoré mohli byť odcudzené, resp. opustiť
areál žalovaného výlučne na nákladnom vozidle a cez vstupnú bránu, čo potvrdil aj samotný svedok
Ing. K.. Nie je žalovanému zrejmé, aké iné bezpečnostné opatrenia mal uskutočniť na ochranu svojho
majetku, keď práve samotní zamestnanci žalobcu, ktorí mali majetok žalovaného strážiť, neviedli riadne
evidenciu, nekontrolovali vozidlá a ich náklad a zakrývali bezpečnostné kamery, naviac, ak sa priamo na
týchto krádežiach podieľali. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude odvolaniu
žalovaného vyhovené.

11. K podaniu žalovaného zo dňa 11.05.2017 zaslal stanovisko žalobca v podaní zo dňa 10.07.2017.
Žalobca zdôraznil, že žalovaný absolútne ignoruje všetky ostatné fakty, ktoré sa podieľali na odcudzovaní
materiálu. Žalobca poukázal na to, že obrana žalovaného výlučne spočíva v tom, aby sa vyhol
plneniu zmluvných záväzkov. Žalobca zotrval na tom, aby v odvolacom konaní bol potvrdený rozsudok
okresného súdu.

12. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 20. júla 2017 stanovisko žalobcu k vyjadreniu
žalovaného, obsiahnuté v podaní zo dňa 10.07.2017 bolo podľa ust. § 374 ods. 3 CSP doručované
žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) postupom bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1
CSP a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. §
391 ods. 2 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

14. V zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval
v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní
zo dňa 29.03.2017 (č.l. 136 - 141 spisu). Základným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka
voči skutkovým a právnym záverom vysloveným okresným súdom v napadnutom rozsudku, keď
okresný súd podľa žalovaného dospel k nesprávnym zhodnoteniam pri posudzovaní kompenzačnej
námietky žalovaného, obsahom ktorej bola uplatnená pohľadávka žalovaného na náhradu škody
voči uplatnenému nároku žalobcu na zaplatenie sumy 8.400 Eur s príslušenstvom. Žalovaný mal
za to, že žaloba žalobcu mala byť zamietnutá z toho dôvodu, že pohľadávka žalobcu o zaplatenie
8.400 Eur s príslušenstvom zanikla z titulu uplatnenej pohľadávky žalovaného na započítanie, a to
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody, ktorá žalovanému mala vzniknúť v dôsledku
porušenia zmluvných povinností žalobcu, t.j. nevykonávania strážnej služby riadnym spôsobom, a
to porušením zmluvných povinností podľa uzavretej zmluvy o komplexnom zabezpečení strážnej
služby č. S-071114/01-001 zo dňa 21.12.2017 a dodatku č. 1, dodatku č. 2 k tejto zmluve, ak
podľa dôkazov označených a predložených žalovaným priamo zamestnanci žalobcu sa podieľali na
odcudzovaní hnuteľných vecí z areálu žalovaného, ako to vyplynulo z uznesenia OR PZ Dolný Kubín
zo dňa 05.03.2014 sp. zn. ČVS: ORP-250/OVK-DK-2013 v spojení s vyšetrovacím spisom k tomuto
uzneseniu, ako aj na základe vyšetrovacieho spisu sp. zn. ORP-380/OVK-DK-2013, sp. zn. ORP-187/1-
VYS-DK-2014. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že podľa vykonaných dôkazov, výpovedí svedkov v
zmysle jednotlivých vyšetrovacích spisov, ako aj trestného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn.
6T/124/2013 bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu, resp. medzi
porušením zmluvných povinností žalobcu a vzniknutou škodou. V súvislosti s uplatnením nároku
žalovaným na náhradu škody formou jednostranného zápočtu žalovaný poukázal na svoje dve podania
zo dňa 27.01.2014 (č.l. 29 spisu) a jednostranný zápočet obsiahnutý v podaní žalovaného zo dňa
16.01.2014 (č.l. 30 spisu). Žalovaný opätovne v odvolaní poukázal na to, že k škodovým udalostiam
z titulu porušenia zmluvných povinností žalobcom malo dochádzať od mesiaca november 2012 do
09.05.2013.

15. Okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že sa nestotožnil s
tak širokým rozsahom zodpovednosti žalobcu, ako to predkladal žalovaný, ako aj, že žalovaný v
konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tzv. protiprávnym konaním žalobcu a jednotlivými prípadmi
vzniku škody. Uvedené závery okresného súdu sú podľa názoru krajského súdu predčasné, pretože
boli prijaté bez toho, aby okresný súd vyhodnotil výpovede obsiahnuté vo vyšetrovacích spisoch,
ktoré ako dôkazy boli pripojené a vykonané, a to vyšetrovací spis sp. zn. ČVS: ORP-108/1-VYS-



DK-2014, sp. zn. ČVS: ORP-250/OVK-DK-2013, keď na tieto dôkazy poukazuje sám okresný súd v
odôvodnení svojho rozsudku pod odsekom č. 8, ak sa v rámci dokazovania okresný súd oboznámil
aj s pripojenými vyšetrovacími spismi v spojení so spisom súdu prvej inštancie sp. zn. 6T/124/2013
vo veci trestného stíhania voči obvineným G. O., nar. XXXX, bytom J., O. G., nar. XXXX, bytom
V., V. V., nar. XXXX, bytom J., V. G., nar. XXXX, bytom J., Z. H., nar. XXXX, bytom J., keď v
predmetnej veci bol vydaný trestný rozkaz zo dňa 04.12.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
27.12.2013, s uznesením vyšetrovateľa OO PZ DK zo dňa 05.03.2014 o prerušení trestného stíhania
vo veci prečinu krádeže sp. zn. ČVS: ORP-250/OVK-DK-2013. Pokiaľ okresný súd podľa priebehu
konania vykonával dokazovanie aj pripojením vyšetrovacích spisov, tak bolo nevyhnutné, aby vyhodnotil
výpovede svedkov z týchto spisov, bez ktorého zhodnotenia nemohol dospieť k záveru, že žalovaný
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu a jednotlivými prípadmi vzniku
škody. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie,
ako aj obsiahnuté vo vyšetrovacích spisoch svedčia o jednom z právnych predpokladov uplatnenej
škody, a to porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu pri výkone zmluvných povinností, a to pri výkone
strážnej služby, v príčinnej súvislosti s ktorým porušením zmluvnej povinnosti dochádzalo ku škodovým
udalostiam na strane žalovaného, a to k odcudzovaniu vecí, nachádzajúcich sa v objekte žalovaného,
ktorý spadal pod výkon strážnej služby žalobcom v zmysle uzavretej zmluvy o komplexnom zabezpečení
strážnej služby č. S-071114/01-001 zo dňa 21.12.2007 (ďalej len „zmluva“) v spojení s dodatkami č. 1,
č. 2. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu za tým účelom, aby nedochádzalo
ku škodovým udalostiam na strane žalovaného, t.j. zmluvným výkonom strážnej služby zabezpečiť to,
aby sa veci v areáli žalovaného stráženého žalobcom nestali predmetom krádeže.

16. Pre založený zmluvný vzťah ako súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným potom
v prípade porušenia zmluvných záväzkov, ak dôjde k vzniku škody, je potrebné aplikovať ust. §
373 Obchodného zákonníka, ktorá škoda je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Princíp
objektívnej zodpovednosti za škodu, uzavretá zmluva medzi žalobcom a žalovaným, vymedzený
predmet zmluvných záväzkov žalobcu, vyúsťuje do zhodnotenia, že ak dochádzalo k odcudzovaniu
vecí nachádzajúcich sa v areáli žalovaného, ktorý tvoril predmet výkonu strážnej služby žalobcom, tak
je zrejmé aj z výsledkov doterajšieho dokazovania, že žalobca svoju zmluvnú povinnosť nevykonával
riadne, t.j. porušoval svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu vykonávať strážnu službu riadnym
spôsobom, aby nedochádzalo ku škodovým udalostiam na strane žalovaného.

17. Podľa čl. II. bodu 2.1. zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, žalobca sa zaviazal vykonávať ochranu
majetku žalovaného formou strážnej služby s nepretržitou pracovnou dobou v prospech žalovaného
a pri špecifikácii poskytovaných služieb v čl. III. bodu 3.1. zmluvy pri vymedzení strážnej služby
okrem iného sa žalobca zaviazal vykonávať strážnu službu nepretržite vrátane dní pracovného voľna,
pokoja a štátom uznaných sviatkov. Doterajšie dôkazy potvrdili to, že nie riadnym spôsobom bola
žalobcom vykonávaná strážna služba, ale aj to, že zamestnanci žalobcu sa podieľali na odcudzovaní
vecí z areálu žalovaného. Ak pri výkone strážnej služby žalobcom dochádzalo ku krádežiam, tak
z uvedeného vyplýva nie riadne plnenie si zmluvných povinností žalobcom a práve v súvislosti s
porušením riadneho plnenia zmluvných povinností žalobcom dochádzalo ku krádežiam vecí z objektu
žalovaného. Je potrebné opätovne zvýrazniť princíp objektívnej zodpovednosti, vyplývajúci z ust. § 373
Obchodného zákonníka pri nároku na náhradu škody, vo väzbe na rozsah predmetu zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným podľa čl. II., čl. III. - špecifikácie poskytovaných služieb, keď žalobca mal v noci
a v dňoch pracovného pokoja zabezpečovať kontroly objektov z hľadiska ochrany majetku žalovaného
ako objednávateľa a vykonávanie prevencie, kontrola osôb, vozidiel, zapínanie a vypínanie osvetlenia
v celom areáli objednávateľa - žalovaného, ktoré bolo ovládané z vrátnice. Ak s vykonávaním ochrany
majetku realizovanej formou strážnej služby s nepretržitou pracovnou dobou v prospech žalovaného ako
objednávateľa, t.j. s vykonávaním strážnej služby nepretržite, dochádzalo ku krádežiam vecí z areálu
žalovaného stráženom žalobcom, tak pri takomto zmluvne vymedzenom obsahu povinností žalobcom
bolo nevyhnutné konštatovať porušenie zmluvných povinností žalobcom v rovine nie riadneho výkonu
strážnej služby, následkom čoho dochádzalo ku škodovým udalostiam na strane žalovaného.

18. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa
ust. § 373 Obchodného zákonníka sú porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody,
príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Všetky uvedené
predpoklady majú objektívnu povahu. Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí
preukázať poškodený v danej sporovej veci žalovaný. Zodpovedná strana, t.j. žalobca, sa môže od



zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu, resp. porušeniu povinnosti došlo v
dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1 Obchodného zákonníka).

19. V súvislosti so záverom vyjadreným okresným súdom v odôvodnení rozsudku, že z výpovede
svedka, ktorý v mene žalovaného uzatváral zmluvu so žalobcom, mal mať hodnotenú kladne spoluprácu
so žalobcom pri ochrane majetku žalovaného, čo namietal žalovaný, sa krajský súd oboznámil so
Zápisnicou o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 30. januára 2017 a s výpoveďou svedka p.
S. K.. Z obsahu tejto svedeckej výpovede krajskému súdu nevyplynulo, že by svedok kladne hodnotil
spoluprácu so žalobcom pri ochrane majetku žalovaného. Svedok S. K. práve poukazoval na to,
že žalobca porušoval povinnosti pri výkone strážnej služby, keď prostredníctvom jeho zamestnancov
dochádzalo ku zakrývaniu kamier. Ďalej z výpovede p. S. K. vyplynulo, že u skladníkov bola hmotná
zodpovednosť.

20. Krajský súd poukazuje na to, že žalovaný k tomu, aby sa predchádzalo škodovým udalostiam,
uzavrel zmluvu o výkone strážnej služby so žalobcom, t.j. k predchádzaniu, resp. eliminovaniu škodových
udalostí, mala slúžiť práve činnosť žalobcu, a to riadny výkon strážnej služby žalobcom.

21. Okresný súd v rámci nového konania, na základe vyššie uvedených zhodnotení krajským súdom
vyhodnotí dôkazy, svedecké výpovede z vyšetrovacích spisov za zohľadnenia princípu objektívnej
zodpovednosti na strane žalobcu v prípade škodových udalostí. Doteraz vykonané dôkazy pred
okresným súdom svedčia príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej - záväzkovej povinnosti žalobcu
v zmysle uzavretej zmluvy so žalovaným a dôsledkom vzniku škody na strane žalovaného. Ako už bolo
vyjadrené krajským súdom v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie, existenciu všetkých troch právnych
predpokladov zodpovednosti za škodu musí preukázať žalovaný ako poškodený. V novom konaní pred
súdom prvej inštancie preto žalovaný má dôkaznú povinnosť k nároku škody uplatnenej na započítanie.
Žalovaný je povinný preukázať vznik škody ako takej, jej výšku. Žalovaný má dôkaznú povinnosť
vymedzenia škodovej udalosti, vo väzbe ku tej - ktorej (jednotlivo), aby sa viazalo preukázanie výšky
škody, majetkovej ujmy na strane žalovaného.

22. Podľa ust. § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má
súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Bude dôkaznou povinnosťou žalovaného, aby preukázal
škodu ako majetkovú ujmu a jej výšku, ktorá na jeho strane podľa tvrdení nastala a bola uplatnená v
rámci jednostranného právneho úkonu započítania. Nie je postačujúce, aby táto bola len rozpísaná,
ale je potrebné, aby sa k vzniku majetkovej ujmy - škody na strane žalovaného viazali dôkazy, pretože
v predmetnom sporovom konaní obrana žalovaného v tvrdení vzniku škody na jeho strane uplatnenej
jednostranným započítaním musí byť preukázaná. Krajský súd dodáva, že čo sa týka pojmu škody,
túto vo všeobecnosti je potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného.

23. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.



Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.