{"guid": "ee6bacfe-5a54-49cc-9070-4bcb8bbf8d15:cbe7ef49-dc6b-4eeb-b972-ffdbeb632dd5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8713209068.1", "spisova_znacka": "2CoP/4/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2CoP/4/2014 z 13. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. apríla 2014, sp. zn. 2CoP/4/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8713209068.1", "identifikacne_cislo": "8713209068", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2014-04-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbe7ef49-dc6b-4eeb-b972-ffdbeb632dd5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8713209068.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8713209068.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8713209068.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoP/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713209068
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713209068.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci mal. Q. T., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, za účasti matky D. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., Ul. L. O. č. XX a otca Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., B. XX, o zvýšenie výživného, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 17.12.2013 č.k. 14P 147/2013 - 48 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti tak, že zvyšuje výživné zo strany
otca pre mal. Q. T., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 70 Eur mesačne  na sumu 85 Eur mesačne od 1.1.2014,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho -ktorého mesiaca vopred k rukám matky, čím sa
mení rozsudok OS Poprad č.k. 15P/262/2010-16 zo dňa 22.9.2010.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné zo strany otca určené rozsudkom Okresného
súdu Poprad č.k. 15C 262/2010-16 z 22.09.2012 na mal. Q. T. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 100
Eur mesačne od 01.01.2014, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že v konaní Okresného súdu Poprad sp.
zn. 15P 262/2010 bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. Q. sumou 70 Eur mesačne. Matka vtedy
poberala opatrovateľský príspevok vo výške 236 Eur mesačne, otec dosahoval príjem 300 Eur mesačne.
Obaja iné vyživovacie povinnosti nemali. V súčasnosti zistil, že matka poberá opatrovateľský príspevok
o blízku osobu vo výške 241,14 Eur mesačne, otec je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 62,50 Eur mesačne
od 01.11.2013. Posledným zamestnávateľom otca bola Nemocnica M., a.s., kde bol zamestnaný od
01.07.2008 s príjmom v priemere 300 Eur mesačne, avšak pracovný pomer skončil dohodou 11.03.2013.
Súd prvého stupňa pri porovnaní týchto pomerov účastníkov zvýšil výživné na sumu 100 Eur mesačne,
ktorá podľa jeho názoru zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca. Uviedol, že nemohol zohľadniť
momentálnu príjmovú situáciu otca, keďže nie je pravdivé jeho tvrdenie, že pracoval u posledného
zamestnávateľa len na dohodu, riadne bol zamestnaný od 01.07.2008 a pracovný pomer ukončil
dohodou. Možno konštatovať, že sa sám vzdal výhodnejšieho zamestnania a teda i majetkového
prospechu. Synovi žiadne iné plnenie nad rámec výživného neplní, pričom výživné nepredstavuje len
výdavky na zabezpečenie stravovania a ošatenia, ale sú tu aj výdavky na úhradu energií za domácnosť,
v ktorej maloleté dieťa žije. Vzhľadom na počet detí, ktoré majú rodičia maloletého Q. spolu - celkovo 5
detí, s prihliadnutím na bežný rodičovský vzťah aj k dospelým deťom, súd prvého stupňa nezvýšil výživné



na požadovanú sumu v návrhu a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania účastníkov
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol
rozsudok zrušiť, vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby určené výživné bolo znížené. Podľa otca, výživné vo výške 70 Eur mesačne na žiada základnej
školy je postačujúce, možno povedať aj tak, že prevyšuje jeho potreby a zvýšenie výživného na sumu
100 Eur mesačne je podľa jeho názoru absolútne nedôvodné. Myslí si, že zvýšením výživného matka
sleduje získanie väčšieho množstva peňazí, ktoré môže aj sama využiť. Podľa jeho vedomia matka žije
v spoločnej domácnosti s viacerými osobami, ktoré sú už plnoleté, schopné sa samostatne živiť a mali
by matke prispievať na chod domácnosti. Zdôrazňuje, že na jeho strane došlo k podstatným zmenám v
jeho pomeroch, a to najmä k podstatnému zníženiu jeho príjmov, nakoľko stratil zamestnanie. Aj napriek
takto zníženým príjmom sa snažil a platil výživné na maloletého pravidelne a v plnej sume, čo bolo aj v
konaní zistené. Od 01.11.2013 poberá len dávku v nezamestnanosti 62,50 Eur mesačne, čo nepostačuje
ani na pokrytie výživného v sume 70 Eur mesačne, s uhrádzaním výživného mu pomáha jeho mama I.
T.. Napriek takto zistenému príjmu sa súd prvého stupňa nezaoberal z akých zdrojov on uhrádza toto
výživné. K poslednému zamestnaniu v Nemocnici M., a.s., uvádza, že je laik, nerozumie dobre pojmom
a tak v konaní odpovedal, že u tohto zamestnávateľa pracoval na dohodu, no nemyslel tým dohodu o
pracovnej činnosti, ako to má na mysli Zákonník práce, ale to, že mal uzatvorenú pracovnú zmluvu. Za
toto svoje pochybenie sa ospravedlňuje. Ku skončeniu pracovného pomeru 11.03.2013 dohodou musí
čestne uviesť, že po jednej oslave, keď požil alkoholické nápoje, sa stalo, že nasledujúci deň v práci bol
podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu, kde výsledok bol pozitívny. Preto mu bolo navrhnuté
ukončiť pracovný pomer dohodu s tým, že keďže „nafúkal“, bude za to prepustený. Nie je teda pravdou,
že by sám dobrovoľne sa vzdal výhodného zamestnania ako to ustálil súd prvého stupňa. Tento svoj
počin mnohokrát oľutoval, snaží sa nájsť novú prácu, čo však nie je ľahké. Myslí si, že s ohľadom na
uvedené došlo na jeho strane k podstatnej zmene okolností, ktoré sú dôvodom na to, aby súd zvážil
úpravu výživného. Nie je schopný pokračovať v platení výživného v doterajšej výške, a nie to ešte v
prípade jeho zvýšenia. Vytýka súdu prvého stupňa, že tento nezisťoval majetkové pomery na strane
matky dieťaťa, čím došlo z jeho strany k pochybeniu. V zmysle týchto dôvodov navrhol otec podanému
odvolaniu vyhovieť.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že otec dieťaťa sa sám vzdal
výhodnejšieho zamestnania a teda aj majetkového prospechu tým, že ukončil pracovný pomer dohodou.

Rovnako matka maloletého navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Zdôraznila to, že otec sa o dieťa nezaujíma, okrem výživného sa ničím nepodieľa na jeho výchove už
niekoľko rokov a ona sama zabezpečuje starostlivosť o maloletého. Jej príjem nepostačuje na krytie
základných potrieb pre dieťa. Ona si plní vyživovaciu povinnosť aj tým, že sa riadne a celodenne o
postihnutého syna stará. Zdôrazňuje, že otec dieťaťa je výživou povinný, a preto by si mal hľadať vhodné
zamestnanie, aby si túto vyživovaciu povinnosť riadne plnil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné len sčasti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy



životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti
sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými
sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa,
pričom tieto potreby sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi povinného rodiča.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým tieto nie sú schopné
samé sa živiť. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné, možno zmeniť spravidla vtedy, aj dôjde
k zmene pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je vždy potrebné porovnať
okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a vyhodnotiť existenciu
závažnejšej zmeny okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
súdu.

Ako vyplynulo z obsahu spisu, posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. Q. T. bola vykonaná
rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 22.09.2010 č.k. 15P 262/2010 - 16. Týmto rozhodnutím bolo
zvýšené výživné zo strany otca zo sumy 1.200,- Sk mesačne na sumu 70 Eur mesačne s účinnosťou
od 01.09.2010. V čase rozhodovania súdu o uvádzanom zvýšení výživného, príjem matky maloletého
dosahoval sumu 236 Eur mesačne a pozostával z opatrovateľského príspevku. Otec v tom čase pracoval
v Nemocnici, a.s., M. s priemerným mesačným zárobkom 300 Eur. Mal. Q. v tom čase navštevoval 6.
ročník špeciálnej základnej školy.

Od uvedeného obdobia došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane mal. Q. T.. Je zrejmé, že
maloletý je vekovo starší, je naďalej žiakom špeciálnej základnej školy, ktorú navštevuje v dôsledku
svojho zdravotného postihnutia. Uvedené má za následok nepochybný nárast výdavkov potrebných na
zabezpečovanie školských potrieb maloletého, stravy, odievania, ako aj ďalších výdavkov súvisiacich s
jeho výchovou a výživou.

Matka je opatrovateľkou maloletého vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie, poberá opatrovateľský
príspevok vo výške 240 Eur mesačne a zabezpečuje celodennú starostlivosť o dieťa. V tejto súvislosti
maloleté dieťa poberá kompenzačný príspevok vo výške 13 Eur mesačne.

Pokiaľ ide o otca, jeho posledným zamestnávateľom bola Nemocnica M., a.s., keď u tohto
zamestnávateľa pracoval od 01.07.2008. Pracovný pomer otec ukončil dohodou k 11.03.2013,
odvtedy je evidovaný na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, že poberá
podporu v nezamestnanosti vo výške 62,50 Eur mesačne. V priebehu prvostupňového konania otec
zdôrazňoval, že pracovný pomer ukončil z dôvodu jemu nevyhovujúcich finančných podmienok, v
štádiu odvolacieho konania uvádza, že k ukončeniu pracovného pomeru dohodou došlo v dôsledku
porušenia jeho pracovných povinností pri zistení požitia alkoholu v pracovnej dobe. U svojho posledného
zamestnávateľa Nemocnica M., a.s., dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok otca sumu 306,61 Eur.



Porovnávajúc takto zistené pomery na strane účastníkov konania s pomermi, ktoré boli u nich dané v
dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, mal aj odvolací súd za to, že návrh matky na zvýšenie
výživného pre mal. Q. T. je sčasti dôvodný. Ako bolo uvádzané, matka nie je pracovne zaradená,
avšak ako opatrovateľka maloletého, vzhľadom na jeho zdravotné postihnutie, zabezpečuje celodennú
starostlivosť o dieťa. Maloletý je nepochybne starší ako v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného
a je zrejmé, že rodičia inú vyživovaciu povinnosť okrem tohto dieťaťa nemajú. Súd prvého stupňa správne
poukázal na to, že otec predchádzajúci pracovný pomer v Nemocnici M., a.s., ukončil bez dôležitého
dôvodu na jeho strane, stalo sa tak iba po dohode so zamestnávateľom, keď otec sa nepochybne
dopustil porušenia pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho, ako na to aj sám poukázal, by zrejme došlo
k ukončeniu tohto pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nebolo preto možné prihliadnuť na
zníženie príjmu na strane otca v dôsledku takéhoto stavu, keď ukončil pracovný pomer dohodou bez
preukázania dôležitého dôvodu, čo je potrebné vyhodnotiť aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu. Pri určovaní výšky výživného bolo potrebné zohľadniť to, že maloletý je vekovo
starší, avšak naďalej pokračuje v školskej dochádzke na základnej škole, pričom vychádzajúc z príjmu
otca zisteného a dosahovaného u jeho posledného zamestnávateľa, je so zreteľom na všetky okolnosti
veci dôvodné zvýšiť toto výživné na sumu 85 Eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.01.2014, tak ako to
realizoval aj súd prvého stupňa. Takto zvýšené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého
dieťaťa s ohľadom na jeho vek a školskú dochádzku vykonávanú na základnej škode a je zároveň
primerané príjmu dosahovaného otcom u posledného zamestnávateľa.

Za tejto situácie, poukazujúc na uvedené dôvody odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil
rozsudok, okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, tak, že zvýšil výživné zo strany otca
pre maloletého Q. T. zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 85 Eur mesačne od 01.01.2014, čím sa zároveň
mení rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 15P 262/2010 - 16 zo dňa 22.09.2010.

O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1,2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak
sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti
súdu o maloleté dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15P/262/2010", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}