Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/23/2016 z 24. 1. 2017 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 24. januára 2017, sp. zn. 31S/23/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200688.3 Krajský súd Žilina | 31S/23/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5016200688.3 | 2017-01-24 | Rozhodnutie Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/66ee4db2-32f9-4e2a-ad0d-348d0ef05ce6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200688.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/23/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200688
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200688.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobkyne: PRISSA,
s.r.o., so sídlom Hlavná 195, 029 44 Rabča, IČO: 45 402 931, právne zastúpená advokátom: JUDr.
Peter Škerlík, so sídlom J. P. XXXX/X, XXX XX H. V., proti žalovanému: Slovenská obchodná
inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32,
poštový priečinok 29, 827 99 Bratislava, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.
SK/0032/99/2016 zo dňa 18.05.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa a žalovaný n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňovým rozhodnutím Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Žiline pod č. K/0321/05/2015 zo dňa 27.11.2015 rozhodol vo vzťahu k
žalobcovi tak, že žalobcovi - prevádzkareň: kontrola mala byť vykonaná v prevádzkarni: Predajne
s detskými potrebami a hračkami PRISABaby OC Marína, Hviezdoslavovo námestie 1, Námestovo,
deň plánovanej kontroly, ktorá nebola uskutočnená: 21.10.2015, za marenie výkonu kontroly, čím bol
porušený § 9 ods. 2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, a to
neumožnením dokončenia výkonu kontroly inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie (zameranej
aj na prešetrenie podnetu spotrebiteľa evidovaného pod číslom P-817/2015) dňa 21.10.2015 v
prevádzkarni: Predajňa s detskými potrebami a hračkami PRISSA Baby, OC Marína, Hviezdoslavovo
nám. 1 Námestovo, vykázaním inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie po začatí výkonu kontroly
z vyššie uvedenej prevádzkarne štatutárnym zástupcom účastníka konania, konateľkou spoločnosti
PRISSA, s.r.o. p. Katarínou Prisenžňákovou (po tom, čo bola upozornená na skutočnosť, že ak nebude
inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie umožnený výkon kontroly, bude sa jednať o marenie,
resp. sťaženie výkonu kontroly) s odôvodnením, že inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie majú
opustiť prevádzkareň, majú sa na kontrolu ohlásiť deň vopred a že nepoznajú legislatívu, pričom
štatutárny zástupca účastníka konania komunikoval s inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie
zvýšeným hlasom, uložil žalobcovi podľa § 9 ods. 2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo
veciach ochrany spotrebiteľa poriadkovú pokutu vo výške 1.650,00 Eur. V odôvodnení rozhodnutia
poukázal, na to, že dňa 07.10.2015 bol na Inšpektorát v Žiline doručený podnet spotrebiteľa evidovaný
pod č. P-817/2015 poukazujúci na predaj výrobku len s cudzojazyčným návodom na používanie.
Dňa 21.10.2015 mala byť v prevádzkarni: Predajňa s detskými potrebami a hračkami PRISSA Baby,
OC Marína, Námestovo vykonaná kontrola zameraná aj na preverenie vyššie uvedeného podnetu
spotrebiteľa. Dňa 21.12.2015 sa o 10:30 hod. dostavili do vyššie uvedenej prevádzkarne inšpektori
SOI a preukázali sa služobnými preukazmi. Predavačka pani F. J., ktorá bola informovaná o obsahu
podnetu spotrebiteľa im predložila oprávnenie k podnikaniu, rozhodnutie Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva a telefonicky informovala štatutárneho zástupcu účastníka konania, konateľku spoločnosti



pani Katarínu Prisenžňákovú o príchode inšpektorov. Inšpektori po preverení informačných povinností o
výrobkoch nachádzajúcich sa v ponuke spotrebiteľom, keď boli zistené tri druhy výrobkov s nedostatkami
začali spisovať inšpekčný záznam a vyhotovovali fotodokumentáciu výrobkov s nedostatkami. O 11:50
hod. sa dostavil do vyššie uvedenej prevádzkarne štatutárny zástupca účastníka konania, ktorej sa
inšpektori preukázali služobnými preukazmi, tie im chcela vytrhnúť z rúk a urobiť si z nich kópiu.
Následne štatutárny zástupca účastníka konania zvýšeným hlasom inšpektorom SOI oznámil, že sa
majú zbaliť, opustiť predajňu, pretože na kontrolu sa majú ohlásiť deň vopred, a že nepoznajú legislatívu.
Inšpektori upozornili konateľku na skutočnosť, že ak im neumožní vykonať kontrolu, bude sa jednať o
marenie resp. sťaženie výkonu kontroly. Potom konateľka žalobcu uviedla, že v budúcnosti pri kontrole
nemajú inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie využívať pult a stoličky v prevádzkarni, majú ísť písať
záznam mimo prevádzkarne do reštaurácie alebo kaviarne. Inšpektori sa po tejto komunikácií a po
vrátení dokladov zamestnancovi účastníka konania z vyššie uvedenej prevádzkarne vzdialili, nakoľko im
nebolo umožnené dokončenie a vykonanie kontroly v prevádzkarni. Z vyššie uvedeného dôvodu nebol
predmetný inšpekčný záznam zo dňa 21.10.2015 dokončený a ani podpísaný. Prvostupňový správny
orgán poukázal na ustanovenie § 5 ods. 6 písm. a) a c) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu a
tiež na § 7 ods. 2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu. Neumožnením dokončenia vykonanej
kontroly inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie, ich vykázaním z prevádzkarne po začatí výkonu
kontroly konateľkou žalobcu po tom, čo bola upozornená, že ak nebude inšpektorom umožnený
výkon kontroly, bude sa jednať o marenie resp. sťaženie výkonu kontroly s odôvodnením konateľky,
že inšpektori majú opustiť prevádzkareň, majú sa na kontrolu ohlásiť deň vopred a že nepoznajú
legislatívu, pričom konateľka komunikovala s inšpektormi zvýšeným hlasom, došlo zo strany žalobcu
k nerešpektovaniu oprávnenia správneho orgánu vstupovať do prevádzkarne, na pozemky a do iných
priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia s predajom výrobkov a poskytovaním služieb, požadovať
od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia, čomu zodpovedá
povinnosť kontrolovanej osoby umožniť inšpektorom Slovenskej obchodnej inšpekcie vykonať kontrolu
a toto konanie možno kvalifikovať ako marenie výkonu kontroly podľa § 9 ods. 2 zákona o štátnej
kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Správny orgán mal za to, že daným jednaním
dochádza k mareniu resp. sťaženiu výkonu kontrolu a to konkrétne dňa 21.10.2015. V rozhodujúcom
bolo konštatovanie, či bol zákon dodržaný alebo porušení je stav zistený dňa 21.10.2015. Pri určovaní
druhu pokuty prihliadol správny orgán na § 9 ods. 5 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu.

2. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobkyne bolo podané odvolanie. Žalobkyňa v odvolaní
poukázala na to, že bolo porušené ustanovenie § 3 ods. 2 a § 4 ods. 2 zákona o správnom konaní.
Uviedla, že nikdy nebránila vykonať kontrolu, a preto tvrdenia zo strany inšpektorov SOI považovala za
účelové a nepravdivé. Uviedla, že má právo vedieť, aby sa vyjadrila k podnetom spotrebiteľov, vedieť ich
mená, žiadať doklad o tom, že v ich predajni aj zakúpili tovar, v ktorom videli nedostatky. Odmietla záver,
že by svojim konaním marila výkon kontroly, a to neumožnením dokončenia výkonu kontroly. Tento záver
je predčasný a ničím nepreukázaný. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považovala za
nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

3. O odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 18.05.2016 pod č. SK/0032/99/2016
a to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa § 59
ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav tak,
ako ho zistil prvostupňový správny orgán, ktorý bol spoľahlivo preukázaný, a to ako marenie výkonu
kontroly. Bolo zrejmé z obsahu spisu, že inšpektori SOI sa dostavili do predmetnej prevádzkovej jednotky
žalobkyne za účelom vykonania kontroly, pri výkone kontroly sa inšpektori preukázali preukazom
SOI, ktorý ich oprávňuje na výkon kontroly, a že k jej ukončeniu nedošlo. Žalovaný podotkol, že
ako marenie výkonu kontroly bolo zo strany orgánu dozoru vyhodnotené konanie konateľky pani
Kataríny Prisežňákovej, ktorá vykázala inšpektorov SOI po začatí výkonu kontroly z vyššie uvedenej
prevádzkarne, po tom, čo bola upozornená na skutočnosť, že až nebude inšpektorom umožnený
výkon kontroly, bude sa jednať o marenie resp. sťaženie výkonu kontroly s odôvodnením, že inšpektori
majú opustiť prevádzkareň a majú sa na kontrolu ohlásiť deň vopred, a že nepoznajú legislatívu. Zo
samotného vyjadrenia žalobkyne k oznámeniu o začatí konania zo dňa 10.11.2015 vyplýva, že žalobkyňa
bola toho názoru, že kontrola môže byť vykonávaná až po jej predchádzajúcom ohlásení upozorňujúc
na zákon č. 10/1996 Z. z.. Žalovaný podotkol, že za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu si
zaobstaral okrem iného aj podklad - sťažnosť voči postupu inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie,
ktorú podala žalobkyňa. Z predmetnej sťažnosti jednoznačne vyplýva, že konateľka spoločnosti pani
Katarína Prisežňáková požiadala inšpektorov, aby opustili priestory obchodu, pričom na uvedené bola



upozornená zo strany inšpektorov možným uložením pokuty za toto konanie, čo bolo z jej strany
chápané ako vyhrážka. Opätovne v nej vyjadrila aj presvedčenie, že má v zmysle zákona č. 10/1996
Z. z. svoje práva a kontrola má byť kontrolovanému subjektu vopred oznámená, aspoň deň vopred. Z
obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že inšpekčný záznam zo dňa 21.10.2015 je nedokončený
a nepodpísaný. Dokonca aj v rámci odvolacieho konania je účastníčka konania presvedčená, že nie
je právom inšpektorov spisovať záznam, resp. zápis u kontrolovaného subjektu. Žalovaný podotkol,
že kontrola inšpektorov spočíva v porovnaní zisteného skutkového stavu so stavom predpísaným, t. j.
ustanoveným všeobecne záväznými právnymi a osobitnými predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa,
ktorá je vykonávaná v zmysle zákona č. 128/2002 Z. z. Inšpektori sú pri výkone kontroly povinní
preukázať sa preukazom SOI, z vykonanej kontroly spíšu inšpekčný záznam, sú povinní postupovať pri
kontrole v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádzať len z vlastných zistení, objektívne zisťovať
a posudzovať skutkový stav ku všetkým osobám prítomných ku kontrole, správať sa nepredpojato
a korektne. Kontrolovanej osobe z citovaného zákona vyplýva povinnosť umožniť inšpektorom a
prizvaným osobám vykonať kontrolu, pričom spísanie inšpekčného záznamu, ako výsledku kontroly je
súčasťou jej výkonu. Zo zákona č. 128/2002 Z. z. nevyplýva povinnosť inšpektorov SOI vopred ohlasovať
kontrolovaným osobám výkon kontroly. Žalovaný uviedol, že tak z podkladov k administratívnemu spisu
vyplýva jednoznačný záver, že žalobkyňa dňa 21.10.2015 odmietla umožniť výkon kontroly inšpektorom
SOI vo svojej prevádzke, pričom ako dôvod odopretia výkonu kontroly udávala, že inšpektori SOI
majú opustiť prevádzkareň, majú sa na kontrolu ohlásiť aspoň deň vopred a že nepoznajú legislatívu.
Správny orgán vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje záver o veci za predčasný, rovnako ako
nepovažuje napadnuté rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené bez uvedenia príslušnej úvahy.
Napadnuté rozhodnutie považuje žalovaný správny orgán za zákonné a správne a dôvod na jeho
zrušenie nezistil. Poukázal na to, že prvoradou povinnosťou podnikateľského subjektu je spolupracovať
s orgánom dozoru a poskytnúť mu potrebnú súčinnosť. Podľa názoru správneho orgánu má byť
podnikateľský subjekt pri plnení svojich podnikateľských záväzkov, vrátane poskytovania súčinnosti
kontrolným orgánom aktívny a má niesť aj adekvátnu zodpovednosť za ich nesplnenie. O výške pokuty
rozhodol s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. a aj § 9 ods. 5 zákona o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Žalobkyňa neposkytla potrebnú požadovanú súčinnosť
pri výkone kontroly, nakoľko vykázala inšpektorov z prevádzky, čím nerešpektovala ich oprávnenie, čoho
následkom nebolo možné zo strany SOI preveriť opodstatnenosť podnetu spotrebiteľa a riadne ukončiť
výkon kontroly, čím žalobkyňa de facto zmarila výkon kontroly. Povinnosťou kontrolovanej osoby bolo
umožniť inšpektorom vykonať kontrolu umožnením vstupu do prevádzkarne, podať ústne vysvetlenie
a predložiť požadované podklady a toto vyplýva priamo zo zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu,
konaním žalobkyne bol nielen zmarený výkon kontroly, ale aj spochybnená podstata a význam kontrolnej
činnosti vykonávanej Slovenskou obchodnou inšpekciou pri kontrole vnútorného trhu.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného žalobkyňa podala správnu žalobu, ktorá súdu bola doručená dňa
12.08.2016 a to v zákonom stanovenej lehote.

5. Napadnutým rozhodnutím žalovaný správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom sa
fakticky stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového orgánu. Obidva správne orgány pri rozhodovaní
svoje rozhodnutia odôvodňujú tým, že vraj konateľka žalobkyne neumožnila 21.10.2015 inšpektorkám
vykonanie kontroly, resp. že marila výkon kontroly v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, pričom prvostupňový orgán uvádza, že neumožnila
len dokončiť vykonanie kontroly. Dôkazy však absentujú v odôvodnení obidvoch rozhodnutí, ktoré sú
založené najmä na tvrdeniach inšpektoriek.
Rozhodnutie žalovanej aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávne zisteného a
vyhodnoteného skutkového stavu, v tom, že konateľka žalobkyne mala zamedziť vykonaniu, resp.
dokončeniu vykonávania kontroly.
Hoci je pravdou, že záznam z kontroly inšpektorky v predajni nedopísali, nie je pravdou, že by neboli
mohli vykonať kontrolnú činnosť, kvôli ktorej prišli. A nie je pravdou ani to, že by kontrolnú činnosť
neboli dokončili. Naopak, podnet osoby/osôb, ktorý bol oficiálnym dôvodom kontroly, nedokázali ničím
relevantným dokladovať a keď zistili, že takéto osoby ani nikdy v Predajni ani v E-shope nenakupovali,
začali kontrolovať (bez toho, že by boli oznámili zamestnankyniam žalobkyne, že hodlajú vykonávať
iný druh kontroly) svojvoľne a bez toho, aby požadovali akékoľvek vysvetlenia vykonali inú kontrolu. Ak
skonštatovali pochybenie, nedostatok, tak jedine kontrolou tovaru, ktorý ešte nebol určený na predaj, ale
bol iba pripravovaný na predaj, pričom žiadne otázky nekládli a žiadna snaha im to vysvetliť iniciatívne
nebola úspešná. Inšpektorky jednoducho iniciatívne vysvetľovanie zástupkýň žalobkyne nezaujímalo.



Jediné čo nedokončili nebolo vykonanie kontroly, ale dopísanie záznamu o jej vykonaní, ktorý síce písať
začali, no nedokončili ho po tom, čo atmosféra vďaka ich povýšeneckému správaniu neustále gradovala
a kedy tak inšpektorky ako aj konateľka chvíľami reagovali podráždene. Pritom na gradáciu malo vplyv
viacero faktorov. Osobitne skutočnosť, že začali písať záznam o niečom inom ako o skutočnostiach,
ktoré mali vyplývať z podnetu sťažovateľa/ov.
Žalobca mal za to, že kontrola bola ukončená okamihom vykonania poslednej z kontrolných činností,
ktoré viedli k zisťovaniu informácií o dodržiavaní zákonných a podzákonných noriem pri predaji tovaru v
predajni v zmysle Zákona o štátnej kontrole. Za vykonávanie kontroly už nemožno považovať spisovanie
záznamu, kde sa len zaznamenajú poznatky zistené kontrolnou činnosťou.
Dôkazom, že kontroly boli dokončené je aj skutočnosť, že prvostupňový orgán na základe činnosti
vykonanej 21.10.2015 začal okrem konania týkajúceho sa tejto žaloby tiež správne konanie č.
P/0347/05/2015, pričom šetrenie, ktoré nezistilo žiadne porušenie formálne začal viesť pod č.
P-817/2015/5123 a pod č. P-817/2015/5122 akoby nanovo.
Žalovaná sa pri zisťovaní skutkového stavu nezaoberala v dostatočnej miere skutočnosťami
vyplývajúcimi z odvolania a hoci neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho
prerokovania veci vydala rozhodnutie žalovanej bez neho. Podľa nášho názoru bola žalovaná povinná
na odstránenie rozporov a zistenie skutočného stavu postupovať v zmysle ust. § 21 Správneho poriadku
a ústne pojednávanie zvolať. Mal za to, že nerešpektovanie § 21 Správneho poriadku možno vzhliadnuť
aj pri rozhodovaní prvostupňového orgánu, kde naviac by sa ústnym pojednávaním veci eliminovala aj
možnosť, že prvostupňové rozhodnutie spracovávali osoby, ktoré boli účastné kontroly, a teda mal za
to, že vzhľadom na popísaný priebeh kontroly v tejto veci mali byť pre pomer k veci aj žalobkyni zaujaté
konať v tejto veci.
Nesprávne posúdenie veci je determinované v prvom rade nesprávnymi skutkovými zisteniami, keď
vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa uvádza, že pokuta sa ukladá za „marenie výkonu kontroly..“
čo ale nie je pravda, pretože kontrolná činnosť (kontrola) bola inšpektorkami vykonaná až nad rámec
podnetu, či sťažnosti, ktorú „pôvodne“ prišli šetriť. A hoci je faktom, že inšpektor má právo vykonať na
mieste kontroly vyhotoviť aj záznam na zadokumentovanie nedostatkov, túto činnosť už nie je dôvodné
hodnotiť ako kontrolu.
Ani zákon o štátnej kontrole nedefinuje, že by súčasťou kontroly bolo aj spisovanie písomného záznamu.
Jedine vyhotovovanie obrazového alebo zvukovo obrazového záznamu (nie písomného) je ponímané v
Zákone o štátnej kontrole ako súčasť kontroly. A obrazový záznam inšpektorky aj vyhotovili. Je prílohou
inšpekčného záznamu. Aj z ust. § 6 zákona o štátnej kontrole vypláva, že písomný záznam o opatreniach
sa spisuje až na základe výsledkov kontroly, to znamená po kontrole. Z § 6 ods. 2 zákona o štátnej
kontrole (Opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor ústne kontrolovanej osobe a vyhotoví o nich
písomný záznam. Ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa ods. 1 nesúhlasí, môže proti nim podať
do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky...). Z citovanej časti § 6 ods. 2 je dokonca
možné vyložiť si Zákon o štátnej kontrole aj tak, že písomný záznam nie je dôvodné vyhotovovať v
mieste vykonania kontroly. Stačí, ak sa opatrenia kontrolovanej osobe oznámia ústne, následne vyhotoví
záznam a doručí, kedy zároveň začína plynúť lehota na podanie písomných námietok, ktoré mohli
(nemuseli) byť predtým oznámené kontrolovanému aj ústne.
O tom, že kontrola bola vykonaná nesvedčí len to, že po jej vykonaní inšpektorky začali spisovať záznam,
ale svedčí o tom aj žalovanej doručený inšpekčný záznam, v ktorom sa konštatuje, že inšpektorky
prekontrolovali 30 druhov výrobkov, kde nedostatky nezistili a nedostatky boli vraj zistené u troch
výrobkov. To sú ale práve výrobky, ktoré ešte neboli určené na predaj, ale boli v procese prípravy na
predaj tak, ako sme uviedli vyššie. Ak teda inšpektorky už začali spisovať záznam o kontrole, tak z
inšpekčného záznamu vyplýva jasne, že kontrola musela byť už vykonaná, už jej teda ani nebolo možné
brániť, lebo brániť jej možno len pred alebo počas vykonávania. Aj preto je výrok už prvostupňového
rozhodnutia nezákonný alebo je ním ukladaná sankcia za niečo, čo sa nielen nestalo, ale ani stať
nemohlo, lebo kontrola vykonaná bola.
Slovenská republika je právny štát, je nutnosťou, aby každý orgán, ktorý rozhoduje o právach a
povinnostiach fyzických aj právnických osôb konal striktne len v medziach zákona. Rozhodovacia
činnosť preto musí byť vykonávaná dôsledne v súlade s právnym poriadkom. Štátny aj správny orgán
môžu konať pri výkone štátnej správy len to, čo im právny poriadok prostredníctvom právnych noriem
verejného práva, medzi ktoré patrí aj správne právo dovoľuje, pretože normy správneho práva sú
normami kogentnými. Používanie analógie, či extenzívneho výkladu, ako to vykonala žalovaná nemá
oporu v zákone.
Poukázal na to, že jedným zo základných práv účastníka konania je aj právo na riadne, t. j. dostatočné
a zrozumiteľné odôvodnenie každého správneho rozhodnutia. § 46 Správneho poriadku stanovuje,



že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Nadväzne na toto ustanovenie vyplýva z
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku, že povinnosťou správneho orgánu je v odôvodnení rozhodnutia uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Prvostupňové rozhodnutie síce pomerne podrobne popisuje povinnosti kontrolovaného subjektu aj práva
inšpektora vykonávajúceho kontrolu, no opomína to podstatné, uviesť, aké dôkazy nasvedčujú tomu,
že sa skutok stal tak, ako je popísaný v skutkovej vete vo výroku a tiež, akými úvahami sa riadil pri
hodnotení dôkazov o tom, že skutok sa stal. Už vôbec sa správny orgán nevyporiadal s tým, prečo uložil
pokutu v hornej hranici sadzby. možno povedať, že vychádzal len z vlastných tvrdení, ktoré podľa nášho
názoru boli výrazne ovplyvnené najmä vyhrotenou atmosférou za akej sa kontrola konala.
Ani rozhodnutie žalovanej podľa nášho názoru nezodpovedá požiadavke vyplývajúcej z § 47 ods. 3
Správneho poriadku, je s ňou v rozpore z rovnakých dôvodov ako prvostupňového rozhodnutie, no
tiež preto, že sa v ňom žalovaná nevysporiadala s obsahom odvolania. Ani z tohto druhostupňového
rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli v správnom konaní vykonané a nie je možné ani
zistiť, ako prebiehalo konanie pred správnym orgánom. Žalovaná, ako odvolací správny orgán, sa
vôbec nezaoberala námietkami žalobkyne ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu. Dokonca
uviedla, že žalobkyňa, ako účastník konania, vraj nevyvrátila skutkový stav zistený 21.10.2015, ktorý
žalovaná považuje za nepochybne preukázaný. O výške pokuty v odvolaní uviedla len, že ju považuje za
primeranú vzhľadom na jej represívnu a výchovnú funkciu a že vraj zodpovedá zistenému protiprávnemu
stavu a charakteru porušenia zákona. To podľa nás je veľmi nekonkrétne a všeobecné odôvodnenie,
ktoré nekorešponduje s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ani z ust. § 34 ods. 5, podľa ktorého je
potrebné všetky dôkazy hodnotiť jednotlivo a zároveň všetky vo vzájomných súvislostiach, čo žalovaná
zjavne opomenula. Rozhodnutie žalovanej je teda nezákonné tiež preto, že je aj nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov.
Ďalej považoval za nesprávne a nelogické, aby správny orgán akékoľvek výsledky kontroly rozdelil
na viac samostatných konaní. Je to nielen v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ale aj s
elementárnou logikou.
Ústavou garantované právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia tak súdov ako aj správnych
orgánov boli zdôvodnené a presvedčivé. Takýto postup vyplýva z potreby trans ods. parentnosti
vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou nielen každého justičného, ale aj správneho
aktu. Odôvodnenie rozhodnutia má byť zárukou toho, že výkon spravodlivosti a štátnej správny nie je
arbitrárny. V tomto prípade ale takým odôvodnenie ani jedného z rozhodnutí nie je.
Ako vyplýva z právnej praxe a rozhodnutí odvolací orgán môže zamietnuť a potvrdiť prvostupňové
rozhodnutie len, ak je spoľahlivo v nepochybne zistený skutkový stav. Z vyššie uvedeného je zrejmé,
že v danom prípade tomu tak nie je, a preto podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP navrhol, aby vec bola
prejednaná na pojednávaní, na ktorom navrhol vypočuť svedkov: p. F. J., bytom XXX XX U. XX, p. K. L.,
bytom XXX XX A. XXXX, p. R. T., bytom L. 13X/X, XXX XX W., p. inšpektorky SOI, ktoré boli prítomné
na kontrole.
Nakoľko rozhodnutie žalovanej je z dôvodu najmä nedostačujúceho zistenia skutkového stavu pre
riadne posúdenie veci a tiež nesprávneho právneho posúdenia a je čiastočne nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania na
pojednávaní, podľa ust. § 194 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) ods. 3 SSP vydal rozsudok,
že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

6. K žalobe podal žalovaný písomné vyjadrenie, ktoré súdu bolo doručené dňa 05.09.2016, pričom žiadal
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a jednotlivé žalobné námietky žalobkyne považoval za nedôvodné.
Neumožnenie riadneho dokončenia výkonu kontroly inšpektorom SOI a ich vykázaním z priestorov
prevádzkarne žalobkyňou bolo posúdené ako marenie výkonu kontroly podľa § 9 ods. 2 zákona č.
128/2002 Z. z.. Žalovaný sa domnieva, že správne konanie za marenie pre neumožnenie dokončenia
výkonu kontroly inšpektorom SOI nie je v žiadnom prípade nezákonné a uloženie pokuty v napadnutom
rozhodnutím považuje žalovaný za dôvodné.

7. K vyjadreniu žalovaného sa rovnako písomne vyjadrila žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa
28.10.2016, pričom zotrvala na dôvodoch žaloby, pričom vyjadrenia žalovaného považovala za účelové
a zavádzajúce. Zotrvala na dôvodoch žaloby a žiadala vypočuť označených svedkov v žalobe na
odstránenie rozporov v konaní.



8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 25.01.2017.

9. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby a doplnil, že v prípade ak súd
dospeje k názoru, že spisovanie záznamu z kontroly je jej súčasťou žiadal v zmysle § 198 ods. 1 SSP
zmeniť druh alebo výšku sankcie, tak aby nebola likvidačná, alebo, aby upustil od uloženia sankcie.

10. Poverený zamestnanec žalovaného na pojednávaní zotrval na vyjadreniach k žalobe, žiadal žalobu
zamietnuť.

11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, vrátane postupu, ktorý im predchádzal v rozsahu danom
žalobnými dôvodmi žalobcu, ako aj v zmysle ust. § 195 SSP. Súd konštatuje, že s poukazom na § 196
SSP nezistil vady uvedené v § 195 SSP, preto nepostupoval podľa § 196 SSP.

12. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

13. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

15. Podľa § 198 ods. 1-5 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj
samotným prejednaním veci. Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže
byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech. Rozsudok správneho súdu podľa
odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od
jej uloženia. Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie a) označenie napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, b) druh a výšku sankcie
uloženej orgánom verejnej správy, c) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie
od jej uloženia.

16. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

17. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy
vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým
nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).



18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany
spotrebiteľa - stav účinný k 31.12.2015, Slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa §
2 a podľa osobitných predpisov.

19. Podľa 4 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. (stav účinný k 31.12.2015), Slovenská obchodná inšpekcia
pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb predávajúcich alebo dodávajúcich
výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcich služby (ďalej len "kontrolované osoby")
a) zisťuje nedostatky pri výkone kontroly podľa odseku 1,
b) vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov, ukladá ochranné opatrenia na
ich odstránenie,
c) kontroluje plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov,
d) zabezpečuje skúšky na overenie bezpečnosti a kvality výrobkov,
e) informuje verejnosť o nebezpečenstve ohrozenia života alebo zdravia ľudí predajom nebezpečných
výrobkov,
f) informuje verejnosť o prijatých opatreniach na mieste alebo ochranných opatreniach, ak ide o
organizovanie alebo uskutočňovanie predajných akcií podľa osobitného predpisu; súčasťou informácie
je vždy uvedenie presného označenia organizátora predajnej akcie alebo predávajúceho, ktorému boli
opatrenia uložené, a upozornenie na protiprávne konanie, za ktoré boli opatrenia uložené,
g) využíva poznatky iných orgánov a podnety spotrebiteľov,
h) ukladá pokuty,
i) vybavuje sťažnosti spotrebiteľov,
j) objasňuje priestupky,
k) vydáva na žiadosť osoby, ktorá je zapísaná v registri veriteľov alebo ktorá má o zápis do registra
veriteľov záujem, písomné potvrdenie o splnení podmienok podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 128/2002 Z. z., Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená
a) vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov,
b) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady,
c) požadovať, aby výrobky boli označené vhodným upozornením na riziká, ktoré môžu vyplývať z použitia
výrobkov,
d) zakázať dodávku a predaj výrobkov alebo poskytovania služieb (§ 6),
e) nariadiť účinné a okamžité stiahnutie výrobku z trhu, a ak treba, aj jeho zničenie na náklady
kontrolovanej osoby, nariadiť zverejnenie upozornení na riziká výrobkov v prípade ohrozenia života alebo
zdravia, alebo majetku spotrebiteľov,
f) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených
nedostatkov,
g) vykonávať kontrolné nákupy.

21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z., kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná
inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.

22. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z., inšpektor je povinný sa preukázať pri kontrole preukazom
Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý ho oprávňuje na výkon kontroly.

23. Podľa § 5 ods. 6 zákona č. 128/2002 Z. z., inšpektor je pri kontrole oprávnený
a) vstupovať do prevádzkarní, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré súvisia
s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť týmto
dotknutá,
b) overovať totožnosť kontrolovaných osôb, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene kontrolovaných
osôb konajú,
c) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia,
d) odoberať vzorky výrobkov na posúdenie ich kvality, bezpečnosti a zhody,
e) požadovať od kontrolovaných osôb, aby v určenej lehote odstránili zistené nedostatky, ich príčiny a
škodlivé následky,
f) uložiť pokutu v blokovom konaní, ak tak ustanovuje osobitný zákon,
g) nahliadnuť do príslušnej dokumentácie výrobku označeného značkou zhody CE vykonávanej
náhodne, a ak je dôvod na obavy, že výrobok neposkytuje požadovanú úroveň ochrany oprávneného



záujmu; požadovať dokumentáciu v rozsahu podľa osobitného predpisu, 14b) a to v štátnom jazyku
môže len vtedy, ak je to nevyhnutné a primerané riziku, ktoré výrobok môže predstavovať,
h) vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených
nedostatkov,
i) vykonávať kontrolné nákupy, a to i nepriamo a pod utajenou identitou.

24. Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 128/2002 Z. z., inšpektor je povinný zachovávať mlčanlivosť o
skutočnostiach, o ktorých sa dozvie pri kontrole a v súvislosti s ňou, okrem skutočností, ktoré treba
zverejniť podľa § 8 ods. 1 písm. d).

25. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z., kontrolovaná osoba je povinná umožniť inšpektorom a
prizvaným osobám vykonať kontrolu, najmä umožniť vstup do objektov, prevádzkarní, na pozemky a do
iných priestorov, ktoré súvisia s predajom výrobkov a poskytovaním služieb.

26. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z., inšpektorát môže uložiť kontrolovanej osobe, ktorá marí,
ruší alebo inak sťažuje výkon kontroly, poriadkovú pokutu do 50 000 Sk, a to aj opakovane.

27. Podľa § 9 ods. 3 predmetného zákona, konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo
dňa, keď sa inšpektorát o porušení povinnosti podľa odsekov 1 a 2 dozvedel. Pokutu nemožno uložiť,
ak od porušenia povinnosti uplynuli tri roky.

28. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 128/2002 Z.z., pokutu nemožno uložiť, ak bola za to isté porušenie
povinností uložená podľa iných právnych predpisov.

29. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 128/2002 Z. z., pri uložení pokuty sa prihliada najmä na závažnosť,
spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

30. Podľa § 12 zákona č. 128/2002 Z. z., na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

32. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Z obsahu žaloby je zrejmé, že v danom prípade ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania
s poukazom na § 194 ods. 1 SSP a nasl.. Žalobné námietky v predmetnej veci súd vyhodnocuje ako
nedôvodné. Podľa názoru súdu správne orgány v predmetnej veci dostatočne zistili skutkový stav a na
takto zistený skutkový stav správne aplikovali ustanovenia právneho predpisu, a to konkrétne zákona
č. 128/2002 Z. z., a preto bola žaloba ako nedôvodná postupom podľa § 190 SSP zamietnutá, a to z
nasledovných dôvodov:

34. Z obsahu úradného záznamu nachádzajúceho sa v administratívnom spise, ktorý bol spísaný
inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie dňa 21.10.2015 resp. dňa 22.10.2015 bolo zistené, že
dňa 21.10.2015 mala byť vykonaná kontrola na základe podnetu P-817/2015 v prevádzkarni Hračky
- PRISSA Baby, OC Marína v Námestove, na základe plánu práce. Inšpektori 641 a 640 sa dostavili
do predmetnej prevádzkarne cca o 10:30 hod.. Prítomné boli tri zamestnankyne. Ako osoba prítomná
pri kontrole sa predstavila predavačka pani F. J.. Inšpektori sa preukázali služobnými preukazmi a
informovali predavačku o predmetnom podnete. Predložila oprávnenie k podnikaniu, rozhodnutie RÚVZ



a telefonovala konateľke spoločnosti PRISSA, s.r.o.. Inšpektori začali spisovať inšpekčný záznam
na základe prešetrovaného podnetu, v ktorom spotrebiteľ uvádzal, že mu k objednanému tovaru
cez e-shop nebol zaslaný návod na použitie a bezpečnostné upozornenia v kodifikovanej podobe
štátneho jazyka, ale v poľskom jazyku, predavačka vyhľadávala objednávku. Medzitým inšpektori
prekontrolovali informačné povinnosti aj na výrobkoch, ktoré boli v priamej ponuke pre spotrebiteľa
na prevádzkarni. Pri kontrole boli zistené nedostatky, a tieto boli zaznamenávané postupne do
inšpekčného záznamu a bola priebežne vyhotovovaná aj fotodokumentácia nedostatkov, ktorá mala
tvoriť neoddeliteľnú súčasť inšpekčného záznamu. Inšpekčný záznam na základe nižšie uvedeného
konania konateľky nebol dokončený, prečítaný a ani podpísaný a konateľka k záznamu nepodala
žiadne vysvetlenie. Nedokončený inšpekčný záznam, ako i fotodokumentácia tvoria neoddeliteľnú
súčasť úradného záznamu. Tento na prevádzke nedokončili a to z nasledovných dôvodov: V čase
cca 11:50 hod. sa na prevádzku dostavila osoba, ktorá sa predstavila ako konateľka spoločnosti, ale
inšpektorom sa nelegitimovala. Inšpektori sa ihneď preukázali služobnými preukazmi, ktoré konateľka
chcela vytrhnúť inšpektorom z rúk a chcela si urobiť kópiu údajov, na čo bola informovaná o oprávnení
inšpektorov a upozornená na to, že sa identifikujú číslami služobných preukazov, ktoré si následne
predavačka zapísala na papierik. Konateľka sa v tom rozkričala a uviedla, že sa máme zbaliť a
opustiť predajňu, pretože na kontrolu sa máme ohlásiť deň vopred a nepoznáme legislatívu. Konateľku
inšpektori upozornili, že dochádza k mareniu alebo sťaženiu výkonu kontroly pri takomto jednaní a
ohlásili túto skutočnosť telefonicky nadriadenému. Tento im uviedol, že prevádzku majú opustiť a spísať
úradný záznam. Po telefonáte ich znova upozornila konateľka, že majú prevádzku opustiť, že jednať v
budúcnosti môžu len s konateľkou a keď nie je na prevádzke prítomná, odísť a ohlásiť sa deň vopred.

35. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza aj inšpekčný záznam zo dňa 21.10.2015 vo
vzťahu ku kontrole v prevádzkarni Hračky PRISSA Baby, OC Marína, Hviezdoslavovo námestie č. 1,
Námestovo, pričom kontrola bola začatá za prítomnosti predavačky F. J. o 10:30 hod.. Kontrola bola
zameraná na zákon č. 128/2002, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 78/2012,
zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe
zmluvy uzatvorenej na diaľku, prešetrenie podnetu P-817/2015. Súčasťou začatého inšpekčného
záznamu bola aj fotodokumentácia.

36. Oznámením o začatí správneho konania zo dňa 21.10.2015, ktoré žalobca prevzal dňa 30.10.2015
bolo vo vzťahu k žalobkyni oznámené v zmysle ust. § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. začatie
správneho konania o uložení pokuty podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa z dôvodu neumožnenia vykonania kontroly inšpektorom
Slovenskej obchodnej inšpekcie zameranej aj na prešetrenie podnetu spotrebiteľa evidovaného
správnym orgánom pod č. P-817/2015 zo dňa 21.10.2015 v prevádzkarni Hračky - PRISSA Baby, OC
Marína, Hviezdoslavovo námestie 1, Námestovo, ich vykázaním z tejto prevádzkarne pani konateľkou
spoločnosti pani Katarínou Prisenžňákovou s odôvodnením, že inšpektori Slovenskej obchodnej
inšpekcie majú opustiť prevádzkareň, majú sa na kontrolu ohlásiť deň vopred a že nepoznajú legislatívu,
pričom kontrolovaná osoba komunikovala s inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie zvýšeným
hlasom, pričom došlo k mareniu výkonu kontroly. Zároveň bola žalobkyňa vyzvaná, aby sa v lehote 8 dní
od doručenia tohto oznámenia k dôvodom konania vyjadrila, prípadne navrhla doplnenie dokazovania.

37. Súd konštatuje, že aj napriek upozorneniu zo strany inšpektorov, že uvedeným konaním konateľky
žalobcu dochádza k mareniu resp. sťaženiu výkonu kontroly pri takomto jednaní, tieto zistenia
korešpondujú z obsahom interného zápisu - úradného záznamu zo dňa 22.10.2015, ktorý bol vyhotovený
inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorým bolo znemožnené dokončiť začatú kontrolu a to
práve konaním konateľky žalobcu. Konaním konateľky žalobcu, ktorá znemožnila inšpektorom SOI
dokončiť kontrolu v prevádzkarni žalobcu došlo k porušeniu ustanovení zákona a to § 7 ods. 2 zákona
č. 128/2002 Z. z., podľa ktorého kontrolovaná osoba je povinná umožniť inšpektorom a prizvaným
osobám vykonať kontrolu, najmä umožniť vstup do objektov, prevádzkarní, na pozemky a do iných
priestorov, ktoré súvisia s predajom výrobkov a poskytovaním služieb. Takisto je potrebné poukázať aj
na ustanovenia § 5 ods. 6 písm. a) a c) zákona č. 128/2002 Z.z., podľa ktorého je inšpektor pri kontrole
oprávnený vstupovať do prevádzkarni, na pozemky a do iných priestorov kontrolovaných osôb, ktoré
súvisia s výrobou, predajom výrobkov a poskytovaním služieb; nedotknuteľnosť obydlia nesmie byť
tým dotknutá. Taktiež inšpektor pri kontrole je oprávnený požadovať od kontrolovaných osôb potrebné
doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti aj podľa názoru
súdu bola žalobkyňa povinná umožniť špecifikovaným konkrétnym inšpektorom dokončiť kontrolu v



danej prevádzkarni. Uvedené konanie bolo správne subsumované a posúdené ako marenie výkonu
kontroly zo strany inšpektorov SOI s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z..

38. K jednotlivým žalobným námietkam žalobkyne súd uvádza nasledovné.

39. K námietke žalobkyne k nesprávne zistenému a vyhodnotenému skutkovému stavu veci v tom
zmysle, že konateľka žalobkyne mala zamedziť vykonaniu resp. dokončeniu vykonania kontroly je
potrebné uviesť, že v danom prípade predmetom postihu ako marenie výkonu kontroly bola skutočnosť
neumožnenia riadneho dokončenia výkonu kontroly inšpektormi SOI, a to nerešpektovaním oprávnení
inšpektorov, ktoré sú stanovené v § 5 ods. 6 písm. a) a c) zákona č. 128/2002 Z. z.. Hlavným
dôvodom bolo ich tzv. vykázanie z priestorov prevádzkarne žalobcom, ktoré bolo nakoniec posúdené
ako marenie výkony kontroly podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o čom svedčí fakt - jednak
nedokončený inšpekčný záznam zo dňa 21.10.2015, ktorý nebol podpísaný jednak ani inšpektormi,
jednak aj zo strany samotnej žalobkyne a jednak aj úradný záznam inšpektorov, ktorý sa nachádza ako
dôkaz v administratívnom spise. Nie je ani sporné, že žalobkyňa vyzvala inšpektorov SOI po začatí
výkonu kontroly na opustenie priestorov jej prevádzky, pričom toto priamo vyplýva aj z jednak úradného
záznamu, ktoré spísali inšpektori SOI a tiež aj z podanej sťažnosti, ktorú podala žalobkyňa voči postupu
inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie č. 640 a 641, evidovaná pod č. P-817/2015. Taktiež súd
udáva, že zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa zveril do pôsobnosti
orgánu SOI, kontrolu predaja výrobkov a poskytovania služieb spotrebiteľom na vnútornom trhu, teda či
výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Žalobkyňa má v súvislosti s rôznymi právnymi úpravami, ako napr. zákonom č. 78/2012 o bezpečnosti
hračiek, zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, zákonom č. 102/2014 a inými stanovené
povinnosti, ktorých dodržiavanie je Slovenská obchodná inšpekcia oprávnená kontrolovať. Je potrebné
poukázať na to, že je bežné, že pri svojej činnosti Slovenská obchodná inšpekcia využíva aj podnety
spotrebiteľov, avšak takýmito nie je nijakým spôsobom limitovaná, to znamená, že spôsob a rozsah
kontroly určuje nezávisle na obsahu podnetov, vo svojej kontrolnej činnosti je Slovenská obchodná
inšpekcia nezávislá, ako to vyplýva aj z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z.. Súd uvádza, že
zo zákona neprináleží žalobkyni vyhodnocovať vhodnosť - nevhodnosť spôsobu výkonu kontroly a v
závislosti od toho určovať podmienky výkonu kontroly správnemu orgánu ako - podmienku vopred sa
ohlásiť na výkon kontroly, ukončiť kontrolu, ukončiť spisovanie záznamu atď..

40. Podľa názoru súdu a vyplýva to aj z nedokončeného inšpekčného záznamu kontrola bola okrem
prešetrenia podnetu P-817/2015 zameraná aj na kontrolu dodržiavania povinností ustanovených
zákonom č. 78/2012 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z. a tiež zákona č. 102/2014 Z. z.. Ani podľa názoru súdu
nie je zrejmé, že kontrola vykonaná bola, resp. bola skončená. Inšpekčný záznam zo dňa 21.10.2015
dokončený nebol, nebol ani podpísaný a neobsahoval ani ďalšie podstatné obsahové náležitosti, ako
sú napr. záväzné pokyny uložené na odstránenie zistených nedostatkov - pričom z nedokončeného
inšpekčného záznamu je zrejmé, že jeden zistený nedostatok bol. V tomto smere súd považuje námietky
žalobkyne za účelové s cieľom spochybniť samotnú kontrolnú činnosť inšpektorov SOI a vyhnúť sa
zodpovednosti za zistené protiprávne konanie.

41. Taktiež sú nedôvodné námietky žalobkyne, čo sa týka, že okrem predmetného konania správny
orgán začal aj konanie P-0347/05/2015, pričom šetrenie, ktoré nezistilo žiadne porušenie formálne
začal viesť pod č. P-817/2015/5123 a pod č. P-817/2015/5122, akoby nanovo. Súd k tomuto udáva,
že oznámením o začatí správneho konania pod č. K0321/05/2026 zo dňa 28.10.2015 bolo začaté
konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z. so špecifikáciou uvedenou
vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Súd súhlasí s vyjadrením žalovaného, že žalobkyňa sa
sama stavia do pozície oprávneného určovať rozsah samotnej kontroly, pričom tomu tak nie je, rozsah
stanovenej kontroly je daný zákonnými limitami. Súd sa rovnako nestotožňuje ani s názorom žalobkyne,
že by inšpektori SOI mali vykonať kontrolu tak, že túto vopred nahlásia, pričom je nutné konštatovať, že
uvedené by sa už marilo účelu samotnej vykonanej kontroly.

42. Vo vzťahu k námietkam vedenia troch správnych konaní súd zároveň uvádza, že v danom
prípade bola pokuta uložená pre marenie výkonu kontroly s poukazom na § 9 ods. 2 zákona o
štátnej kontrole, pričom daná pokuta podľa názoru súdu má skôr charakter poriadkový. Žalobkyňa
zároveň nešpecifikovala, či predmetné správne konania aj nejakým spôsobom skončili, či za porušenie



prípadných povinností bola žalobkyni aj uložená pokuta. Podľa názoru súdu sa žalovaný správny orgán
dostatočne zaoberal dôvodmi odvolania, ktoré žalobkyňa uvádzala vo svojom odvolaní.

43. K námietke žalobkyni, že správny orgán mal vo veci nariadiť ústne pojednávanie súd udáva,
aj keď je nesporné, že v § 21 Správneho poriadku, ktorý je možné aplikovať v predmetnej veci je
stanovené, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa
tým prispeje k jej objasneniu alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. V predmetnej veci nariadenie
ústneho pojednávania osobitný zákon neustanovuje, pričom aj podľa názoru súdu v predmetnom
prípade správne správny orgán považoval skutkový stav za presne a spoľahlivo zistený, a ani podľa
názoru súdu by ústne pojednávanie v predmetnej veci neprispelo k objasneniu veci. Súd zdôrazňuje, že v
predmetnom prípade nebola žalobkyňa pokutovaná, resp. trestaná za porušenie povinností stanovených
zákonom o ochrane spotrebiteľa, resp. iných predpisov, ale opätovne zdôrazňuje, že daná pokuta má
poriadkový charakter. Bola potrestaná za marenie výkonu kontrolu. Podľa názoru súdu, žalobkyňa
mala možnosť následne po tom, ako jej bolo oznámenie začatie správneho konania vo veci uloženia
pokuty podľa § 9 ods. 2 sa k veci vyjadriť, čo následne aj žalobkyňa urobila a to vyjadrením k
oznámeniu o začatí správneho konania. K dôvodom začatia konania sa písomne vyjadrila listom zo
dňa 07.11.2015. To znamená, ani podľa názoru súdu nebolo žalobkyni odňaté právo na spravodlivý
proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd má
za to, že správne orgány dodržali požiadavku článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konali na
základe ústavy, v jej medziach v rozsahu a spôsobom, ktorý stanovil zákon. Súčasne boli rešpektované
aj základné pravidlá správneho konania, keďže skutkový stav vo veci bol presne a úplne zistený. Ani
podľa názoru správneho súdu neuskutočnenie ústneho pojednávania v predmetnom konaní o uložení
sankcie za špecifikované konanie nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd, spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na
prerokovaní veci. Správny orgán ani podľa názoru súdu totiž nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého
súdu podľa § 6 ods. 1 Dohovoru. Verejné prerokovanie trestného obvinenia, resp. uskutočnenie ústneho
pojednávania pred takýmto orgánom preto nemôže naplniť článok 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý zaručuje
takéto prerokovanie pred nestranným a nezávislým súdom - aj rozhodnutie Ústavného súdu PL ÚS
12/97. Rovnako aj ústavný súd v uznesení II. ÚS 134/2014.

44. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré spočíva v marení výkonu kontroly, v
ktorom žalobkyňa namieta, že zákon o štátnej kontrole nedefinuje, že by súčasťou kontroly bolo aj
spisovanie písomného záznamu. Jedine vyhotovenie obrazového alebo zvukovo obrazového záznamu
je ponímané v zákone o štátnej kontrole ako súčasť kontroly. Obrazový záznam inšpektorky vyhotovili
a je prílohou inšpekčného záznamu. Argumentácia žalobkyne, že kontrola bola vykonaná, a teda ani jej
nebolo možné brániť, nie je dôvodná.

45. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, čím je rozhodnutie
nepreskúmateľné súd udáva, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu vyhovuje požiadavkám
ustanoveným zákonom a to konkrétne § 47 zákona o správnom konaní, nakoľko z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé za čo konkrétne bola žalobkyňa potrestaná zo špecifikáciou skutku, ktorý je
uvedený riadne vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Uvedené vyhovuje ustanoveniam § 46 a § 47 ods.
3 Správneho poriadku, t. j. zákona č. 71/1967 Zb..

46. Vo vzťahu k námietke nevysporiadania sa s tým, prečo správny orgán uložil pokutu v hornej hranici
sadzby, súd uvádza, že výška uloženej pokuty je nepochybne výsledkom uváženia zo strany správneho
orgánu. Súd sa v predmetnej veci zaoberal otázkou, či správne uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd má za to, že rozsah uloženej sankcie bol náležite v intenciách § 9 ods.
2 a § 9 ods. 5 citovaného zákona riadne zdôvodnený. Pokuta bola uložená v zákonom stanovenom
limite, aj keď je možné konštatovať, že bola uložená na hornej hranici stanovenej sadzby. Povinnosť
kontrolovanej osoby bolo umožniť inšpektorom vykonať kontrolu umožnením vstupu do prevádzkarne,
podať ústne vysvetlenia a predložiť požadované doklady, pričom toto vyplýva priamo zo zákona o štátnej
kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, pričom ako správne konštatoval aj žalovaný
správny orgán, jedná sa o základný predpoklad výkonu kontroly. Konaním žalobkyne bol nielen marený
výkon kontroly SOI ale aj spochybnená samotná podstata a význam kontrolnej činnosti vykonávanej SOI
pri kontrole vnútorného trhu. V zmysle ust. § 9 ods. 5 zákona č. 128/2002 boli vzaté do úvahy všetky
kritéria stanovené v tomto ustanovení, keď k umožneniu výkonu kontroly, resp. dokončeniu kontroly



a poskytnutiu súčinnosti nebolo pristúpené ani po upozornení zo strany inšpektorov SOI na možné
uloženie pokuty za takéto konanie. Zároveň bolo aj zdôvodnené, že žalobkyňa ako podnikateľ, ako
kontrolovaná osoba je povinná dodržiavať - strpieť podmienky kontroly uvedené v príslušných právnych
predpisoch vrátane zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Je
potrebné poukázať aj na to, že pokuta bola teda stanovená v zákonom stanovenom limite a naviac
žalobkyňa v rámci správneho konania ani nenamietala výšku uloženej pokuty ako takú.

47. Aj keď zo strany správneho súdu je možné, aby súd v predmetnej veci nariadil dokazovanie,
navrhované vykonanie dokazovania zo strany žalobkyne, a to vypočutím svedkov pani. F. J., K. L., R. T.
a inšpektorov SOI nevykonal, vzhľadom na to, že skutkový stav v predmetnej veci bol náležite zistený,
pričom vôbec podľa názoru nie je sporné, resp. z vykonaného dokazovania bolo preukázané za čo
konkrétne žalobkyňa bola potrestaná, za aké špecifikované konanie resp. jej špecifikované konanie bolo
označené ako marenie výkonu kontroly s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z., a preto súd
nepristúpil k vykonaniu dokazovania vypočutím predmetných svedkov. Ak dôjde k porušeniu prípadne
nesplneniu právnej povinnosti, právo spojuje s tým vždy následok. Sankcia predstavuje druh štátneho
donútenia a je ustanovená pre prípad porušenia právneho predpisu. Pri ukladaní sankcie správny orgán
prihliadne k závažnosti protiprávneho konania, najmä k spôsobu, akým k protiprávnemu konaniu došlo
a k jeho následkom. Efektívnosť správneho trestania závisí od účinnosti sankcií. Z hľadiska uplatnenia
princípu zákonnosti je podstatné, aby zákon ustanovil nielen druh sankcie, ale aj určité kritéria na
vymeranie sankcie v konkrétnom prípade. V danom prípade uloženie sankcie na hornej hranici zákonom
stanovenej sadzby zodpovedalo protiprávnemu konaniu pokutovaného subjektu.

48. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne na pojednávaní navrhol moderáciu sankcie - znížením pokuty
vzhľadom na likvidačnosť sankcie resp. upustiť od uloženia sankcie s poukazom na ust. § 198 SSP,
správny súd k uvedenému návrhu neprihliadol, nakoľko likvidačnosť sankcie - pokuty vo výške 1650,- Eur
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala a upustenie od potrestania by podľa názoru súdu v danom
prípade nespĺňalo účel uloženej sankcie, najmä teda aj prevýchovný účel aj vo vzťahu k rešpektovaniu
kontrolných orgánov pri výkone svojich kontrolných oprávnení.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozhodnutia pri
aplikácii § § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobkyňa nebola úspešná v
konaní, nemá ani právo resp. nárok na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu
trov konania žalovanému správnemu orgánu pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené
podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť).

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.