Rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/47/2010 z 27. 6. 2012
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 27. júna 2012, sp. zn. 14S/47/2010, ECLI:SK:KSTT:2012:2010200407.3
Krajský súd Trnava | 14S/47/2010 | ECLI:SK:KSTT:2012:2010200407.3 | 2012-06-27 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef76d5c6-eeb2-4f16-a7b4-f9b902f7fa26
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2010200407.3

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/47/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2010200407
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2010200407.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov
senátu JUDr.Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Ján Tulák-TULIŠJAGD,
Oslobodenia 25, 906 11 Prietrž, IČO: 33036471,právne zastúpený advokátom: JUDr. Ján Pekar,
so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce Košice,
Masarykova 10, 041 01 Košice, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
S/2010/01256-2.1, O-81/2010 zo dňa 30.06.2010 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu  z a m i e t a.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 3.8.2010 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č.S/2010/01256-2.1, O-81/2010 zo dňa 30.06.2010,ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R 59/2010/
SE zo dňa 4.5.2010, ktorým prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške
325,- Eur za to, že ako účastník konania ako osoba oprávnená robiť právne úkony za zamestnávateľa -
konateľ, na požiadanie inšpektorátu práce v určenej lehote nepredložil podklady a informácie potrebné
na výkon inšpekcie práce, čím porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 16 ods. 2 písm. a) zákona
č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V žalobe žalobca namietal, že nie je pravdou, že by odignoroval Inšpektorát práce v Trnave. Uviedol, že
vzhľadom na to, že v čase naplánovanej kontroly zo strany inšpektorátu práce mal naplánované závažné
pracovné povinnosti a na viac aj riešil komplikovanú zdravotnú starostlivosť k blízkemu rodinnému
príslušníkovi, nemohol poskytnúť súčinnosť inšpektorátu práce a riadne sa ospravedlnil. Poprel, že by
sa bol telefonicky dohadoval s pracovníčkou Inšpektorátu práce na novom termíne kontroly. Pokiaľ
s ňou telefonoval,  v rozhovore nepadol žiadny termín ďalšej kontroly. Uviedol, že žalovaný ako
druhostupňový správny orgán akceptoval vo svojom odôvodnení nepravdivé tvrdenia prvostupňového
správneho orgánu a tieto prevzal aj do svojho odôvodnenia. Pokiaľ sa konštatuje, že neprevzal ani
prvú výzvu na predloženie dokladov zo dňa 17.4.2009, tak k tomuto uviedol, že v kritickom čase sa
nenachádzal v mieste bydliska a nepreberal žiadnu korešpondenciu. Uviedol, že nemal záujem mariť
výkon inšpekcie práce a poukázal, že toto jeho tvrdenie môžu potvrdiť svedkovia, ktorí sa v minulosti
zúčastnili inšpekcie v jeho firme.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa  13.8.2010 vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal  v
dňoch 15.4., 17.4., 15.5., 10.6., 25.6., 21.8. a 3.9.2009 inšpekciu práce so zameraním na dozor



nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov u žalobcu, pričom zo záznamu Inšpektorátu práce
Trnava č. ITA-41-40-2.3/Z-E24-09 zo dňa 3.9.2009 vyplýva, že žalobca neumožnil výkon inšpekcie a
to nepredložením požadovaných dokladov prvostupňovému správnemu orgánu. Žalobca tieto doklady
nepredložil aj napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný písomne i telefonicky.

Žalovaný poukázal na ust. § 16 ods. 2 písm. a) zák.č.125/2006 Z.z., podľa ktorého je zamestnávateľ
povinný poskytnúť inšpektorátu práce všetky potrebné podklady na výkon inšpekcie práce.

Na pojednávaní konanom dňa 28.6.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca svojim konaním
nemal úmysel mariť výkon inšpektorátu práce, neboli splnené formálne podmienky na uloženie pokuty,
nakoľko žalobca reagoval na písomné predvolanie zo strany inšpektorátu práce a poprel, že by sa
telefonicky dohodol s pracovníkom inšpektorátu práce na nejakom termíne novej kontroly, resp. na
dátume dokedy mal predložiť doklady na to, aby mohla byť kontrola vykonaná.

Žalobca uviedol, že jemu zo strany Inšpektorátu práce v Trnave bol doručený len jeden list a to na termín
kontroly 10.6.2009, avšak v tento deň mal okrem pracovných povinností aj rodinné problémy. Na tento
termín sa nedostavil, telefonicky sa ospravedlnil s tým, že s konkrétnym pracovníkom sa dohodol, že
mu bude zaslaná nová žiadosť aj s termínom kontroly.

Poverený zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia a žiadal žalobu
zamietnuť.

Z prvostupňového rozhodnutia súd zistil, že Inšpektorát práce v Trnave mal vykonať  v dňoch 15.4.,
17.4., 15.5., 10.6., 25.6., 21.8. a 3.9.2009 inšpekciu práce u žalobcu, avšak tento neumožnil výkon
inšpekcie práce tým, že na požiadanie Inšpektorátu práce nepredložil potrebné podklady na výkon tejto
kontroly. Prvostupňový správny orgán predvolal žalobcu na predloženie dokladov na deň 10.6.2009,
avšak opätovne žalobca nepredložil potrebné podklady, neospravedlnil sa, pričom až 25.6.2009 sa
žalobca dostavil na Inšpektorát práce a uviedol, že sa nedostavil z rodinných dôvodov. Prvostupňový
správny orgán ďalej poukázal na záznam telefonického hovoru medzi pracovníčkou inšpektorátu práce a
žalobcom, podľa ktorého bol dohodnutý termín na predloženie dokladov na deň 21.8.2009, ktorý termín
opätovne žalobca ignoroval. Vzhľadom na tieto skutočnosti bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
325,- Eur za porušenie ust. § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.5.2010 odvolanie, v ktorom uvádzal, že
nemal záujem mariť výkon inšpekcie práce. Na predvolanie inšpektorátu práce sa nedostavil z dôvodu
rodinných problémov. So žiadnym pracovníkom Inšpektorátu práce sa nedohodol na novom termíne
predloženia dokladov, pričom predloženie dokladov tak ako to uvádza  prvostupňový správny orgán
poštou  či faxom považuje za irelevantné, pretože sa jednalo o citlivé osobné údaje zamestnancov.

Z druhostupňového rozhodnutia súd zistil, že žalovaný ako odvolací správny orgán považoval námietky
žalobcu za právne irelevantné, keď poukázal na to, že účastník konania je povinný predložiť inšpektorovi
práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, vrátane prvopisov dokladov,
čo však žalobca odmietal. Konkrétne dňa 15.4.2009 počas osobného rozhovoru s inšpektorou práce
Ing. C. za prítomnosti inšpektorky práce Ing. L. I. odmietol prevziať žiadosť o predloženie dokladov a
zároveň požiadal zaslanie predmetnej žiadosti poštou. Následne boli zasielané výzvy v podobe žiadosti
o predloženie dokladov dňa 17.4.2009, ktorú si žalobca v odbernej lehote neprevzal, prevzal až druhú
výzvu dňa 5.6.2009.

Krajský súd predmetnú vec prejednal v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom dospel k záveru, že  žaloba
nie je dôvodná.



Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa  ustanovení tejto  hlavy sa  postupuje v  prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba  tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych  opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj
rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 16 ods. 2 zák.č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci

(2) Zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce

a) všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a
technických nosičov údajov,

b) meno osoby, ktorá vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
adresu miesta výkonu práce, dátum vzniku pracovnoprávneho vzťahu a predpokladaný rozsah prác,

c) meno domáckeho zamestnanca a adresu miesta výkonu práce.

Krajský súd po preskúmaní administratívneho spisu v nadväznosti na podané námietky dospel k záveru,
že dôkazy ktoré obsahuje administratívny spis nasvedčujú tomu, že žalobca sa vykonaniu kontroly zo
strany Inšpektorátu práce vyhýbal.

Žalobca bol vyzvaný na predloženie dokladov listom zo strany Inšpektorátu práce Trnava zo dňa
17.4.2009. Výzva mu nebola doručená a preto listová zásielka bola uložená na pošte, pričom žalobca
bol upovedomený, že túto si môže v odbernej lehote prevziať, čo však neurobil.

Opätovne bola žalobca písomne volaný dňa 15.5.2009 a vyzvaný, aby sa dostavil na Inšpektorát práce
v Trnave a predložil potrebné doklady za účelom kontroly. Uvedenú výzvu prevzal žalobca do vlastných
rúk dňa 5.6.2009.

Napriek doručenému predvolaniu sa žalobca nedostavil na stanovený termín na inšpektorát práce,
nezaslal k tomuto termínu ani doklady, ktoré od neho inšpektorát práce požadoval a ospravedlnil sa až po
15-tich dňoch, pričom v ospravedlnení uviedol, že sa nemohol dostaviť pre pracovné a rodinné problémy.



Z vyššie uvedeného je jednoznačne preukázané, že žalobca vedel, že Inšpektorát práce v Trnave
má naplánovanú kontrolu týkajúcu sa dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov vo firme
žalobcu. Z konania žalobcu však jednoznačne vyplýva, že napriek tejto vedomosti nevykonal žiadnu
súčinnosť s inšpektorátom práce, hoci musel predpokladať, že pracovníci inšpektorátu práce mienia
vykonať kontrolu v jeho firme. Z jeho konania vyplýva ľahkovážny prístup k plneniu si základných
povinností podnikateľa vo vzťahu ku kontrolným orgánom štátu.

Okrem toho sa v spisovom materiáli nachádza úradný záznam pracovníčky Inšpektorátu práce v Trnave
Ing. I. C., ktorá uviedla, že dňa 17.8.2009 sa so žalobcom telefonicky skontaktovala a upozornila ho,
že ak sa dňa 21.8.2009 nedostaví na inšpektorát práce a nepredloží požadované doklady, bude to
považovať za marenie výkonu inšpekcie práce.

Žalobca síce tento postup namietal keď tvrdil, že počas telefonického rozhovoru nebol určený žiadny
náhradný termín, avšak súd túto jeho obranu považuje za účelovú vzhľadom už na vyššie opísaný
prístup žalobcu k vykonanej kontrole. Žalobca totiž minimálne od 5.6.2009 vedel aké doklady je potrebné
predložiť inšpektorátu práce a nevykonal to ani v priebehu ďalších dvoch mesiacov kedy malo dôjsť
k telefonickému rozhovoru medzi ním  a Ing. C.. Okrem toho súd nemá dôvod neveriť pracovníčke
Inšpektorátu práce v Trnave, že k telefonickému rozhovoru došlo tak ako ho opísala v úradnom zázname.
Pokiaľ by však tento úradný záznam bol jediným dôkazom preukazujúcim u žalobcu negatívny prístup
ku kontrolnej činnosti inšpektorátu práce, tak súd by tento záznam zrejme nepovažoval za dôkaz
preukazujúci porušenie ust. § 16 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z., avšak v spojitosti s ďalšími dôkazmi
a najmä v spojitosti s prístupom žalobcu, ktorý nevyvinul žiadnu iniciatívu, snahu a súčinnosť podrobiť
sa kontrole inšpektorátu práce,  možno tento dôkaz vyhodnotiť ako dôkaz podporný, ktorý len utvrdzuje,
že žalobca sa nemienil podrobiť inšpekčnej kontrole.

Pokiaľ ide o obranu žalobcu, že v čase zaslania mu prvej výzvy v apríli 2009 nepreberal žiadnu
poštu, pretože sa nenachádzal v mieste trvalého bydliska a teda nemohol prevziať ani výzvu, ktorá mu
bola uložená na pošte, súd považuje túto obranu tiež za účelovú, pretože žalobca žiadnymi dôkazmi
nepreukázal, že v inkriminovanom čase sa v mieste trvalého bydliska nezdržiaval.

Takisto súd považoval za odôvodnené, keď žalovaný nevykonal výsluch svedkov, ktorých navrhol
žalobca v žalobe, pretože týchto svedkov žiadal vypočuť k okolnosti, že žalobca nikdy nemal záujem
ani úmysel mariť výkon inšpekcie práce. Poukazuje, že títo svedkovia môžu potvrdiť, že v minulosti títo
svedkovia ako pracovníci inšpektorátu práce vykonávali u neho kontrolu bez akýchkoľvek problémov. V
tomto smere nie je rozhodujúci prístup žalobcu k orgánom inšpektorátu práce v minulosti, ale rozhodujúci
je prístup v danom prípade, ktorý je predmetom tohto konania.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Najvyšší súd SR.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.