Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/499/2015 z 21. 9. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. septembra 2016, sp. zn. 5Co/499/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7113202576.1
Krajský súd Košice | 5Co/499/2015 | ECLI:SK:KSKE:2016:7113202576.1 | 2016-09-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdc9428a-af37-4a49-b99d-de4e3f1b5b37
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7113202576.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/499/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202576
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113202576.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CASSOFIN, a.s., Košice, Letná
27, IČO: 00 188 867, zastúpeného JUDr. Jánom Gelenekym, advokátom, Advokátska kancelária,
Košice, B. Němcovej 24, IČO: 42 319 749, proti žalovaným D.) P.. P. L., A..X.X.XXXX, O., X. XX Y. X) P.
L., A..XX.X.XXXX, O., D. XX, obom zastúpeným JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou, Advokátska
kancelária, Prešov, Grešova 7, IČO: 37 941 518, o zaplatenie 920 € s prísl., o odvolaní žalovaných proti
rozsudku 38C/303/2013-81 z 30.4.2015 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok.
P r i z n á v a  žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne za
obdobie od 1.2.2011 do 1.2.2013 zaplatiť žalobcovi 920 € spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania z
tejto sumy od 5.9.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi a na jeho účet trovy
konania 55 €, ako aj a trovy právneho zast. 221,42 € na účet jeho zástupcu JUDr. J. Gelenekyho, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 1.2.2013 domáhal voči
žalovaným, čím svoju žalobu odôvodnil a, s akým odôvodnením podali 2.9.2013 žalované odpor proti
súdom vo veci vydanému Platobnému rozkazu: 38C/303/2013-13 z 12.8.2013. Ďalej uviedol, že vo
veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to:
žalobou, LV č.XXX Y. Č..XXXXX, stanoviskom realitnej kancelárie CENTURY 21 Realitné centrum
Košice, záznamom spísanom na Stavoprojekte z 23.9.1967, záznamom o dohode z 3.5.1967, územným
rozhodnutím zo 6.9.1967, rozhodnutím o prípustnosti stavby z 9.9.1967, zakladateľskou listinou
Stavoprojektingu a.s., kúpnou zmluvou č.Kn/202/V/1994, notárskou zápisnicou č.N178/92, návrhom
na záznam doručeným Okresnému úradu (ďalej len OÚ) Košice II 6.10.1997, potvrdením o pridelení
orientačného a súp. č. z 24.9.1997 a zistil tento skutkový stav: 13.4.1992 Fond národného majetku
Slovenskej republiky (ďalej len FNM SR) založil podľa § 28 ods.1 zák.č.92/91 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby Stavoprojekting a.s. [v súčasnosti CASSOFIN, a.s. (žalobca)],
Košice,  Letná 27 a zároveň boli schválené jej stanovy. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
zapísanej na LV č.XXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, k. ú.: X. P. a to parc. reg. C evidovanej
na katastrálnej mape pod parc.č.2667/1 a výmere 18m2 zastavané plochy a nádvoria titulom zápis -
v.z.369/92. Žalované sú podielovými spoluvlastníčkami (každá po 1/2) nehnuteľnosti zapísanej na LV
č.XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever, k. ú.: X. P. ako stavba - radová garáž súp.č.1004
postavenej na parc.č.2667/1 (pričom právny vzťah k parc., na ktorej leží stavba 1004 je evidovaný
na LV č.XXX) titulom zápisu garáže Z-3652/97, darovacou zmluvou V-2559/99. V Zázname o dohode



„prevedenej“ na Stavoprojekte  Košice z 3.5.1967 sa uvádza, že bola plánovaná výstavba súkromných
garáží najmä pre pracovníkov Hutného projektu, Rudného projektu a garáží pre KIÚ a spol. 6.9.1967
pod č.1213/1967-ÚHA bolo Útvarom hlavného architekta Mesta Košice vydané územné rozhodnutie
o umiestnení stavby 9 boxových garáži na Letnej ul. (na voľnom priestranstve medzi KPÚ a 95 b. j.)
podľa projektu vypracovaného architektom členom SSA. V rozhodnutí sa uvádza, že toto rozhodnutie
nezbavuje investora zákonných povinností ako je vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti stavby podľa
zák.č.87/58 „Z. z.“, získanie vlastníctva pozemkov. Mestský národný výbor (ďalej len MsNV) - odbor
výstavby v Košiciach 9.9.1967 pod č.Výst.-8.427/1967-Go rozhodol o prípustnosti stavby - garáže
pre osobné motorové vozidlo 1 box č.30 z pevného stavebného materiálu v radovom prevedení
na Letnej ul. s prispôsobením architektonického vzhľadu podľa projektovej dokumentácie schválenej
ÚHA Košice 7.2.1967 pre investora G.. O. L.. Ako vyplýva zo Záznamu spísaného 23.9.1967 na
Stavoprojekte Košice, ten vyjadril súhlas s výstavbou garáží medzi jeho budovami a 95 b. j., pokiaľ medzi
garážami a plotom u 95 bytových jednotiek ostane priestor. Tento záznam bol podkladom pre MsNV k
uvoľneniu blokovaných stavebných povolení pre výstavbu garáži na Letnej ul. 24.9.1997 Mestská časť
Košice - Sever, Miestny úrad vydal potvrdenie o pridelení súp.č.1004/3 pre garáž nachádzajúcu sa na
parc.č.2667/1 k. ú. O. - X. na J.. A., ktorej vlastníkom je G.. O.. L. Y. P. P.. Na základe prideleného
súp. č. bol na základe žiadosti G.. L. zo 6.10.1997 na OÚ Košice II, katastrálnom odbore vykonaný
záznam k nehnuteľnosti garáž na parc.č.2667/1 v k. ú. Košice- Sever. Reprodukoval podstatný obsah
prednesov zástupcov strán sporu a prednes žalovanej v 2.rade na pojednávaní 21.11.2014. Citoval
znenie § 451 O. z. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
dôvodná, nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané, že je vlastníkom parc.č.2667/1 vo výmere 18m2
a takisto aj pozemku parc.č.2673/3 o výmere 10m2 (prístupová cesta ku garáži) a že žalované v sú
podielovými spoluvlastníčkami garáže súp.č.1004 stojacej na pozemku žalobcu (parc.č.2667/1) v k. ú.
Severné Mesto. V konaní ďalej bolo potvrdené a nesporné, že žalované žiadnu úhradu za užívanie
pozemku patriaceho žalobcovi neplatia, naopak tvrdili, že im vzniklo vlastnícke právo vydržaním k jeho
parc., nakoľko dlhodobo užívajú ako svoj vlastný a to na prejazd do garáže a aj tam stojacia garáž,
ktorá bola postavená v súlade so stavebným povolením a so súhlasom pôvodného vlastníka týchto
pozemkov. Na základe toho sa domnievajú, že im zakladajú vlastnícke právo k týmto pozemkom. Z
predmetného konania ďalej vyplynulo, že žalované pozemky žalobcu užívajú. Žalobca žiada od nich
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 1.2.2011
do 1.2.2013, kedy užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a takto získali majetkový prospekt,
ktorý zodpovedá v sume obvyklého nájmu. Citoval znenie § 151n ods.1,§ 151o ods.1 a § 134 ods.1.
Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto
vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého
ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu
slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to
najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá, napr. právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný
pozemok, právo odberu vody zo studne alebo z iného vodného zdroja umiestneného na povinnej
nehnuteľnosti, právo odvádzať odpadové vody cez susedný pozemok a p. Toto právo zodpovedajúce
vecnému bremenu možno nadobudnúť, o. i., aj výkonom práva - vydržaním, avšak pri splnení zákonných
podmienok (§ 134 O. z.), t.j. ak  oprávnený držiteľ má vec nepretržite v držbe po dobu 10 rokov v prípade
nehnuteľnosti, ďalej za predpokladu, že držiteľom je osoba, ktorá s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods.1 O. z.)  a tiež za podmienky, že držiteľ má vec vo svojej moci,
užíva túto vec, disponuje ňou, príp. vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon (§ 130
ods.1 O. z.). Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením
držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva, mu patrí. V takomto prípade možno
hovoriť o oprávnenej držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom
existujúcim v psychike držiteľa, a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo vskutku patrí.
V prejednávanom prípade však zo strany žalovaných neboli splnené podmienky pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, pre nedostatok ich dobromyseľnosti o tom, že im právo, alebo
pozemok patrí (§ 129 ods.1 O. z.) a to na základe skutočností, ktoré svedčia o ich vedomosti o tom, že
nie sú vlastníčkami pozemkov: 1, od r.1967 - z územného rozhodnutia o umiestnení stavby 9 boxových
garáži na Letnej ul. zo 6.9.1967 pod č.1213/1967-ÚHA, v ktorom boli, resp. u žalovanej v 1.rade jej
právny predchodca, ako investor upovedomení o tom, ich toto rozhodnutie nezbavuje povinnosti získania
vlastníctva pozemku, 2, v r.1997 - zo zápisu na LV č.XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever pre k.
ú. X. P., ktorý je verejnou a voľne prístupnou listinou o tom, že právny vzťah k parc. na ktorej leží stavba
1004 je evidovaný na LV č.XXX, z ktorého vyplýva, že vlastníkom pozemku je žalobca, 3, v r.1999 -
z obsahu darovacej zmluvy a rozsahu jej predmetu, ktorá bola na LV č.XXXXX, okres Košice I, obec



Košice - Sever pre k. ú. X. P. zapísaná pod V-2559/99, 4, v r.1999 - zo zápisu súp. č. garáže na LV
č.XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever pre k. ú. X. P. zapísaná pod V-2559/99, 5, v r.2012 -
kedy ich žalobca vyzval na jednanie o užívaní pozemku. Je teda nesporné, že žalované po celý čas
najskôr od r.1967 vedeli o tom, že im pozemok parc.č.2667/1 na LV č.XXX nepatrí, ale že je vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, na základe čoho nemohlo pre absentujúcu ich dobromyseľnosť dôjsť k vydržaniu
vlastníckeho práva, či práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Citoval znenie § 107 ods.1,2 O. z. K
námietke premlčania uviedol, že ani táto námietka nie je dôvodná, nakoľko pri nároku z bezdôvodného
obohatenia vzniknutom za užívanie pozemku bez právneho titulu sa výška bezdôvodného obohatenia
určuje sumou zodpovedajúcou výške nájmu za pozemok, ktorý sa podľa § 663 ods.2  O. z. platí
mesačne dozadu. V tomto prípade teda nejde o jednorazovú platbu nájomného od vzniku bezdôvodného
obohatenia, ako sa domnievajú žalované, ale o nájomné za jednotlivé mesiace. Keďže si žalobca uplatnil
plnenie za obdobie od 1.2.2011 a žaloba bola podaná uňho 1.2.2013, tak nárok bol podaný ešte v
zákonnej 2 ročnej lehote od kedy sa dozvedel o tom, že žalované nezaplatili za obdobie od 1.2.2011
a takisto v zákonnej 3 ročnej lehote, preto jeho nárok nie je premlčaný. Všeobecne začiatok plynutia
premlčacej doby daným okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a toto bolo získané
(v žalovanom období) k 1.2.2011. Citoval znenie § 3 ods.1 O. z. Ide predovšetkým o ust. zakazujúce taký
výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s
princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne
upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých
okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. K námietke žalovaných, že je to voči dobrým mravom
požadovať platenie nájmu žalobcovi, pretože stavba - garáž bola postavená so súhlasom pôvodného
vlastníka a teda nie je neoprávnenou stavbou uviedol, že táto je rovnako nedôvodná, pretože naopak,
bezdôvodné obmedzovanie vlastníckeho práva nemôže v spoločnosti požívať ochranu, obmedzenie
vlastníckeho práva môže byť vykonané len v súlade so zák. a len za úhradu ako to vyplýva z Ústavy
SR čl.20 ods.4 a príslušných zákonných ust. V opačnom prípade vzniká bezdôvodné obohatenia na
úkor osoby, ktorá pozemok bez právneho titulu užíva, ako je tomu aj v tomto prejednávanom prípade.
Preto uznal nárok žalobcu za dôvodný a uznal, že žalované sú povinné zaplatiť mu sumu vzniknutú z ich
bezdôvodného obohatenia užívaním jeho pozemku bez právneho titulu. Citoval znenie § 517 ods.1 prvá
veta, ods.2 O. z. a § 3 ods.1 Nar.vl.č.87/95 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013). Výška bezdôvodného obohatenia žalovaných je 920 € a je
to suma, za  ktorú by žalobca reálne prenajal sporné pozemky iným osobám, s ktorou sa stotožnil aj s
ohľadom na skutočnosť, že bola stanovená na základe referencie od realitnej kancelárie o priemernej
„hodnoty“ nájmu v danom regióne Mestom Košice, ako aj skutočnosťou, že žalované výšku žalovanej
sumy v konaní nenamietali (namietali dôvodnosť nároku). Nakoľko sa žalované preukázateľne dostali
do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, vznikol žalobcovi podľa § 517 O. z. aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania a to dňom nasledujúcim po doručení im žaloby (4.9.2013), t.j. od 5.9.2013, ku ktorému
výška úrokov z omeškania bola 5,5 % ročne (5 percentuálnych bodov plus 0,5 % ako základná úroková
sadzba ECB). Vzhľadom na uvedené priznal zaplatenie žalovanej sumy 920 € spolu s 5,5 % ročným
úrokom z omeškania vo výške z tejto sumy „so“ žalovanej sumy a to od vzniku omeškania 5.9.2013
až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol (v časti uplatneného úroku z
omeškania nad 5,5 % do 8,75 %, ktoré požadoval žalobca vo svojej žalobe). Citoval znenie § 137,§ 151
ods.1,8,§ 142 ods.3 a § 149 ods.1 O. s. p. Vzhľadom na to, že žalobca mal neúspech iba v pomerne
nepatrnej časti (t.j. v sadzbe úroku z omeškania), priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške
a podľa výpočtu v súlade s ďalej cit. zákonnými ust. Žalobca si náhradu trov konania vyčíslil 30.4.2015
sumou za právne zast. 221,42 € a za súdny poplatok 55 €. Trovy právneho zast. priznal žalobcovi podľa
vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
vyhl.) a citoval znenie jej § 9 ods.1,§ 10 ods.1 a § 16 ods.3. Pri hodnote peňažnej pohľadávky 920 €
(§ 10 ods.2 vyhl.) predstavuje „hodnota“ 1 úkonu právnej služby 51,45 €, na základe čoho žalobcovi
vznikol nárok na náhradu za nasledujúce úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zast. 4.1.2013,2.
Písomné podanie na súd - žaloby 1.2.2013, 3. účasť na pojednávaní 21.11.2014, 4. účasť na pojednávaní
30.4.2015, spolu: 205,80 € (4 x 51,45), + režijný paušál podľa za r.2013/15,62 €, spolu 221,42 €. Nakoľko
žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný a bola mu priznaná náhrada trov konania je žalovaný, ktorému bola
uložená povinnosť náhrady týchto trov právneho zast.,  povinný ich zaplatiť na účet zástupcu žalobcu.
Vzhľadom na procesný neúspech žalovaných, zaviazal ich aj k náhrade trov konania žalobcovi vo výške
zaplateného súdneho poplatku 55 €.
3. Proti tomuto Rozsudku vo výroku, ktorým boli zaviazané zaplatiť žalobcovi 920 € a výroku, ktorým im
bolo uložené spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania, ako aj trovy právneho zast. (v
poradí 1. a 3. výrok rozsudku), žalované v zák. stanovenej lehote podali o d v o l a n i e, a to z dôvodu



podľa § 205 ods.2 písm. d),f) O. s. p. Odvolanie odôvodnili nasledovne. I. Súd po vykonanom dokazovaní
dospel k nasledujúcim skutkovým zisteniam: Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že je nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom parc. CKN č.2667/1, ako aj parc. CKN č.2673/3
a že ony sú podielovými spoluvlastníčkami stavby - garáže súp.č.1004 stojacej na pozemku žalobcu
parc. CKN č.2667/1 v k. ú. Severné Mesto. V konaní mal ďalej za potvrdené, že žiadnu úhradu za
užívanie pozemku patriaceho žalobcovi neplatia, naopak tvrdili, že im vzniklo vlastnícke právo vydržaním
k parc. žalobcu, nakoľko dlhodobo užívajú ako vlastný a to na prejazd do garáže a aj tam stojaca garáž,
ktorá bola postavená v súlade so stavebným povolením a so súhlasom pôvodného vlastníka týchto
pozemkov. Na základe toho sa domnievajú, že im zakladajú vlastnícke právo k pozemkom. Z konania
- podľa súdu - vyplynulo, že pozemky žalobcu užívajú a tento žiada od nich vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností v období od 1.2.2011 do 1.2.2013, kedy užívali
nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a takto získali majetkový prospech, ktorý zodpovedá obvyklému
nájmu. Z uvedených cit. častí odôvodnia rozsudku, podľa nich, skutkové zistenia, na ktorých súd založil
svoje rozhodnutie po skutkovej stránke nevyplývajú. Majú za to, že súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím je založený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d)
O. s. p. Záver súdu o ich tvrdení, že im vzniklo vlastnícke právo vydržaním k parc. žalobcu z vykonaného
dokazovania nevyplýva. V konaní nikdy netvrdili, že by vydržaním mali nadobudnúť vlastnícke právo k
pozemkom. Súčasťou ich procesnej obrany bolo naopak, o. i.. aj tvrdenie o splnení hmotnoprávnych
podmienok pre vydržanie vecného práva v podobe vecného bremena spočívajúceho v práve stavby na
pozemku žalobcu, vrátane práva prechodu a prejazdu (právo cesty). II. Reprodukovali časť odôvodnenia
uznesenia Najvyššieho súdu SR 8Sžf/16/2013 z 20.3.2014. Nesprávnym právnym posúdením veci sa
rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Občianske
súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť istotu pri aplikácii práva
súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov
konania v zmysle čl.46 ods.1 Ústavy SR v súlade s právom na spravodlivý proces zaručeným čl.6 ods.1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd na viacerých miestach v odôvodnení
napadnutého rozsudku nerozlišoval medzi vydržaním vlastníckeho práva a vydržaním práva vecného
bremena. Na str.6 ods.5 odôvodnenia rozsudku uviedol, že neboli splnené podmienky pre vydržanie
vecného bremena pre nedostatok ich dobromyseľnosti o tom, že im právo alebo pozemok patrí a to na
základe skutočností, ktoré svedčia o ich vedomosti o tom, že nie sú vlastníčkami pozemkov. Uvedený
záver súdu je v rozpore s princípmi vydržania práva vecného bremena, ktorého podstata spočíva práve
v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti (pozemky žalobcu) v prospech niekoho iného (ony - žalované)
tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Na str.7
ods.1 rozsudku súd dokonca ustálil ich nedobromyseľnosť z okolnosti, že vedeli po celý čas najskôr od
r.1967 o tom, že im pozemok parc.č.2667/1 na LV č.XXX nepatrí. Z tejto konštatácie súdu vyplýva a
„contrário“ absurdný záver o tom, že predpokladom vydržania vecného bremena musí byť presvedčenie
toho, kto tvrdí vydržanie práva vecného bremena o tom, že je vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti. Súd v
rámci právneho zdôvodnenia svojho rozsudku venoval viac pozornosti ich námietke o splnení podmienok
pre vydržanie vecného bremena bez ďalšieho dokazovania, ako by naopak mal venovať odôvodneniu
konkrétneho prípadu bezdôvodného obohatenia o ktoré svoje rozhodnutie oprel. Z aplikačnej praxe
vyplýva, že za nedostatočné možno považovať prípady, ak súd v odôvodnení svojho rozhodnutia iba
cituje § 451 O. z., bez toho aby uviedol pod ktorý konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia je potrebné
právny vzťah medzi účastníkmi subsumovať. Súd sa len krátkou vetou (str.7 posledná veta) obmedzil
na konštatáciu o tom, že nárok žalobcu uznal za dôvodný na základe užívania jeho pozemku bez
právneho titulu. Na margo tohto právneho záveru sa žiada - podľa nich - uviesť nasledujúce: 1.) Garáž
bola postavená so súhlasom vtedajšieho štátneho podniku Stavoprojekt Košice. 1.5.1992 bola založená
jednorazovo FNM SR podľa zák.č.92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby
STAVOPROJEKTING, a.s., v súčasnosti CASSOFIN, a.s. (žalobca) - viď úplný výpis z Obchodného
registra. Súhlas Stavoprojektu Košice vyplýva z predloženého záznamu z 23.9.1967, ako aj odpisu
záznamu zo 4.5.1967 o dohode na podmienkach výstavby garáží, na obsah ktorej odkazuje aj zmienené
územné rozhodnutie Útvaru hlavného architekta mesta Košice. Podľa § 15 ods.1 zák.č.92/91 Zb. v znení
účinnom k 13.4.1992, kedy vznikla Stavoprojekting a.s. Košice - dnes Cassofin, a.s., s vlastníckym
právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa aj iné práva a záväzky súvisiace s
privatizovaným majetkom. 2.) Z odpisu záznamu o dohode prevedenej 3.5.1967 v spojení so záznamom
z 23.9.1967 vyplýva, že právny predchodca a stavebníci garáží dohodli podmienky, pri splnení ktorých
Stavoprojekt Košice vyjadril súhlas s výstavbou garáží vo svojom areáli. V tejto súvislosti je len logické
tento súhlas vnímať aj v kontexte s prístupovou cestou k uvedeným garážam. Navyše je zrejmé, že



daný súhlas nebol obmedzený žiadnym časovým údajom. Žalobca už aj v iných konania prebiehajúcich
na Okresnom súde Košice I potvrdil, že súhlas na zriadenie garáží na svojom pozemku jeho právny
predchodca udelil. Nastala tak situácia, kedy bola zriadená oprávnená stavba na pozemku skôr ako sám
žalobca získal k predmetnému pozemku vlastníctvo. Žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnému
pozemku na základe privatizačného projektu, vedomý si existencie garáží, na ktorých zriadenie dal jeho
právny predchodca súhlas a ktorý nie je a ani nebol časovo obmedzený. 3.) Z hľadiska ustálenej praxe,
možno uvažovať o posúdení nároku na zaplatenie peňažného plnenia uplatneného z dôvodu užívania
cudzej veci, v danom prípade cudzieho pozemku podľa ust. o bezdôvodnom obohatení, až vtedy,
pokiaľ dôvod plnenia nemožno oprieť o platnú nájomnú zmluvu či iný záväzkový vzťah alebo konkrétny
právny úkon. Z predložených listín vyplýva, že právny predchodca žalobcu a zástupca vlastníkov garáží
písomne dojednali súhlas vlastníka pozemku s výstavbou garáží bez časového obmedzenia. Jedinou
podmienkou, ktorú pôvodný vlastník pozemku mal bolo dodržanie vzdialenosti medzi plotom a garážami.
Nemožno preto - podľa nich - požadovať od „nej“ vydanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia, ak
platný právny dôvod určujúci podmienky užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu od počiatku existuje
a sám žalobca, resp. jeho právny predchodca ho založil a tento stav bol účastníkmi právneho vzťahu
bez všetkého akceptovaný po dobu 45 rokov, konkrétne od r.1967 až do r.2012. 4.) Súdna prax už
ustálila, že „na“ vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom oprávnenej stavby možno riešiť len
podľa § 126 ods.1 O. z. Napokon žaloba žalobcu je vo svojom základe žalobou vlastníckou, nakoľko
ňou žalobca uplatňuje ochranu svojho vlastníckeho práva. Zdôrazniť je preto potrebné, že vlastník sa
žalobou podľa § 126 O. z. nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho práva
zasahuje na základe svojho práva, ktoré môže byť právom vecným (vecné bremeno, záložné právo),
právom obligačným (právo nájmu alebo súkromná dohoda, či zmluva medzi vlastníkom pozemku a
vlastníkom stavby) alebo môže vyplývať zo zák. (napr. susedské práva). - rozsudok Nejvyššího soudu
ČR 22Cdo 1839/2010 zo 16.5.2012. Právny vzťah medzi žalobcom a oprávnenou stavbou vo vlastníctve
žalovanej je založený na rovnosti všetkých foriem vlastníctva a vyplýva nielen z Ústavy SR, ale aj z Listiny
základných práv a slobôd. Uvedené neumožňuje - podľa žalovanej - na posudzovanú vec nazerať tak,
že by mal žalobca ako vlastník pozemku viac práv ako žalovaná, ktorá je vlastníčkou stavby zriadenej
v súlade so zák. a disponuje tak stavebno-právnym titulom ako titulom občiansko-právnym na časovo
neobmedzenú dobu. Žalobcovi - podľa žalovanej - zo žiadneho ust. právneho poriadku SR nevyplýva
hmotnoprávne oprávnenie, aby sa domáhal akejkoľvek platby za užívanie jeho pozemku, ak sám na toto
užívania dal časovo neobmedzený súhlas, ktorý okrem podmienok týkajúcich sa umiestnenia stavby
nijak ďalej nepodmieňoval. (rozhodnutie NS ČR 22Cdo 746/2007). Zo žiadneho ust. O. z. nevyplýva,
že titulom na užívanie pozemku musí byť nájomná zmluva alebo iný pomenovaný dvojstranný zmluvný
typ. Z rozsudku NS ČR 33Odo 518/2001, o. i., vyplýva, že nemožno akceptovať aby vlastnícke právo
k pozemku bolo preferované pred vlastníckym právom k stavbe. Pokiaľ užíva vlastník stavby predmet
svojho vlastníctva, je fakticky vylúčené, aby nezasahoval do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, na
ktorom sa stavba nachádza. Stavebníka nemožno z užívania jeho vlastníctva (pozn. nadobudnutého
v súlade so zák.) vylúčiť. V posudzovanom vzťahu vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby vyriešené v súkromnoprávnej rovine už boli a zo súhlasu vlastníka pozemku nevyplýva žiadna
povinnosť pre žalovanú k vydaniu akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak by bolo
v záujme či už vlastníka pozemku dojednať akúkoľvek náhradu alebo vlastníka stavby povinnosť k
akémukoľvek plneniu, nepochybne by sa to odrazilo v predložených listinách podpísaných štatutárnymi
zástupcami Stavoprojektu Košice. O to závažnejšia je skutočnosť, že súčasný žalobca je priamym
právnym nástupcom pôvodného Stavoprojektu Košice a jeho povinnosť rešpektovať záväzkovo-právne
vzťahy „viažúce“ sa k privatizovanému majetku vyplýva z cit. § 15 ods.1 zák.č.92/91 Zb. 5.) Záverom tejto
časti ich odvolania možno konštatovať, že pokiaľ bola stavba stavebníkom zriadená na cudzom pozemku
oprávnene na základe konkrétneho zákonného ust. a so súhlasom vlastníka pozemku, pričom nebolo
vlastníctvo (existencia) stavby výslovne časove alebo vecne obmedzené, nemožno žiadať primeranú
náhradu za užívanie pozemku v prípade, ak boli medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
dohodnuté podmienky existencie stavby na cudzom pozemku. Pokiaľ vzniklo stavebníkovi právo zriadiť
trvalú stavbu na cudzom pozemku, ktoré nebolo zo strany vlastníka pozemku časovo alebo inak vecne
obmedzené, trvá oprávnenie umiestnenia stavby na cudzom pozemku zásadne po celú dobu životnosti
(účelu) stavby. Z uvedeného - podľa nich - vyplýva, že právnym titulom pre užívanie pozemkov vo
vlastníctve žalobcu bol práve jeho písomný súhlas s výstavbou garáží na jeho pozemkoch, v ktorom
sám vymedzil podmienky za ktorých súhlasí s výstavbou garáží. Za stavu, kedy vlastník pozemku
vo svojom súhlase s výstavbou garáží nežiadal žiadnu peňažnú alebo inú náhradu (vymedzil iné
podmienky pre stavbu garáže na svojom pozemku), nie je - podľa nich - možné v súčasnosti zo žiadneho
ust. O. z. automaticky odvodiť ich povinnosť na vydanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia. Ich



vznesenú námietku o tom, že žaloba žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, považoval za nedôvodnú.
Uviedol, že bezdôvodné obmedzovanie vlastníckeho práva nemôže v spoločnosti požívať ochranu a
opätovne zdôraznil okolnosť, že pozemok užívajú bez právneho titulu. A to napriek skutočnosti, že na
pozemku žalobcu je zriadená stavba práve z dôvodu, že na to sám žalobca pred 48 rokmi dal časovo
neobmedzený súhlas, ktorý po dobu 45 rokov rešpektoval. Obmedzenie svojho vlastníckeho práva
sám žalobca dobrovoľne svojím súhlasom založil. Preto naďalej považujú žalobu žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia po viac ako 45 rokoch od udeleného súhlasu na jej zriadenie a po 21 rokoch
od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku súčasným žalobcom za šikanóznu a v rozpore s dobrými
mravmi. Je viac ako „žiaduce“ v danej súvislosti poukázať na skutočnosť, že v občianskom práve sa
musia uplatňovať princípy právnej istoty a ochrany dobrej viery. Žaloba voči nim má byť len nástrojom
obmedzovania ich dobromyseľne nadobudnutých a desiatky rokov rešpektovaných práv, nielen zo strany
žalobcu, ale aj jeho právnym predchodcom. Cieľom žalobcu je v pravidelných časových intervaloch
vymáhať od nich platby za užívanie pozemkov do momentu, kedy samotné ich vlastníctvo nadobudnuté
v dobrej viere a v súlade so zák. (rovnako ako u žalobcu) -prestane mať pre ne akýkoľvek hospodársky
význam a stratí svoje opodstatnenie až do tej miery, že jediný kto bude ochotný tieto stavby prevziať
bude samotný žalobca za cenu, ktorá bude naoktrojovaná vlastníkom pozemku. Všetko za stavu, že
oba tieto „vlastníckeho“ práva majú podľa Ústavy SR, rovnaký obsah a požívajú rovnakú mieru ochrany.
S poukazom na § 107 ods.1,2 O. z. zotrvávajú z opatrnosti na námietke premlčania práva žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko došlo v konkrétnom prípade k márnemu uplynutiu tak
subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia subjektívnej 2 ročnej premlčacej
doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený dozvedel v konkrétnom prípade o tom, že došlo na jeho
úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Pre počiatok plynutia objektívnej /3 ročnej/
premlčacej dobyje rozhodný deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu vzniklo dňom nasledujúcim po zapísaní privatizačného
projektu do katastra nehnuteľností, ktorým nadobudol vlastnícke právo k pozemku „nachádzajúcom“ sa
pod stavbou žalovanej, a teda podmienky pre podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia boli
splnené najneskôr uplynutím lehoty 2 rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej parc.,
nakoľko žalobca v čase privatizácie musel mať nepochybne vedomosť o tom, kto má na pozemku, ktorý
privatizáciou nadobúda, dlhodobo zriadenú garáž. Podľa žalovanej právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia nevzniká každým dňom, kedy vlastník stavby užíva pozemok pod stavbou, ale právo
na strane žalobcu mohlo vzniknúť najskôr nadobudnutím vlastníckeho práva, nakoľko premlčaniu
nepodliehajú jednotlivé čiastkové plnenia vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia, ale právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia ako celok, a to z hľadiska vzniku podmienok pre plynutie subjektívnej a
objektívnej premlčacej doby. III. Vzájomný návrh. S poukazom na uvedené majú za to, že v ich prípade
čo sa týka prístupovej cesty k stavbe sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vydržanie práva
vecného bremena, a to práva cesty po parc. vo vlastníctve žalobcu ako prístupovej cesty k stavbe -
garáže. Vo vzťahu k oprávnenej stavbe - garáže sú - podľa nich - rovnako splnené všetky hmotnoprávne
podmienky pre vydržanie vecného bremena ako práva strpenia pokojného užívania stavby - garáže
s.č.1004 na parc. CKN č.2667/1. Ony, vrátane svojho právneho predchodcu, ako vlastníci garáže po
celé roky od jej postavenia dobromyseľne a v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti vykonávali
právo prechodu k svojej stavbe. Ich dobromyseľnosť, vrátane ich právneho predchodcu, v danom
prípade je odôvodnená aj z hľadiska zachovania náležitej opatrnosti, ktorú bolo možné od nich, resp.
ich právneho predchodcu požadovať. Nikdy neexistovali na ich strane, ani na strane ich právneho
predchodcu akékoľvek pochybnosti o tom, že užívajú prístupovú cestu cez pozemok žalobcu bezprávne
alebo proti vôli žalobcu (viď rozsudok NS SR 5Cdo 260/2008). Rovnaká miera dobromyseľnosti so
zreteľom na všetky okolnosti je u nich daná aj vo výkone práva stavby ako vecného práva v rozsahu
strpenia pokojného užívania stavby jej garáže s.č.1004 na parc. CKN č.2667/1 v prospech vlastníka
zapísaného na LV č.12919. Právo stavby ako pokojného užívania stavby a právo cesty sa v danom
prípade vykonávalo dobromyseľne a nepretržite po dobu 45 rokov od udelenia súhlasu vlastníka
pozemku v r.1967 až do r.2012, kedy žalobca po prvýkrát namietal výkon práv u žalovaného. Majú za
to, že vydržali právo vecného bremena v podobe práva prechodu a prejazdu (právo cesty) cez parc.
CKN č.2667/1, k. ú. Severné mesto, LV č.XXX vo vlastníctve žalobcu a vecné bremeno v podobe práva
strpenia pokojného užívania stavby (právo stavby) - garáže so súp.č.1004 na parc. CKN 2667/1 v
prospech vlastníka zapísaného na LV č.XXXXX pre k. ú. X. P.. S poukazom na obsah spisu v spojení
so zásadu hospodárnosti a doposiaľ vykonané dokazovanie, podali podľa  § 97 O. s. p. vzájomný
návrh s eventuálnym petitom v tomto znení: 1. a) Súd určuje právo vecného bremena pozostávajúce z
práva cesty po parc. CKN č.2673/3 zapísanej na LV č.XXX pre k. ú. X. P., obec Košice - Sever, okres
Košice I v prospech vlastníkov stavby - garáž, súp.č.1004 zapísanej na LV č.XXXXX pre k. ú. X. P.,



obec Košice - Sever, okres Košice I podľa priloženého geometrického plánu (ďalej len GP). b) Súd
určuje právo vecného bremena pozostávajúce z práva strpenia pokojného užívania stavby - garáž so
súp.č.1004 na parc. CKN č.2667/1 v prospech vlastníkov zapísaných na LV č.XXXXX Q. O.. Ú.. X.
P., obec Košice - Sever, okres Košice I. Pre prípad, ak primárny petit č.1 v podobe určenia vecných
bremien podľa písm. a),b) titulom vydržania bude zamietnutý, tak požadujú, aby súd rozhodol o tomto
eventuálnom petite č.2 v podobe určenia vecného bremena na základe návrhu vlastníka oprávnenej
stavby podľa § 15lo ods.3 O. z.: 2. Súd určuje právo vecného bremena pozostávajúce z práva cesty po
parc. CKN č.2673/3 zapísanej na LV č.XXX F. O.. Ú.. X. P., obec Košice - Sever, okres Košice I v prospech
vlastníkov stavby - garáž, súp.č.1004 zapísanej na LV č.XXXXX F. O.. Ú.. X. P., obec Košice - Sever,
okres Košice I podľa priloženého GP. Žalobca je povinný nahradiť im trovy konania. Domnievajú sa, že k
spojeniu konania o ich vzájomnom návrhu sú splnené predpoklady. V prípade, ak by však súd uznesením
rozhodol o vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie, navrhujú prebiehajúce konanie o
návrhu žalobcu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia prerušiť do právoplatného skončenia konania
o vylúčenom uvedenom vzájomnom návrhu s eventuálnym petitom. Prerušenie konania - podľa nich -
vyplýva zo skutočnosti, že o akomkoľvek bezdôvodnom obohatení v prospech žalobcu titulom užívania
jeho pozemkov nemožno právoplatne rozhodnúť, pokiaľ nebude vyriešená otázka existencie vecného
práva v ich prospech k pozemkom vo vlastníctve žalobcu, nakoľko existencia vecného práva ad rem
titulom vydržania v prospech ich nehnuteľnosti vylučuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na právnu úpravu vzájomného návrhu v § 97 O. s. p. v spojení s § 216 O. s. p. poukázali na
právnu vetu uznesenia NS SR 5Obdo 9/2011 z 26.10.2011, uverejneného Justičnej revue a časopisu zo
súdnej praxe VI/2015 (zdroj epi.sk), ktorú citovali. Okrem dôvodu na zrušenie rozsudku súdu na základe
ich účinne podaného vzájomného návrhu existuje - podľa nich - aj dôvod na zrušenie napadnutého
rozsudku, spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach na základe vykonaného dokazovania a
nesprávnom právnom posúdení otázky ustálenia hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania,
keď súd založil bezdôvodné obohatenie, napriek existencii právneho dôvodu na užívanie pozemkov vo
vlastníctve žalobcu, ktorý sám platne založil, vrátane nesprávneho právneho posúdenia ich námietky
týkajúcej sa výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, ako aj vznesenej námietky premlčania. V
dôsledku uvedeného došlo zo strany súdu aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu náhrady trov konania.
Vzhľadom na uvedené, na základe skutkových okolností prípadu v spojení s právnym zdôvodnením,
navrhli Rozsudok zrušiť v celom napadnutom rozsahu a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol: Rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. Odvolanie
žalovaných považuje za neodôvodnené a to z týchto dôvodov. Súd z písomných dôkazných materiálov,
z výsluchu účastníkov spor ako aj zástupcov úplne zistil skutkový stav. Bolo nesporne preukázané, že v
k. ú. Severné Mesto je vlastníkom pozemku, ktorý má zapísaný v katastri nehnuteľnosti (ďalej len KN)
na LV č.XXX ako parc. reg. C č.2667/1 vo výmere 18 m2, na ktorej majú žalovaní postavenú garáž
s.č.1004 zapísanú na LV č.XXXXX. Zároveň bolo preukázané, že žalovaní užívajú spolu s garážou aj
prístupovú plochu do garáže a to časť pozemku parc. reg. C č.2673/3, k. ú. X. P., LV č.XXX ktorej je
vlastníkom tak, ako bolo uvedené v žalobe. Za užívanie uvedených pozemkov žalovaní neplatia úhrady.
Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť strpieť užívanie pozemku bezplatne. Žalované
v konaní nenamietali výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá bola ustálená hladinou výšky obvyklého
nájomného. Žalovaní, resp. ich právni predchodcovia vedeli o povinnosti riešiť otázku vo vzťahu k
pozemkom, ktoré im ukladalo územné rozhodnutie Útvaru hlavného architekta mesta Košíc zo 6.IX.1967,
č.1213/1967- ÚHA. Túto povinnosť si nesplnili a na druhej strane garáž - stavbu si dali zapísať do KN na
LV až v r.1997. Z uvedenej skutočnosti taktiež vyplýva, že v čase keď nadobudol pozemky v r.1992, garáž
nebola zapísaná na LV žalovaných. Je pravdepodobné, že žalovaní si neplnili do r.1997 ani daňové
povinnosti. Záznamy z jednania so stavebníkmi garáži v r.1967, na ktoré sa odvolávajú žalované nie sú
právnymi listinami a takej právnej sily, ktoré by nahradzovali rozhodnutia o nakladaní s pozemkami, v
tomto období ešte so štátnymi podľa vyhl.č.104/66 Zb. o správe národného majetku. Žalované až po
jeho výzve splnomocnili 17.12.2012, U.. P. Č. na jednanie s nim na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Tzn.,
že si boli vedomé povinnosti riešiť tento stav a že uznávajú svoje povinnosti voči vlastníkovi pozemkov. K
uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo len z dôvodu, že strany sa nevedeli dohodnúť na výške nájomného.
Súd sa správne vysporiadal aj k vzhľadom k uvedeným skutočnostiam so stanoviskom žalovaných, že k
nehnuteľnostiam nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto právo nemohli nadobudnúť,
ako konštatuje súd v odôvodnení, a to z dôvodu nedostatku dobromyseľnosti /str.6 rozsudku/. Rovnako
sa súd v rozsudku správne vysporiadal aj s námietkou žalovaných, že jeho žaloba je v rozpore s dobrými
mravmi. Je toho názoru, že vzájomný návrh uvedený v odvolaní nesplňuje podmienky na spoločné
konanie a na spojenie veci. Na základe uvedených navrhol rozhodnúť tak, že sa potvrdí rozsudok v
celom rozsahu a zároveň sa zaviažu žalované na náhradu trov odvolacieho konania 59.84 €, ktoré sú



podľa vyhl.č.655/04 Z. z. /t. j. 1 úkon spísanie stanoviska k odvolaniu 51.45 € + režijný paušál 8.39 €/
a to jeho zástupcovi.
5. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, rozsudok, okrem
výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne
správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa neuvádzajú žiadne podstatné tvrdenia, ale sa
iba opakujú skutočnosti uvádzané už vo vyjadreniach žalovaných, prednesených v konaní na súde prvej
inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie výstižne a presvedčivo vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozsudku.
7. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
9. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. [teraz § 365 ods.1 písm. f) CSP] sa týka chyby
v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré
bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), teraz § 191 ods.1 CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi
porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
132-§ 135 O. s. p. (teraz § 185-§ 211 CSP). Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 132 (teraz § 191 ods.1 CSP), lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.
11. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú
správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
12. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného



skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
13. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o
právach a povinnostiach strán sporu.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť nasledovné:
Na nadobudnutie akéhokoľvek vecného práva vydržaním je prvou a základnou podmienkou existencia
právneho titulu vstupu do držby veci alebo práva. Žalované nepreukázali právny titul, na základe
ktorého vstúpili do držby nimi tvrdeného práva, lebo odpis záznamu o dohode prevedenej 3.5.1967
v spojení so záznamom z 23.9.1967, z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu a stavebníci
garáží dohodli podmienky, pri splnení ktorých Stavoprojekt Košice vyjadril súhlas s výstavbou garáží vo
svojom areáli, a v tejto súvislosti je len logické tento súhlas vnímať aj v kontexte s prístupovou cestou
k uvedeným garážam, nie je takým právnym titulom, pretože len podľa žalovaných je logické vnímať
súhlas s výstavbou garáží aj ako súhlas s užívaním pozemku. Odhliadnuc od uvedeného, ani súhlas
s užívaním pozemku, aj keby bol skutočne udelený, by objektívne nebolo možné považovať za právny
titul vstupu do držby. Ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu, resp. žalobca nepožadoval od
žalovaných náhradu za užívanie svojho pozemku (prístupovej cesty ku garáži) nebola spôsobila založiť
ich dobromyseľnosť v tom, že vykonávajú nejaké vecné právo, ktoré im patrí, lebo šlo iba o právo
vlastníka pozemku a nie o jeho povinnosť.
Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu vzniká
osobitne za každý deň takého užívania a preto sa aj začiatok premlčacej doby posudzuje osobitne za
každý deň, z toho dôvodu žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný.
15. Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
16. So zreteľom na uvedené ust. (ako aj spomínaný § 470 ods.1 CSP), nebolo potrebné sa vzájomným
návrhom žalovaných zaoberať, ani o ňom osobitne rozhodovať, resp. ho pri rozhodovaní brať do úvahy.
17. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
18. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.