Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/60/2012 z 27. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. marca 2013, sp. zn. 8CoE/60/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3105200457.1 Krajský súd Trenčín | 8CoE/60/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3105200457.1 | 2013-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 58 EP, § 41 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e862a403-d438-4271-b08e-557e64ca7db3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3105200457.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/60/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105200457
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Čekanová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3105200457.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421 proti povinnému: V. Q., bytom B. X. P. XXX, o vymoženie 143,40 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18. apríla
2012, č. k. 5Er/1541/2008-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora JUDr. Vieru
Kučerovú so sídlom Exekútorského úradu v Holíči, Nám. Sv. Martina 410/6 poverením č. 5309*007343
zo dňa 20.04.2005 vykonaním exekúcie na vymoženie 4.320,- Sk (143,40 Eur)s príslušenstvom.
Uznesením, č.k. 26Er/40/05-12 zo dňa 20.04.2005 Okresný súd Trenčín zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia, trov notára za spísanie
notárskej zápisnice v celkovej výške 3.110,- Sk a v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne
zo sumy 5.400,- Sk od 29.04.2004 do 07.05.2004. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.10.2005 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 5CoE 86/05-24 zo dňa 26.07.2005.
V predmetnej veci prešiel výkon súdnictva ku dňu 01.01.2008 na Okresný súd Nové Mesto nad
Váhom podľa §18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z.z.
Exekučným titulom v danej exekučnej veci je Notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX
spísaná dňa 10.10.2004 na Notárskom úrade v Bratislave notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou. Dňa
20.9.2010 bol Okresnému súdu Trenčín doručený a následne dňa 07.10.2010 postúpený tunajšiemu
súdu návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, že súd namiesto pôvodného súdneho
exekútora JUDr Viery Kučerovej poverí vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by
exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd za účelom
rozhodnutia o ďalšom postupe v nadväznosti na návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
preskúmal exekučný titul - Notársku zápisnicu č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, ako aj zmluvu
o úvere číslo 3320063 zo dňa 11.06.2003 a zistil nasledovné skutočnosti: Zo zmluvy o úvere číslo
3320063 zo dňa 11.06.2003 tvoriacej neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice, na podklade ktorej je
daná exekúcia vedená, vyplynulo, že predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená medzi oprávneným
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Z uvedenej zmluvy okrem iného ďalej vyplynulo, že povinný
v časti označenej ako "Splnomocnenie" splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva. Z notárskej zápisnice vyplynulo, že táto bola spísaná dňa 10.10.2004 na
Notárskom úrade notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou s tým, že Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec



konajúci na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve číslo 3320063 požiadal v mene
povinného o spísanie notárskej zápisnice, o uznanie záväzku povinného z úveru, a zároveň za
povinného udelil súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Mgr. Tomáš
Kušnír na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve za povinného vyhlásil, že povinný
uzatvoril s oprávneným zmluvu o úvere číslo 3320063, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver
vo výške 12.000,- Sk. Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe splnomocnenia
spísaného v úverovej zmluve za povinného uznal dlh, ktorý pozostával z úroku z omeškania, trov
právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Uvedený dlh Mgr. Tomáš Kušnír za
povinného uznal v plnom rozsahu čo do základu aj do výšky a za povinného vyhlásil, že uvedený
dlh splatí v lehote do 19.10.2004, ako aj za povinného vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v
lehote do 19.10.2004 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku s tým,
aby táto notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku. Počas celého exekučného konania je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne
predpoklady, za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonaniu
exekúcie, je povinný z úradnej moci (ex offo) a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť
o zastavení exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z
nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí
nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej
moci nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie, resp. vyhláseniu exekúcie za
neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni ani už vydané poverenie
na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu
exekúcie. Exekučným titulom, na poklade ktorého môže byť exekúcia vykonávaná, je i notárska
zápisnica ako procesno-právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného
práva o uznaní dlhu. Podstatnou náležitosťou, ktorá z notárskej zápisnice robí exekučný titul, je súhlas
povinného s jej vykonateľnosťou. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované
náležitosti (§ 45 Notárskeho poriadku) nie je spôsobilým exekučným titulom a nevyhnutne bez ďalšieho
vedie k zastaveniu exekúcie. Notárske zápisnice ako exekučné tituly musia obsahovať právny záväzok,
označenie oprávnenej osoby a povinnej, právny dôvod, predmet a čas plnenia a vyhlásenie povinnej
osoby, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí. V danom prípade mal súd preukázané, že
skutkovým a právnym základom exekučného titulu - notárskej zápisnice zo dňa 10.10.2004 je zmluva o
úvere číslo 3320063 zo dňa 11.06.2003 spísaná medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
ako veriteľom (oprávneným) a V. Q. ako dlžníkom (povinným). Predmetná zmluva o úvere bola spísaná
na formulárovom tlačive. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere je i splnomocnenie už obsahujúce meno
splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi
tvoriace súčasť zmluvy o úvere číslo je podstatným pre posúdenie otázky spôsobilosti notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Preto súd uvedené splnomocnenie preskúmal zo všetkých hľadísk
nevyhnutných k vysloveniu záveru o platnosti právneho úkonu, pretože iba platný právny úkon spôsobuje
žiadané právne účinky. Právny úkon musí byť dostatočne určitý, aby nevznikali pochybnosti o obsahu
práv a povinností z toho právneho úkonu vyplývajúcich. Pre svoju neurčitosť sa právny úkon stáva
neplatným. Neurčitým právnym úkonom je i úkon, ktorý je síce vyjadrený zrozumiteľne, ale vyvoláva
pochybnosti o obsahu práv a povinností účastníkov a túto neistotu nemožno odstrániť ani výkladom.
Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere je podľa názoru súdu
koncipované veľmi všeobecne a široko. Táto všeobecnosť a širokosť rozsahu splnomocnenia dáva veľmi
široký priestor pre splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra na konanie a právne úkony v mene povinného,
súčasne však spôsobuje pochybnosti o skutočnom rozsahu oprávnenia Mgr. Tomáša Kušníra konať
v mene povinného a tieto pochybnosti nie je možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Takáto
všeobecná a široká formulácia splnomocnenia udeleného Mgr. Tomášovi Kušnírovi potom spôsobuje
jeho neurčitosť a tým i jeho neplatnosť. Povinný splnomocnením v zmluve o úvere splnomocnil Mgr.
Tomáša Kušníra, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej
moci nebolo možné predpokladať. Zároveň týmto postupom, keď sa povinný vopred vzdal svojho práva
uznať alebo neuznať záväzok, ktorý možno v budúcnosti vznikne, bolo povinnému už v čase udelenia
splnomocnenia odňaté právo namietať výšku "uznaného" dlhu v čase jeho uznania. Neistý záväzok
v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše keď ani nemožno predpokladať, či vôbec
k omeškaniu dôjde a ak áno, v akom rozsahu. Okrem toho splnomocnený zástupca povinného v
Notárskej zápisnici zo 10.10.2004 za povinného určil lehotu, v ktorej má povinný uhradiť záväzok,
hoci takéto oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k
povinnosti a lehote, o ktorej povinný ani vedomosť mať nemohol. Ďalšou právne významnou okolnosťou
spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobody vôle. V danom prípade, ako už bolo



vyššie konštatované, splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra bolo súčasťou predtlače zmluvy o
úvere a už v tomto splnomocnení bolo priamo meno Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca dlžníka
(povinného) zakomponované. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcu bola týmto postupom
podstatným spôsobom obmedzená. Povinný ani nemal možnosť voľby iného splnomocnenca než
Mgr. Tomáša Kušníra. Pri takomto postupe potom možno len veľmi ťažko hovoriť o slobodnej vôli
povinného pri výbere svojho splnomocneného zástupcu. Navyše táto skutočnosť, že meno Mgr.
Tomáša Kušníra ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače, a teda menovaný
advokát bol vybraný priamo veriteľom - oprávneným, nenasvedčuje záveru, že Mgr. Tomáš Kušnír
bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje
záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere v
časti splnomocnenie i uviedol, teda, že bude hájiť predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého okrem
toho i zastupuje v mnohých iných súdnych konaniach. Týmto postupom sa plnomocenstvo udelené
povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi opätovne dostáva do rozporu so zákonom, keďže splnomocnencom
nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Ústavný súd tiež uviedol, že pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca
hlavný dôraz položil na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Ponechal teda rozhodnutie o
vzniku tohto exekučného titulu v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá samozrejme nesmie byť
postihnutá žiadnymi právne relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Na základe
uvedeného súd potom splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere
číslo 3320063 zo dňa 11.06.2003 vyhodnotil ako absolútne neplatné v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka. Takáto absolútna neplatnosť splnomocnenia udeleného
povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne účinky,
a teda ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra vykonaných
v mene povinného nemohli pre povinného nastať žiadne právne účinky. Z tohto dôvodu je i notárska
zápisnica zo dňa 10.10.2004, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír ako splnomocnenec konajúci na základe
splnomocnenia v mene povinného uznal záväzok tvoriaci predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil
s jej vykonateľnosťou, nulitným právnym aktom (paaktom) a ako taká nie je spôsobilým exekučným
titulom, na poklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť. Naopak takýto nespôsobilý
exekučný titul vyvoláva neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii. Ak súd zistí, že exekučný
titul, na poklade ktorého je exekúcia vedená, nie je spôsobilým byť exekučným titulom a spôsobuje
nezákonnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii, je povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
exekúciu zastaviť a tomuto postupu nebráni ani už vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Preto,
keďže súd notársku zápisnicu N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 10.10.2004 vyhodnotil z vyššie
uvedených dôvodov ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania
v exekúcii na jej podklade, danú exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Vierou Kučerovou
pod spisovou značkou EX 35/2005 a pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod spisovou
značkou 5Er/1541/2008 vyhlásil za neprípustnú a zároveň v súlade s vyššie citovaným § 57 ods. 1 písm.
g/ Exekučného poriadku túto exekúciu zastavil. Pre úplnosť súd uvádza, že vo vzťahu k návrhu na
zmenu súdneho exekútora JUDr. Viery Kučerovej na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorého
zmenu oprávnený navrhol podaním doručeným súdu dňa 07.10.2010 a o ktorom návrhu súd z hľadiska
procesnej ekonómie už nerozhodoval, keďže celú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne celú
exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
uznesenia o zastavení exekúcie a po ich vyčíslení súdnym exekútorom a predložení exekučného spisu
zo strany súdneho exekútora.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad
rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že
súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods.
2 zák. 244/2002 Z.z. postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného
titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je
úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď už
preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti (ust. § 44 ods. 2
Ex. poriadku). Predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad



úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup
konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných
notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným
adresátom je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom právnej
istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný zaoberať
sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom k tomu,
že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej
zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom
všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny
procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného
všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu
vydaného notárom. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na to, aby rozhodoval na základe ústavne
súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný výklad. Ďalej namietal, že exekučný súd
konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj
zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a
dvojinštančnosť súdneho konania. Nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že udelené plnomocenstvo
je považované za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka, resp. podľa § 23a ods.
2 Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a so záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné
pre rozpor so zákonom. Namietal, že uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne
nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením
plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnený, a preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť
pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec.
Konštatoval, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu
úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v § 53 Obč. zák.. Plnomocenstvo udelené
v zmluve je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Za nesprávny považoval aj záver súdu, že povinný
predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal práva, ktoré mu
vznikne v budúcnosti. Žiadne z ustanovení zmluvy totiž nestanovuje, že povinný nemôže po udelení
plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo
povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak teda povinný udelil svojmu
zástupcovi plnomocestvo na zatupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil
predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom
si to vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje
rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. poriadku
musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že
to vyplýva zo súdnej praxe avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal
a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade
s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie,
súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v
prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V závere upozornil na to, že nie sú dané
dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe
vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným
a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie
nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Na
základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ďalším podaním, doručeným súdu prvého stupňa po uplynutí odvolacej lehoty, oprávnený navrhol, aby
odvolací súd prerušil konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ, čo odôvodnil potrebou položiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky ohľadne aplikácie písm.
q/ Prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Namietal, že súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými
v smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve



o úvere práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Ďalej uviedol, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť
daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských
zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavil právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu
úniového práva a jeho následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Žiadal, aby
odvolací súd položil Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1/ či je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky z tejto zmluvy, 2/ či
je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení
exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť,
okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie
nie je podľa zákona prípustné a preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.

Taktiež návrh oprávneného na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ považoval
odvolací súd za nedôvodný. Súdny dvor Európskej únie už v obdobných veciach judikoval, že Súdny
dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať
všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže
sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť
skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má
zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa
uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie
je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 16.11.2010, C-76/10,
bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor
Európskej únie tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže sa
len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami Únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005, My
Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú
posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - predmetného splnomocnenia, ktorú oprávnený
používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych
súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zabránilo vymožiteľnosti jeho
pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v
riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie
ustanovení spotrebiteľského práva.

Odvolací súd následne vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
uznesením, ktorým súd prvého stupňa exekúciu v danej veci vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku zastavil a konštatuje aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219
ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:



Zmluva o úvere bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom uzavretá dňa
11.06.2003. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedený text, z ktorého vyplýva, že povinný
(dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, advokátska kancelária Za
Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene
uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre
súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky
vzniknutej pohľadávky /alebo jej zostatku/ a jej príslušenstva. Dňa 10.10.2004 bola notárkou JUDr.
Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, Gajova 13 spísaná notárska zápisnica č. N XXXX/XXXX,
NZ XXXXX/XXXX, v ktorej v bode 3. Mgr. Tomáš Kušnír konajúci na základe splnomocnenia povinnej
osoby tvoriaceho súčasť tejto notárskej zápisnice v mene povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči
oprávnenej osobe v celkovej výške 7.538,- Sk. Na základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že
plnomocenstvo udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi priamo v úverovej zmluve, nie je
platným právnym úkonom povinného, pretože Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť
uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného,
a to pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený
rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní
notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že Mgr.
Tomáša Kušníra si ako svojho zástupcu povinný na základe svojej vôle nevybral. Na základe uvedeného
odvolací súd v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka, považuje za
neplatné vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici, v dôsledku čoho notárska
zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu.

Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval,
keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie exekučného konania v danej veci. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená (R 58/1997).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.