Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/46/2015 z 30. 8. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. augusta 2015, sp. zn. 8CoP/46/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7713208792.1 Krajský súd Košice | 8CoP/46/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7713208792.1 | 2015-08-30 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OSP, § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/db6edf91-acda-49cf-a3e2-9ab1836d31de Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7713208792.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/46/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713208792
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713208792.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného H. D. nar. X.X.XXXX bývajúceho na N. ul. č. XX v
V. proti povinnej A. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na A. ul. č. X v V. v konaní o návrhu oprávneného na
nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletou L. Fedorovou nar. XX.X.XXXX zastúpenou
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní povinnej
proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo 16.12.2014 č.k. 15Em/3/2013-51 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil povinnej pokutu 200 Eur za porušenie zákazu styku
oprávneného s maloletou L., ktorú ju zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce do troch dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie povinná s návrhom, aby odvolací súd
zrušil napadnuté uznesenie. Uviedla, že maloletej v styku s oprávneným nebráni, o čom svedčí návrh,
ktorý podala na Okresnom súde Michalovce, v ktorom navrhla upraviť styk oprávneného s maloletou
neobmedzene. Konštatovala, že pokiaľ sa maloletá chce stretnúť s oprávneným, tak sa s ním aj stretne,
ale keď nechce, tak ju nedokáže prinútiť. Poukázala na to, že s maloletou navštevovala psychologickú
poradňu a z psychologických vyšetrení jednoznačne vyplynulo, že maloletá vie čo chce a nedá sa
ovplyvniť. Zdôraznila, že od 1.10.2014 je nezamestnaná a poberá dávku v nezamestnanosti približne
180 eur mesačne, okrem toho je jej vyplácané náhradné výživné 45 eur a prídavky na dieťa 24 eur, preto
je pre ňu veľmi ťažké vyžiť aj bez povinnosti zaplatiť uloženú pokutu.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej uviedol, že nie je v jeho záujme ublížiť maloletej alebo
jej matke a uvedomuje si, že uložená pokuta najviac zasiahne maloletú. Konštatoval, že sa teší zo
skutočnosti, že s maloletou strávili pekné spoločné chvíle počas Vianoc a je jeho prianím, aby tomu tak
bolo aj naďalej. Dodal, že sa bude snažiť, aby sa jeho vzťah s maloletou zlepšil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu povinnej nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k
záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko postupom súdu
sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.



Podľa ust. §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. §-u 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi
konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Vady
zakladajúce zmätočnosť konania aj súdneho rozhodnutia zavinenú súdom jeho procesným postupom
v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom,
pretože mu bránia v realizácii jeho procesných práv na bránenie a uplatňovanie práva. Rozhodnutie
súdu musí zodpovedať požiadavkám vyplývajúcim z ust. §-u 157 ods. 2 O.s.p. na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, najmä z hľadiska jeho zrozumiteľnosti, vykonateľnosti a určitosti jeho skutkových
a právnych dôvodov. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej
a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti, prípadne rozpornosti výrokov
rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnej rozdielnosti medzi vyhláseným rozhodnutím a jeho písomným
vyhotovením. Vydanie zmätočného rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie a je v rozpore s
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zakotvujúcim právo na spravodlivé súdne konanie, preto
je potrebné takéto rozhodnutie vždy zrušiť.

Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa obsahové
náležitosti vyžadované §-om 157 ods. 2 v spojení s §-om 167 ods. 2 O.s.p., predovšetkým z hľadiska
zrozumiteľnosti, určitosti a jasnosti. Podstatnou náležitosťou rozhodnutia o uložení pokuty povinnému v
rámci výkonu rozhodnutia podľa §-u 273 ods. 1 O.s.p. je presné vymedzenie, resp. ustálenie konkrétneho
porušenia povinností vyplývajúcich z vykonávaného rozhodnutia súdu, ktoré je podkladom výkonu. V
prípade, ak vo výroku alebo v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty absentuje časová konkretizácia
nesplnenia povinnosti uloženej súdom, zakladá to nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, nakoľko
výkon rozhodnutia ukladaním pokút možno realizovať za každé jednotlivé porušenie povinnosti. V tejto
právnej veci, z výroku napadnutého uznesenia ani z jeho odôvodnenia, nie je možné zistiť, za ktoré
konkrétne porušenie povinnosti bola povinnej uložená pokuta 200 Eur a výrok napadnutého uznesenia
je výslovne zmätočný ak súd uložil povinnej pokutu 200 Eur za porušenie zákazu styku oprávneného
s maloletou L.. Z obsahu spisu nie je zistiteľné, či a akým súdnym rozhodnutím bol zakázaný styk
niektorému z rodičov s maloletou L., a preto je výrok napadnutého rozhodnutia nezrozumiteľný a v
rozpore s dôvodmi uznesenia. Z formulácie výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa ani z
jeho odôvodnenia nie je možné zistiť, za ktoré konkrétne porušenie povinnosti bola povinnej uložená
pokuta 200 Eur. Strohé a všeobecné konštatovanie súdu prvého stupňa, že povinná matka, nevplýva na
maloletú v pozitívnom zmysle, aby sa stretávala s otcom a tak si s ním vytvorila lepší vzťah a rozhodnutie
o tom, či sa maloletá L. bude stretávať s otcom, ponecháva výlučne na jej rozhodnutí, že je nečinná
a maloletú v určenom čase nepripravuje a otcovi neodovzdáva, nie je dostačujúce. Uvedená procesná
vada spôsobuje nepreskúmatenľosť napadnutého rozhodnutia, pričom jeho vydaním sa účastníkovi
odňala možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia podľa §-u 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p. a jeho vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ustanovenie §-u 221 ods.
2 O.s.p.).

Na adresu konajúceho súdu odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že konanie o výkon
rozhodnutia o výchove maloletých detí má charakter konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
ktoré konania v zásade sledujú ten istý cieľ, a to efektívnu a kvalifikovanú ochranu práv maloletého
dieťaťa. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v konaní o výkon rozhodnutia súd nie je oprávnený
vykonávať dokazovanie na zistenie záujmov, potrieb a psychického stavu dieťaťa vo vzťahu k realizácii
styku s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, pretože uvedené skutočnosti sú
relevantné v základnom konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
výsledkom ktorého je právoplatný a vykonateľný rozsudok vo veci, ktorý je následným titulom pre
výkon rozhodnutia v prípade, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 251 ods. 1 O.s.p.). Na druhej strane z osobitnej úlohy súdov, ktorú plnia pri realizácii ochrany práv
maloletých vyplýva, že aj vykonávacie konanie je ovládané princípom oficiality, to znamená, že súd sám



volí prostriedok, ktorý sa mu javí ako najvhodnejší a vedúci k sledovanému cieľu a pokiaľ zistí, že nútený
výkon rozhodnutia nie je v súlade s oprávneným záujmom dieťaťa, výkon rozhodnutia neuskutoční a z
úradnej povinnosti začne konanie o zmenu pôvodného rozhodnutia o výchove alebo úprave styku.

V tejto právnej veci oprávnený otec maloletej sa domáha výkonu rozhodnutia o úprave styku na
základe rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 7.7.2010 č.k. 7P 154/2010-17 právoplatného
29.7.2010. Oprávnený otec podal návrh na súdny výkon rozhodnutia 5.6.2013, teda po troch rokoch od
nadobudnutia právoplatnosti titulu pre výkon rozhodnutia. Vzhľadom na dlhú dobu, ktorá uplynula od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o úprave styku, ktoré je podkladom výkonu rozhodnutia, je viac
ako pravdepodobné, že došlo k zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia o úprave
styku oprávneného s maloletou. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil povinnej pokutu
200 Eur, pretože sa dobrovoľne odmieta podrobiť vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu tým, že
neumožňuje oprávnenému styk s jeho maloletou dcérou L.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že povinná
matka žiadnym spôsobom nerieši a na maloletú L. nevplýva v pozitívnom slova zmysle, aby sa stretávala
s otcom a tak si s ním vytvorila lepší vzťah a rozhodnutie o tom, či sa maloletá L. bude stretávať s
otcom, ponecháva výlučne na jej rozhodnutí, je nečinná a maloletú v určenom čase nepripravuje a otcovi
neodovzdáva. Z uvedeným záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nestotožnil predovšetkým s
prihliadnutím na to, že súd prvého stupňa v rámci vykonávacieho konania nevykonal žiadne dôkazy, z
ktorého by mohol k uvedenému záveru nepochybne dospieť napriek tomu, že mu to Občiansky súdny
poriadok umožňuje. Najmä porušil participačné právo maloletej, t.j. samostatne vyjadriť svoj názor so
zreteľom na jej vek a tomu zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť, keďže v čase rozhodovania súdom
prvého stupňa mala maloletá 15 rokov, v dôsledku čoho je schopná podľa §-u 43 ods. 1 Zákona o rodine
vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa jej týkajú.
Má právo byť vypočutá a jej názoru musí byť venovaná náležitá pozornosť. Napriek tomu, že je viac
ako pravdepodobné, že za uplynulých päť rokov došlo k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu
rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletou, konajúci súd sa ani len nepokúsil zistiť, či sa
upravený styk od právoplatnosti vykonávaného súdneho rozhodnutia vôbec realizoval, ak áno, v akom
rozsahu, čo je príčinou neochoty maloletej L. stretávať sa s otcom a ako na tejto skutočnosti participuje
povinná matka.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu oprávneného po
riadnom zistení, či sú splnené podmienky pre nariadenie výkonu rozhodnutia v záujme maloletého
dieťaťa so zreteľom na dlhú dobu, ktorá uplynula od právoplatnosti a vykonateľnosti vykonávaného
rozhodnutia, prípadne aj nariadením pojednávania a vypočutím maloletej L. a následne presne určiť
konkrétne porušenie povinnosti povinnou vyplývajúcej z vykonateľného súdneho rozhodnutia a tiež zistiť,
či k nesplneniu povinnosti došlo z objektívnych alebo neobjektívnych príčin.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.