{"guid": "ed21bfee-32d9-4e9d-814d-d6d7ebd67e2a:ea51fc20-b894-427c-b0c7-0b5e84c26640", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8111221314.2", "spisova_znacka": "9Co/134/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/134/2015 z 25. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. júla 2016, sp. zn. 9Co/134/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8111221314.2", "identifikacne_cislo": "8111221314", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Štefan Huljak", "sudca_id": 1309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/stefan-huljak-1309", "datum_vydania": "2016-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea51fc20-b894-427c-b0c7-0b5e84c26640", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8111221314.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8111221314.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8111221314.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/134/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111221314
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111221314.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcov: 1. H. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX R., 2. G., s.r.o., so sídlom Janouškova 12, 080 01 Prešov, IČO: 36
477 192, proti žalovaným:1. Joši s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 6/A, 080 01 Prešov, IČO: 44 556 152,
2. H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX A., 3. H., s.r.o., so sídlom Kpt. Nálepku 6, 080 01
Prešov, IČO: 44 556 209, všetci právne zastúpení JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou, so sídlom
Grešova 7, 080 01 Prešov, v konaní o určenie zodpovednosti za škodu, určenie jej výšky a plnenia, o
odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/74/2011-369 zo dňa
13.03.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  sa  rozsudok vo výroku I. a  II.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1.  Žalobcovia sa po poslednej úprave žaloby (č.l. 306) domáhali uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť
im škodu v sume 155.000,- Eur žalobcovi v 1.rade, škodu v sume 17.680,- Eur žalobcovi v 2.rade, škodu
v sume 30.000,- Eur, žalobcovi v 1.rade, náhrady ušlého ročného zisku v sume 17.860,- Eur počnúc
dňom 29.07.2009 žalobcovi v 2.rade, náhradu ušlých úrokov vo výške 10.512,- Eur žalobcovi v 1.rade,
náhradu ušlých úrokov v sume 28.825,- Eur žalobcovi v 1.rade a odškodného vo výške 300.000,- Eur
žalobcovi v 1.rade.

2.  Žalovaní nesúhlasili so žalobou tvrdiac, že uplatnené nároky sú premlčané, neurčité, nepreukázané.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie  (ďalej len ,,súd“) rozsudkom žalobu žalobcu v 1. rade
v celom rozsahu zamietol,  žalobu žalobcu v 2. rade voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol, žalobu
žalobcu v 2. rade voči žalovanému v 1. rade vylúčil na samostatné konanie a vyslovil, že o náhrade trov
konania rozhodne samostatným uznesením.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané z rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 15.03.2010, v konaní vedenom pod  sp. zn. 13C/199/2009, že žalovaný v 1. rade  bol  povinný
obnoviť pôvodný stav dodávky vody žalobcovi v 1. rade opravou prerušeného potrubia na parcele KN
XXXX, kat. územie R. a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcu v 1. rade  v
nerušenom užívaní vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou, ako aj dodávky z nej. Z dohody o užívaní



inžinierskych sieti zo dňa 07.11.2007 zistil, že Športový klub šport Prešov a žalobca v 1. rade uzavreli
dohodu, ktorou si vzájomne umožnili prístup k vodovodnej prípojke s vodomernou šachtou na parcele
č. XXXX, registrovaná na Športový klub šport Prešov s rozvodom na spomínanej parcele podzemnými
prípojkami k obom nehnuteľnostiam vyústením do schváleného ciachovaného vodomeru slúžiaceho na
určenie skutočnej spotreby. Obaja vlastníci sa dohodli na vzájomnom plnení, vyrovnaní podlžnosti na
vodnom po zistení stavu na počítadlách vodomerov v čase a výške požadovanej Východoslovenskou
vodárenskou spoločnosťou, a.s. Vychádzal tiež z  kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.2008, ktorou  Športový
klub šport Prešov a žalovaný v 1. rade sa dohodli na predaji nehnuteľností v kat. úz. R. evidovaných
na LV č. XXXXX administratívnej budovy, súpisne číslo: XXXXX, postavenej na parcele KN C 3966/3 s
príslušenstvom a parcelami KN C 3966/33 zastavané plochy a nádvoria 276 m2. Zo zmluvy o budúcej
zmluve mal za preukázané, že žalobca v 1. rade ako budúci predávajúci sa zaviazal uzavrieť s Milanom
Nemčíkom ako budúcim kupujúcim kúpnu zmluvu predmetom ktorej bol pozemok parc. KN č. 3966/4 o
výmere 221 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a stavba na pozemku - administratívna
budova za kúpnu cenu 155.000,- Eur. Kúpna zmluva mala byť uzavretá do 30.06.2010. Podľa článku III.
Zmluvy si zmluvné strany dohodli obojstrannú pokutu vo výške 30.000,- Eur, kto bezdôvodne nedodrží
zmluvu. Podľa Dodatku č. 1 k zmluve bola predĺžená doba, do ktorej mala byť uzavretá Zmluva o prevode
vlastníctva k nehnuteľnostiam a to do 30.12.2010.  Z potvrdenia o prevzatí časti zmluvnej pokuty zistil,
že žalobca v 1. rade zaplatil J. Q. prvú časť zmluvnej pokuty vo výške 14.300,- Eur a 17.09.2012 doplatil
zvyšnú časť zmluvnej pokuty vo výške 15.700,- Eur. Z výsluchu svedka J. Q. zistil,  že od žalobcu v 1.
rade chcel kúpiť nehnuteľností a to až do doby, keď mu žalobca v 1. rade volal, že ho idú odpojiť od vody.
Ďalej uviedol, že o ne by nemal záujem, ak by bola dodávka vody zabezpečené formou nadzemného
potrubia.  Z nájomnej zmluvy zo dňa 01.09.2006 vyplýva, že žalobca v 1. rade prenajal na dobu neurčitú
žalobcovi v 2. rade nehnuteľnosť zapísanú na LV 12692 - administratívna budova na adrese X. Q. X,
XXX XX R.. Podľa Dodatku č. 1 k nájomnej zmluve žalobca v 1. rade previedol na žalobcu v 2. rade
užívacie práva k predmetu nájmu bezodplatne. Z oznámenia o žiadosti zo dňa 30.11.2010 vyplýva, že
žalovaný v 1. rade predložil žalobcovi v 1. rade návrh smerujúci k obnoveniu pôvodného stavu dodávky
vody a to vyústením 3“ PPR potrubia medzi budovou žalobcu v 1. rade a budovou firmy JoŠi s.r.o. 0,8
m nad zemou a 2 m od pozemku EWRO podľa priloženého nákresu.

5.  Prijal právny záver, že časť uplatneného nároku je premlčaná. Žalobca v 1. rade si uplatnil odškodné
vo výške 300.000,- Eur v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. K zásahu
do osobnostných práv žalobcu v 1. rade došlo dňa 29.07.2009 a to prerušením dodávky vody. Teda
nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie práva. Žalobca v 1. rade si nárok
uplatnil až dňa 22.03.2013, resp. po zamietnutí návrhu na zmenu, až dňa 17.03.2014, teda po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Vo vzťahu k nároku 155.000,- Eur zamietnutie žaloby vo vzťahu
k žalovanému v 1.rade  odôvodnil svoj záver  vychádzajúc zo skutkového stavu, podľa ktorého v konaní
bolo preukázané, že došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade, vyplývajúcej mu
z Dohody o užívaní inžinierskych sieti a z rozhodnutí Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/171/2009
a 13C/199/2009. K zmenšeniu majetku žalobcu v 1. rade nedošlo, pretože tento je stále vlastníkom
nehnuteľností a v konaní nebolo preukázane, aby v dôsledku konania žalovaného v 1. rade došlo k
zníženiu hodnoty nehnuteľnosti a už vôbec nie o sumu 155.000,- Eur. Žalovaného v 2.rade nepovažoval
za pasívne vecne legitimovaného, keďže v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda bola
spôsobená právnickou osobou, pričom žalovaný v 2. rade za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedá. Pokiaľ ide o žalovaného v 3. rade, tak v konaní nebolo preukázané, aby z jeho strany
došlo k porušeniu právnej povinnosti, resp. aby škoda bola spôsobená úmyselným konaním proti dobrým
mravom.

6. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval dojednanie o zmluvnej pokute za
neurčité a teda neplatné, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

7. K nároku na náhradu ušlého zisku vo výške 100.512,- Eur prijal záver, že tento nárok je premlčaný  a
žalobu v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o zvyšné nároky na ušlý zisk, konštatoval, že žalobca nepreukázal
žiadne dôkaz ktoré by preukazovali ich dôvodnosť.  Žalobu žalobcu v 2. rade voči žalovanému v 1. rade
súd vylúčil na samostatné konanie.



8. Vychádzal  z ust. § 13, § 100 ods. 1 až 3, § 101,  § 107 ods. 1 a 2, § 415, § 420 ods. 1 až 3, § 424, §
441, § 442, § 544, § 545 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a ust. § 120 ods. 1, § 125, § 132 a  § 153
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účinného do 30.06.2016.

9.  O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

10.  Proti tomuto rozsudku v výnimkou výroku III. V zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a
2. rade. Namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
a  súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Neoprávnené konanie žalovaného v 1. rade vo vzťahu ku žalobcovi v 1. rade, ako aj poškodenie
vodovodnej prípojky žalovaným v 1. rade je objektívne preukázateľnou skutočnosťou a to judikatúrou
súdov (uznesenie OS  Prešov č.k. 17C/171/2009-17 zo dňa 28.08.2009 potvrdené KS Prešov č.k.
2Co/188/2009-37 zo dňa  30.11.2009, rozsudok OS  Prešov č.k. 13C/199/2009-58 zo dňa  15.03.2010
potvrdené rozsudkom KS Prešov č.k. 9Co/31/2010-114 zo dňa 26.10.2010). V tejto súvislosti poukázali
na to, že žalobca v 1. rade vystupuje vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade v pozícii spotrebiteľa. Dohoda
o užívaní inžinierskych sieti sa v zmysle § 52, § 52a, § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka, ako aj § 2, §
3 a §  4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa považuje za Zmluvu o dodávkach pre žalobcu
v 1. rade ako spotrebiteľa zo strany žalovaného v 1. rade a jeho právnych nástupcov ako dodávateľov.
Dôkazom čoho je uznesenie OS Prešov č.k. 17C/171/2009-17, ktorým bolo nariadené predbežne
opatrenie na obnovenie dodávky vody a  uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/28/2012, ktorým
bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní ako spotrebiteľovi.  V tejto veci sa jedná
o spor s prvkami spotrebiteľa a neoprávneným konaním žalovaného v 1. rade došlo k neoprávnenému
zásahu do spotrebiteľských práv žalobcu v 1. rade. Uviedli, že žalovaný svojím konaním zasiahol nielen
do práv žalobcu v 1. rade ako spotrebiteľa, ale aj  do základných  ľudských práv  a slobôd žalobcu v 1.
rade a jeho rodiny garantovaných jednak Ústavou SR, ako aj Dohovorom ľudských práv a základných
slobôd a neposlednom rade OZ, keďže žalovaný v 2. rade zároveň konateľ žalovaného v 1. rade mal
vedomosť o skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť bola v čase odpojenia od nehnuteľnosti od vody
obývaná žalobcom v 1. rade a jeho rodinou. Mal za to, že súd prvej inštancie plynutie premlčacej lehoty
nesprávne posúdil, keď právo na náhradu ujmy si uplatnil už v žalobe podanej dňa  27.07.2011, pričom
konkrétnu výšku vyčíslil v priebehu konania a to svojím podaním zo dňa 22.03.2013 resp. 17.03.2014.
Taktiež nesprávne súd prvej inštancie označil, že žalobca v 1. rade si svoj nárok odvodzuje len od zásahu
do jeho osobnostných práv. Žalobca v 1. rade sa domáhal zadosťučinenia za neoprávnený zásah do
jeho základných ľudských práv a tie sú v zmysle článku 12 ods. 1 Ústavy SR nepremlčateľné. Právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je imanentnou súčasťou práva na ochranu základných ľudských
práva slobôd, ktoré nepodlieha premlčaniu. Vo vzťahu ku nároku na zaplatenie sumy 155.000,- Eur
uviedol, že odpojením nehnuteľnosti od vody došlo k znemožneniu predaja nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu v 1. rade. Nedošlo k realizovaniu obchodu, čim vznikla žalobcovi v 1. rade škoda. Súd prvej
inštancie nielen, že mal pojem  ,,skutočná škoda“ vykladať podľa účelu, ktorý tým žalobca v 1. rade
sledoval, ale aj nedostatočne zistil skutkový stav v súvislosti s uplatnením ,,skutočnej škody“  žalobcom
v 1. rade keď v tejto súvislosti mal skúmať v akom rozsahu sa jednalo o ušlý zisk žalobcu v 1. rade.
Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade poukázal na to, že aj on ako právny nástupca žalovaného v 1. rade
neobnovil dodávku vody pre nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a užívaní žalobcu v 2. rade a tým
spôsobil pokračovanie trvania protiprávneho stavu a prehlboval spôsobenú ujmu tým, že svojím konaním
pokračoval v porušovaní povinnosti obnoviť dodávku vody vyplývajúcej  pre jeho právneho predchodcu
z rozsudkov súdov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Pre prípad nevyhovenia odvolaniu
navrhli aplikáciu § 150 O.s.p.  v súvislosti s náhradou trov konania.

11.  K odvolaniu  žalobcov  v 1. a 2. rade sa vyjadrili žalovaní v 1. až 3. rade. Považovali rozsudok súdu
prvej inštancie za vecne správny navrhli ho potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

12.  Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34  zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,  ďalej len „C.s.p“) v zmysle pravidiel uvedených v §  470
ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozsudok v jeho



napadnutých častiach ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385  C.s.p. a contrario), viazaný rozsahom odvolania a
odvolacími dôvodmi  a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých častiach je vecne správny.

13.  Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387
ods. 2 CSP).

14.  Odvolatelia namietajú, že súd nezohľadnil skutočnosť, že žalobca v 1.rade vo vzťahu k žalovanému
v 1. rade vystupuje v konaní ako spotrebiteľ vzhľadom na to, že konaním žalovaného v 1.rade mu bola
prerušená dodávka vody. Podstatné pre prijatie záveru o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu
medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 1. rade  je  zadefinovanie strán tak, aby mohol byť prijatý
záver o tom, že medzi nimi ide o spotrebiteľský vzťah. Aj v prípade predpokladu, že žalobca v 1. rade pri
uzatváraní Dohody o užívaní, prístupe k inžinierskym sieťam zo dňa 07.11.2007  vystupoval ako fyzická
osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, je dôležité,
aby boli splnené zákonné predpoklady pre zadefinovanie druhej zmluvnej strany ako dodávateľa. Podľa
definície v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide o fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorej činnosť spočíva v ponuke vecí alebo služieb. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
používa na označenie zmluvnej strany so silnejším postavením termín predávajúci, ktorého vymedzuje
nielen ako podnikateľský subjekt, ale aj ako fyzickú osobu, ktorá predáva rastlinné a živočíšne výrobky
z vlastnej drobnej pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, prípadne fyzickú
osobu, ktorá predáva vlastné použité výrobky s výnimkou potravín. Komunitárna úprava vychádza zo
zadefinovania kontrahenta, ktorý uzatvára zmluvu so spotrebiteľom tak, že ide o akúkoľvek fyzickú alebo
právnickú osobu, ktorá v súlade s konkrétnou právnou úpravou koná s cieľom, vzťahujúcim sa k jeho
povolaniu, k obchodom alebo k podnikaniu bez ohľadu na formu vlastníctva. Vychádzajúc z vyššie
uvedených kritérií, ako aj s prihliadnutím na charakter právneho vzťahu, od ktorého žalobca v 1. rade
odvíja svoj nárok na náhradu škody  nie je možné žalovanému v 2.rade priznať postavenie dodávateľa
a v konečnom závere právny vzťah považovať za spotrebiteľský. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na záver
súdu v uznesení č.k. 6Co/28/2012-44 o postavení žalobcu v 1. rade ako spotrebiteľa v súvislosti s jeho
právom na oslobodenie od platenia súdneho poplatku, je potrebné vzhľadom na zistený skutkový stav
uzavrieť, že žalovaný v 1. rade nie je dodávateľom v zmysle zákonnej definície dodávateľa. Vychádzajúc
navyše aj v súlade s rozhodnutím Okresného súdu Prešov, č.k. 13C/199/2009-58 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/31/2010-114 bola žalovanému v 1.rade uložená povinnosť opraviť
prerušené potrubie za účelom obnovenia dodávky vody. Odvolací súd vyhodnotil právny vzťah medzi
účastníkmi konania ako spor z porušenia záväzkovej povinnosti  § 488, ods. 2  OZ) vychádzajúc zo
zmluvy z 07.11.2007. Tvrdenie odvolateľa, že súd mal posúdiť jeho uplatnený nárok na náhradu škody
spôsobenej neoprávneným zásahom do jeho spotrebiteľských práv neobstojí.

15.  Ďalšia odvolacia námietka sa dotýka nesprávneho právneho posúdenia premlčania nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tvrdiac, že právo na náhradu ujmy si uplatnil dňa 27.07.2011
(podaním žaloby), pričom konkrétnu výšku vyčíslil až v priebehu konania a to podaním zo dňa
22.03.2013. Žalobca v 1.rade v písomnom podaní zo dňa 02.04.2014 (č.l. 237 -243) žiadal o priznanie
nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- Eur z dôvodu zásahu do jeho osobnostných práv (práva na
súkromný a rodinný život) a za obmedzenie práv jeho rodiny. Súd pripustil uznesením zo dňa 28.04.2014
(č.l. 259) zmenu návrhu vo vzťahu k tomuto nároku. Nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil už dňa 27.07.2011 bez špecifikácie jeho konkrétnej výšky a to z
nasledovných dôvodov. Žalobou podanou na súde dňa 27.07.2011 síce uplatnil náhradu finančnej ujmy
bez uvedenia jej výšky. Na výzvu súdu (č.l. 30 ) tento uplatnený nárok upresnil ako finančnú ujmu vo
výške 56.000,- Eur ako stratu z včas nezrealizovaného predaja na základe zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve (č.l. 31). Podaním zo dňa 25.06.2012 (č.l. 60) navrhol zmenu podanej žaloby a žiadal okrem
iného náhradu finančnej ujmy vo výške 30.000,- Eur ako zmluvnej pokuty. Uznesením zo dňa 24.09.2012
(č.l. 70) súd pripustil zmenu žaloby v zmysle jeho návrhu. Následne na základe podania žalobcu zo
dňa 22.03.2013 (č.l. 154), ktorým okrem iného žiada nahradenie finančnej ujmy vo výške 30.000,-
Eur ako zmluvnej pokuty z nezrealizovaného predaja na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a
finančnú ujmu špecifikovanú na základe výzvy (č.l. 163) na sumu 266.000,- Eur ako nemajetkovú ujmu.



Uznesením zo dňa 25.09.2013 (č.l. 176) súd zmenu návrhu nepripustil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného
je zrejmé, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 266.000,- Eur si uplatnil dňa 22.03.2013 so
spresnením dňa 31.05.2013 a čo do sumy 300.000,- Eur dňa 02.04.2014.

16.  Vychádzajúc z toho, že k neoprávanému zásahu do osobnostných práv žalobcu v 1. rade malo
dôjsť dňa 29.07.2009, nasledujúcim dňom mu začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ktorá
skončila najneskôr dňa 30.07.2012. K tomuto dátumu však v prebiehajúcom konaní nebol uplatnený
nárok žalobcu v 1.rade na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do jeho osobnostných práv
(práva na súkromný a rodinný život) a za obmedzenie práv jeho rodiny. Do 30.07.2012 žalobca v 1.rade
uplatnil  len nároky na náhradu finančnej ujmy  v súvislosti s nezrealizovaným predajom nehnuteľností
vo výške 56.000,- Eur a následne 30.000,- Eur. Predmetom konania až do 02.04.2014 nebol takýto
nárok. Záver súdu o premlčaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do jeho
osobnostných práv je správny.

17.  Odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od ustálenej súdnej praxe, na ktorú poukazujú aj  žalovaní
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, v zmysle ktorej právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby, náhrady za nemateriálnu ujmu podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy
došlo k neoprávnenému zásadu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej
osoby. Premlčacia doba začína plynúť dom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv.

18.  Odvolací súd poukazuje na  uznesenie  Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
137/2016-24 zo dňa 15.03.2016 cit.: ,,Ústavný súd na tomto mieste iba poukazuje na to, že výklad
plynutia premlčacej lehoty je v rozhodovacej praxi súdov ustálený a vyplýva zo záverov Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uvedených v jeho skorších i novších rozhodnutiach.
Krajský súd v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným napr. vo veciach sp. zn. 2
Cdo 278/2007, sp. zn. 5 Cdo 265/2009 či sp. zn. 2 Cdo 194/2011 predmetný nárok považoval za
satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho
vyjadrenie v peniazoch však spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje
vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 Občiansky zákonník). Najvyšší súd v rozhodnutí vo
veci sp. zn. 5Cdo 265/2009 tiež uviedol, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov
ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia
ako rýdzo osobné právo na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do
osobnostných práv nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných
práv..., jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy.
Podľa názoru tohto súdu je to obsah nároku, a nie predmet jeho ochrany, čo robí pre povahu nároku
rozhodujúce, či sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje,
aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí vo vzťahu
k začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty náhrady za nemateriálnu ujmu uviedol, že
tento je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia lehota začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.

19. Odvolateľ v 1.rade namieta nesprávne právne posúdenie súdu nároku vo výške 155.000 Eur
ako náhrady škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného v 1.rade z dôvodu
znemožnenia odpredaja nehnuteľností za kúpnu cenu 155.000 eur.

Podľa ust. § 442, ods. 1 zákona č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník, uhrádza sa skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník v citovanom ustanovení upravuje spôsob a rozsah náhrady škody. Pod spôsobom
náhrady škody má zákon na mysli formou, v akej sa odškodňuje poškodený subjekt. Pod rozsahom
náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko má škodca alebo subjekt
zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu spôsobenej škody. V § 442 ods.
1 OZ je upravený rozsah náhrady škody na majetku. Rozsahom náhrady škody je potrebné chápať, koľko



má škodca poškodenému nahradiť. Pri náhrade majetkovej škody sa poškodenému uhradzuje skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočná škoda i ušlý zisk predstavujú samostatné zložky
tvoriace obsah pojmu škoda. Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že pri pravidelnom chode
veci by bol získaný určitý prospech, ide na ťarchu poškodeného (žalobcu), ktorý je povinný nepochybne
preukázať splnenie všetkých podmienok zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ.
Dôkaz o existencii ušlého zisku musí byť jednoznačný, neobstojí iba špekulácia, ale musí byť zistená
pravdepodobná výška ušlého zisku blížiaca sa istote. O ušlý zisk však nepôjde, ak poškodený iba tvrdí,
že jeho podnikateľský zámer alebo iný zárobok, ktorý zamýšľal dosiahnuť, bol zmarený. Poškodený
musí preukázať, že škoda, ktorú spôsobil škodca, zasiahla do priebehu deja, ktorý by inak viedol k
určitému zisku. Inými slovami, ušlý zisk musí byť podložený skutočnými okolnosťami, z ktorých je
možné usudzovať, že k zamýšľanému zisku by skutočne došlo. Súd správne zistil a posúdil existenciu
zákonných predpokladov škody vo vzťahu k nároku vo výške 155.000,- Eur. Nesprávne tento nárok
kvalifikoval ako skutočnú škodu. Podľa tvrdenia žalobcu ušlý zisk má predstavovať sumu, ktorú by bol
žalobca v 1.rade získal ako kúpnu cenu za predaj nehnuteľností. Žalobca v 1.rade neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie skutočnosti, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného mu
vznikla škoda vo forme ušlého zisku vo výške 155.000,- Eur. Na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
by následným predajom nehnuteľností získal sumu 155.000,- Eur. Absentujú dôkazy preukazujúce
pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, že v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovaného došlo
k úplnej strate možnosti žalobcu dosiahnuť zisk z predaja nehnuteľností po 30.06.2012, t.j. rok po
uplynutí doby, do ktorej sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti je možné súhlasiť s názorom súdu, že žalobca v 1.rade je stále
vlastníkom týchto nehnuteľností.

20.  K odvolacej námietke vo vzťahu k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v 3.rade odvolací súd udáva,
že záver súdu o nenaplnení zákonných predpokladov pre nárok na náhradu škody vo výške 155.000,-
Eur vo vzťahu k žalovanému v 3.rade je správny. Pre prijatie záveru o zodpovednosti žalovaného v 3.rade
nepostačuje naplnenie len niektorého zo zákonom vyžadovaných predpokladov pre priznanie nároku na
náhradu škody, musia byť splnené všetky zákonom vyžadované predpoklady zodpovednosti za škodu.

21.  Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku  I. a II. ako vecne správny
(§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

22.  Súd rozhodne o nároku o náhrade trov odvolacieho konania v rozhodnutí, ktorým bude rozhodovať
o trovách konania vzhľadom k tomu, že o náhrade trov konania rozhodoval podľa ust. § 151, ods. 3
O.s.p. účinného v čase vyhlásenia rozsudku.

23.    Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/74/2011", "guid": "7f9a06ba-9699-46ff-aa97-2206f931f270:299e1d11-b8b6-460d-9ad3-4d91178ec786", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d6f1683-5b9a-44e9-b785-0f8a2169097c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.137.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 137/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 137/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.137.2016.1"}], "citovane_v": []}