Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/50/2012 z 20. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 20. augusta 2012, sp. zn. 11CoP/50/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1411210861.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/50/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1411210861.1 | 2012-08-20 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. h) OSP, § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/da76ecbd-73dc-4e1d-93a5-14340d899739 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1411210861.1 Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411210861 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1411210861.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - F. L., bytom V.. V. XX, Z., a otec - B. Z., trvale bytom G. M. XXXX/XX, Z. Z., t.č. U. G., V.. V. X, Z., zastúpeného: MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/ A, Bratislava, IČO: 36861545, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 25P 150/2011-34 zo dňa 23.11.2011, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého X. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy X.XXX,-Sk (XX,XX euro) na sumu XXX euro mesačne, ktorú uložil otcovi platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počínajúc dňom 23.11.2011, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P 330/2007-18 zo dňa 17.01.2008, a to v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého X., - určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 vety prvej, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní zistil, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého rozhodnuté v januári XXXX, kedy bol maloletý vo veku X rokov a matka s ním bola na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti maloletý navštevuje materskú škôlku, s čím má matka zvýšené výdavky a je nepochybné, že u dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Zmenu pomerov súd prvého stupňa konštatoval jednak v súvislosti s vyšším vekom maloletého a jeho odôvodnenými potrebami, ako aj v súvislosti s nástupom dieťaťa do materskej škôlky. Výživné v určenej výške XXX euro mesačne považoval za primerané veku maloletého, ktorý ešte nenavštevuje základnú školu a zároveň aj schopnostiam a možnostiam otca dosahujúceho v pracovnom pomere čistý príjem cca XXX euro mesačne. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca súd ustálil dňom 23.11.2011, t.j. dňom rozhodnutia, nakoľko návrh bol podaný dôvodne a matka nežiadala rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti spätne. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Otec poukázal na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 205 ods.2 písm. c/ O.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a vec nesprávne právne posúdil s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že pre určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je v zmysle ust. § 75 Zák. o rodine nevyhnutné zistenie oprávnených potrieb dieťaťa premietnuté v jeho výdavkoch, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Účastníci konania majú aj v tomto konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale sú povinní tieto tvrdenia riadnym spôsobom preukázať. V tomto konaní, ktoré je možné začať aj bez návrhu, je súd v zmysle ust. §120 ods. 2 O.s.p. povinný vykonať aj ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, aj keby ich účastníci nenavrhli. V prejednávanom prípade súd prvého stupňa pochybil v otázke zistenia a ustálenia výdavkov na maloletého a navyše ani nezohľadnil všetky kritériá ktoré je potrebné 11CoP 50/2012-57 zistiť a zohľadniť pri určovaní výšky výživného otca. Matka v priebehu konania okrem Potvrdenia o návšteve predškolského zariadenia nepredložila žiadne dôkazy o výdavkoch na maloletého, keď na základe predloženého rozpisu výdavkov nemohol súd ustáliť, či označené výdavky naozaj matka vynakladá, a či tieto aj reálne zodpovedajú potrebám dieťaťa. Tým, že sa súd prvého stupňa stotožnil s vyhlásením matky bez toho, aby v tejto veci vykonal akékoľvek iné dokazovanie, nekonal v súlade s vyhľadávacou zásadou uplatňujúcou sa v konaní vo veciach starostlivosti o maloletých, ktorá mu ukladá starostlivo zadovážiť a zistiť všetky skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie vo veci samej prihliadajúc na záujmy maloletých, ich citové väzby , vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia. Rozhodnutie súdu, v ktorého odôvodnení sa súd nevysporiadava so všetkými tvrdeniami účastníkov nie je založené na dôkladnom zistení skutkového stavu. Otec poukázal na to, že pre preukázanie existencie pravidelného príjmu matky navrhol vykonať dokazovanie predložením výpisov z účtu matky, ktoré však súd nevykonal a v odôvodnení rozhodnutia ani neuviedol, z akých dôvodov odmietol tento dôkaz vykonať. Táto vada je vážnym nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia, ktorý mohol mať vplyv na samotné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa základné požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ako aj v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Nedostatočne vyložená a právne zdôvodnená argumentácia vedie k neúplnosti a nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale aj so zásadami spravodlivého procesu. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v v § 157 ods.2 O.s.p. vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným, čo predstavuje porušenie ústavne zaručeného práva na súdnu ochranu uvedeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal skutkovou a právnou argumentáciou otca, na ktorú poukazoval v priebehu pojednávania nariadeného na deň 23.11.2011 a čo do obsahu a rozsahu ho nie je možné považovať za odôvodnenie v súlade s požiadavkou spravodlivého súdneho konania ( nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03, III.ÚS 36/2010, I. ÚS 114/2008). Odvolaním napadnuté rozhodnutie vyššie uvedeným požiadavkám nezodpovedá, nakoľko riadne odôvodnenie nahradil len jedným odsekom, v ktorom len konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že u maloletého došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Otec žiadal, aby pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti boli dôkladne zvážené oprávnené a matkou riadne preukázané výdavky na maloletého s prihliadnutím na reálnu vyživovaciu povinnosť otca a všetky jeho aktivity, ktorými jednorazovo prispel alebo pravidelne prispieva k zabezpečeniu výchovy a výživy syna s prihliadnutím k tomu, že sa výrazným spôsobom podieľa na zabezpečení bývania pre maloletého . Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedla, že trvá na výpovedi uvedenej v priebehu pojednávania súdu nariadeného na deň 23.11.2011. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v celom rozsahu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané zákonné podmienky na potvrdenie, resp. na zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Predmetom konania bol v danej veci návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému Dominikovi Brozmanovi, nar. 10.01.2006, ku ktorému bola naposledy určená výška vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/330/2007-18 zo dňa 17.01.2008, keď zvýšenie vyživovacej povinnosti otca žiadala matka maloletého v návrhu určiť v súvislosti so zvýšením nákladov na maloletého súvisiaceho s jeho nástupom do materskej školy od februára 2009 a v priebehu pojednávania nariadeného na deň 23.11.2011 pred súdom uviedla, že žiada zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca od decembra 2011. V súvislosti s matkou uplatneným návrhom na začatie konania odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že konanie starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré je možno začať i bez návrhu, v ktorom nie je súd viazaný návrhom, a v ktorom je povinný vykonávať dokazovanie i bez návrhu účastníkov tak, aby dôsledne a starostlivo zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Vo vzťahu k uplatnenému návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu odkázanému výživou 11CoP 50/2012-58 na rodičov je treba uviesť, že ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zmenu rozhodnutia, prípadne dohody o výživnom na základe zmeny pomerov, to znamená výraznej zmeny tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom . Pre určenie okamihu zmeny rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti už určeného súdnym rozhodnutím, alebo dohodou, preto nie je rozhodujúca doba začatia konania, resp. doba, od ktorej žiada oprávnený rodič zmeniť výšku vyživovacej povinnosti druhého rodiča, ale doba, kedy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa, alebo povinného rodiča. V súdnom rozhodnutí upravujúcom zmenu výšky výživného podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine je preto nutné sa presvedčivo vyporiadať práve s momentom „ zmeny pomerov „ či už na strane maloletých detí, resp. ich rodičov; v prípade absencie určenia a riadneho odôvodnenia časového určenia takéhoto momentu je potom rozhodnutie nepreskúmateľné. V posudzovanom prípade, v ktorom ( vychádzajúc z výrokovej časti rozhodnutia) súd prvého stupňa určil zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého X. Z., nar. XX.XX.XXXX dňom vyhlásenia rozhodnutia ( t.j. dňom 23.11.2011) a v ktorom zamietajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní zvýšeného výživného odôvodnil tým, že matka „ nežiadala rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti otca spätne „ potom nie je rozhodnutie v súlade s hmotnoprávnou úpravou vzťahujúcou sa k danému prípadu ( § 78 ods.1 Zákona o rodine ). Pri absencii ustálenia a odôvodnenia momentu zmeny pomerov, t.j. v tomto prípade dňom 23.11.2011 či už na strane maloletého dieťaťa, resp. rodičov v odôvodnení rozhodnutia, nie je možné správnosť záverov súdu prvého stupňa preskúmať a ani vyporiadať sa s námietkami otca uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p., kedy odôvodnenie neformuloval spôsobom zodpovedajúcim základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania spĺňajúceho základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská, o čom svedčia i vzájomne si odporujúce závery o zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa od 23.11.2011 pri súčasnom konštatovaní, že za zmenu pomerov považoval súd prvého stupňa zvýšené náklady maloletého súvisiace s jeho nástupom na materskú školu ( ktorú však dieťa navštevuje už od februára XXXX). V súvislosti s odvolacími námietkami otca je treba prisvedčiť jeho námietke o tom, že pre nedostatok odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku nezodpovedajúceho ust. § 157 ods. 2 O.s.p., súd prvého stupňa zaťažil konanie tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods. 3 O.s.p.), keď pre nedostatok odôvodnenia nie je rozhodnutie možné vecne preskúmať. V súvislosti s nie jednotnou súdnou praxou, ktorá prípad nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu definuje aj ako stav, ktorým bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom ( § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 237 písm. f/ O.s.p.), odvolací súd, v súvislosti s posúdením tejto vady ako inej vady konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 212 ods.3, § 241 ods.2 písm.b/ O.s.p.) poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa právne kvalifikuje ako dôvod zakladajúci (len) tzv. inú vadu konania (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 2 M Cdo 18/2008, 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 9/2009, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 338/2009 a 5 Cdo 290/2009). Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v spojení s ust. § 212 ods. 3 O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na príslušnú hmotnoprávnu úpravu, následne vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne o celej veci rozhodnúť výrokom zodpovedajúcim ust. § 155 O.s.p. a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 157 ods. 2 O.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a uviesť úplný záver o skutkovom a právnom posúdení veci, t.zn. z akých právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia nadväzujúce na príslušnú hmotnoprávnu úpravu ( keďže sa bude jednať o rozhodnutie podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine je nutné riadne ustáliť a odôvodniť aj moment zmeny pomerov ); v novom 11CoP 50/2012-59 rozhodnutí o veci súd prvého stupňa okrem rozhodnutia o trovách prvostupňového konania rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( § 224 ods.3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.