Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/15/2013 z 26. 2. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. februára 2013, sp. zn. 4Co/15/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3511210885.1
Krajský súd Trenčín | 4Co/15/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3511210885.1 | 2013-02-26 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cbdb2c80-6f7d-486a-8fa0-7ee0f753c3e7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3511210885.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/15/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511210885
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3511210885.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Y.., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v W., R. X
proti odporcovi Q. M., bytom C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu X.., IČO
XX XXX XXX, zastúpeného M. D., s.r.o., so sídlom K., IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 329,18 eur s
príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č. k. 11C/155/2012-56 zo dňa 17. októbra 2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi     z m e ň u j e     tak, že navrhovateľ    j e      p o v i n n ý
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo
výške 78,07 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka M. D., s.r.o., č. ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX,  do troch dní.

Navrhovateľ    j e    p o v i n n ý     zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania -
trov právneho zastúpenia vo výške 19,12 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka M. D.,
s.r.o., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX,  do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku
za návrh v sume 12,87 eur cestou Daňového úradu v Bratislave navrhovateľovi. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 329,18 eur s
príslušenstvom z titulu nesplnených záväzkov odporcu, vyplývajúcich z úverovej zmluvy, uzatvorenej
medzi jeho právnym predchodcom (Telefonica O2 Slovakia, s.r.o.) a odporcom. Spolu s návrhom
navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 19,50 eur. V priebehu konania vstúpil na stranu odporcu vedľajší
účastník, zastúpený právnym zástupcom, ktorý vo svojom všeobecne koncipovanom podaní neuvádzal
žiadne konkrétne okolnosti súdenej veci, okrem spisovej značky a mena a priezviska odporcu (dokonca
ani predmet sporu). Bez bližšej špecifikácie vzniesol tiež námietku premlčania, a žiadal návrh zamietnuť
a priznať náhradu trov konania. Odporca sám náhradu trov konania nežiadal. Pojednávanie vo veci
nezačalo. Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal vrátiť súdny
poplatok. V súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. súd konanie z dôvodu späťvzatia návrhu pred
začatím pojednávania zastavil a navrhovateľovi vrátil zaplatený súdny poplatok krátený o 6,63 Eur,
a to prostredníctvom príslušného Daňového úradu, ktorý poplatok poukáže v primeranej lehote po
právoplatnosti tohto uznesenia (§ 11 ods. 3, 4 a 6 Zákona o súdnych poplatkoch). O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Keďže navrhovateľ bližšie neuviedol, a ani inak
nebol zistený dôvod späťvzatia návrhu, možno konštatovať iba to, že navrhovateľ späťvzatím zavinil
zastavenie konania, s čím citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. spája povinnosť navrhovateľa
uhradiť trovy konania. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal. Vedľajšiemu
účastníkovi súd nepriznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia pre ich



neúčelnosť. I keď je kritérium účelnosti vynaložených trov obsiahnuté iba v ustanovení § 142 ods. 1
O.s.p., nevzťahujúcom sa na prípad zastavenia konania, je potrebné toto kritérium považovať za princíp
pri náhrade trov konania v ktoromkoľvek prípade náhrady trov, upravenom O.s.p. Pripustenie náhrady
aj neúčelne vynaložených trov konania v ostatných prípadoch (teda okrem náhrady podľa § 142 O.s.p.)
by bolo v priamom rozpore so zásadami občianskoprávneho súdneho konania (spravodlivosť, zákaz
zneužitia práva, hospodárnosť). Súd sa úplne nestotožnil s názorom, vyskytujúcim sa v obdobných
prípadoch, že združenie vystupujúce na ochranu práv spotrebiteľa by z povahy svojho predmetu činnosti
nemalo v konaniach vystupovať prostredníctvom právneho zástupcu, a malo by byť schopné práva
spotrebiteľov hájiť samo. Tak, ako nemožno vylúčiť právne zastúpenie osôb s právnickým vzdelaním,
alebo dokonca osôb, vykonávajúcich priamo právnické povolania, nemožno právne zastúpenie odoprieť
ani združeniu, i keď samo má ochranu práv ako predmet svojej činnosti. Z povahy účelu združenia A. X. je
však oprávnené od takéhoto združenia istú mieru vlastného vystupovania v súdnom konaní požadovať,
pretože práve súdne konanie je jedným zo základných priestorov realizácie ochrany spotrebiteľa.
Dôležité je, aby úkony právnej pomoci mali skutočne vo vzťahu k združeniu tento charakter, teda
charakter právnej pomoci, a nie iba charakter administratívnych úkonov, ktoré by malo z povahy svojej
existencie zabezpečiť práve združenie samo. Je totiž rozdiel, ak združenie využije služby právnej pomoci
v prípade individuálne sa vyskytujúcich zložitejších právnych otázok, ktoré nie sú pri ochrane spotrebiteľa
výnimočné, alebo využije kvalifikovanú právnu pomoc iba na to, aby za združenie urobila všeobecné
jednotné podanie s vymenenou identifikáciou konania  u odporcu   do stoviek konaní. V druhom prípade
sa totiž činnosť združenia obmedzuje iba na udelenie plnej moci, čo zďaleka nenapĺňa účel jeho zriadenia
a existencie. Keďže vedľajší účastník žiada náhradu trov konania, je zrejmé, že za právnu pomoc  svojho
zástupcu zaplatil, alebo sa zaviazal zaplatiť. Ako za právnu pomoc však zaplatil za podanie návrhu na
svoj vstup do konania, ktorý neobsahoval okrem všeobecne konštatovanej námietky premlčania žiadne
iné relevantné vyjadrenie, a z ktorého je dokonca zrejmé, že právny zástupca vedľajšieho účastníka
nemá ani len základné informácie o konaní, do ktorého jeho klient vstupuje. Takýto úkon nemožno vo
vzťahu k združeniu považovať za kvalifikovanú právnu pomoc, a jedná sa iba o administratívny úkon
s minimálnym právnym obsahom (samotný návrh na vstup a všeobecná námietka premlčania), ktorý
mohlo a malo z povahy svojho predmetu činnosti zabezpečiť združenie samo. Pokiaľ tak neurobilo,
boli náklady na zabezpečenie tohto úkonu vynaložené advokátovi neúčelne vynaloženými nákladmi
združenia, a ich náhrada v rámci náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Pretože neboli
účelné trovy vedľajšieho účastníka vynaložené na právne zastúpenie pri samotnom úkone vstupu do
konania, neboli účelné ani trovy za prevzatie zastúpenia, potrebné pre vstup do konania prostredníctvom
právneho zástupcu. Nedostatok účelnosti prvej porady s klientom, ktorá sa uhrádza spolu s prevzatím
zastúpenia, je zrejmý zo samotného obsahu podania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Pre
absenciu základných informácií o konaní nemohla prvá porada mať žiadny obsah (ak vôbec prebehla),
a pokiaľ by na takýto úkon "právnej pomoci" vedľajší účastník vynaložil prostriedky, ktoré žiada nahradiť
ako trovy konania, je  bezúčelnosť takýchto trov vedľajšieho účastníka úplne zjavná. Vzhľadom na
uvedené nepovažoval súd v tomto prípade trovy vynaložené vedľajším účastníkom na právne zastúpenie
za potrebné pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, a ich náhradu mu preto nepriznal. Pre úplnosť
súd poznamenal, že v prípade, kedy je účastníkom konania napr. advokát, je u neho namieste náhrada
trov aj za využitie právnej pomoci, ktorú by si mohol zabezpečiť sám. Na rozdiel od N. nerealizuje totiž
advokát účasťou v konaní činnosť, ktorú by priamo od neho bolo možno z povahy veci požadovať, tak
ako to z povahy účelu samotnej existencie možno požadovať od združenia na ochranu spotrebiteľov.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku o  náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote
odvolanie vedľajší účastník, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti zmenil tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového konania a uplatnil si i trovy odvolacieho
konania 24,09 Eur. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Aplikácia §
142 ods. 1 O.s.p. súdom prvého stupňa na danú vec je nesprávna. Argumentáciu súdu považoval za
svojvoľnú a tendenčnú. Súd mal podľa jeho názoru na vec aplikovať § 146 ods. 2 O.s.p. a zisťovať,
či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne, a či navrhovateľ svojim neodôvodnene podaným
návrhom nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Mal uložiť navrhovateľovi povinnosť nahradiť mu
trovy konania, pretože procesne zavinil zastavenie konania späťvzatím návrhu, pričom sa tak nestalo pre
správanie odporcu. Vedľajší účastník má podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník, pričom mu vznikli v konaní trovy v súvislosti s vykonávaním úkonov právnej služby právnym
zástupcom. Výklad, ktorý by z práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť,
odporuje zákonom SR i predpisom EÚ. Právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka deklaruje



i rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels-
und Beratungsgesselaschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, z ktorého citoval. V prípade
pochybností odvolacieho súdu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o
prejudiciálnych otázkach, týkajúcich sa práva na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka - N.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správne. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
24,10 eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch.
Zastával názor, že takýto vedľajší účastník musí byť sám, z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc v súdnom konaní. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra SR má združenie členov,
ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže podľa § 25 z.č. 250/2007 Z.z. využívať aj podporu
ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012
a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 164/2012. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008
Z.z. a vyvodil, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel
zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal
na to, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom
pred oznámením o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie
opakuje procesné podania nadbytočne, bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu.
K obdobnému záveru dospel i Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co 141/2012 a Krajský
súd v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 91/2012. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom
hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy
SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn.16Co 100/2012. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať
ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje. K návrhu vedľajšieho účastníka
na predloženie prejudiciálnej otázky uviedol, že tento návrh je nedôvodný, a nespĺňa podmienky
prejudiciálneho konania vzhľadom k tomu, že v každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať
účelnosť vynaložených trov konania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom voči odporcovi domáhal zaplatenia 329,18 eur
s príslušenstvom a náhrady trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa
08.10.2012, vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť a navrhol, aby súd konanie zastavil.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil
to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá



O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporcovi
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznal, pretože pomoc právneho zástupcu z radov advokátov nepovažoval za účelné
uplatnenie alebo bránenie práva z dôvodu, že už z podstaty N. vyplýva, že je schopné poskytovať právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach spotrebiteľom samostatne. Odvolací súd sa
s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nestotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší
účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý
ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho
zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky,
článok 47, ods. 2.

Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo
výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 78,07 eur. V danej veci sa navrhovateľ podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia
329,18 eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa
ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 24,90 eur. Právny
zástupca vedľajšieho účastníka vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia (§
14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky ) a vyjadrenie k žalobnému návrhu (§ 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky),
za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 49,80 eur. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 eur, t.j. spolu vo výške 15,26 eur. Vzhľadom k tomu, že právny
zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšila sa odmena a náhrady vo
výške 65,06 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky o 20 % DPH, t.j. o sumu 13,01 eur. Trovy právneho
zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu vo výške 78,07 eur.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1,     § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12
Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 78,07 Eur, predstavujúca náhradu trov konania, a
preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne
zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14  ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby,
t.j. 8,30 Eur za podanie odvolania dňa 05.11.2012, režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH z odmeny a
náhrad, t.j.  3,19, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.