Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3S/107/2010 z 6. 9. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 6. septembra 2012, sp. zn. 3S/107/2010, ECLI:SK:KSPO:2012:8010200730.3
Krajský súd Prešov | 3S/107/2010 | ECLI:SK:KSPO:2012:8010200730.3 | 2012-09-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c14926a8-e0a8-46fd-b93a-3321af40acd6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8010200730.3

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/107/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200730
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200730.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a
sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu BaP,
s.r.o., Štefánikova 27, Humenné, IČO: 36 471 186, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Máčaj a
Novák, s.r.o., Karpatská 18, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Daňového riaditeľstva
Slovenskej republiky, Banská Bystrica zo dňa 5. augusta 2010, číslo: I/225/11421-85625/2010/990770-
r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Humenné zo dňa 1. apríla 2010, číslo: 703/230/13275/2010/
Kol na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu    z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Bývalé riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 5.8.2010 potvrdilo podľa §
48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) dodatočný platobný výmer Daňového úradu Humenné zo dňa
1.4.2010, číslo: 703/230/13275/2010/Kol, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009 v sume 151
364,28 Eur.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie s tým, že v rozhodnutí presne uviedol dôvody odvolania. S poukazom na §
48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. preskúmal napadnutý dodatočný platobný výmer prvostupňového
správneho orgánu a zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
703/320/4659/2010/Hvi zo dňa 8.2.2010 a dodatok č. 1 zo dňa 3.3.2010, ktorý bol s daňovým subjektom
prerokovaný a doručený dňa 26.3.2010.

Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Humenné dodatočným
platobným výmerom č. 703/230/13275/2010/Kol zo dňa 1.4.2010 vyrubil daňovému subjektu rozdiel
dane z pridanej hodnoty vo výške 151 364,28 Eura.



Správcovi dane bolo dňa 18.9.2009 doručené dožiadanie č. 705/320/15264/2009/Hol zo dňa 16.9.2009,
v ktorom Daňový úrad Snina žiadal preveriť u daňového subjektu BAP, s.r.o. faktúru č. 2-96-8 zo dňa
19.2.2009 a faktúru č. 2-96-9 zo dňa 25.2.2009.

Pri vybavovaní dožiadania správca dane zistil (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 703/320/42581/2009/
Hvi zo dňa 28.9.2009), že faktúra č. 2-96-8 v celkovej čiastke 1 649,34 eura bola uhradená v hotovosti a
faktúra č. 2-96-9 ku dňu vybavovania dožiadania nebola uhradená. Konateľ spoločnosti k preverovaným
faktúram uviedol, že predmetom faktúry č. 2-96-8 bola oprava strechy kaviarne a reštaurácie TEATRO
podľa dohody zo dňa 19.2.2009. Podľa faktúry č. 2-96-9 zatiaľ neboli dodané žiadne práce. Faktúra bola
vyhotovená v zmysle platobných podmienok bodu 6 zmluvy o dielo. Na stavbu zatiaľ stavebné povolenie
nebolo vydané, preto práce podľa zmluvy neboli realizované.

Na základe zistených skutočností pri vybavovaní dožiadania správca dane začal u daňového subjektu
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009. Pri daňovej kontrole
zistil, že daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry č. 2-96-9 zo dňa 25.2.2009,
základ dane 796 654,09 Eura, daň z pridanej hodnoty 151.364,28 Eura vyhotovenej daňovým subjektom
TRADÍCIA INVEST s.r.o., Ladomirov 57, predmetom ktorej bolo vyfakturovanie v zmysle článku VI bod
1 zmluvy o dielo zo dňa 25.2.2009, a to 80 % z ceny za zhotovenie diela - 2 polyfunkčné budovy a
komunikácie a spevnené plochy.

Pri ústnom pojednávaní dňa 19.11.2009 správca dane vyzval daňový subjekt, aby sa k uvedeným
zisteným skutočnostiam vyjadril. Kontrolovaný daňový subjekt predložil správcovi dane písomné
vyjadrenie zo dňa 9.12.2009 v ktorom uviedol dôvody, na základe ktorých podľa neho v zmysle smernice,
ako aj § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty si právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
z predmetnej faktúry uplatnil oprávnene.

Po zhodnotení všetkých dôkazov a uplatnení daňových predpisov v rámci daňovej kontroly, berúc do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu a všetkých preverených skutočností, správca dane konštatoval,
že podľa faktúry č. 2-96-9 (int. č. DF30090031) zo dňa 25.2.2009 vyhotovenej spoločnosťou TRADÍCIA
INVEST s.r.o., Ladomirov 57, predmetom ktorej bolo vyfakturovanie v zmysle článku VI bod 1 zmluvy o
dielo zo dňa 25.2.2009, právo na odpočítanie dane nevzniklo.

Podľa správcu dane v uvedenom prípade nedošlo k dodaniu tovaru, preto nedošlo k vzniku daňovej
povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty dňom dodania stavby ani v deň určený
podľa § 19 ods. 3, a taktiež ani podľa § 19 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože platba
nebola uskutočnená pred dodaním tovaru. Deň vzniku daňovej povinnosti v deň uvedený na faktúre
nevystihuje skutkový stav a podľa správcu dane je zrejmé, že takto vyhotovená faktúra nie je faktúrou
vyhotovenou v zmysle § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty. V danom prípade podľa správcu dane
ide o preddavkovú faktúru a takáto faktúra nespĺňa požiadavky na uplatnenie odpočítania dane podľa §
51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože nie je vyhotovená v súlade s § 71 zákona
o dani z pridanej hodnoty. Nebola vyhotovená z dôvodu dodania tovaru alebo služby, alebo z dôvodu
prijatia platby pred dodaním tovaru alebo z dôvodu prijatia platby predtým, ako je poskytovanie služby
skončené. Daň uvedená dodávateľom na faktúre je podľa správcu dane splatná len z titulu jej uvedenia
na faktúre (§71 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty), ale nie je odpočítateľnou daňou u odberateľa.

Daňový subjekt k výsledkom kontroly uvedeným v protokole podal v zákonom stanovenej lehote
vyjadrenie v ktorom uviedol, že práva a povinnosti daňového subjektu nie sú upravené len zákonom č.
511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ale jeho konanie ovplyvňujú aj ďalšie všeobecne záväzné
právne predpisy, napr. zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. v
znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a zákon č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov.

Ďalej vo vyjadrení namietal, že správca dane vôbec neposudzoval podstatné náležitosti zmluvy o dielo
zo dňa 25.2.2009 a niektoré konkrétne dôkazy. Potvrdil, že stavebné povolenie nebolo vydané z dôvodu
nepredvídateľných skutočností, ktoré neboli známe ani stavebnému úradu. Zároveň podotkol, že mu



vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi.

Správca dane argumenty daňového subjektu k výsledkom kontroly neakceptoval. Zapracoval ich do
dodatku č. 1 a napadnutým dodatočným platobným výmerom vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty
vo výške 151 364,28 Eura.

Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný v rozhodnutí citoval § 2 ods. 1, 3, § 29 ods. 1, 2,
4 zákona č. 511/1992 Zb., § 8 ods. 1 písm. a), b), § 19 ods. 1, 2, 3, 4, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a),
§ 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 1, 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že základným
predpokladom vzniku nároku na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty je
skutočnosť, že dodávateľovi tovaru alebo služieb vznikla daňová povinnosť. Deň vzniku práva na
odpočítanie dane je totožný so vznikom daňovej povinnosti, ktorá vzniká dňom dodania tovaru alebo
dňom poskytnutia služieb.

V súvislosti s platbou môže podľa platnej právnej úpravy vzniknúť daňová povinnosť dňom prijatia platby,
ak je prijatá pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služby.

Právo na odpočítanie dane môže platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatniť vtedy, ak sú splnené všetky
podmienky pre jej uplatnenie podľa § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. Z tohto pohľadu môže
vzniknúť situácia, keď platiteľovi právo na odpočítanie dane vzniklo, no nesplnil všetky stanovené
podmienky pre jeho uplatnenie.

V danom prípade vznikla obdobná situácia. Daňový subjekt sa pri kontrole oprávnenosti uplatnenia
odpočítania dane preukázal faktúrou od dodávateľa, ktorá nebola vyhotovená v súvislosti s dodaním
tovaru alebo poskytnutím služieb, ale bola vyhotovená v zmysle článku zmluvy o dielo, v ktorom
boli dohodnuté podmienky platieb. To znamená, že pri deklarovanom zdaniteľnom obchode nebola
splnená základná podmienka pre vznik nároku na odpočítanie dane, a teda nedošlo k vzniku daňovej
povinnosti, pretože v skutočnosti nedošlo k žiadnemu dodaniu tovaru alebo k vykonaniu stavebných
prác. Túto skutočnosť potvrdil aj odvolávajúci sa daňový subjekt v zápisnici o miestnom zisťovaní č.
703/320/42581/2009/Hvi zo dňa 28.9.2009. Daňová povinnosť nevznikla ani z prijatej platby, pretože
podľa zistení správcu dane predmetná faktúra nebola uhradená ani do ukončenia kontroly.

Podľa kontrolovaného daňového subjektu fakturovaná suma je považovaná za čiastkové dodanie tovaru,
t. j. odovzdanie staveniska, vybudovanie parkoviska a hrubej stavby. Odvoláva sa pritom na ustanovenie
§ 19 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého pre rok 2009 sa uvádza, že za deň dodania
sa považuje najneskôr posledný deň obdobia, na ktorý sa platba za čiastkové plnenie vzťahuje. Zároveň
poukazuje na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého je platiteľ dane,
ktorý dodá službu alebo tovar, platí to aj pre čiastkové dodanie, povinný do 15 dní vyhotoviť faktúru.
Podľa daňového subjektu vyhotovenie uvedenej faktúry zakladá vznik daňovej povinnosti a zhotoviteľ
mal povinnosť odviesť daň v čase vyhotovenia faktúry a na druhej strane objednávateľ mal nárok na
odpočítanie dane. Forma splatnosti, či spôsob úhrady podľa neho nemá vplyv na skutočnosť, že išlo
o čiastkové dodanie.

K uvedenej interpretácii ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty žalovaný uviedol, že v zmysle §
19 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty sa okrem iného za čiastkové dodanie tovaru alebo služby
považuje také dodanie tovaru a služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá
zmluva. Zmluva bola podľa článku III uzavretá za účelom stavby 2 polyfunkčných budov a komunikácie
a spevnené plochy. V danom prípade vo faktúre nie je uvedené žiadne dodanie tovaru alebo stavebných
prác na predmetnej stavbe, či parkoviska alebo hrubej stavby, ako je uvedené v odvolaní, preto z tohto
pohľadu nemožno hovoriť o čiastkovom dodaní. Ku dňu 25.2.2009, kedy bola vyhotovená faktúra, na
uvedenú stavbu nebolo vydané ani stavebné povolenie. K čiastkovému dodaniu nedochádza ani pri
odovzdaní staveniska, pretože pri tejto činnosti nedochádza k žiadnemu zdaniteľnému obchodu ani
jednej zo zastúpených strán.



Podobne aj v súvislosti s vyhotovením faktúry. Ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty
podmieňuje platiteľa vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. V danom
prípade daňová povinnosť nevznikla na základe dodania tovaru či služby, ale na základe ustanovenia §
71 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty. Z toho dôvodu platiteľ, ktorý predmetnú faktúru vyhotovil, je
povinný odviesť z nej daň z pridanej hodnoty, ale platiteľ, ktorý predmetnú faktúru obdržal, nemá nárok
na odpočítanie dane.

Daňový subjekt proti tvrdeniu správcu dane, že zhotoviteľ neuskutočnil žiadne plnenia, sa odvoláva na
úkony spojené s konaním vo veci vybavovania stavebného povolenia, ktoré na základe splnomocnenia
zo dňa 28.2.2009 mal vykonať. Predmetné splnomocnenie však správcovi dane ani odvolaciemu orgánu
daňový subjekt nepredložil. Absencia tohto dôkazného prostriedku je z pohľadu posúdenia oprávnenosti
uplatnenia odpočítania dane zo spornej faktúry bezpredmetná, pretože uvedené skutočnosti nie sú
predmetom fakturácie a nie sú predmetom ani zmluvy o dielo, na ktorú sa uvedená faktúra odvoláva.

V danom prípade podľa odvolacieho orgánu správca dane odpočítanie dane z faktúry č. 2-96-9 zo dňa
25.2.2009 vo výške 151 364,28 Eura daňovému subjektu oprávnene neuznal, pretože na jej základe
nedošlo k daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a následne nevzniklo
ani právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) citovaného zákona.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe namietal, že v súvislosti s argumentáciou
žalovaného, že nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na odpočítanie dane, lebo nedošlo
k vzniku daňovej povinnosti, lebo v skutočnosti nedošlo k žiadnemu, ani čiastkovému dodaniu diela
žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a jeho rozpor s dôkazmi a obsahom spisového
materiálu, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolací orgán sa podľa žalobcu
nedostatočne zaoberal jednotlivými ustanoveniami zmluvy o dielo, poukázal na článok IV bod 1 v spojení
s článkom III bod 1, 2 a článok VI, IX bod 6. Odvolací orgán sa nezaoberal zásadou zmluvnej voľnosti
účastníkov vo väzbe na použitie zákona o dani z pridanej hodnoty, neprihliadal ani na ďalšie zákony ako
je zákon č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon).

Vychádzajúc z uvedeného nemožno zúžiť pojem „zhotovenie diela“ len na jeho faktické dodanie, naviac
zhotoviteľ ako osoba ktorá nie je vlastníkom diela - stavby nemôže na žalobcu prevádzať práva ktorými
nedisponuje. V žalobe ďalej konkretizoval všetky činnosti - úkony, ktoré zhotoviteľ zabezpečil v súvislosti
so zhotovením diela, preto nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu či prvostupňového správneho
orgánu, že nedošlo k žiadnemu dodaniu tovaru (diela).

Správne orgány nezistili dostatočne skutkový stav ani vo vzťahu k realizácii predmetu plnenia podľa
zmluvy o dielo, čo je pre rozhodnutie vo veci podstatné, nakoľko sa týka vzniku daňovej povinnosti a na
strane druhej vzniku žalobcovho práva na odpočítanie dane. Nesprávne aplikovali § 19 ods. 3 zákona o
dani z pridanej hodnoty s tým, že žalobca trvá na svojom stanovisku, že zhotoviteľom uplatnená suma
sa týkala čiastkového dodania tovaru - vybudovania parkoviska a hrubej stavby, t.j. dodania neúplného
diela, keď daňová povinnosť vzniká najneskôr posledným dňom obdobia, za ktoré sa požaduje platba.
Deň vystavenia faktúry zakladá vznik daňovej povinnosti a platiteľ dane mal povinnosť odviesť daň v
čase vystavenia faktúry a žalobcovi ako príjemcovi služby vznikol ex lege nárok na odpočítanie dane.
Tvrdenie správcu dane že daň uvedená na faktúre je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre (§ 71
ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty) je právne nesprávne.

Žalobca ďalej namietal porušenie § 2 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb., lebo správca dane nezohľadnil
čiastkovú úhradu predmetnej faktúry dňa 30.9.2009 vo výške 39 000 Eur a 5.10.2009 vo výške 50 604
Eur. Naopak žalovaný tvrdil, že faktúra nebola uhradená ani do ukončenia kontroly. Neobstojí ani zápis
o miestnom zisťovaní zo dňa 28.9.2009, lebo ide o z pohľadu žalobcu „účelové zachytenie“ jej priebehu.
Stavebné práce tvoria len časť stavby a v súlade so zmluvou boli dodané činnosti súvisiace s územným
a stavebným konaním. Všetky predložené doklady preukazovali skutočnosť, že o predmetnej stavbe sa
riadne účtuje a účtovníctvo je vedené správne a preukázaným spôsobom.



V žalobe ďalej citoval § 2 ods. 1, 2, § 29 ods. 1, 2, 4 zákona č. 511/1992 Zb., § 19 ods. 1, 2, 3,
§ 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 1, 6 zákona o dani z pridanej hodnoty,
poukázal na článok 1, 2 ods. 2 a článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že základným
princípom právneho štátu je princíp právnej istoty. Pre vznik daňovej povinnosti nie je podmienkou, aby
takto vymedzená činnosť bola nevyhnutne spojená s hmotne zachytiteľným výsledkom, čo vyplýva aj z
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V závere žaloby poukázal na § 22 ods. 1 a § 49 ods.
2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré priamo uvádzajú, že pre vznik daňovej povinnosti (a
na túto skutočnosť nadväzujúce práva a povinnosti daňových subjektov) nie je potrebné dodanie stavby.

Výklad daňových predpisov sú daňové orgány povinné uskutočňovať so zreteľom na 6. smernicu Rady
77/388/EEC zo dňa 17.5.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov o dani z obratu.

Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a), b), c), e) O.s.p. a vrátiť vec Daňovému úradu Humenné
na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Skorším uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/107/2010-36 zo dňa 20.1.2012 krajský súd podľa
§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch konanie zastavil z dôvodu, že žalobca súdny
poplatok nezaplatil.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca s tým, že v odvolacej lehote zaplatil súdny
poplatok.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/107/2010-50 zo dňa 29.3.2012 krajský súd podľa § 10
ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch zrušil uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku zo dňa 20.1.2012 a pokračoval v konaní.

Ďalej podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli o
termíne pojednávania riadne upovedomení, na pojednávanie sa nedostavili, z neúčasti sa ospravedlnil
len zástupca žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Vzhľadom na rozsah žalobných námietok a obsah rozhodnutí správnych orgánov základom
preskúmavacieho konania bolo vyriešenie právnej otázky, či žalobcovi ku dňu 25.2.2009 vzniklo právo
na odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle faktúry č. 2-96-9 zo dňa 25.2.2009 a Zmluvy o dielo zo
dňa 25.2.2009 (ďalej len Zmluva o dielo).

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 703/320/4659/2010/
Hvi zo dňa 8.2.2010. Na základe písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu zo dňa 25.2.2010 vypracoval
správca dane dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 3.3.2010. Protokol aj dodatok k protokolu boli so žalobcom
prerokované dňa 26.3.2010, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 26.3.2010,
číslo: 703/320/12893/2010/Hvi bez návrhov alebo námietok k obsahu zápisnice zo strany žalobcu.

Zamestnanci správcu dane daňovou kontrolou preverovali právo na odpočítanie dane, ktoré si žalobca
ako platiteľ dane uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období na základe faktúry č. 2-96-9 zo dňa



25.2.2009, vystavenej spoločnosťou TRADICIA Invest s.r.o., predmetom ktorej bolo vyfakturovanie v
zmysle článku VI, bod 1 Zmluvy o dielo zo dňa 25.2.2009, a to 80 % z ceny za zhotovenie diela - dve
polyfunkčné budovy, komunikácia a spevnené plochy (základ dane 796 654,09 Eur; 19 % DPH = 151
364,28 Eur).

Z článku III (bod 1.2) a článku IV (bod 1) Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a
spoločnosťou TRADICIA Invest s.r.o. ako zhotoviteľom zo dňa 25.2.2009 vyplýva, že jej predmetom bolo
zhotovenie dvoch polyfunkčných budov, komunikácie a spevnených plôch s tým, že predmet plnenia
mal byť dodaný čiastkovo od 1.2.2009 do 31.12.2010, pričom bližšie toto čiastočné plnenie nie je
špecifikované. Podľa článku VI, bod 1 Zmluvy o dielo cena diela mala byť objednávateľom uhradená na
základe faktúry, resp. čiastkových faktúr vyhotovených zhotoviteľom. Prvá faktúra mala byť vyhotovená
do 3 dní po podpise zmluvy vo výške 80 % z ceny diela a bola splatná v troch termínoch: a) 20 % po
odovzdaní staveniska; b) 20 % po vyhotovení základov; c) 60 % po vyhotovení hrubej stavby a odovzdaní
parkovísk. Druhá faktúra vo výške 20 % ceny diela mala byť vyhotovená po zhotovení a prebratí diela.

Pri posudzovaní otázky či žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty súd poukazuje
na výpoveď konateľa žalobcu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 703/320/42581/2009-Hvi zo dňa
28.9.2009), ktorý vo vzťahu k spornej faktúre č. 2-96-9 na otázku čo bolo realizované - dodané z prác
uvedených v Zmluve zo dňa 25.2.2009 - fakturácia je za dodanie tovaru resp. služby? uviedol, že ... „Z
prác nebolo zatiaľ dodané nič. Fakturácia je podľa bodu VI Zmluvy.“ Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že
na stavbu ... „Nemáme stavebné povolenie, je to v štádiu územného konania...“. Na konkrétnu otázku
aké práce boli vykonané na základe Zmluvy o dielo odpovedal: ... „Keďže nemáme stavebné povolenie,
podľa zmluvy práce neboli realizované.“ Taktiež uviedol, že faktúra č. 2-96-9 nebola uhradená. Zápisnica
zo dňa 28.9.2009 je podpísaná konateľom žalobcu bez akýchkoľvek výhrad.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a
právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty v znení účinnom ku
dňu 25.2.2009 (ďalej len zákon o dani z pridanej hodnoty) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s
hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.



Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej
časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak
je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje
čiastkovo alebo opakovane počas trvania zmluvy, považuje sa tovar alebo služba za dodaný najneskôr
posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakované alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu
vzťahuje, a ak je dohodnutá platba za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar
alebo služba za dodaný najneskôr posledným dňom 12. mesiaca.

Podľa § 19 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby,
vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku
pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji
uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu
dane.

Tak ako správne argumentoval právny predchodca žalovaného, základným predpokladom vzniku nároku
na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty je skutočnosť, že dodávateľovi tovaru
alebo služieb vznikla daňová povinnosť. Deň vzniku práva na odpočítanie dane je totožný so vznikom
daňovej povinnosti, ktorá vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom poskytnutia služieb (§ 19 ods. 1,
2 zákona o dani z pridanej hodnoty). V súvislosti s platbou (§ 19 ods. 4 zákona o dani z pridanej
hodnoty) môže vzniknúť daňová povinnosť dňom prijatia platby, ak je prijatá pred dodaním tovaru alebo
poskytnutím služby.



V konkrétnom prípade sa žalobca preukázal faktúrou od dodávateľa, ktorá však nebola vyhotovená
v súvislosti s dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb, ale bola vyhotovená len v zmysle článku
VI Zmluvy o dielo, v ktorom boli dohodnuté podmienky platieb. Zdaniteľný obchod bol síce faktúrou
deklarovaný, ale v skutočnosti nedošlo k žiadnemu dodaniu tovaru alebo vyhotoveniu stavebných prác,
nebola preto splnená základná podmienka pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, lebo
nedošlo v zmysle § 19 ods. 1, 2 zákona o dani z pridanej hodnoty k vzniku daňovej povinnosti. Daňová
povinnosť nevznikla ani podľa § 19 ods. 4 zákona o dani z pridanej hodnoty (z prijatej platby), lebo
faktúra nebola ku dňu 25.2.2009 uhradená, čo všetko potvrdil konateľ žalobcu v zápisnici z ústneho
pojednávania zo dňa 28.9.2009.

Nepochybil preto správca dane ak žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty, a ak žalovaný toto
rozhodnutie potvrdil.

Námietky žalobcu uvedené v žalobe krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Na základe predloženej
faktúry č. 2-96-9, ktorej predmetom je 80 % z ceny za zhotovenie diela pri podpise zmluvy, nevznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty. Predmetom fakturovanej čiastky
nebolo dodanie diela podľa predmetu zmluvy (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty), ani žiadne
čiastkové dodanie (§ 19 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty), ani prijatie platby (§ 19 ods. 4 zákona
o dani z pridanej hodnoty), čo správca dane zistil zákonným spôsobom v úzkej súčinnosti so žalobcom.

V žalobe podrobne rozpísaný priebeh činností súvisiacich s územným a stavebným konaním,
realizovaných po 25.2.2009, že išlo o čiastkové dodanie tovaru t.j. vybudovanie parkovísk a hrubej
stavby, nezodpovedá faktúre č. 2-96-9 zo dňa 25.2.2009 a výsluchu konateľa žalobcu zo dňa 28.9.2009.
Ku dňu 25.2.2009 nedošlo k žiadnemu čiastkovému dodaniu podľa Zmluvy o dielo, odovzdanie
staveniska žalobcu ako objednávateľa zhotoviteľovi (čím žalobca argumentoval v odvolacom konaní)
nie je čiastkovým dodaním predmetu plnenia, lebo zhotoviteľ tým že prevzal stavenisko, nezhotovil dielo
ani časť diela podľa Zmluvy o dielo.

Čiastkovým dodaním podľa Zmluvy o dielo nie sú ani úkony realizované po 25.2.2009, na ktoré
žalobca poukazoval v žalobe a ktoré sa týkajú územného a stavebného konania, lebo k 25.2.2009
dodávateľ žalobcovi nič nedodal, na stavbu nebolo v uvedenom období vydané ani stavebné povolenie
a predmetom faktúry bolo 80 % z ceny za zhotovenie diela.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný
nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku  je prípustné odvolanie  v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave,  a  to písomne  v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa  má  popri

všeobecných   náležitostiach   (§ 42  ods.  3  O.s.p.)  uviesť,  proti   ktorému

rozhodnutiu smeruje,  v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.