Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21CoE/54/2015 z 28. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. júna 2015, sp. zn. 21CoE/54/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8709202526.1 Krajský súd Prešov | 21CoE/54/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8709202526.1 | 2015-06-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: OZ, § 53 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1bd9177-7460-43a6-b282-96fb5b03b16e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8709202526.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoE/54/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709202526
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8709202526.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava,
Pribinova 25, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti povinnej Z. M., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/XX, P., o vymoženie 156,01,-eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 10Er/91/2009-31
zo dňa 21.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania sa zamieta.

II. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku I. a II.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju s tým, že o trovách exekúcie a trovách exekučného konania rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej vyslovil, že doručením písomného oznámenia Asociácie užívateľov
služieb, ochrana spotrebiteľov, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, zo dňa 5.11.2009 o tom, že
vstupuje do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10Er/91/2009 ako
vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu,
preto jeho ďalšie podania zo dňa 5.11.2009 odmieta a zároveň, že doručením písomného oznámenia
Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, zo dňa 15.08.2011, o tom, že
vstupuje do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10Er/91/2009 ako
vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu,
preto jeho ďalšie podania zo dňa 15.08.2011 odmieta.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 251 ods. 4, § 103, § 93 ods. 1 až 4 Občianskeho súdneho
poriadku, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 37 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm.
a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a
3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
poukázal na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veciach C-240/98 zo dňa 27.06.2000, C-168/05 zo dňa
26.10.2006 a C-243/08 zo dňa 04.06.2009.

Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom je v predmetnom konaní rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8,
Bratislava, sp. zn. SR 04707/8 zo dňa 03.06.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2008



a vykonateľnosť dňa 03.07.2008. Dňa 26.03.2009 súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie.

Oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 22.06.2007 úverovú zmluvu. Táto
zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť exekučným titulom.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje
voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ
ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený.

Dospel k záveru že, dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými
ustanoveniami najmä § 52 a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami
smernice 93/13/EHS. Z uvedených dôvodov exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a o náhrade trov exekučného konania vo vzťahu k
oprávnenému a povinnej súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o týchto bude
rozhodnuté samostatným uznesením, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti vo veci samej.

Uviedol, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje
dispozičná a prejednávacia zásada a z nich vyplývajúca väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k
dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. V exekučnom konaní nie je vedľajší účastník z pojmového
hľadiska prípustný.

Preto vyslovil, že doručením písomného oznámenia Asociácie užívateľov služieb, ochrana spotrebiteľov,
Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, zo dňa 05.11.2009 o tom, že vstupuje do exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10Er/91/2009, nenastali účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva tohto subjektu a rovnako doručením písomného oznámenia Združenia na
ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, zo dňa 15.08.2011, o tom, že vstupuje
do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10Er/91/2009 ako vedľajší
účastník na strane povinnej nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva oboch týchto subjektov a
keďže nepripustil ich vstup do konania, odmietol rovnako ich ďalšie návrhy, nakoľko boli podané osobou,
ktorá nie je účastníkom konania.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote oprávnený podal proti uzneseniu odvolanie. Namietal, že súd prvého
stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal možnosť účastníkovi
konať pred súdom, nebol podaný návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, svojím
postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Následne dôvody odvolania bližšie konkretizoval. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol, aby
konanie bolo prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a aby boli predložené Súdnemu dvoru



Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v
nasledujúcim znení:

1, Má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

2, V prípade zápornej odpovedi Súdneho dvora Európskej únie na prvú otázku, je možné ustanovenia
písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHD z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky,
ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe
zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu?

3, Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle zásad v § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté
uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny
dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny
názor oprávneného, a to napr. rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08, rozsudok Súdneho
dvora Asturcom C- 40/08, rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02, rozsudok
Súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05.

Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08
Pannon: ,,Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to,
aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú“).

Za tohto stavu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. zamietol.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka
platnosti rozhodcovskej doložky. Právomoc exekučného súdu preskúmavať existenciu rozhodcovskej
zmluvy bola konštatovaná Najvyšším súdom SR vo viacerých rozhodnutiach. Vo veci vedenej pod



sp. zn. 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“
Obdobne porovnaj aj uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veciach 2Cdo 245/2010, 6Cdo 143/2011,
uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu, keďže poverenie v exekučnom konaní vydané bolo,
vymáha sa plnenie, na ktoré oprávnený nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie je treba
prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn.
3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude
exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).

Predmetná rozhodcovská doložka tak, ako vyplýva z čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
upravuje riešenie sporov buď v rozhodcovskom konaní, alebo pred všeobecným súdom.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade.

Odvolací súd mal za to, že uvedené závery sa vzťahujú aj na tento prípad, v ktorom bol rozhodcovský
rozsudok založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.

Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Obč. zák.) išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť
neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.) v znení neskorších predpisov) akýkoľvek
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.



Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo
možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho
dvora európskej únie C-243/08 Pannon).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z
podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť
vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú
rozhodcovskú doložku túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo
skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam o porušení zásady kontradiktórnosti odvolací súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 7/2013:

„K odňatiu možnosti oprávnenej konať pred súdom nedošlo ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,
od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz mohol vyžiadať - a vyjadriť sa k nim
(porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropskáúmluva o lidskýchprávech. Komentář.
1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka vydaného
Vedou, vydavateľstvom Slovenskej akadémie vied, Bratislava 2011 (2. zv), kontradiktórnosť je prenos
dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo
na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na
zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie
upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov
nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Ak za porušenie zásady kontradiktórnosti by mal byť považovaný aj procesný postup exekučného
súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto
účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že platné právo pripúšťa proti
rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie odvolanie, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

V preskúmavanej veci oprávnená možnosť podať odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu o
zastavení exekúcie aj využila a v podanom opravnom prostriedku vyjadrila, okrem iného, aj svoj nesúhlas
s právnymi závermi exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky.



K odňatiu možnosti oprávnenej konať pred exekučným súdom nedošlo ani tým, že exekučný súd
nevytýčil vo veci pojednávanie, pretože v čase rozhodovania tohto súdu takáto povinnosť uzákonená
nebola. Jej neskoršie včlenenie do zákona bolo dôsledkom zjavnej chyby zákonodarcu, čoho dôkazom
je dôvodová správa k zákonu č. 230/2012 Z. z. Pokiaľ jediným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti
rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom z hľadiska platnosti či neplatnosti rozhodcovskej
doložky bola listina obsahujúca túto doložku (úverová zmluva), nebolo potrebné na vykonanie tohto
dôkazu nariadiť pojednávanie. Tento záver možno vyvodiť zo samotnej povahy exekučného konania,
ktoré nie je v zásade konaním sporovým, a tiež zo skutočnosti, že posúdenie platnosti písomnej
rozhodcovskej doložky bolo právnou otázkou. Nariadenie pojednávania by za týchto okolností, ako aj
s prihliadnutím na možnosť opravného konania, bolo zbytočné a odporovalo zásade hospodárnosti
konania. Vykonanie dôkazu listinou jej prečítaním alebo oznámením obsahu na pojednávaní vyžaduje
ustanovenie § 129 ods. 1 O. s. p., ktoré primerane platí aj pre exekučné konanie, len ak sa nariaďuje
pojednávanie.“

V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že k odňatiu možnosti oprávneného konať nedošlo.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach
ako vecne správne za osvojenia si dôvodov uvedených prvostupňovým súdom (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods.4 O.s.p

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.