Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sd/49/2012 z 3. 9. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 3. septembra 2012, sp. zn. 5Sd/49/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012200787.1 Krajský súd Košice | 5Sd/49/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7012200787.1 | 2012-09-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., § 250q ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/73934fd8-62c3-4c5d-a74a-b2d276daf324 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200787.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sd/49/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200787
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200787.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa P. W.
Y. A. E. P. Y., trvale bytom v W. Č.. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 15. mája 2012 č. XXX XXX XXXX X.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 15. 05. 2012 č. XXX XXX XXXX odporkyňa podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku s tým, že podľa § 70 ods.
1 citovaného zákona mu od 22. 02. 2012 vznikol nárok na invalidný dôchodok v sume 188,90 eura
mesačne a zároveň podľa § 263a ods. 5 citovaného zákona sa mu naďalej vypláca invalidný dôchodok
v sume 190,60 eura mesačne a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 188,90 eura mu zaniká.

Rozhodnutie vydala na základe predmetnej žiadosti po preskúmaní jeho invalidity posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Michalovce dňa 04. 04. 2012, ktorý, keďže
navrhovateľovi vznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok pred 01. 01. 2004, posúdil jeho zdravotný
stav podľa právnych predpisov, účinných do 31. 12. 2003 v zmysle cit. § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. a konštatoval, že navrhovateľ je aj naďalej čiastočne invalidný, pričom suma čiastočného invalidného
dôchodku, ktorý sa prekvalifikoval na invalidný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. predstavuje
190,60 eura. Keďže žiadosť o zvýšenie sumy dôchodku je podľa platnej právnej úpravy potrebné
považovať aj za žiadosť o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 cit. zákona o sociálnom poistení,
odporkyňa po prehodnotení jeho zdravotného stavu príslušným posudkovým lekárom, ktorý konštatoval
aj invaliditu podľa § 71 ods. 1 cit. zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou dospela k záveru, že navrhovateľ spĺňa aj všetky podmienky
na priznanie invalidného dôchodku podľa citovaného zákonného ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, ktorého výšku vypočítala podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a táto
zodpovedá sume 182,80 eura mesačne, po zvýšení podľa § 81 ods. 5 a § 82 cit. zákona sume 188,90
eura mesačne. Následne v súlade s § 263a ods. 5 citovaného zákona rozhodla o tom, že navrhovateľovi
bude naďalej vyplácaný dôchodok vo vyššej sume, t. j. v sume 190,60 eura mesačne.



Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného
rozhodnutia odporkyne. Požiadal o opätovné prehodnotenie jeho celkového zdravotného stavu
príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 26. 7. 2012 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov v ňom uvedených. Poukázala na to, že
zdravotný stav navrhovateľa bol pre účely odvolacieho konania opätovne prehodnotený prvostupňovým
posudkovým lekárom dňa 25. 06. 2012 a následne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie, Bratislava so sídlom v Košiciach dňa 11. 07. 2012, ktorí zotrvali na pôvodnom
posudku, že navrhovateľ je od 22. 02. 2012 naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a)
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zároveň je aj invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení so 70 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vychádzajúc z uvedeného v zmysle v rozhodnutí citovanej
právnej úpravy bol zrealizovaný výpočet invalidného dôchodku aj podľa v súčasnosti platnej právnej
úpravy a bolo rozhodnuté o tom, že navrhovateľovi bude naďalej vyplácaný invalidný dôchodok, ktorého
suma je vyššia.

Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a
oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa
zo dňa 25. 05. 2012 nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 27. 10. 2011
požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu.

Zároveň zistil, že navrhovateľ je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný
podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení pôvodne rozhodnutím Úradu dôchodkového
zabezpečenia v Prahe zo dňa 27. 10. 1992 č. XXX XXX XXX, na základe posudku Posudkovej komisie v
Prahe 5 zo dňa 10. 06. 1992. Ku dňu účinnosti zákona o sociálnom poistení, t. j. ku dňu 01. 01. 2004 bol
naďalej čiastočne invalidným, ako to vyplýva z posudku PKSZ č. 2 SP, pobočka Michalovce zo dňa 08. 11.
2002 i z posudkov posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce
zo dňa 06. 10. 2008 a zo dňa 10. 11. 2011, ktoré boli vypracované na základe kontrolných lekárskych
prehliadok, vykonaných v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa záveru naposledy citovaného
posudku bol navrhovateľ čiastočne invalidným od r. 1992 pre chronické venózne ochorenie ciev dolných
končatín. Oproti prvoposudku došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. V čase tohto posúdenia bol
liečený na diabetes mellitus, prekonal mozgové krvácanie bez reziduí, pričom jeho zdravotný stav aj
napriek tomu zodpovedal iba čiastočnej invalidite podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Michalovciach
zo dňa 04. 04. 2012, vypracovaného na základe žiadosti navrhovateľa, menovaný je aj naďalej
čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR
č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho
telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u
zdravých občanov. Zároveň od 22. 02. 2012 je aj invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2033
Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá 70 %. Posudkový lekár u navrhovateľa zistil diabetes mellitus,
ľahký stupeň duševnej zaostalosti, organický psychosyndróm, emočnú labilitu, asténiu na organickom
podklade, arteriálnu hypertenziu, posttrombotický syndróm, prechodné mozgové ischemické ataky a
cervikobrachiálny syndróm. Na základe podkladov v zdravotnej dokumentácii, vyjadrenia navrhovateľa
i vlastného vyšetrenia dospel k záveru, že tento je i naďalej čiastočne invalidný. Pri posudzovaní jeho
zdravotného stavu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za rozhodujúce zdravotné postihnutie
považoval cukrovku, pričom toto postihnutie je začlenené v kapitole IV, pol. 1, písm. c) prílohy
č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. Vzhľadom na závažnosť ďalších zdravotných postihnutí,
ktorými sú mentálna retardácia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcovcových platničkách,



posttrombotický syndróm DK a hypertenzia považoval za odôvodnené zvýšenie percentuálnej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Posudkový lekár v závere posudku
konštatoval, že v danom prípade ide o 47-ročného muža, ktorý je čiastočne invalidný od roku 1992 pre
stav po embolizácii pľúc a stavy po flebotrombózach opakovaných s postflembotickým syndrómom a
sporadickú epilepsiu. Od roku 2005 je liečený pre diabetes mellitus, prítomné sú 2 komplikácie diabetu, a
to polyneuropatia a makroangiopatia. Tiež je liečený pre ľahký stav duševnej zaostalosti, ľahkú debilitu,
cervikokraniálny syndróm a závraty. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je u menovaného cukrovka
v štádiu komplikácii - polyneuropatia, makroangiopatia - s mierou poklesu 60 %. Inými zdravotnými
postihnutiami sú mentálna retardácia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách,
posttrombotický syndróm a hypertenzia - odôvodňujúce zvýšenie miery poklesu o 10 %. Celková miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa predstavuje 70 % od 22. 02. 2012, t.
j. od dátumu diabetologického vyšetrenia. Zdravotný stav menovaného zodpovedá naďalej čiastočnej
invalidite.

K zhodným záverom pri hodnotení zdravotného stavu navrhovateľa dospel aj posudkový lekár
sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Košiciach vo svojom posudku zo dňa 11. 07. 2012,
vypracovanom na účely súdneho konania. Jeho zdravotný stav charakterizoval diagnostickým záverom:
diabetes mellitus závislý od inzulínu, ľahký stupeň duševnej zaostalosti, organický psychosyndróm,
arteriálna hypertenzia, posttrombotický syndróm dolných končatín, prechodné mozgové ischemické
ataky a cervikobrachiálny syndróm, ku ktorému dospel na základe časovo aktuálnych výsledkov
odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa navrhovateľ podrobil, i vlastného vyšetrenia posudkovým
lekárom. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa aj tento posudkový lekár považoval
endokrinné choroby a poruchy výživy a premeny látok, pričom toto postihnutie je začlenené v kapitole
IV, pol. 1, písm. c) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. Rovnako za odôvodnené považoval
zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti o 10 % predstavuje pre ľahký stupeň duševnej
zaostalosti, organicky psychosyndróm, arteriálna hypertenzia, posttrombotický syndróm DK, prechodné
ischemické mozgové ataky a cervikokraniálny syndróm. Zo záveru posudku vyplýva, že posudzovaný
bol uznaný čiastočne invalidným od roku 1992 pre stav po opakovaných flembotrombózach s
posttromboflebitickým syndrómom, stav po embolizácii do pľúc, trombofilný stav, stav po intrakraniálnom
krvácaní do mozgu s prechodnou ľavostrannou hemipárezou a sekundárnym epi syndrómom a
organickým psychosyndrómom. T. č. je posudzovaný v liečbe rôznych odborných ambulancii naďalej.
Podľa diabetologického vyšetrenia od roku 2005 je menovaný v liečbe pre cukrovku v štádiu
chronických komplikácii v zmysle diabetickej polyneuropatie a začínajúcej makroangiopatie. Cievne
vyšetrenie dokumentuje stav po opakovaných flembotrombózach dolných končatín a obojstrannej
tromboflebitíde naposledy v roku 2011 s posttrombotickým syndrómom dolných končatín s ťažkou
dystrofiou v predulceróznom štádiu. V poslednom čase bol menovaný opakovane hospitalizovaný aj
na neurologickom oddelení, a to v roku 2009 pre chronický syndróm vertebrobazilárnej insuficiencie
- závraty a v roku 2011 pre chronické recidivujúce bolesti prevažne krčnej chrbtice, cervikokraniálny
syndróm, spojené so závratmi. V objektívnom neurologickom náleze je prítomná porucha statodynamiky
prevažne krčnej chrbtice, cervikokraniálny syndróm, frustná pravostranná hemiparéza a známky
diabetickej polyneuropatie dolných končatín. Psychiatrické a psychologické vyšetrenie svedčí pre
stredne ťažký organický psychosyndróm po prekonanej cievnej mozgovej príhode v minulosti a pri
ľahkej mentálnej retardácii premorbídne. Podľa posledného interného vyšetrenia z mája 2011 je u neho
prítomná hypertenzia a ischemická choroba srdca f. sk. II. štádia - bez uvedenia liečby. Po preštudovaní
celej zdravotnej dokumentácie posudkový lekár konštatoval, že zdravotný stav posudzovaného spĺňa
kritériá čiastočnej invalidity naďalej. Ani jedno z uvedených ochorení jednotlivo a ani vo vzájomnej
súvislosti nespĺňa kritériá invalidity. Podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. za rozhodujúce
zdravotné postihnutie bola stanovená cukrovka liečená inzulínom v dvoch denných dávkach v štádiu
chronických komplikácii v zmysle diabetickej polyneuropatie a počínajúcej diabetickej makroangiopatie
(bez bližšieho zdokumentovania špeciálnymi vyšetrovacími metódami) s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť maximálne 60 % z daného percentuálneho rozpätia vzhľadom na
komplikácie cukrovky s navýšením o 10 % pre ostatné vyššie uvedené ochorenia. Uznaný je invalidným
s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % naďalej.

Navrhovateľ v priebehu pojednávania dňa 04. 09. 2012 zotrval na podanom opravnom prostriedku
proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne. Uviedol, že doposiaľ, keďže je poberateľom čiastočného



invalidného dôchodku od roku 1992, bol s týmto dôchodkom spokojný, podroboval sa odporúčanej
liečbe a nedožadoval sa jeho zvýšenia. K tomuto pristúpil až na odporúčanie odborných lekárov, pretože
sa jeho zdravotný stav zhoršil. Preto podal žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Zhodne ako
pred jednotlivými posudkovými lekármi popísal svoje subjektívne ťažkosti, ktorými trpí a ktoré u neho
pretrvávajú aj naďalej. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný vykonávať žiadnu
prácu. Preto navrhol, aby jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bolo vyhovené. Predložil súdu
odborné lekárske nálezy z neurologického vyšetrenia zo dňa 16. 08. 2012, chirurgického vyšetrenia
zo dňa 09. 08. 2012 a urologického vyšetrenia z toho istého dňa, ktoré korešpondujú so závermi
obsiahnutými v odborných lekárskych nálezoch nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktoré boli
posudkovými lekármi zhodnotené. Ide o nálezy, týkajúce sa zdravotných postihnutí, v dôsledku ktorých
bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa pri rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí, ktorým je diabetes mellitus. Týmito nálezmi chcel navrhovateľ dokumentovať
neustále zdravotné ťažkosti a to, že sa musí podrobovať rôznym kontrolným odborným lekárskym
vyšetreniam.

Zástupkyňa odporkyne poukázala na zhodné závery lekárskych správ vo veci konajúcich posudkových
orgánov, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ aj naďalej spĺňa podmienku čiastočnej invalidity podľa zákona
o sociálnom zabezpečení a zároveň pri posúdení jeho zdravotného stavu podľa zákona o sociálnom
poistení aj podmienku invalidity podľa jeho § 71 ods. 1 so 70 % mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Preto pristúpila k výpočtu výšky invalidného dôchodku aj podľa zákona o sociálnom
poistení. Keďže zistila, že tento vo vypočítanej výške nie je pre navrhovateľa priaznivý a priaznivejší je
pre neho čiastočný invalidný dôchodok, ktorý mu bol vypočítaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení,
vydala vo veci rozhodnutie v oboznámenom znení, ktoré navrhuje ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Podľa § 263 ods. 1 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume,
v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi
účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan je čiastočne
invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú
polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov.

Podľa § 29 ods. 1 písm. a) cit. zákona občan má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, bol
zamestnaný po dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok a v čase vzniku invalidity nesplnil podmienky
nároku na starobný dôchodok.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú



činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje
sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým,
že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho
poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 263a ods. 5 citovaného zákona ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne
má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa
invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa
dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na
ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní dospel súd k záveru, že skutkové okolnosti
týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľa boli dostatočne ozrejmené príslušnými
posudkovými lekármi sociálneho poistenia SP, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili všetky zdravotné
postihnutia navrhovateľa, vyplývajúce z jeho zdravotnej dokumentácie i vlastných vyšetrení tak podľa
zákona o sociálnom zabezpečení, účinného do 31. 12. 2003, ako aj podľa zákona o sociálnom poistení,
účinného od 01. 01. 2004. Zdravotné poškodenia navrhovateľa, zistené objektívnymi lekárskymi
vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov neznižujú jeho pracovnú schopnosť
natoľko, aby bol invalidný podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ v konaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní
posudkov a ktoré by ich závery, týkajúce sa neexistencie invalidity podľa § 29 zákona o sociálnom
zabezpečení resp. posúdenia invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení spochybňovali.
Odporkyňa postupovala v súlade so zákonom aj pri výpočte výšky invalidného dôchodku podľa § 73 ods.
2 zákona o sociálnom poistení, pričom zohľadnila všetku preukázanú dobu dôchodkového poistenia tak,
ako to vyplýva z osobného listu dôchodkového poistenia navrhovateľa, tvoriaceho prílohu napadnutého
rozhodnutia. Uvedené navrhovateľom spochybnené ani nebolo

Zo záverov jednotlivých posudkov nepochybne vyplýva, že navrhovateľ spĺňa podmienky pre nárok
na čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení a súčasne má aj nárok na
výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004. Preto odporkyňa postupovala
správne, keď sumu invalidného dôchodku vypočítala aj podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a
po zistení, že čiastočný invalidný dôchodok, ktorý navrhovateľ poberal ku dňu súbehu nárokov v zmysle
citovaného ods. 5 § 263a zákona o sociálnom poistení, t. j. ku dňu 22. 02. 2012, je vyšší (190,60 eura)
než invalidný dôchodok, vypočítaný podľa zákona o sociálnom poistení (188,90 eura), rozhodla o tom, že



naďalej sa navrhovateľovi bude vyplácať invalidný dôchodok, na ktorý bol pretransformovaný čiastočný
invalidný dôchodok, vo vyššej sume a že nárok na nižší invalidný dôchodok zaniká.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne
potvrdil.

Súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l
ods. 2 O. s. p. nepriznal, pretože tento v konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.