Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/300/2016 z 25. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. apríla 2017, sp. zn. 3Cob/300/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1112218459.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/300/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1112218459.1 | 2017-04-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1cfbf7a1-36fa-4f33-b180-6e312a702bf8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1112218459.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/300/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112218459
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112218459.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 44, práv. zast. JUDr.
Soňou Pohovejovou, advokátkou, Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému 1/ Wüstenrot poisťovňa,
a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408 a žalovanému 2/ S. P., Š.B. XX, W., o zaplatenie
222,41 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k.
31Cb/189/2012-102 zo dňa 12.2.2016 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 31Cb/189/2012-102 zo
dňa 12.2.2016 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e a v súvisiacom výroku o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 222,41 EUR, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým,
že splnením povinnosti jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu splnenej povinnosti povinnosť druhého
žalovaného. Vo zvyšnej časti zaplatenia úrokov z omeškania návrh zamietol a žalovaným 1/ a 2/ uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 8,18 EUR a trovy právneho
zastúpenia v sume 66,72 EUR, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dňa
26.5.2010 došlo k dopravnej nehode a to tak, že pri prevádzke motorového vozidla zn. Opel Vectra,
EČV: T.-XXXDG, ktorého vodičom bol Milan Chudoba a prevádzateľom leasingová spoločnosť Auto
Finance, a.s. došlo k spôsobeniu škody na uvedenom motorovom vozidle poistenom v čase nehody u
žalobcu, a to odletením kameňa spod kolies motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČV: W.-XXXRH,
ktoré v čase nehody viedol vodič S.Š. P. - žalovaný 2/, ktorý bol zároveň jeho prevádzateľom, a ktoré
bolo v danom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného 1/. Z uvedeného je zrejmé, že škoda
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovaného 2/, preto je žalovaný 2/ zodpovedný za
vznik škody v zmysle § 427 ods. 2, O.s.p. ako prevádzateľ motorového vozidla. Správa o nehode bola
vyplnená a podpísaná obidvoma účastníkmi nehody spôsobilými na právne úkony a to bezprostredne po
nehode. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je osobitným druhom
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na
vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu spočíva v
tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku
a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. V
konaní boli všetky predpoklady tohto druhu osobitnej zodpovednosti zo strany žalobcu preukázané.
Základom bola existencia okolnosti spočívajúcej v osobitnej povahe prevádzky vozidla, v dôsledku ktorej



došlo ku škode, škoda vznikla na čelnom skle poškodeného motorového vozidla poisteného u žalobcu
odskočením kamienkov spod kolies škodcu a škoda predstavuje sumu 388,38 EUR. Nakoľko žalobca
vyplatil svojmu poistenému titulom uzavretého havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 222,41
EUR, v súlade s § 813 OZ prešlo právo poisteného proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou na žalobcu ako poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré svoju poistenému poskytol. Vyplatené
plnenie žalobcom predstavuje škodu, resp. ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom a jej výšku mal súd prvej inštancie
za nesporne preukázanú z dokladov predložených žalobcom, t.j. z faktúry č. 33031594, oznámenia o
poistnom plnení zo dňa 3.2.2011 a výpisu z účtu žalobcu. Zároveň výšku škody žalovaní nenamietali,
preto ju súd prvej inštancie považoval za nespornú. Pokiaľ ide o splnenie tretej podmienky - existencie
príčinnej súvislosti, túto mal súd prvej inštancie preukázanú zo správy o nehody, nahlásení škodovej
udalosti oboma vodičmi nehody, keď obaja vodiči výslovne zhodne konštatovali, že ku škode došlo
odskočením kamienkov spod kolies vozidla poisteného u žalovaného 1/, ako i z výpovedí oboch vodičov,
a preto o existencii príčinnej súvislosti súd nemal pochybnosti. Žalovaný 1/ v konaní nevyvrátil, že k
vzniku škody došlo iným spôsobom, než ktorý uvádzal žalobca a účastníci dopravnej nehody.

3. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalovaného 2/ ako prevádzateľa motorového vozidla
zn. Škoda Octavia, EČV: W.-XXXRH, ktorým bola spôsobená škoda, zaviazal na zaplatenie regresného
nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 222,41 EUR. Žalovaný 2/ zodpovedá ako prevádzateľ
vozidla, ktorá zodpovednosť je objektívna a nemožno sa z nej vyviniť. Z totožných dôvodov súd prvej
inštancie zaviazal žalovaného 1/ ako poisťovateľa zodpovednosti za škodu v súlade s § 427, 428,
431 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 2, písm. a) zákona č. 328/2001 Z.z. na zaplatenie
regresného nároku žalobcu na náhradu škody a to spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným 2/,
nakoľko žalobca má právo požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo žalovaných. Nie je preto dôvodná
námietka žalovaného 2/, že by nemal byť žalovaný, nakoľko bol poistený. Je pravdou, že žalovaný 2/
ako poistený u žalovaného 1/ má v zmysle § 4 ods. 4 zákona č. 328/2001 Z.z. právo, aby za neho
plnil žalovaný 1/, avšak toto ustanovenie upravuje iba vzťah medzi žalovanými (nárok žalovaného 2/
na regres voči žalovanému 1/ ) a nie vzťah žalovaného 2/ priamo voči poškodenému. Žalovaný 1/ si
povinnosť podľa § 11 ods. 6, písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. splnil, v zmysle čoho nebol povinný platiť
poškodenému úroky z omeškania. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2, O.s.p.

4. Proti rozsudku v časti, ktorým súd zamietol návrh vo zvyšnej časti zaplatenia úrokov z omeškania a
v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a uviedol, že žalobca už pred podaním
návrhu na súd vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie regresného nároku listom z 7.2.2011. Spolu s listom
doručil žalovanému 1/ aj doklady preukazujúce uplatnený nárok - fotokópiu celého likvidačného spisu
vrátane správy o nehode a oznámenia poškodeného o vzniku škodovej udalosti. Žalovaný 1/ si splnil
zákonnú povinnosť a poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
plnenie, avšak žalobca je toho názoru, že žalovaný 1/ nemal na odmietnutie plnenia právny dôvod.
Odmietnutie by bolo dôvodné, keby účastníci tvrdenia o dopravnej nehode rozporovali, čo sa však
nestalo. V odvolaní ďalej poukázal na to, že za splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 6, písm. b) zák. č.
381/2001 Z.z. nemožno považovať oznámenie akéhokoľvek dôvodu neplnenia, ktorý poisťovňa písomne
uvedie oprávnenej osobe v 3 - mesačnej zákonnej lehote. Odmietnuť poistné plnenie možno len z
vecných dôvodov, ktorých existenciu žalovaný 1/ nepreukázal a teda žalobca má za to, že má nárok na
priznanie úroku z omeškania. Ďalej namietal nepriznanie trov konania a trov právneho zastúpenia vo
výške tak, ako boli vyčíslené v podaní zo dňa 12.2.2016.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní nevyjadrili.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.4.2017. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti nie je možné vyhovieť, pričom odvolanie
voči výroku o náhrade trov konania je dôvodné.

7. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo
podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku



č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy
Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1, C.s.p. a §
473 C.s.p., podľa ktorých sa počnúc účinnosťou C.s.p. ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č.
99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou C.s.p. sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje
aktuálna procesná úprava C.s.p.

8. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na to, že žalovaný 1/ si v trojmesačnej lehote od oznámenia
žalobcovi o škodovej udalosti splnil listom zo dňa 16.3.2011 podmienku v zmysle § 11 ods. 6 písm. b)
zák. č. 381/2001 Z.z., a to do troch mesiacov od oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia poskytnúť mu plnenie, nevznikla mu povinnosť
žalobcovi zaplatiť úroky z omeškania v zmysle 11 ods. 8, citovaného zákona a jeho povinnosť plniť tak
vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa
žalovaný 1/ mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím
zaplatiť žalobcovi výšku priznanej náhrady škody.

9. Odvolací súd zastáva názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov omeškania z upravená v § 11
ods. 8 cit. zákona je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a)
alebo b) v 3-mesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom
tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov
poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak
viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku
poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je,
ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené možno dovodiť aj zo znenia čl.
4 ods. 6 smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého
členské štáty zavedú povinnosť, podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo
im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní
svoju pohľadávku na náhradu škody buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo
voči jej likvidačnému zástupcovi,
a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu, alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh
na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené, alebo
b) poisťovňa, ktorej je adresovaná žiadosť o náhradu škody, alebo jej likvidačný zástupca poskytne
odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne
určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené. Členské štáty prijmú ustanovenia, aby zabezpečili, že ak
návrh nie je predložený v lehote troch mesiacov, okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenej
súdom budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky. Podľa § 813 ods. 1 Obč. zák., ak poistený má proti
inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to
do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o zákonnú cesiu
(prechod) práva poistného na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. Poistiteľovi teda nevznikajú
nové práva voči zodpovednému subjektu ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako
oprávneného zo zodpovedného vzťahu voči tretej osobe. Prechod práva na náhradu škody z poisteného
na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia plnenia poistenému. Z citovaného ustanovenia však
vyplýva, že prechod práva na náhradu škody voči zodpovednému subjektu na poistiteľa je limitovaný
výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil poistenému. Teda nárok, ktorý prislúchal poškodenému aj s
príslušenstvom, teda aj s úrokom prechádza na poisťovňu ak uhradila poškodenému aj tieto úroky. V
prejednávanej právnej veci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca nahradil svojmu poistenému
(poškodenému) výlučne hodnotu nákladov na opravu poškodeného čelného skla bez úrokov. Odvolací
súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď nepriznal
žalobcovi aj úrok z omeškania a preto v tejto časti napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, C.s.p. potvrdil.

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2, OSP tak, že posúdil úspešnosť
žalobcu pomerne v časti 49,60%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nebol úspešný v časti
uplatnených úrokov z omeškania ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavovali sumu 74,91EUR.
Podľa názoru odvolacieho súdu takéto posúdenie úspechu žalobcu v konaní nie je správne. Úspech v
konaní vo vzťahu k príslušenstvu je možné posúdiť len v prípade ak je nárok na priznanie príslušenstva
uplatnený samostatne. V prípade ak je príslušenstvo uplatnené spolu s pohľadávkou jeho súdom
priznaná výška resp. ak je tento návrh zamietnutý, nemá vplyv na posúdenie úspechu žalobcu v konaní.



Pre posúdenie úspechu v konaní je limitujúce rozhodnutie o uplatnenej pohľadávke. Súd prvej inštancie
teda nepostupoval pri rozhodnutí o trovách konania správne a preto odvolací súd v tejto časti rozsudok
súdu prvej inštancie v súlade s 389 ods. 1, pís. b, C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1, C.s.p. zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).