Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/64/2014 z 11. 5. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. mája 2015, sp. zn. 5Cob/64/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8712216956.1 Krajský súd Prešov | 5Cob/64/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8712216956.1 | 2015-05-11 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc8d6fe0-e6a8-4a74-bd09-aba00dda5ee2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8712216956.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/64/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712216956
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712216956.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: MPL TRADING spol. s r.o., so sídlom Bratislava,
Galvániho 8, IČO: 31 388 639, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ján Majling, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 960 728, proti žalovaným: TATRAMETAL s.r.o., so sídlom Poprad,
Traktorova 1, IČO: 31 655 599, zastúpenému advokátom JUDr. Romanom Zajacom, so sídlom Spišská
Nová Ves, Letná 80, o zaplatenie 725,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad zo dňa 29.1.2014 pod č.k. 9Cb/119/2013-143, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho
konania vo výške 71,39 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 725,-
eur s 9 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.4.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od jeho
právoplatnosti. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.518,82 eur
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 43,50 eur a trov právneho zastúpenia vo
výške 1.475,35, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, taktiež do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu vo výške 19,20 eur, ktoré je povinný
zaplatiť na účet Okresného súdu Poprad.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 725,-
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 21.4.2012 do zaplatenia. Nárok zdôvodnil tým, že
ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu na dodávku stavebného materiálu,
na základe ktorej dodal žalovanému stavebný materiál, pričom prevzatie tovaru žalovaný potvrdil na
jednotlivých dodacích listoch. Na základe uvedených dodávok vystavil žalovanému faktúru č. 272103005
zo dňa 13.4.2012 so splatnosťou 20.4.2012 na sumu 1.386,97 eur. Z tejto faktúry žalovaný nezaplatil
sumu 725,- eur a z tohto dôvodu právo na zaplatenie zvyšku dlhu žalobca uplatnil na súde. Žalovaný
žiadal návrh zamietnuť, keď v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že návrh žalobcu považuje za
nedôvodný, pretože voči nemu nemá žiaden dlh, a sumu vo výške 725,- eur čo do dôvodu a výšky
neuznáva. U žalobcu si objednal tovar v celkovej hodnote 1.386,97 eur, ktorý bol fakturovaný vyššie
označenou faktúrou. Žalovanému bola dňa 16.5.2012 postúpená pohľadávka od spoločnosti S.V. -
Consulting, s.r.o. spolu na sumu 725,- eur s príslušenstvom voči spoločnosti žalobcu. Z tohto dôvodu si
jednostranným zápočtom započítal túto sumu s príslušenstvom oproti pohľadávke žalobcu.



Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný nárok žalobcu nepopiera, tvrdiac, že nároku žalobcu
zanikol započítaním. Žalovaný sa bráni údajným započítaním pohľadávok, ktoré mal nadobudnúť od
firmy S.V. - Consulting, s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.5.2012. Žalobca
žiadne takéto faktúry, ktoré mali vzniknúť na základe neformálnej zmluvy o sprostredkovaní v účtovníctve
neeviduje, a preto započítaciu pohľadávku žalovaného neuznáva. Žalovaný ani nepredložil faktúry, ktoré
mali byť predmetom započítania, z ktorých by bolo možné zistiť oprávnenosť započítania. Má za to,
že predmetom postúpenia je fiktívny nárok, a preto Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.5.2012
je neplatná. Žalovaný nepreukázal, z akých údajných obchodov mali vzniknúť pohľadávky, ktorú sú
predmetom postúpenia. Teda pohľadávka žalovaného, ktorú sa snaží započítať oproti pohľadávke
žalobcu v tomto konaní neexistuje, pričom je na žalovanom, aby dôvody započítania preukázal. Preto
jeho obranu považuje za nedôvodnú a špekulatívnu.

Na základe vykonaného dokazovania a s použitím ustanovenia § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 411, §
447 a § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný. V prejednávanej
veci nebol sporný nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní ani čo do dôvodu, ani čo do výšky
vrátane príslušenstva - uplatneného úroku z omeškania, ktorý žalovaný nijako nenamietal. Spornou
zostala otázka údajného započítania pohľadávky právneho predchodcu žalovaného, ktorá mala byť
na žalovaného postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky zo 16.5.2012 a ktorej predmetom boli
pohľadávky postupcu vzniknuté titulom neformálnej zmluvy o sprostredkovaní predaja stavebného
materiálu, ktoré spočívajú v neuhradených faktúrach z dohodnutých provízií z predaja stavebného
materiálu. Z dôvodu, že žalobca namietal jednak samotnú skutočnosť uzavretia tejto neformálnej zmluvy
o sprostredkovaní predaja ústnou formou medzi ním a obchodnou spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o.,
dôkazné bremeno preukázať nielen tento zmluvný vzťah, ale následne aj skutočnosť, že postupca na
základe takého zmluvného vzťahu sprostredkoval predaj stavebného materiálu pre žalobcu v takom
rozsahu, že provízia z tohto predaja predstavovala sumu, ktorá bola predmetom započítania, zaťažovalo
žalovaného, na ktorého mala prejsť postupovaná pohľadávka a ktorému bol postupca nielen v zmysle
Zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka povinný
odovzdať všetky podklady súvisiace s postupovanou pohľadávkou. Žalovaný však dôkazné bremeno
ohľadom svojho tvrdenia neuniesol, keď jednak ani sám nevedel presne označiť, pod aký právny vzťah
možno subsumovať údajné sprostredkovanie predaja stavebného materiálu jeho údajným právnym
predchodcom spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o., keď v prípade, ak by sa jednalo o mandátnu
zmluvu, musel by žalovaný preukázať alebo navrhnúť za účelom preukázania dokazovanie, že jeho
právny predchodca vykonával faktickú činnosť smerujúcu k vytvoreniu možností na vznik záväzkového
vzťahu pre záujemcu, v tomto prípade žalobcu.. Rovnako tento právny vzťah nemožno subsumovať
ani pod komisionársku zmluvu, kde narozdiel od mandátnej zmluvy by bol povinný právny predchodca
žalovaného ako komisionár zariadiť obchodnú záležitosť komitenta - žalobcu vlastným menom, kde
rovnako žalovaný nepredložil súdu žiaden doklad, napríklad písomnú zmluvu, objednávku, z ktorých by
vyplývalo, že právny predchodca žalovaného pod obchodným menom S.V. - Consulting, s.r.o. zriadil
pre žalobcu nejakú obchodnú záležitosť. Do úvahy neprichádza ani zmluva o obchodnom zastúpení,
nakoľko z jej kogentného ustanovenia vyplýva, že táto musí byť uzavretá v písomnej forme.

S poukazom na vyššie uvedené okresný súd mal za to, že pohľadávka, ktorú si žalovaný uplatnil na
započítanie voči nespornej pohľadávke žalobcu, bola uplatnená neoprávnene, a návrhu v celom rozsahu
vyhovel vrátane príslušenstva tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1, keď úspešnému žalobcovi priznal
ich náhradu v celkovej výške 1.518,82 eur.

O trovách štátu rozhodol zrejme podľa § 139 ods. 1 O.s.p., ktoré spočívajú z cestovného vo výške 20,-
eur, zaplateného zo štátnych prostriedkov svedkovi Mgr. A. J.. Aj keď tento výrok nezdôvodnil, nič to
nemení na jeho vecnej správnosti.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zmeniť rozsudok tak, aby
návrh žalobcu bol v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnutý. V odvolaní uviedol, že okresný súd v
rozhodnutí nesprávne právne posúdil skutkový stav preukázaný na pojednávaniach a na daný prípad



aplikoval nesprávne ustanovenie zákona. Na pojednávaniach a v písomných podaniach prostredníctvom
svojho právneho zástupcu viackrát uviedol, že postúpená pohľadávka vznikla z nepomenovanej zmluvy
podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania - výpovede Mgr. A. J.
a z písomných dokladov skôr predložených súdu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že po ukončení
pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a Mgr. J., ich spolupráca pokračovala. Podľa ústnej dohody,
ktorá mala prvky viacerých zmluvných typov a preto ich žalovaný v konaní správne pomenoval
ako nepomenovaný kontrakt podľa § 51 Občianskeho zákonníka, žalobca sa zaviazal Mgr. J., resp.
postupcovi ako jeho spoločnosti, kde bol spoločníkom a momentálne je aj konateľom, uhradiť províziu
vo výške 20 % z obratu ním sprostredkovaných obchodov pre žalobcu. Podľa tejto dohody postupca
vyfakturoval vypočítanú províziu z podkladov, ktoré mu žalobca zasielal prostredníctvom e-mailu.
Žalobca dve z týchto faktúr postupcovi uhradil, čím deklaroval, že bol založený právny vzťah medzi
žalobcom a postupcom spornej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia žalobcu o neexistencii právneho vzťahu
preto nemožno považovať za dôveryhodné. Rovnako výpoveď svedka Ing. Q. B. na pojednávaní dňa
25.11.2013 znela naučene, svedok priznal, že o pojednávaní sa dopytoval u žalobcu, preto je len
pochopiteľné, že vzhľadom na osobnú závislosť a podriadenosť svedka od žalobcu bola jeho výpoveď
tendenčná. Pretrvávajúcu spoluprácu medzi žalobcom a Mgr. J., resp. postupcom preukázal aj dôkazmi
o tom, že žalobca prenechal menovanému v užívaní mobilný telefón do 18.4.2011 a automobil zn. Škoda
Fabia do 4.7.2011, čo je viac ako pol roka od ukončenia pracovnoprávneho vzťahu. Uvedené hnuteľné
veci boli ponechané do užívania za účelom sprostredkovania predaja, a ak by táto spolupráca skutočne
neexistovala, žalobca by opakovane vyzval k vráteniu mobilného telefónu a automobilu, nakoľko by ich
poskytol inému sprostredkovateľovi, čo sa však nestalo.

Je pravdou, že žalobca spočiatku namietal podklady, na základe ktorých postupca (S.V. - Consulting,
s.r.o.) fakturoval žalobcovi sumu predstavujúcu jeho odmenu z obratu spoločnosti. Žalovaný však
podaním zo dňa 29.11.2013 preukázal podklady a výpočty, na základe ktorých boli žalobcovi fakturované
odmeny ako provízia z predaja. Žalobca sa k tomuto jeho podaniu nevyjadril. Taktiež žalobca a
postupca pri uzatváraní nového právneho vzťahu nadväzujúceho na predchádzajúci pracovný vzťah
Mgr. J. nedali príslušnosť Obchodnému zákonníku, pretože daný vzťah nemožno považovať za vzťah
záväzkový medzi podnikateľmi, ale vzťah medzi dvoma subjektmi, kde v snahe obísť pracovnoprávne
predpisy pokračovali vo vzájomnej spolupráci prostredníctvom nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51
Občianskeho zákonníka.

V poslednej časti odvolania žalovaný namietal priznané trovy konania v časti za stratu času účasťou na
pojednávaniach spolu vo výške 524,30 eur. Náhrada za stratu času bola v súvislosti s poskytovaním
právnej služby v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, je náhradou za čas, kedy advokát nemohol
poskytovať iné právne služby, pretože mu v tom bráni objektívna okolnosť, v konkrétnom prípade cesta
z jeho sídla do miesta poskytnutia právnej služby. Z tohto dôvodu namieta, aby právnemu zástupcovi
žalobcu, bola v prípade úspechu priznaná náhrada za stratu času účasťou na pojednávaniach, keďže
tieto si právny zástupca má uplatniť prostredníctvom tarifnej odmeny za jednotlivé úkony.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 15.4.2014 žiadal potvrdiť rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny. V odvolaní v podstate opakoval tvrdenia uvádzané ním počas
prvostupňového konania, a to najmä v tej súvislosti, že žalovaný nepreukázal tvrdené skutočnosti a
znáša dôkazné bremeno k sporným tvrdeniam, t.j. k existencii právneho vzťahu medzi spoločnosťou S.V.
- Consulting, s.r.o. a žalobcom v období jún 2011 až január 2012, ktorý mal byť podkladom pre vystavenie
faktúr spôsobilých na započítanie. Čo sa týka odvolania ohľadom priznaných trov konania v časti náhrady
za stratu času účasťou na pojednávaniach spolu vo výške 524,30 eur, poukázal na možnosť využitia
inštitútu právnej substitúcie, ktorá má dispozitívny charakter a nie je povinnosťou uloženou účastníkovi
konania ani jeho advokátovi. Napriek tomu žalobca využil možnosť právnej substitúcie, keď na jednotlivé
pojednávania substitučne splnomocnil advokáta so sídlom v Michalovciach, čo malo za cieľ naplniť
účelnosť vynaložených trov konania. Pokiaľ sa substitučne splnomocnený zástupca riadne dostavil k
súdom nariadeným pojednávaniam a z jeho konania nevznikli žiadne prieťahy, má za to, že nemožno v
takomto prípade náklady právneho zastúpenia považovať za neúčelové.



Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobe v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne
zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie
rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd
dopĺňa:

Predmetom konania je právo žalobcu na zaplatenie sumy 725,- eur z titulu nezaplatenia faktúry
žalovaným za prevzatie tovaru č. 272103005 - jej zvyšku vo výške 725,- eur s príslušenstvom. Medzi
účastníkmi uplatnená pohľadávka žalobcu nebola sporná, sporné bolo iba to, že žalobca si oproti
pohľadávke žalovaného započítal svoju pohľadávku vo výške 725,- eur (v tej istej výške).

Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou,
a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi
poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania, najmä výsluchu svedka Mgr. A. J. na pojednávaní dňa 14.10.2013
(č.l. 67) vyplýva, že dňa 31.8.2010 uzavrel so spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o. Dohodu o vykonaní
práce (č.l. 40), na základe ktorej ako nadregionálny obchodný zástupca zabezpečoval predaj stavebného
materiálu žalobcu koncovým zákazníkom aj obchodným firmám. S Ing. B., obchodným riaditeľom
žalobcu, (ktorý s obchodnou spoločnosťou S.V. - Consulting, s.r.o. nikdy nespolupracoval ako jej
zamestnanec ani s ňou neprišiel do kontaktu) dohodol odmenu vo výške 20 % z čistého zisku, pričom
na základe tejto dohody vystavil faktúry spoločnosti S.V. - Consulting, s.r.o., a to kvôli tomu, že podnikal
iba cez túto spoločnosť. Z dohody o vykonaní práce zo dňa 31.8.2010 (č.l. 40) vyplýva, že Mgr. J.
bol zamestnávateľom spoločnosti žalobcu a mal s ním uzavretú dohodu o vykonaní práce podľa §
226 Zákonníka práce na dobu určitú od 1.9.2010 do 31.12.2010, pričom jeho pracovnou úlohou bolo
vyhľadávanie odborných stavebných materiálov pre oblasť východného Slovenska.

Z uvedených dôkazov vyplýva, že ak niekto sprostredkoval pre žalobu služby súvisiace s odbytom
tovaru, nebola to spoločnosť S.V. - Consulting, s.r.o., ale Mgr. J.. Preto táto spoločnosť nemohla byť
postupcom vo vzťahu k žalovanému v tomto konaní ako postupníkovi (TATRAMETAL s.r.o.).

Z uvedeného dôvodu nemožno uznať započítaciu námietku žalovaného, ktorú si započítal vo výške 725,-
eur oproti pohľadávke v tej istej výške uplatnenej žalobcom v tomto konaní. Preto nebolo možné uznať
ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného. Správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobcu
v zmysle výroku napadnutého rozsudku v celom rozsahu vyhovel.

Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky žalovaného ohľadom priznania žalobcovi náhradu za stratu času
účasťou na pojednávaniach vo výške 524,30 eur, v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na dôvody
vyjadrenia žalobcu proti odvolaniu žalovaného zo dňa 15.4.2014 (č.l. 157).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

Zároveň odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný ako postupník nepreukázal dôvodnosť Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 16.5.2012 od spoločnosti S.V. - Consulting, s.r.o., nemôže byť platná



ani Zmluva o postúpení pohľadávky vo výške 725,- eur zo dňa 17.7.2014 (č.l. 168), uzatvorená medzi
žalovaným ako postupcom a spoločnosťou TatraCut, s.r.o., Spišská Nová Ves ako postupníkom.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z odmeny za poskytnutie
právnych služieb advokátom. Tarifnú hodnotu sporu v odvolacom konaní predstavuje suma 725,- eur.
Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 sumu vyhlášky č.
655/2004 Z.z. je 51,45 eur. Odvolací súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za 1 úkon
právnej služby - vyjadrenie zo dňa 15.4.2014 + prislúchajúci režijný paušál v sadzbe 8,04 eur a uplatnenú
20 % DPH v sume 11,90 eur. Spolu tak trovy právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní
predstavujú sumu 71,39 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.