Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/13/2015 z 5. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 5. júla 2015, sp. zn. 23Sp/13/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4015200090.3 Krajský súd Nitra | 23Sp/13/2015 | ECLI:SK:KSNR:2015:4015200090.3 | 2015-07-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d81f22b7-c805-4eab-a9bb-ea0e866849df Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4015200090.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/13/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200090
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4015200090.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: SR - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik,
Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zastúpené advokátkou JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou so sídlom
Zlaté Moravce, Ul. 1. Mája 22, proti odporcovi: Okresný úrad Levice, Dopravná 14, Levice, za účasti: 1./
A. D., bytom F., R. XX, 2./ T. P., bytom N., N. XX, 3./ B. O., bytom C., K. XX, 4./ F. O., bytom E., F. XX/
XXXX, 5./ F. U., bytom D. XXX, o preskúmanie rozhodnutia č. OU-LV-PLO/P 2014/00072 zo dňa 03. 09.
2014, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporcu č. OU-LV-PLO/P 2014/00072 zo dňa 03. 09. 2014.

Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Správny orgán rozhodnutím č. OU-LV-PLO/P 2014/00072 zo dňa 03. 09. 2014 rozhodol podľa § 9 ods. 4
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v
znení neskorších predpisov tak, že oprávnené osoby spĺňajú ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona a priznáva
sa im vlastnícke právo a vydáva sa im nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. území M. K., ktoré sú vedené
na pozemnostnom hárku č. XXX na meno pôvodného vlastníka O. P.

LV č. Poz. hárok č. parc.č. druh pozemku výmera v m2
_____________________________________________________
XXX XXX XXX lesné pozemky 11466
XXX XXX XXX lesné pozemky 4755
XXX XXX XXX ostatné plochy 7892
XXX XXX XXX/X les XXXXXX
XXX XXX XXX pasienok XXXXX
XXX XXX XXX les XXXXXX

Okresný úrad - katastrálny odbor, v Leviciach na základe tohto právoplatného rozhodnutia zapíše
vydané nehnuteľnosti na vlastníkov:
A. D., rod. O., (r.č. XXXXXX/XXX) podiel 1/5
T. P., rod. O., (r.č. XXXXXX/XXX) podiel 1/5
B. O., rod. O. (r.č. XXXXXX/XXX) podiel 1/5
F. O., rod. O., (r.č. XXXXXX/XXX) podiel 1/5
F. U., rod. U., (r.č. XXXXXX/XXXX) podiel 1/5



Svoje rozhodnutie odôvodnil správny orgán tým, že oprávnené osoby si uplatnili dňa 02. 12. 1992
nárok na vydanie nehnuteľností, ktoré boli odňaté podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. SNR v znení
nariadenia č. 64/1946 Zb. pôvodnému vlastníkovi O. P.. Na základe týchto skutočností a predložených
dokladov obvodný pozemkový úrad dospel k záveru, že navrhovatelia sú oprávnenými osobami podľa
§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona, lebo preukázali, že pôvodným vlastníkom predmetných nehnuteľností v
čase prechodu na štát bol O. P., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel XX. XX. XXXX, čo potvrdzuje aj
povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, pracovná skupina vo T. č. 1273/1949 zo dňa
11. 04. 1949, keď predmetom konfiškácie bol aj lesný majetok pôvodného vlastníka v kat. území M. K..
Tieto nehnuteľnosti sú vedené v parcelnom protokole č. 128 v súčasnosti na LV č. XXX kat. územie M.
K.. Spôsob využívania nehnuteľností bol zistený identifikáciou parciel vydanou Správou katastra Levice
pod č. K2-1009/12 zo dňa 30. 05. 2012.

Oprávnené osoby v nároku uviedli, že pôvodnému vlastníkovi tieto nehnuteľnosti prešli do vlastníctva
štátu spôsobom uvedeným v § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. rozhodnutím konfiškačnej komisie
zriadenej podľa nariadenia č. 64/1946 v Šahách pod č. 70/70 zo dňa 10. 10. 1946 a rozhodnutím
predsedníctva SNR č. 9760/IV./46 zo dňa 07. 06. 1946 ako osobe maďarskej národnosti podľa písm. b/
ods. 1 § 1 nariadenia č. 104/1945 Zb. nariadení SNR. Na základe tohto rozhodnutia bol jeho majetok
skonfiškovaný ku dňu 01. 03. 1945 bez ohľadu na to, v akom katastrálnom území sa nachádzal.

Identifikácia nehnuteľností pôvodného majetku O. P. bola vykonaná na základe predloženého
parcelného protokolu pozemnostného hárku konfiškačných rozhodnutí, oceňovacieho hárku prídelov,
skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov a archívnych podkladov. V nadväznosti na parcelný
protokol je aj doklad č. 1273/1949 kat. ú. M. K. - skonfiškovania lesného majetku a zápisničné odovzdanie
poľnej obci M. K.. Majetok pôvodného vlastníka bol doteraz riešený v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. na
základe pozemnoknižnej vložky č. XX a keďže pozemkov kniha zodpovedá jedine za vlastnícke vzťahy a
nie za výmeru jednotlivých parciel, skutočné výmery sú uvedené v parcelnom protokole a súpisu majetku,
kde parcely uvádzané sú vo výrokovej časti a vo výmere, ktoré potvrdzuje správa katastra vypracovanou
identifikáciou.

Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sp/107/2012 - 30 zo dňa 28. januára 2013 zrušil rozhodnutie
správneho orgánu Čr. 36/2012 P 2012/00108 zo dňa 03. 09. 2012 a vec vrátil na nové konanie.

Správny orgán doplnil dokazovanie v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre.

Pôvodný vlastník O. P., nar. XX. XX. XXXX v D. K., zomrel dňa XX. XX. XXXX v C., je starým otcom
navrhovateľov zo strany ich matky, čiže sú oprávnenými osobami podľa § 4 ods. 2 písm. "c" zákon č.
229/1991 Zb. a sú občanmi SR, čo potvrdzujú osvedčením o štátnom občianstve, alebo preukazom
totožnosti, t. j. identifikačným dokladom občana SR. Nakoľko oprávnená osoba Z. zomrela dňa XX.
XX. XXXX, na základe osvedčenia o dedičstve je jej zákonným dedičom R. U., r. č. XXXXXX/XXXX.
Štátne občianstvo a trvalý pobyt pôvodného vlastníka na území Českej a Slovenskej Federatívnej
republiky z hľadiska "zákona" nie je podstatné, týka sa to jedine oprávnených osôb v zmysle § 4 odst. 1
"zákona". Správny orgán dňa 07. 05. 2012 požiadal vtedajšiu Správu katastra Levice o zaslanie dokladov
týkajúcich sa lesných pozemkov pôvodného vlastníka O. P. v kat. území M. K.. Na základe predložených
dokladov boli identifikované nehnuteľnosti pôvodného vlastníka O. P., a to na základe predloženého
parcelného protokolu - pozemnostného hárku, konfiškačných rozhodnutí, oceňovaného hárku prídelov
zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov a archívnych podkladov. V nadväznosti na parcelný
protokol vlastníctvo pôvodného vlastníka potvrdzuje "oceňovací hárok prídelov zo skonfiškovaných
pôdohospodárskych majetkov, aj archívny doklad zo Štátneho archívu v Nitre, pobočka Levice, a to
doklad č. 1273/49, k. ú. M. K. - skonf. lesný majetok, zápisničné odovzdanie pol. obci M. K. - oznámenie
doplnenie". Oprávnené osoby a taktiež svedecké výpovede potvrdzujú čestným vyhlásením, že lesy
uvedené vo výrokov časti tohto rozhodnutia sa doteraz nazývajú ako "Ivanka les". Majetok pôvodného
vlastníka, ktorý bol doteraz riešený v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. bol na základe PKV č. XX a keďže
pozemková kniha zodpovedá jedine za vlastnícke vzťahy a nie za výmeru jednotlivých parciel, skutočné
výmery sú vedené v parcelnom protokole a Súpisu majetku, kde parcely uvádzané vo výrokovej časti
sú vo výmere, ktoré potvrdzuje aj Správa katastra spracovanou identifikáciou parciel zn. K2-1009/12



zo dňa 30. mája 2012, ktorá súčasne určuje aj povinnú osobu, súčasného držiteľa nehnuteľností
uvádzaných vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. Slovenská republika - Lesy SR š.p. nám. SNP 8,
Banská Bystrica. Taktiež v prípade pôvodnej parcely č. XXX výmera vo vlastníctve pôvodného vlastníka
je 369173m2, v súčasnosti na LV č. XXX parcela CKN č. 728 lesný pozemok je o výmere 390063m2
a z tohto dôvodu bol vypracovaný geometrický plán č. 10913262-64/2013, overený Správou katastra
Levice č. 417/2013 zo dňa 19. 06. 2013, ktorým je parcela č. XXX rozdelená na parc. č. XXX/X lesný
pozemok o výmere 369173m2 a parc.č. XXX/X lesný pozemok o výmere 20890m2.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu podal opravný prostriedok navrhovateľ Lesy SR Banská Bystrica,
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá poukazovala na to, že správny orgán sa vo svojom
rozhodnutí náležite nevysporiadal so statusom oprávnených osôb, pretože tento mal skúmať, či pôvodný
vlastník O. P., nar. XX. XX. XXXX spĺňal podmienky nároku na vyňatie z konfiškácie, t.j. či v čase odňatia
vlastníctva bol čsl. štátnym občanom s trvalým pobytom na území SR a či nebol odsúdený podľa nar.
SNR č. 33/1945 Zb. SNR. Uvádzané má oporu v ustanovení § 6 ods. 2/ z.č. 229/1991 Zb., ktoré
jasne stanovilo, že predmetom reštitúcie je majetok tých osôb, ktorým vznikol nárok na vyňatie z
konfiškácie podľa osobitných predpisov (odkaz pod 9 na nar. Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR,
ktorým sa upravuje vyňatie poľnohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie).
Ďalej uvádza, že za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie z konfiškácie poľnohospodárskeho majetku
podľa osobitných predpisov (9) je treba požadovať pre účely tohto zákona aj štátnych občanov ČSFR,
ktorí majú trvalý pobyt na území ČSFR a ktorým sa skonfiškoval (9a) poľnohospodársky majetok a
neboli odsúdení podľa osobitných predpisov (9b) - (odkaz pod 9a je nar. SNR č. 104/1945 Zb. n. SNR,
odkaz pod 9b je nar. SNR č. 33/1945 Zb. SNR), t.j. reštitučný zákon č. 229/1991 Zb. neumožňuje navrátiť
vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré boli skonfiškované všetkým pôvodným vlastníkom postupom podľa
nar. č. 104/1945 Zb.n.SNR, ale len po tých vlastníkoch, ktorí splnili podmienky nároku na vyňatie
svojho majetku z konfiškácie. Zákonní právni nástupcovia v postavení oprávnených osôb nepreukázali
uvádzané skutočnosti a ani správny orgán sa nezaoberal nutnosťou preukázania, či pôvodný vlastník
mal v čase odňatia vlastníctva čsl. štátne občianstvo s trvalým pobytom na území SR. Oprávnené
osoby preukazujú v konaní reštitučný titul podľa ustanovenia § 6 ods. 2 z.č. 229/1991 Zb. rozhodnutím
konfiškačnej komisie v Šahách pod č. 70/70 zo dňa 10. 10. 1946 a Rozhodnutím Predsedníctva SNR
maďarskej národnosti podľa § 1 písm. b/ ods. 1 nar č. 104/1945 Zb.n.SNR konfiškáciou ku dňu 01. 03.
1945. Povinný namieta, že uvádzané konfiškačné rozhodnutia zo dňa 07. 06. 1946 a zo dňa 10. 10. 1946
nepreukazujú odňatie vlastníctva v rozhodnom období, t.j. v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1989, tak
ako to vyžaduje znenie ustanovenia § 4 ods. 1 z.č. 229/1991 Zb. Za právneho stavu, keď ustanovenie
§ 4 ods. 1 zákona stanovuje, že oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti je štátny občan, ktorého
majetok prešiel na štát spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 ods. 1 v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01.
1989 a keď ustanovenie § 6 ods. 2 zákona výslovne uvádza, že pri vydávaní nehnuteľností sa postupuje
"obdobne" treba mať na zreteli, že dodržanie rozhodného obdobia je zákonnou podmienkou pre vydanie
nehnuteľností, ktoré prešli na štát konfiškáciou. Účelom reštitučného zákona je zmiernenie majetkových
krívd, ku ktorým došlo v období od roku 1948 až 1989, teda v období tzv. komunistickej nadvlády:
strata vlastníctva konfiškáciu na základe predpisov z roku 1945, ku ktorým patrí aj nar.vl.č. 104/1945
Zb.n.SNR a ktorými sa riešili po vojne majetkové pomery osôb nemeckej, maďarskej národnosti a osôb
považovaných za zradcov a nepriateľov slovenského národa, nebola zásadne produktom komunistickej
éry (rozsudok NSSR sp.zn. 1Sžr 58/2011 zo dňa 14. 02. 2012, potvrdený uznesením ÚS SR sp.zn. I. ÚS
330/2012-16 zo dňa 27. 06. 2012). Uvádzaná charakteristika obdobia od 25. 02. 1948 až do konca roku
1989 je súhrnne označované ako obdobie neslobody, naopak, obdobie od konca druhej svetovej vojny až
po 25. 02. 1948 takéto znaky negatívne poňatého výkonu štátnej moci a politickej perzekúcie vtedajšieho
štátneho režimu proti jednotlivcovi nenesie. Na základe uvádzaného povinný namieta, že rozhodnutie
správneho orgánu, napadnuté týmto odvolaním vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(čo sa týka nerešpektovania rozhodného obdobia) zistenie skutkového stavu veci je neúplné, čím je
naplnená jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť.

Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní sa pridržiavala v plnom rozsahu dôvodov opravného
prostriedku a žiadala rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

Zástupkyňa odporcu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že
pôvodný vlastník v čase účinnosti zákona č. 229/1991 nežil, zomrel v roku 1961 v Budapešti. Žiadatelia
preukázali, že sú oprávnenými osobami a štátnymi občanmi ČSFR.



Oprávnené osoby sa na pojednávanie nedostavili. Súd pojednával v ich neprítomnosti. V písomných
vyjadreniach všetci žiadali napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Predmetom preskúmavaného konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup správneho orgánu,
ktorým podľa reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. žiadateľom ako oprávneným osobám priznal
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. území M. LV č. XXX, tak ako sú uvedené
vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako súd vecne a miestne príslušný, podľa ustanovenia
§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že správny orgán
doplnil dokazovanie a zadovážil si dostatok dôkazov a jeho skutkový a právny záver je správny.

Účelom zákona bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného majetku v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, dosiahnuť zlepšenie
starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a
upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s
požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia.

Zákon sa vzťahoval na
a/ pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond, alebo do neho patrí a v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond,
b/ obytné domy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
včítane zastavaných pozemkov,
c/ obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe, alebo s ňou
súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,
d/ iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.

Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona o pôde, povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia.

Podľa § 6 ods. 2 zákona o pôde, oprávneným osobám sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré prešli
na štát, alebo inú právnickú osobu, v dôsledku keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie
poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva
na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda
ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní ( správny poriadok).

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy
(tretej hlavy podľa § 250l ods. 2 OSP) piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.) bolo
posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu pri vydaní rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu, ktorý bol súčasťou súdneho spisu, z
preskúmavaného rozhodnutia a z vyjadrení účastníkov konania bolo nepochybné, že oprávnené osoby
si v zákonom stanovenej lehote uplatnili právny nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku nie len k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v
kat. úz. D. ale aj v kat. úz. Dolné K., L., R., o čom svedčia rozhodnutia správneho orgánu nachádzajúce
sa v administratívnom spise, ktoré sú už právoplatne ukončené



Správny orgán na základe doplneného dokazovania rozhodol napadnutím rozhodnutím z 03. 09. 2014
tak, že priznal oprávneným vlastnícke právo v príslušných spoluvlastníckych podieloch oprávneným
osobám tak, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.

Dôvodom pre priznanie vlastníckeho práva považoval rozhodnutie konfiškačnej komisie v Šahách č.
70/70 zo dňa 10. 10. 1946 a rozhodnutie predsedníctva SNR č. 9760/IV./46 zo dňa 07. 06. 1947, na
základe ktorých právnemu predchodcovi oprávnených O. P., nar. XX. XX. XXXX ako osobe maďarskej
národnosti podľa písm. b/ v ods. 1 § 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. nariadení SNR. Na základe tohto
rozhodnutia bol jeho majetok skonfiškovaný ku dňu 01. 03. 1945, a to bez ohľadu na to, v ktorom
katastrálnom území, či ktorej obci na celom území ČSSR sa tento majetok nachádza.

Zákon č. 229/1991 Zb. o pôde, je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s
ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových
krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu
osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku, v snahe zmierniť následky
niektorých krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období
rokov 1948 až 1989, s cieľom dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodárku a lesnú pôdu
obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so
záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného
prostredia.

Reštitučné zákony nepredpokladajú (neprezumujú) ani jednu z podmienok stanovených v príslušných
ustanoveniach jednotlivých zákonov (v danom prípade § 6 ods. 2 zákona o pôde, na základe ktorého
si navrhovateľ uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností), takže pre úspešné uplatnenie nároku musí
oprávnená osoba preukázať uplatnený reštitučný titul, t.j. že nehnuteľnosti prešli na štát bez právneho
dôvodu a že spĺňa podmienky pre vydanie takéhoto majetku.

Zákon č. 229/1991 Zb. v platnom znení, nezaraďuje prechod vlastníctva na štát v dôsledku konfiškácie
medzi reštitučné tituly uvedené v § 6 ods. 1, ale v samostatnom ods. 2 upravuje postup s odvolaním už na
novovzniknutý nárok na vyňatie konfiškácie a neodsúdenie pôvodných vlastníkov. Z uvedeného vyplýva,
že nehnuteľnosť možno v reštitúcii vydať osobám, ktorých majetok bol skonfiškovaný len na základe
toho, že boli maďarskej národnosti a osobám, ktorých majetok skonfiškovaný bol z iného dôvodu, napr.
zradcom, kolaborantom a podobne, sa majetok nevydáva.

Na základe rozhodnutia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 9760/IV/46 zo dňa 07. 06. 1946 na
svojom zasadnutí dňa 18. 04. 1996 rozhodol tak, že O. P., obyvateľa v Budapešti treba považovať podľa
písm. b/ ods. 1 § 1 Nariadenia číslo 104/1945 Zb.n. SNR za osobu maďarskej národnosti na základe
tohto rozhodnutia sa považuje pôdohospodársky majetok vlastnícky, patriaci O.i za skonfiškovaný ku
dňu 01. 03. 1945, a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci sa na celom
území Slovenska tento majetok nachádza.

Za skonfiškovaný majetok je treba považovať celý majetok osoby maďarskej národnosti.

Odporca správne zistil, že nehnuteľnosti prešli dňom 01. 03. 1945 na štát a lesný majetok v kat. území
M. K. bol odovzdaný do držby a úžitku pol.obci Dolné Semerovce, čo vyplýva z pripojených listín ONV
v Krupine zo dňa 24. 02. 1949, 10. 03. 1949 a 11. 04. 1949.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktorým
rozhodnutím odporca v rámci konania podľa reštitučného zákona žiadateľom ako oprávneným osobám
priznal vlastnícke právo.

Správny orgán v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, je povinný zistiť presne a úplnej
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.



Pri vymedzení nehnuteľného majetku, ktorý podlieha reštitúcii podľa zákona o pôde je potrebné
vychádzať zo vzájomného vzťahu § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 30 zákona o pôde.

Doterajšia aplikačná prax zahŕňa celý rad situácií, kedy vznikajú pochybnosti o tom, či určitú majetkovú
krivdu je možné reštituovať v režime zákona o pôde. Je potrebné pritom rešpektovať základné pravidlo
správania, ktoré spočíva nielen v určení povahy nehnuteľného majetku k dátumu účinnosti zákona o
pôde, ale naopak predovšetkým jeho povahy v okamihu strany vlastníckeho práva jeho pôvodným
vlastníkom.

V zmysle § 30 zákona o pôde, sa totiž pre postup podľa druhej časti zákona o pôde, t.j. reštitučnej,
považuje za majetok uvedený v § 1 ods. 1 zákona o pôde i majetok, ktorý bol v dobe odňatia vlastníckeho
práva k týmto účelom užívaný.

Argumentácia navrhovateľa, či pôvodný vlastník O. P., nar. XX. XX. XXXX spĺňal podmienky nároku na
vyňatie z konfiškácie je z hľadiska reštitučného práva právne irelevantná. V danom prípade je potrebné
vychádzať z ustálenej praxe, že k prechodu majetku na štát došlo nepochybne, pretože tento s nimi
následne disponoval, a to vo forme príslušných prídelov alebo získaním do svojho vlastníctva výmerom,
čo v danom prípade bolo jednoznačne preukázané.

Taktiež z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise nevyplýva, že by bol pôvodný vlastník odsúdený
podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Sb.SNR a vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné zdôrazniť,
že oprávnené osoby vo vzťahu k pôvodnému vlastníkovi z hľadiska príbuzenského pomeru spĺňajú
nesporne aj status oprávnených osôb, a preto nič nebránilo správnemu orgánu, aby ich reštitučnému
návrhu zákonom zodpovedajúcim spôsobom vyhovel.

Navrhovateľ namietal v opravnom prostriedku, že správny orgán neskúmal, či pôvodný vlastník O., nar.
XX. XX. XXXX spĺňal podmienky na vyňatie z konfiškácie.

Podľa § 3 ods. 1, 2, reštitučného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne ustanovenom pod písm. a/ až t/.

Osobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickej osobe vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie
podľa osobitných predpisov. Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie pozemkov z konfiškácie podľa
osobitných predpisov, treba považovať aj občana Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území
a ktorému bolo odňaté vlastnícke právo (nar. SNR č. 104/1945 Sb.SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa, v znení neskorších predpisov) k pozemkom a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov.
Ak tieto pozemky boli už pred rozhodujúcim obdobím pridelené v rámci predpisov o pozemkových
reformách, rieši sa nárok oprávnených podľa § 7.

Čo sa týka ďalšej námietky navrhovateľa, že správny orgán rozhodol o vrátení nehnuteľností, ktoré neboli
odňaté v rozhodnom období, t. j. v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1989, tak ako to požaduje znenie
ustanovenia § 4 ods. 1 zák.č. 229/1991 Zb., ktoré je zákonnou podmienkou pre vydanie nehnuteľností,
ktoré prešli na štát konfiškáciou je právne irelevantné. V tejto súvislosti Krajský súd poukazuje na
stanovisko NSSR č. 45 uverejneného v zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR, podľa ktorého § 6
ods. 2 zák.č. 229/1991 Zb.rieši i prípady, v ktorých sa postupuje aj voči osobám, ktorých nehnuteľnosti
prešli na štát už pred 25. 02. 1948 podľa predpisov o konfiškácii, podľa osobitných predpisov z roku
1945 (nar.SNR č. 104/1945 Sb.SNR, dekrét prezidenta republiky č. 108/1945 Zb.).

Z administratívneho spisu je zrejmé, že dotknuté nehnuteľnosti prešli na štát na základe konfiškačného
rozhodnutia vydaného podľa § 1 ods. 1 písm. b/ nariadenia č. 104/1945 Sb.nar.SNR, a preto niet pochýb,
že predmetná vec podlieha právnemu režimu zák.č. 229/1991 Zb.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu ako vecne
správne potvrdil podľa § 250q ods. 3 OSP.

Navrhovateľovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).