{"guid": "ec7e6a5d-d04e-45f6-ba5b-e5cd1dd46398:070916ba-a645-474a-9d79-5bcb5ec8dcff", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/292/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/292/2010 z 21. 2. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 21. februára 2011, sp. zn. 5Co/292/2010", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Elena Kúšová", "sudca_id": 165, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-kusova-165", "datum_vydania": "2011-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/070916ba-a645-474a-9d79-5bcb5ec8dcff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ec7e6a5d-d04e-45f6-ba5b-e5cd1dd46398:070916ba-a645-474a-9d79-5bcb5ec8dcff", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ec7e6a5d-d04e-45f6-ba5b-e5cd1dd46398:070916ba-a645-474a-9d79-5bcb5ec8dcff", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ec7e6a5d-d04e-45f6-ba5b-e5cd1dd46398:070916ba-a645-474a-9d79-5bcb5ec8dcff/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/292/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI:

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľov v
rade : 1/ R. B., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom K., V. K. XXX,. 2/ Ing. J. B., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom
B., L. XX,. obaja štátni občania Slovenskej republiky, 3/ V. B., nar. X.X.XXXX,. trvale bytom K. XXX,.
4/ V. B., rod. K., nar. X.XX.XXXX,. trvale bytom K. XXX,. obaja štátni príslušníci Slovenskej republiky,
právne zast. JUDr. J. V., advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie S., s.r.o., P. XX,. XXX. XX Č.,
proti odporcovi: M. S., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom O. - P., L. P. č. XXXX/XX,. Česká republika, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., so sídlom D. V. XX,. XXX. XX. Ž., v konaní
o neplatnosť kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľov v 1/ až 4/ rade proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 13C/384/2002-246 zo dňa 24. júna 2010, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol a vo výroku,
ktorým nepriznal navrhovateľom v 3/ a 4/ rade a odporcovi navzájom právo na náhradu trov konania,
potvrdzuje.

Odvolanie navrhovateľa proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým rozhodol o tom, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 17.8.2001 medzi navrhovateľmi v 3/ a 4/ rade ako predávajúcimi a odporcom ako
kupujúcim, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností Okresným úradom v Č., katastrálnym
odborom dňa 24.8.2001 pod č. V - 1327/2001 je v časti, v ktorej sa predávajú podiely zapísané vo vložke
č. 723 parcely EN č. 14716, 14717,14718,14720,14722,14723,14724, neplatná,   o d m i e t a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovatelia v 1/ až 4/ rade boli zaviazaní zaplatiť
odporcovi titulom náhrady trov konania spolu sumu 3.133,99 € v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku   z r u š u j e    a v tejto časti  v r a c i  a  vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd rozhodol, že kúpna zmluva uzavretá dňa 17.8.2001 medzi
navrhovateľmi v 3/ a 4/ rade ako predávajúcimi a odporcom ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený
do katastra nehnuteľností Okresným úradom v Č., katastrálnym odborom dňa 24.8.2001 pod č.
V-1327/2001 je neplatná v časti, v ktorej sa predávajú podiely zapísané vo vložke č. 723, parcely EN
č. 14716, 14717, 14718, 14720, 14722, 14723, 14724. Vo zvyšku návrh zamietol. Navrhovateľom v 1/
až 4/ rade uložil povinnosť zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov konania spolu sumu 3.133,99 €, a
to na účet advokáta JUDr. P. K., vedený vo V., a.s., pobočka Ž., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. v sume
2.801,13 € a na účet advokátskej kancelárie JUDr. P. K., JUDr. A. S., s.r.o., vedený v D. B. S., a.s. Ž.
č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX. v sume 332,86 €, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľom v rade 3/ a v rade 4/ a odporcovi navzájom právo na náhradu trov konania nepriznal.



Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c/,  § 34, § 37 ods. 1, 2, § 39,
§ 132 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd konštatoval, že v priebehu konania sa jednoznačne
preukázalo, že parcele EN č. 14722, 14723, 14724, 14718/2, 14720/2 sú vo vlastníctve navrhovateľa v 1/
rade a parcele EN č. 14716, 14717 a 14718/1 sú vo vlastníctve navrhovateľa v 2/ rade a vlastnícke právo
k týmto parcelám bolo spornou kúpnou zmluvou prevedené na odporcu. Na základe uvedeného dospel
prvostupňový súd k záveru, že kúpna zmluva je v časti, v ktorej sa predávajú nehnuteľnosti a to podiely
zapísané vo vložke č. 723, parcely č. 14716, 14717, 14718, 14720, 14722, 14723 a 14724 neplatná.
Prvostupňový súd konštatoval, že ďalší dôvod neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy mal podľa názoru
navrhovateľa spočívať v okolnostiach, za ktorých bola sporná kúpna zmluva uzavretá. Navrhovatelia
tvrdili, že nevedia, čo podpisujú a že odporca využil ich vysoký vek, nebolo im nič vysvetlené a
k nahliadnutiu mali iba poslednú stranu zmluvy. Vzhľadom k pochybnostiam o vôli a prejave vôle
navrhovateľov v 3/ a 4/ rade skúmal prvostupňový súd okolnosti uzavretia spornej kúpnej zmluvy a dospel
k záveru, že tvrdenia navrhovateľov v 3/ a 4/ rade o okolnostiach uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy sú
účelové, smerujúce k obnoveniu vlastníckych vzťahov, aké tu existovali pred uzavretím spornej kúpnej
zmluvy. K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd najmä na základe správania sa navrhovateľov
v 3/ a 4/ rade, ktorí skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva neodzrkadľuje ich skutočnú vôľu začali
tvrdiť až v priebehu konania a svedčí tomu aj skutočnosť, že pokiaľ by skutočne navrhovatelia v 3/ a 4/
rade uzavreli spornú kúpnu zmluvu za takýchto okolností, boli by okamžite po tom, ako sa dozvedeli o
strate svojich vlastníckych práv domáhali súdnej ochrany, ostali však nečinní a až v priebehu konania o
vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy podaného navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade, navrhovatelia v 3/ a 4/ rade
zmenili svoje postavenie z odporcov na navrhovateľov. Vychádzajúc z uvedeného bol prvostupňový súd
toho názoru, že dôkazné bremeno, ktoré zaťažuje v tomto prípade navrhovateľov ohľadom neexistencie
ich vôle uzatvoriť s odporcom spornú kúpnu zmluvu, a pri jej uzatváraní boli odporcom zavedení, títo
neuniesli. Navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy aj z dôvodu jej
neurčitosti, nakoľko predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti v stave neidentickom, pre ktorý nebolo možné
z jej obsahu vyvodiť, ktoré parcely mali byť predmetom prevodu vlastníckeho práva. Prvostupňový súd
však zastával názor, že skúmaním zmluvy v takomto prípade z hľadiska jej účinnosti je v pôsobnosti
katastra nehnuteľností v zmysle ust. § 31 ods. 1 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a na základe
tohto posúdenia určitosti alebo neurčitosti zmluvy vyhovie a právo do evidencie zapíše alebo naopak
vklad zamietne a vlastnícke právo do katastra nezapíše. Prvostupňový súd teda na uvedený dôvod
neplatnosti kúpnej zmluvy uvádzaný navrhovateľmi pri rozhodovaní neprihliadal. Pokiaľ navrhovatelia
videli ďalší dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy  v skutočnosti, že k jej uzatvoreniu došlo v čase, kedy
na majetok navrhovateľov v 3/ a 4/ rade prebiehalo exekučné konanie a súdna exekútorka zakázala
povinným (navrhovateľom v 3/ a 4/ rade) nakladať so svojim majetkom,  prvostupňový súd konštatoval,
že porušenie zákazu nakladať so svojim majetkom po začatí exekúcie je sankcionovateľné, t. j. takémuto
úkonu povinného je možné odporovať v zmysle ust. § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Porušenie
zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii povinným trpí absolútnou neplatnosťou v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka, avšak určenie neplatnosti takéhoto úkonu v súdnom konaní vyžaduje
preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ktorý je však na strane oprávneného z
exekučného konania resp. iného subjektu, ktorý by bol takouto zmluvou dotknutý na svojich právach
a bez určovacieho výroku súdu by bolo jeho právo ohrozené alebo by jeho právne postavenie bolo
neisté. Prvostupňový súd teda nemal, s prihliadnutím na skutkové tvrdenia navrhovateľov uvádzané v
návrhu na začatie konania, preukázaný naliehavý právny záujem. Prvostupňový súd konštatoval, že
navrhovatelia v konaní iba čiastočne preukázali svoje tvrdenie a to v časti, v ktorej návrhu prvostupňový
súd vyhovel a spornú zmluvu v tejto časti určil za neplatnú, vo zvyšnej časti však navrhovatelia svoje
tvrdenia nepreukázali a ani prvostupňový súd vykonaným dokazovaním v priebehu konania nezistil,
mimo vyššie uvedenej časti spornej kúpnej zmluvy jej neplatnosť, preto ich návrhu z časti vyhovel a vo
zvyšku návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd
aplikujúc ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď rozdelil výroky rozsudku na 2 časti. V prvom výroku určil, že kúpna
zmluva je čiastočne neplatná, boli navrhovatelia čiastočne úspešní. V druhom výroku, v ktorom návrh
vo zvyšku zamietol boli navrhovatelia v spore neúspešní, z týchto dôvodov zaviazal prvostupňový súd
navrhovateľov v 1/ až 4/ rade náhradou 75 % trov vzniknutých odporcovi, pričom odporca si nárok na
náhradu trov konania riadne a včas uplatnil a vyčíslil. Právny zástupca odporcu špecifikoval trovy konania
vzniknuté odporcovi z titulu právneho zastúpenia advokátom v rozsahu tarifnej odmeny a náhrady
hotových výdavkov za 10 úkonov právnej služby, z toho prvých 6 (do 31.12.2004) podľa ustanovení v tom
čase účinnej vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie



právnych služieb a zostávajúce podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., vrátane DPH, ktorej platiteľom
je právny zástupca odporcu od 12.11.2007, nasledovne:

1/ prevzatie a príprava zastúpenia (16.1.2003) - odmena 9.860,- Sk + DPH 19 % vo výške 1.873,50 Sk
a paušálna náhrada režijných výdavkov 128,- Sk;

2/ vyjadrenie k návrhu na začatie konania (18.3.2003) - 9.860,- Sk + 19 % DPH 1.873,50,- Sk a paušálna
náhrada 128,- Sk;

3/ zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 11.3.2003 - 9.860,- Sk + strata času 2x 534,- Sk +
DPH 19 % 1.873,50 Sk a paušálna náhrada 128,- Sk;

4/ zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 9.4.2003 - 9.860,- Sk + strata času 2x 534,-Sk +
DPH 19 % 1.873,50 Sk a paušálna náhrada 128,- Sk;

5/ vyjadrenie k odvolaniu (dňa 17.7.2003) - 9.860,- Sk + 19 % DPH 1.873,50,- Sk a paušálna náhrada
režijných výdavkov 128,- Sk;

6/ zastupovanie na pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 28.1.2004 - 9.860,- Sk + DPH 19 %
1.873,50 Sk a paušálna náhrada 128,-Sk;

7/ zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 11.1.2005 - 10.150,- Sk + strata času 2x 250,- Sk +
DPH 19 % 2.023,50,- Sk a paušálna náhrada 150,- Sk;

8/ zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 17.1.2007 - 10.150,- Sk + strata času 2x 297,- Sk +
DPH 19 % 2.041,- Sk a paušálna náhrada 178,- Sk;

9/ zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 14.1.2008 - 10.150,- Sk + strata času 2x 317,- Sk +
DPH 19 % 2.049,- Sk a paušálna náhrada 190,- Sk;

10/ zastupovanie na pojednávaní vo veci samej dňa 10.6.2010 - 336,94 € + strata času 2x 12,02 € +
cestovné osobným motorovým vozidlom VOLVO S 80, EČV: ZA 253 DY (Ž.- Č. a späť) - 4,76 € +DPH
19 % 70,86 € a paušálna náhrada 7,21 €.

Prvostupňový súd preskúmaním vyčíslenia nároku na náhradu trov a obsahu spisu zistil, že právny
zástupcu odporcu špecifikoval trovy v rozsahu skutočne poskytnutých úkonov právnej služby a vo výške
v súlade s ustanoveniami vyššie cit. vyhlášok.  Platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na
náhradu trov je v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. účet advokáta (advokátskej kancelárie) označený
v návrhu.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku prvostupňového súdu odvolanie navrhovatelia
v 1/ až 4/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. K otázke určitosti predmetu kúpnej
zmluvy V-1327/2001 uviedli, že v danej veci neurčitosť prejavu vôle odporcu odkúpiť nehnuteľnosti od
navrhovateľov v 3/ a 4/ rade spočívala v nedostatočnom určení prevádzaných nehnuteľností, nakoľko
tieto nie je možné individualizovať. Označenie nehnuteľnosti určitým, zrozumiteľným a nezameniteľným
spôsobom patrí k podstatným náležitostiam kúpnej zmluvy, preto nie je dostatočné iba označenie údajmi
z pozemkovej knihy. Keďže predmet spornej kúpnej zmluvy bol označený údajmi z pozemkovej knihy a
navyše tieto nehnuteľnosti boli prevažne v stave neidentickom, predmet kúpnej zmluvy nebol dostatočne
určitý a preto kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
Ďalej navrhovatelia v 1/ až 4/ rade uviedli, že prvostupňovému súdu je potrebné vytknúť, že nesprávne
rozhodol, keď určil, že sporná kúpna zmluva je neplatná v časti, v ktorej sa predávajú spoluvlastnícke
podiely zapísané vo vložke č. 723 podľa stavu EN, keď predmetom kúpnej zmluvy sú parcele označené
podľa údajov z pozemkovej knihy a takýto výrok rozsudku súdu je neurčitý, keďže nie je možné z
neho zistiť, ohľadom ktorých parciel podľa stavu z pozemkovej knihy je sporná kúpna zmluva v časti
neplatná. Navrhovatelia mali za to, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnemu
právnemu názoru, že porušenie zákazu povinných nakladať so svojim majetkom zakladá právo veriteľa
na odporovanie takémuto právnemu úkonu v zmysle §42a a nasl. a v danom prípade nejde o neplatný
právny úkon, nakoľko mali za to, že nakladanie s majetkom i napriek zákazu súdnym exekútorom je
nakladanie v rozpore s Exekučným poriadkom  a je preto v rozpore so zákonom a takýto právny úkon



je absolútne neplatným právnym úkonom. Navrhovatelia ďalej uviedli, že z odôvodnenia rozhodnutia
prvostupňového súdu nevyplýva, ako dospel k záveru, že odporca mal úspech v rozsahu 75% predmetu
sporu a jeho rozhodnutie o trovách konania je nepreskúmateľné a nesprávne. Podľa výsledku sporu
mal prvostupňový súd rozhodnúť, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovatelia žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že sa
určuje, že kúpna zmluva uzavretá dňa 17.8.2001 medzi navrhovateľmi v 3/ a 4/ rade ako predávajúcimi
a odporcom ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností Okresným úradom v
Č., katastrálnym odporom dňa 24.8.2001 pod č. V-1327/2001 je neplatná. Odporca je povinný nahradiť
navrhovateľom v 3/ až 4/ rade trovy prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1.706,60 € na účet
spoločnosti S. s.r.o. so sídlom P. XX,. XXX. XX. Č., v zastúpení advokátom a konateľom JUDr. J. V. v
S. a.s. Č., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

K odvolaniu navrhovateľov podal vyjadrenie odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. K
tvrdeniu navrhovateľov v odvolaní o neurčitosti predmetu spornej kúpnej zmluvy, odporca uviedol, že sa
stotožňuje so stanoviskom prvostupňového súdu, ktorý konštatoval, že skúmanie zmluvy, predmetom
ktorej sú nehnuteľnosti patrí do pôsobnosti katastra nehnuteľností v zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona o
katastri nehnuteľností. Ak by katastrálny úrad zistil pochybenia resp. nesúlad so zákonom, nepovolil by
zápis kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Odporca poukázal na ust. § 36 ods. 1,2 z. č. 162/1995 Z.
z. a uviedol, že to, že išlo v kúpnej zmluve o predmet určitý je nespochybniteľné a v súlade so zákonom,
pričom túto určitosť poznali a akceptovali aj navrhovatelia, keď v návrhu o neplatnosť kúpnej zmluvy a
o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 21.11.2002 žiadali, aby súd predbežne zakázal odporcovi
v 3/ rade previesť vlastnícke právo na tretie osoby k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K. a tieto
nehnuteľnosti navrhovatelia v návrhu aj presne špecifikovali. K námietke navrhovateľov týkajúcej sa
porušenia zákazu povinných nakladať so svojim majetkom, uviedol odporca, že kúpnou zmluvou nebolo
exekučné konanie marené, naopak hotovosť z kúpnej ceny bola použitá na uspokojenie oprávnených.
Pokiaľ navrhovatelia v odvolaní tvrdili, že údaje z pozemkovej knihy nemajú od roku 1964 záväzný
charakter, odporca uviedol, že toto tvrdenie je v rozpore nie len s právnou praxou, ale aj s ust. § 8
ods. 1 písm. e/ a § 8 ods. 4 z. č. 162/1995 Z. z.. Taktiež odporca uviedol, že navrhovatelia v 1/ až 4/
rade v priebehu konania neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p.,
že na podaní žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy mali naliehavý právny záujem. K odvolaniu
navrhovateľov o trovách konania odporca uviedol, že prvostupňový súd správne vo veci aplikoval ust. §
142 ods. 2 O.s.p. a o trovách rozhodol správne. S poukazom na uvedené skutočnosti a zistený skutkový
stav odporca žiadal, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia,
zaoberal sa skutočnosťou, či výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým vyslovil čiastočnú neplatnosť
predmetnej kúpnej zmluvy môžu napadnúť odvolaním navrhovatelia.

Podľa ust. § 201 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Občiansky súdny poriadok priznáva právo na podanie odvolania predovšetkým účastníkovi konania.
Právo účastníka podať odvolanie sa vykladá zužujúco tak, že právo na podanie odvolania možno priznať
len tomu účastníkovi, ktorému rozhodnutím bola spôsobená ujma na jeho právach. Pod ujmou treba
rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Pod formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia
od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode. Materiálna
ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný
prostriedok.

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým,
kto na odvolanie nie je oprávnený.

Aby podané odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky, t. j. aby došlo k jeho vecnému prejednaniu
odvolacím súdom, musí spĺňať podmienky predpísané zákonom. Tieto podmienky právna teória



rozdeľuje na podmienky subjektívne a objektívne. Subjektívnou podmienkou je aj podmienka, podľa
ktorej odvolanie musí podať osoba na to oprávnená.

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom návrhu navrhovateľov v 1/ až 4/ rade čiastočne vyhovel a
určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 17.8.2001 medzi navrhovateľmi v 3/ a 4/ rade ako predávajúcimi
a odporcom ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností Okresným úradom v
Č., katastrálnym odborom dňa 24.8.2001 pod č. V-1327/2001 je neplatná v časti, v ktorej sa predávajú
podiely zapísané vo vložke č. 723, parcely EN č. 14716, 14717, 14718, 14720, 14722, 14723, 14724.
Pokiaľ sa navrhovatelia odvolali aj proti tejto časti výroku rozsudku prvostupňového súdu, odvolací
súd mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené nie sú oprávnení na podanie odvolania, nakoľko
nebola v tomto prípade splnená podmienka spôsobenia ujmy na právach účastníka - navrhovateľa
napadnutým rozhodnutím. Na základe týchto skutočností nemal odvolací súd inú možnosť, ako
odvolanie navrhovateľov v 1/ až 4/ rade smerujúce proti tomuto výroku rozsudku prvostupňového súdu
odmietnuť podľa ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p..

Krajský súd ako súd odvolací ďalej preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu mu danom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156
ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým prvostupňový súd vo zvyšku
návrh navrhovateľov zamietol a vo výroku, ktorým nepriznal navrhovateľom v 3/ a 4/ rade a odporcovi
navzájom právo na náhradu trov konania, v súlade s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Vo výroku, ktorým navrhovatelia v 1/ až 4/ rade boli zaviazaní zaplatiť odporcovi titulom náhrady trov
konania spolu sumu 3.133,99 €, rozsudok podľa § 221 ods. l. písm. f/ O.s.p. zrušil a v rozsahu tohto
zrušenia vrátil vec prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd preskúmaním napadnutého rozsudku, spisového materiálu a vyhodnotením skutočností
uvedených účastníkmi v odvolacom konaní, dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci samej v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia
prvostupňového súdu.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd preukázaný skutkový stav vyhodnotil v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje. K jednotlivým
odvolacím námietkam, odvolací súd konštatuje, že sa s nimi vysporiadal už prvostupňový súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom v jednotlivostiach naň odvolací súd poukazuje. Z
uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd podrobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysvetlil, aké úvahy ho viedli k
rozhodnutiu o zamietnutí zvyšku návrhu navrhovateľov na začatie konania. Odvolací súd sa stotožnil
s konštatovaním prvostupňového súdu, podľa ktorého navrhovatelia okrem časti, v ktorej návrhu
navrhovateľov súd vyhovel a spornú kúpnu zmluvu v časti v ktorej sa predávajú podiely na sporných
parcelách, určil za neplatnú, svoje tvrdenia nepreukázali a ani vykonaným dokazovaním v priebehu
konania neboli zistené, mimo uvedenej časti spornej kúpnej zmluvy, dôvody pre určenie jej neplatnosti.
Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu názoru ako prvostupňový súd, že v konaní neboli
preukázané navrhovateľmi deklarované dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy spočívajúce:



-v okolnostiach, za ktorých bola kúpna zmluva uzavretá,

-v neurčitosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti v stave neidentickom,
pre ktorý nebolo možné z jej obsahu vyvodiť, ktoré parcely mali byť predmetom prevodu vlastníckeho
práva,

- v skutočnosti, že k uzatvoreniu tejto zmluvy došlo v čase, kedy na majetok navrhovateľov v 3/ a 4/ rade
prebiehalo exekučné konanie a súdna exekútorka zakázala nakladať povinným so svojim majetkom.

Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností je dvojstranným právnym úkonom a musí spĺňať požiadavky,
stanovené ustanoveniami § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny úkon teda musí byť, okrem
iného, určitý (§ 37 ods. 1), nesmie obsahom alebo účelom odporovať zákonu, alebo ho obchádzať
a nesmie sa priečiť dobrým mravom (§ 39), musí byť urobený v písomnej forme tak, aby prejavy
účastníkov boli obsiahnuté na tej istej listine (§ 40 ods. 1 a § 46). Len pri dodržaní uvedených požiadaviek
je právny úkon platný, pričom tieto požiadavky sa musia vzťahovať na všetky podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy ohľadne prevodu nehnuteľností - jej účastníkov, predmetu kúpy a kúpnej ceny - a to
ku dňu uzavretia (podpísania) takejto zmluvy. Pritom úmysel strán musí byť zistený len zo zmluvy
samotnej, lebo ide o prísne formálny právny úkon. Z hľadiska určitosti právneho úkonu musí byť predmet
prevodu vlastníckeho práva, nehnuteľnosť, označená spôsobom, ktorý ju dostatočne identifikuje tak,
aby bolo tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré pozemky sú predmetom tohto právneho úkonu.
Nehnuteľnosti musia byť označené uvedením obce, parcelného čísla a katastrálneho územia, prípadne
uvedením správy katastra, kde sú tieto nehnuteľnosti zapísané. Ak právny úkon neobsahuje identifikáciu
nehnuteľností, nemožno potom tento úkon pokladať za určitý a zrozumiteľný, pretože nie je zrejmé, akej
nehnuteľnosti sa týka. Vzhľadom na obsah spornej kúpnej zmluvy a v nadväznosti na uvedené odvolací
súd konštatuje, že sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľov, že predmetné nehnuteľnosti v spornej
kúpnej zmluve neboli dostatočne individualizované, nakoľko má za to, že z uvedenej kúpnej zmluvy je
nepochybne zrejmé o aké nehnuteľnosti sa jedná v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi, čo bolo
známe aj navrhovateľom, nakoľko tieto vymedzili v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Pokiaľ išlo o porušenie zákazu povinných nakladať so svojim majetkom ako ďalší  tvrdený dôvod
neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy, odvolací súd sa aj v tomto smere stotožnil s názorom
prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého porušenie zákazu nakladať
s majetkom podliehajúcim exekúcii povinným trpí absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, ale určenie neplatnosti takéhoto úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu
na takomto určení. Prvostupňový súd správne konštatoval, že v tomto smere nebol preukázaný naliehavý
právny záujem navrhovateľov na takomto určení, nakoľko takýto naliehavý právny záujem by bol na
strane oprávneného z exekúcie resp. iného subjektu dotknutého na jeho právach.

Pokiaľ išlo o rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách prvostupňového konania, ktorým uložil
navrhovateľom v 1/ až 4/ rade nahradiť odporcovi trovy konania, toto považuje odvolací súd za
nedostatočne odôvodnené, nakoľko z neho nevyplýva, na základe čoho a akým spôsobom prvostupňový
súd dospel k záveru o povinnosti navrhovateľov nahradiť odporcovi práve 75% vzniknutých trov konania,
teda ako dospel k záveru, že odporca mal úspech v rozsahu 75% predmetu sporu. Odôvodnenie
rozsudku v tejto časti je neúplné a preto ho musel odvolací súd v tejto časti zrušiť a v rozsahu tohto
zrušenia vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd opätovne rozhodne o
trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/384/2002", "guid": "b44c0d2f-9450-4eb2-9f46-f3c40cbaf1f6:befce7d5-01b5-48a7-ab76-785c6563fdf5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}