Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoE/121/2016 z 27. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 27. novembra 2016, sp. zn. 7CoE/121/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8405206326.2 Krajský súd Prešov | 7CoE/121/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8405206326.2 | 2016-11-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c4e6ab6-cddb-498a-ba71-fef1bfcfca01 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8405206326.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/121/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405206326
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8405206326.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, na ulici Pribinovej č.25 právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ulici Grösslingovej č.4 proti povinnému X. L., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v M., na ulici U.
č.XXX/XX o vymoženie sumy 1951,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 02.04.2014 č.k. 5Er/858/2005-33, o odvolaní H. I., nar. XX.XX.XXXX
bývajúcej v M., na ulici L. č.XXXX/X proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 20.08.2014 č.k.
5Er/858/2005-72 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 02.04.2014 č.k. 5Er/858/2005-33.

Povinnému a súdnemu exekútorovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

Z a m i e t a návrhy na prerušenie konania.

Z r u š u j e uznesenie zo dňa 20.08.2014 č.k. 5Er/858/2005-72 a v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd uznesením zo dňa 02.04.2014 č.k. 5Er/858/2005-33 vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a následne ju zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 99,37 Eur a
na ich zaplatenie zaviazal oprávneného.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že jedným z predpokladov na vedenie exekúcie
voči dlžníkovi je exekučný titul. Exekučný titul musí byť vykonateľný. Pri zistení, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti musí byť exekúcia aj bez návrhu zastavená.
Notárska zápisnica tvoriaca exekučný titul v konaní bola notárom spísaná na žiadosť Y.. M. V., advokáta
splnomocneného dlžníkom splnomocnením obsiahnutým v zmluve o úvere. Celý text splnomocnenia
vrátane osoby splnomocnenca je v štandardnej formulárovej zmluve o úvere predtlačený. Povinný ako
dlžník splnomocnil týmto splnomocnením Y.. M. V. okrem iného aj na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, t.j., aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru uvedeného v zmluve tak, aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu na celý
majetok dlžníka do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Y.. M. V. ako zástupca dlžníka bol
priamo vybraný veriteľom, čo malo za následok, že za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej
záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného v danom prípade povinného. Bol to oprávnený, ktorý
predformuloval meno splnomocneného zástupcu vo formulárovej zmluve, čím došlo k tomu, že povinný
si právneho zástupcu sám slobodne nevybral, ale určil mu ho vopred oprávnený. I. toho Y.. M. V. pôsobil
ako právny zástupca oprávneného v mnohých iných súdnych konaniach. Zástupca povinného navyše
určil lehotu na splnenie dlhu, čím konal bez splnomocnenia a v rozpore so záujmami povinného.



3. Keďže notárska zápisnica predstavuje nespôsobilý exekučný titul súd prvej inštancie citujúc
ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu po vyhlásení za neprípustnú zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že otázka či exekučný titul bol vydaný v súlade s
právnym poriadkom a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, sa už
raz posudzovala a bolo o nej právoplatne rozhodnuté. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
súd je povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že
nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd
môže podľa ust.§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu
v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku len v
spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Ak exekučný
súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušuje základné
práva účastníkov exekučného konania, najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny
proces, právo vlastniť majetok a právo na pokojné užívanie majetku. Dôvody na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú nie sú dané. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom na základe vykonateľného a
platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným.
Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie.
Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne
ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené je
rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, nezákonné.

5. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal
napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

6. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol uvedený text o
splnomocnení advokáta Y.. M. V. povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej
zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Takto udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá a preto advokát Y.. M. V. nemohol
pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice v mene povinného a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle
ust. §22 ods.2 OZ. Podľa tohto ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedený
rozpor zo záujmami povinného spočíva v tom, že jeho právny zástupca, ktorý mal povinného pri uznaní
dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo
malo za následok, že povinný si nemohol Y.. M. V. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle.

8. Keďže ustanovenie § 22 ods.2 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
OZ) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať
z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. §22
ods.2 OZ je v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát Y..
M. V. nedisponoval platným plnomocenstvom nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávneným
nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto lebo bola spísaná na základe



absolútne neplatného právneho úkonu. Za takejto situácie súd prvého stupňa správne postupoval ak po
vyhlásení exekúcie za neprípustnú túto zastavil podľa ust. § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku.

9. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR z 12.5.2011 č.k. IV.
ÚS183/11 - 16. V obdobných právnych veciach, týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako
exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov
Ústavného súdu jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul,
keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať a preto je podľa názoru Ústavného súdu z
ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje
notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ
čo dôvody na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§57 ods.1 Exekučného
poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.2 Exekučného
poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže učiniť nie je v ňom
ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení
exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
obligatórnych dôvodov zastavenia exekúcie je totiž v súlade s už citovaným ustanovením § 57 ods.1
písm. g) Exekučného poriadku vyhlásenie exekúcie súdom za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.

10. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods.
1 a ods. 2 CSP uznesenie ako vecne správne potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v
odvolacom konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy v tomto štádiu konania
nevznikli.

12. Zároveň boli zamietnuté návrhy oprávneného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods.
1 písm. b) a c) O.s.p. a to s poukazom na už skôr spomínané zásadné stanovisko vyslovené Ústavným
súdom Slovenskej republiky v uznesení z 12.5.2011 č.k. IV. ÚS 183/11 - 16 v súvislosti s posudzovaním
exekučného titulu vo forme notárskej zápisnice.

13. Ďalším rozhodnutím a to uznesením zo dňa 20.08.2014 č.k. 5Er/858/2005-72 bola za opatrovníka
X. L. ustanovená jej dcéra H. I..

XX. Dana I. vo včas podanom odvolaní s týmto rozhodnutím vyslovila nesúhlas, nakoľko s matkou X. L.
nie je v kontakte, nevie kde žije a v akom zdravotnom stave sa nachádza. Preto za žiadnych okolností
nechce byť jej opatrovníkom.

15. Po preskúmaní veci odvolacím súdom bolo zistené, že odvolanie H. I. je dôvodné.

16. Možnosť ustanovenia osoby za opatrovníka účastníka z radov príbuzných do 30.06.2016
umožňovalo ustanovenie § 29 ods. 6 O.s.p.. K ustanoveniu takejto osoby za opatrovníka ale nemohlo
dôjsť proti jej vôli. Rovnako Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 v ustanovení § 71 ods. 1
ako predpoklad ustanovenia blízkej osoby za procesného opatrovníka účastníka vyžaduje súhlas takejto
osoby s ustanovením do tejto funkcie.

17. Vzhľadom k tomu, že predpoklady pre ustanovenie H. I. za opatrovníka dané neboli, bolo potrebné
v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. d) CSP rozhodnutie o ustanovení za opatrovníka zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 CSP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).