Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/218/2015 z 24. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júla 2018, sp. zn. 2S/218/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1015201696.1 Krajský súd Bratislava | 2S/218/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:1015201696.1 | 2018-07-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c519ce5a-fbfb-45b0-9a9e-a71baeefdde1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1015201696.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/218/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201696
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201696.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu:
MILÉNIUM, spol. s r. o., IČO: 35812851, so sídlom v Bratislave, Karpatské námestie 11, zastúpeného
advokátkou JUDr. Danielou Simanovou, so sídlom v Bratislave, Palkovičova 15, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

. Priebeh administratívneho konania

Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie
obdobie máj 2007. Daňová kontrola sa začala dňa 16.12.2008 a o jej výsledku správca dane vyhotovil
protokol č. I/XXX/XXXXX-XXXX/XXXX/Stre zo dňa 1.2.2010, ktorý doručil žalobcovi dňa 10.3.2010;
vypracoval aj Dodatok č. 1 zo dňa 25.2.2010.

Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/
XXXXX/XXXX/Gav zo dňa 18.3.2010 určil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume
XX.XXX,XX €.

Žalovaný rozhodnutím č. I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa 21.2.2011 zrušil rozhodnutie
správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Gav zo dňa 18.3.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Správca dane v ďalšom konaní doplnil dokazovanie a rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo
dňa 3.4.2014 znova určil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume XX.XXX,XX €.

Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 29.7.2014 opäť zrušil rozhodnutie
správcu dane č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 3.4.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Správca dane následne rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX/XXXXXXX zo dňa 13.4.2015 určil žalobcovi
rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume XX.XXX,XX €. Po doplnení dokazovania
u dodávateľov žalobcu KOLIBA, a.s., a odberateľa Pannon Food Slovakia s.r.o. a po opätovnom
vyhodnotení skutkového stavu mu priznal nárok na odpočet dane podľa § 51 ods. 1 v nadväznosti na §
49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej



len zákon č. 222/2004 Z.z.) z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou KOLIBA, a.s., v sume
X.XXX,XX €. Na druhej strane však žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume XX.XXX,XX €
z faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., za nákup kryštálového cukru:
- faktúra č. XXXX zo dňa 3.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- Sk (z toho DPH v sume XX.XXX,- Sk),
- faktúra č. XXXX. zo dňa X.X.XXXX vystavená na sumu X.XXX.XXX,XX . Sk (z toho G. v sume
XXX.XXX,XX Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 11.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX,- Sk (z toho DPH v
sume XX.XXX,XX Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 15.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX,- Sk (z toho DPH v
sume XX.XXX,XX Sk),
- faktúra č. XXXX. zo dňa 15.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX,- Sk (z toho DPH v
sume XX.XXX,XX Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 15.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX,- Sk (z toho DPH v
sume XX.XXX,XX Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 16.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX Sk (z toho DPH v sume
XX.XXX,XX,- Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 16.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX Sk (z toho DPH v sume
XX.XXX,XX,- Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 17.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX Sk (z toho DPH v sume XX.XXX,XX
Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 17.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX Sk (z toho DPH v sume XX.XXX,XX
Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 17.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,XX Sk (z toho DPH v sume XX.XXX,XX
Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 17.5.2007 vystavená na sumu XXX.XXX,- Sk (z toho DPH v sume XX.XXX,- Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 23.5.2007 vystavená na sumu -X.XXX,XX Sk (z toho DPH v sume -XXX,XX Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 23.5.2007 vystavená na sumu -X.XXX,XX Sk (z toho DPH v sume -XXX,XX Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 23.5.2007 vystavená na sumu -X.XXX,XX Sk (z toho DPH v sume -XXX,XX Sk),
- faktúra č. XXXX zo dňa 23.5.2007 vystavená na sumu -X.XXX,XX Sk (z toho DPH v sume -XXX,XX Sk).

Poukázal na výpoveď konateľa žalobcu K. D., ktorý uviedol, že dodávky tovaru boli vopred dohodnuté s
pánom D. a R.. Následne mu bol predstavený pán P., ktorý neskôr preberal ich telefonické objednávky.
Zo spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., bol tovar priamo prepravený odberateľovi do skladu v Lehniciach,
kde tovar prebral skladník. Prepravu zabezpečovala spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., s prepravcami
pánom H. (P.) a HAKY TRANS, s.r.o. (Malacky). Správca dane zistil, že dňa 14.5.2007 spoločnosť HAKY
TRANS, s.r.o., nevykonala prepravu tovaru pre LUMA Slovakia, s.r.o., preprava v zdaňovacom období
máj 2007 s miestom vykládky v Lehniciach bola vždy v Maďarsku (Kisbajc, Györ), nie v Trnave. Preprava
tovaru pre odberateľa LUMA Slovakia, s.r.o., nebola preukázaná ani tachografickými kotúčmi.

Dopravca Z. uviedol, že tachografické kotúče k jednotlivým uskutočneným prepravám tovaru pre
spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., nemá a nevie ich predložiť.

Spoločnosť HAKY TRANS, s.r.o., vykonávala prepravu cukru pre odberateľa LUMA Slovakia, s.r.o. Podľa
predložených medzinárodných prepravných listov - CMR a záznamov o prevádzke vozidiel nákladnej
dopravy bola preprava v mesiacoch 5-7/2007 vykonávaná motorovými vozidlami s EČV: ťahač
MA XXX AL, ťahač MA XXX AL a ťahač MA XXX BI, ktoré nekorešpondujú s EČV motorových vozidiel
uvedených na osvedčeniach o evidencii vozidiel predložených dňa 11.1.2010.

Konateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., H. J. uviedol, že so žalobcom obchodoval v obdobiach
marec až jún 2007 s komoditou kryštálový cukor. Vo firme mali poradcu pána R., ktorý so žalobcom
rokoval. Mali aj JUDr. P., ktorý sa staral o celú agendu s objednávkami prostredníctvom faxu alebo
telefónu; pán P. nemal v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., pracovnú zmluvu ani dohodu, len pomáhal
so spracovaním objednávok. Spoločnosť nemala vlastné motorové vozidlá, prepravu zabezpečovala
dodávateľsky spoločnosťou HAKY TRANS, s.r.o.. Miesto nakládky a vykládky tovaru nepoznal, nevedel
si naň spomenúť, tovar bol nakladaný u dodávateľov, ktorých názvy si nepamätal; spoločnosť mala
prenajaté sklady v Trnave od spoločnosti TANGO, s.r.o. Úhrada faktúr bola zabezpečovaná v hotovosti,
resp. prevodom na účet v banke.



Bývalý konateľ spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., Ľuboš D. uviedol, že prepravu pre odberateľov
zabezpečovala kamiónová preprava, ktorú objednával on alebo pán R.. Peňažné prostriedky v hotovosti
nikdy nepreberali, preberal ich pán R., ktorý osobne jednal s odberateľmi. Nevedel, kto vystavoval a
podpisoval pokladničné doklady.

Spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., mala nadobudnúť tovar od spoločností CHEESE & WINE, s.r.o.,
Agentúra KaPa, spol. s r.o., a od Y. H.. Y. H. uviedol, že nikdy so spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o.,
neobchodoval, žiadne faktúry pre túto spoločnosť nevystavil, faktúry nemal v evidencii DPH za rok 2007
a formát pokladničného dokladu nebol jeho.

Dňa 14.5.2007 žalobca nenakúpil žiaden tovar od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., podľa evidovaných
dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou Agentúra KaPa, spol. s r.o. (č. VS XXXXXX s dátumom
dodania XX.X.XXXX a č. VS XXXXXX s dátumom dodania 22.5.2007). Posledný nákup od spoločnosti
LUMA Slovakia, s.r.o., žalobca eviduje dňa 17.5.2007. Za predpokladu, že by bol býval tovar zo
spoločnosti Agentúra KaPa, spol. s r.o., fakturovaný spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., a následne
prefakturovaný žalobcovi, nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru podľa uvedených faktúr. Okrem toho,
množstvo tovaru (kryštálového cukru) predaného spoločnosťou Agentúra KaPa, spol. s r.o., žalobcovi
dňa 14.5.2007 v objeme 23.520 kg nezodpovedá množstvu nakúpeného kryštálového cukru žalobcom
v objeme 24.000 kg.

Na základe uvedeného správca dane neuznal žalobcovi daň odpočítanú z uvedených dodávateľských
faktúr prijatých od dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o., v sume 40.666,27 €, pre porušenie § 49 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.

Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.7.2015 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX/XXXXXXX zo dňa 13.4.2015. Skutkový stav zistený správcom dane
považoval za dostatočne a riadne zistený. Ustanovenia § 49, § 51 a § 19 zákona č. 222/2004 Z.z.
striktne ustanovujú podmienky na splnenie nároku na odpočet dane; nestačí len predloženie dokladov s
predpísaným obsahom, ale musí dôjsť aj k reálnemu dodaniu tovaru. Preverovaním správcu dane nebolo
preukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., reálne žalobcovi dodala tovar (kryštálový cukor) tak,
ako je to deklarované na predložených faktúrach. Žalobca zároveň vierohodným a nespochybniteľným
spôsobom túto skutočnosť nepreukázal. Správca dane doplnil dokazovanie za účelom riadneho zistenia
skutkového stavu v súvislosti s dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o., a KOLIBA, a.s., a dôkazy vyhodnotil
jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Správca dane vychádzal z vyjadrení prepravcov: Z., konateľa
spoločnosti HAKY TRANS, s.r.o. Z dokazovania však vyplynulo, že v zdaňovacom období máj 2007
nevedeli preukázať prepravu tovaru do Lehníc pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., tachografickými
kotúčmi (evidenčné čísla ťahačov, ktoré prepravu mali vykonávať, nekorešpondujú s medzinárodnými
prepravnými dokladmi CMR). Správca dane zobral do úvahy výpovede svedkov H. J. (konateľa
spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.), V. D. (bývalého konateľa a spoločníka LUMA Slovakia, s.r.o.), E.
R. (nezávislého konzultanta LUMA Slovakia, s.r.o.), Ing. K. F. a Ing. Patrika Y. (konateľa spoločnosti
CHEESE & WINE, s.r.o.), z ktorých vyplynulo, že svedkovia Martin J. a V. D. sa nevedeli vyjadriť
k dodávkam kryštálového cukru; odvolávali sa len na E. R. a A.. K. F.. A.. K. F. však uviedol, že
nevystupoval v mene spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., nemal v nej žiadnu funkciu, nepodpisoval žiadne
doklady, faktúry ani zmluvy a nikdy s uvedenou spoločnosťou neobchodoval. Svedok E. R. uviedol
len všeobecné skutočnosti bez konkrétnych dôkazov. Z ich výpovedí vyplynuli pochybnosti o dodávke
kryštálového cukru pre žalobcu v zdaňovacom období máj 2007. Žalovaný súhlasil so správcom dane,
že nebolo potrebné vypočuť ako svedkyňu K. D., účtovníčku spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., pretože
by to bolo vzhľadom na vykonané dokazovanie nadbytočné.

Samotné zaúčtovanie a uvedenie preverovaných faktúr v účtovnej evidencii, resp. v Prehľade pohybov
podľa dodávateľov - odberateľov zo dňa 15.2.2010 a v Salde pohybov podľa dodávateľov - odberateľov
zo dňa 15.2.2010 spoločností K.K.V.-UNION, s.r.o., a LUMA Slovakia, s.r.o., ešte nepreukazuje, že táto
spoločnosť reálne dodala tovar žalobcovi ako je uvedené na faktúrach. Ide len o formálne doklady, ktoré
len potvrdzujú, že uvedené spoločnosti faktúry zaevidovali do svojho účtovníctva.

Z administratívneho spisu vyplynulo, že proti bývalému konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (V.
D.) a konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (H. J.), Ing. K. F. a E. R. bolo vznesené obvinenie pre
pokračovací zločin krátenia dane a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona



k § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť zaevidovaním falošných faktúr do
účtovníctva spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. (dodávateľa žalobcu) a spôsobením tým škody štátnemu
rozpočtu. Podľa názoru žalovaného žalobca vedel o konaní E. R. a V. D., pretože ako jeho konateľ
K. D. uviedol, dodávky tovaru boli vopred dohodnuté s oboma uvedenými osobami. Správca dane
pritom netvrdil, že žalobca je zodpovedný za trestnú činnosť svojho dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o.
Správca dane teda postupoval v súlade s § 3 ods. 1, ods. 2 druhá veta zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon č. 563/2009 Z.z. alebo DP) a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 19 ods. 1 a § 51
ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z., keď neuznal odpočet dane z preverovaných dodávateľských
faktúr deklarovaných dodávateľom LUMA Slovakia, s.r.o. Išlo o reťazec umelých obchodných vzťahov
medzi spoločnosťami CHEESE & WINE s.r.o, Václav Man, LUMA Slovakia, s.r.o., do ktorého sa
následne zapojil aj žalobca tým, že deklaroval nákup tovaru (kryštálového cukru) od dodávateľa LUMA
Slovakia, s.r.o., a reálnosť jeho dodania sa v rámci dokazovania nepotvrdila. Vytvorenie umelých
obchodných vzťahov v reťazci medzi spoločnosťami CHEESE & WINE s.r.o, Y. H., LUMA Slovakia, s.r.o.,
a žalobcom zistili aj orgány činné v trestnom konaní. Nepotvrdilo sa reálne dodanie tovaru deklarovanými
dodávateľmi a jediným účelom deklarovaných obchodných transakcií bolo získanie daňovej výhody,
a to uplatnenie odpočítania dane z prijatých zdaniteľných obchodov. a tým zníženie vlastnej daňovej
povinnosti.

Správca dane neprerušil daňovú kontrolu podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. z dôvodu, že sa
začalo konanie o predbežnej otázke (§ 22 ods. 2 citovaného zákona), pretože to bolo právne irelevantné.

II. Žaloba

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1222383/2015 zo dňa 27.7.2015, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX/
XXXXXXX zo dňa 13.4.2015 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie;
uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Poukázal na nesprávny postup správcu dane a nedostatočne
zistený skutkový stav. Podľa svojho názoru splnil všetky povinnosti na uplatnenie nároku na odpočet
DPH, ktoré je možné od neho objektívne požadovať.

Namietal, že opakovane v prílohe svojho odvolania žalovanému predložil doklady spoločnosti LUMA
Slovakia, s.r.o. (Výpis z účtu XXXXX Tržby za tovar január - september 2007), ktoré sa mu podarilo
získať za obdobie január až september 2007 z jeho účtovnej evidencie ešte dňa 12.11.2007. Vyplýva
z nich, že spoločnosť riadne evidovala na príslušnom účte tržby za predaj tovaru podľa spoločností,
vrátane žalobcu. Žalobca má vedomosť, že spoločnosť uviedla predmetné faktúry aj v evidencii DPH, ale
jej kópiu nemá k dispozícii. Navrhoval vypočuť aj svedkyňu Ing. K. D., konateľku spoločnosti SUMSTAV,
s.r.o., ktorá v máji 2007 viedla pre spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., účtovnú evidenciu, a preverenie
fyzickej existencie dodávaného tovaru odberateľovi K.K.V.-UNION, s.r.o., čo správca dane neurobil.

Správcovi dane predložil aj účtovnú evidenciu K.K.V.-UNION, s.r.o., z ktorej jednoznačne vyplýva, že
od prepravcu, zabezpečeného spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., v súlade s čl. III ods. 1 kúpno-
predajnej zmluvy uzatvorenej medzi LUMA Slovakia, s.r.o., a žalobcom dňa 3.5.2007, fyzicky prevzal
dodávku tovaru - kryštálového cukru - od žalobcu ako dodávateľa na svoj sklad a zaúčtoval vo svojej
účtovnej evidencii. Spoločnosť K.K.V.-UNION, s.r.o., mu faktúry platila bezhotovostným bankovým
prevodom. Predložil aj výpis zo svojho účtu vedeného v Tatra banke, a.s., z ktorého vyplýva, že za všetky
faktúry, na základe ktorých si uplatnil nárok na odpočet dane za zdaňovacie obdobie máj 2007, zaplatil
bezhotovostným prevodom.

V daňovom konaní predložil uznesenie Prezídia Policajného zboru, NKA, č. J.-XXX/NKA-FP-ST-XXXX
zo dňa 8.1.2014 s tým, že voči nemu ani jeho štatutárovi nebolo vznesené obvinenie pre daňový
zločin týkajúci sa dodávok tovaru; orgány činné v trestnom konaní nezistili, žeby mu bol tovar dodaný.
Orgány činné v trestnom konaní zistili, že H. J. a V. D. zaviedli do účtovníctva fiktívne faktúry od
spoločnosti M. & W., s.r.o., Y. H., na základe ktorých si uplatnili nárok na odpočet dane z pridanej
hodnoty a štátnemu rozpočtu SR spôsobili škodu. Takisto zistili, že Ing. K. F. a E. R. zabezpečovali v
mene spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., nákup kryštálového cukru od neznámych dodávateľov, ktorý
v mene spoločnosti ďalej predávali, pričom dodávateľské faktúry od skutočných dodávateľov cukru
nedodali štatutárom spoločnosti H. J. a V. D. a do účtovníctva Z. Slovakia, s.r.o., zabezpečili falošné



faktúry, na základe ktorých si táto spoločnosť uplatnila odpočet DPH. Správca dane uviedol, že tieto
skutočnosti vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, dospel k záveru o neuskutočnení obchodov a
faktúry považoval za účelovo vystavené. Hodnotenie dôkazných prostriedkov však podľa názoru žalobcu
nepreukazuje, žeby jeho konateľ vedel o páchaní trestnej činnosti v spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.,
alebo žeby skutočne existujúci tovar nebol dodaný odberateľovi K.K.V.-UNION, s.r.o. Prepravu tovaru
zabezpečovala spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., dodala mu ho do skladu odberateľa K.K.V.-UNION,
s.r.o., v Lehniciach, čo je v súlade s § 412 Obchodného zákonníka. Jeho konateľ sa vyjadroval len k
spôsobu obchodovania s LUMA Slovakia, s.r.o., nie k páchaniu trestnej činnosti obžalovanými.

Žalovaný podľa jeho názoru porušil § 3 ods. 1 aj § 22 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., keď si ako o
predbežnej otázke urobil úsudok o tom, že žalobca spáchal trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného
zákona bez toho, aby akýmkoľvek relevantným spôsobom svoje tvrdenie preukázal, čím porušil čl. 50
ods. 1 Ústavy SR. Trvá na tom, že pred orgánmi činnými v trestnom konaní uniesol dôkazné bremeno
a preukázal, že o skutočnostiach spáchania zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného
zákona spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., nemohol mať a nemal akúkoľvek vedomosť, a v trestnom
konaní vystupuje len ako svedok. Správca dane nepreveril, či a kým bol trestný čin spáchaný. Preukázal,
že nie je a nikdy nebol hospodársky a obchodne prepojený s konateľmi spoločnosti LUMA Slovakia,
s.r.o., a predložil o tom vpisy z obchodných registrov, z ich svedeckých výpovedí nevyplynuli žiadne
nadštandardné vzťahy medzi nimi.

Žalobca trvá na tom, že vie preukázať uskutočnenie prepravy tovaru prostredníctvom prepravcov Z.
a HAKY TRANS, s.r.o., ktorí nepopreli prepravu tovaru pre LUMA Slovakia, s.r.o. Navyše, osobne sa
presvedčil (žalobca), že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., prevádzkuje sklad v Trnave a na vlastné oči sa
presvedčil, že v sklade boli dostatočné zásoby cukru, ktorý mal záujem kúpiť a ďalej predať. Postupoval
tak s dostatočnou dávkou opatrnosti pri výbere svojho obchodného partnera a tvrdenie žalovaného
o hospodárskom a obchodnom prepojení s konateľom spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., za účelom
získania neoprávnenej daňovej výhody, považuje za scestné.

Správca dane porušil § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z.z., keď rozhodol odlišne v obdobných veciach,
pretože uznal rovnaké predložené doklady a evidencie pri odpočítaní dane od obchodnej spoločnosti
KOLIBA, a.s., s následným dodaním „Pannon Fond“, s.r.o., pri ktorej prepravu zabezpečovala
spoločnosť KOLIBA, a.s.

Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veciach C-384/05, C-271/06, C-142/11,
C-80/11 a C-285/11.

III. Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V celom rozsahu sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania vykonal dostatočné dokazovanie vo veci preverenia dodávok tovaru od
dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o. Na základe vyhodnotenia získaných dôkazov dospel k záveru o
nevierohodnosti predložených dokladov aj o dodávke tovaru; spochybnil dokonca existenciu tovaru.
Správca dane identicky viedol dokazovanie aj v prípade dodávateľa LUMA Slovakia, s.r.o. (nariadil ústne
pojednávania s konateľom žalobcu, vypočul svedkov Václava H., H. J., V. D., E. R., vykonal miestne
zisťovania v spoločnostiach M. & WINE, s.r.o., a Agentúra KaPa, spol. s r.o., u Z. H., nazrel do spisovej
zložky spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., vychádzal z dôkazov a písomností predložených uvedenou
spoločnosťou). Nebolo teda preukázané, že spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., ako dodávateľ reálne
dodala žalobcovi tovar (kryštálový cukor) spôsobom uvedeným vo faktúrach a žalobca hodnoverným
spôsobom nepreukázal dodanie tovaru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o. Žalobcom predložené
doklady svedčia o fiktívnej fakturácii. Správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z.
aj § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z.

Svoj záver, že žalobca bol zapojený do reťazca nezákonných obchodov spoločnosti LUMA Slovakia,
s.r.o. (v rámci umelo založenej siete dodávateľsko-odberateľských vzťahov), založil na reálnych
zisteniach správcu dane aj orgánov činných v trestnom konaní. Faktúry, evidencie DPH a účtovníctvo
bez ďalšieho nepreukazujú reálne dodanie tovaru.



Spoločnosť LUMA Slovakia, s.r.o., mala nakupovať kryštálový cukor od spoločnosti CHEESE & WINE
s.r.o., Agentúra KaPa, spol. s r.o., a od Y. H.. Zo zistení správcu dane však vyplynulo, že uvedené
subjekty nedodali spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., kryštálový cukor, teda k vecnému plneniu z
poskytnutých faktúr nedošlo. Deklarované dodávky kryštálového cukru sa ukázali len ako formálne a
slúžili len ako predmet fakturácie medzi zúčastnenými spoločnosťami.

Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/52/2011 zo dňa 22.8.2012, sp. zn. 5Sžf/52/2011
zo dňa 28.6.2012, sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.6.2010 a sp. zn. 3Sžf/100/2012 zo dňa 11.6.2013.

IV. Replika žalobcu

Žalobca v replike zopakoval argumenty uvedené v žalobe. Predložil časť rozsudku Okresného súdu
Bratislava II v trestnej veci, ktorá ovplyvňuje aj jeho nárok na odpočet DPH, č.k. 2T/85/2013-781 zo dňa
2.6.2017, ktorým boli H. J. a E. D. uznaní vinnými zo spáchania pokračovacieho zločinu skrátenia dane
a poistného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona k § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona, za čo boli aj odsúdení.

Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a
246, § 246a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol
vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 25.7.2017, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4
SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania v podaniach
zo dňa 16.11.2015 (žalobca) a zo dňa 20.11.2015 (žalovaný).

Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej
aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle
ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie
bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú
do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku
zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo
dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti
Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť
iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich
vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní
sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie
aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno
postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.

VI. Relevantné právne predpisy

Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada
zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom
konaní.



Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa
vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej
kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu
daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované
účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných
na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane
daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je
povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s
ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia
o daňovej kontrole.

Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje
výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová
kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal
kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil
nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému
subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má
kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt
predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na
ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela.
Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho
mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm.
a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

Podľa § 22 DP ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný
orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke
urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania (ods. 1). Správca dane
si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo
priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby (ods. 2).

Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný
podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné
na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov
(ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré
sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,



znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri
ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona
hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky
a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú
cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou
bankou Slovenska.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri
ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v
tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Na účely tohto zákona faktúrou je každý
doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto
zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/),
vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/).

VII. Posúdenie veci správnym súdom

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej
súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných
povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú
úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca
môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu
naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti
uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je
však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,
alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že
predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného



plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa
faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako
aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie
dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1
písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže
nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca
požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu
podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to
práve osobou a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011
zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013).
Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.9.2016,
sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.9.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo
dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne
pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si
obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného
plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie
dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je
významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s
dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane
je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho
dvora EÚ.

Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn.
2Sžf/4/2009 zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.
ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§
29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je
nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH)
a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú
verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží
dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný
ako oprávnený“.

Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca
zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k
prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené
dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle Obchodného zákonníka
k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým
príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce,
aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžf/72/2015 zo dňa 11.4.2017, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 4/2018).

Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie
skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo
strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné
dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru
a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a



jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú
samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou
podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5
ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu
na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského
reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol
vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom
platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho
dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a
C-484/03 Bond House).

V prípade pohybu toho istého tovaru, ktorý sa uskutoční od prvého k poslednému dodávateľovi, ak
z celého komplexu okolností reťazového obchodu je dostatočným spôsobom zjavné, že obchodné
operácie, vyhotovenie faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území
Slovenska, čiastočných medzinárodných nákladných listov, a faktúr za čas prepravnej trasy, uskutočnili
sa zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo k podvodnému konaniu, ktorého cieľom a účelom
je čerpanie nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžfk/33/2017 zo dňa 21.3.2018, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 51/2018).

Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,
aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo
iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že
stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v
rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24,
ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych
skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel
alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k
DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane
(rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).

Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/
EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu
- spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej
smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v
oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a
k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať
s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný
alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky
opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom
členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je
predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar
skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na
účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04
Teleos).

Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej
si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany
predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej
(rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).

Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v
súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie).
Správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného aj správcu dane v časti nepriznania odpočtu DPH,



ktorá bola medzi účastníkmi sporná a žalobcom napadnutá v žalobe; nezaoberal sa časťou rozhodnutí
o priznaní nadmerného odpočtu DPH, ktorú žalobca v žalobe nenamietal.

Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe máj 2007 predložil správcovi dane
faktúry vystavené spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., predložil účtovnú evidenciu spoločnosti LUMA
Slovakia, s.r.o., prehľad pohybov podľa dodávateľov - odberateľov zo dňa 15.2.2010 a saldo pohybov
podľa dodávateľov - odberateľov zo dňa 15.2.2010, rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní o
vznesení obvinenia voči bývalému konateľovi a konateľovi spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.

Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. je viazané
na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich
vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený
dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po
formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie
tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je
dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a má
právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.

Prijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá
podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné
podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej
deklarácií, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia
nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte
a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt - žalobca - nesplnil.

Napriek tomu, že žalobca predložil správcovi dane faktúry, tieto sú dôkazom len vtedy, ak boli takéto
doklady vystavené na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však bol žalobca povinný
preukázať. Rovnaký formálny charakter majú v tomto štádiu aj výpisy z účtu 60400 Tržby za tovar január
- september 2007 spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., a prehľad dodávateľov a odberateľov. Súčasne je
ďalšou dôležitou podmienkou stanovenou v zákone č. 222/2004 Z.z. povinnosť použiť nakúpené tovary
a služby, z ktorých bolo uplatnené právo na odpočítanie dane, na účely svojho podnikania ako platiteľ.

Žalovaný ani správca dane vo svojich rozhodnutiach netvrdili, že žalobca alebo jeho konateľ sa
dopustili zločinu skrátenia dane a poistného, resp. žeby boli spolupáchateľmi zločinu v zmysle
ustanovení Trestného zákona. Opačný názor žalobcu vychádza z dezinterpretácie odôvodnenia
rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov. Daňové orgány oboch stupňov vyhodnotili rozhodnutia
a úkony orgánov činných v trestnom konaní vo vzájomných súvislostiach s dôkazmi vykonanými v
daňovom konaní (faktúry, svedecké výpovede a miestne zisťovania) a dospeli k záveru o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňové
orgány postupovali správne, keď preverovali aj dodávateľov žalobcu, ktorí mu vystavili faktúry, na
základe ktorých si uplatnil v zdaňovacom období máj 2007 nárok na odpočet dane. Označenie
dodávateľa žalobcu vystavujúceho faktúru je jednou z esenciálnych náležitostí faktúry podľa § 71 ods. 1
písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. a vedie (okrem iného) k preukázaniu existencie a pohybu tovaru. Ak sa
vierohodnosť údajov uvedených na faktúre v realite nepreukáže, nie je daný zákonný dôvod na použitie
faktúry ako základu pre odpočet dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Ak žalobca poukazuje na tie
faktúry, ktoré orgány činné v trestnom konaní aj správca dane vyhodnotili ako fiktívne, a nárokuje si z
nich nadmerný odpočet dane, potom niet pochybností o správnom postupe správcu dane spočívajúcom
v neakceptovaní takých faktúr a v nepriznaní nadmerného odpočtu dane.

Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že konatelia spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o.,
úmyselne sfalšovali faktúry, zaevidovali ich do svojho účtovníctva a spoločnosť si z nich uplatňovala
odpočet dane. Prepravca kryštálového cukru od spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., priamo k odberateľovi
žalobcu spoločnosti K.K.V.-UNION, s.r.o., teda spoločnosť HAKY TRANS, s.r.o., a jej konateľ H. R.
žalobcu ani jeho konateľa nepoznali a prepravu preňho nevykonávali. Vzniká teda pochybnosť o tovare
aj jeho preprave.



Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 135a, §
194 Obchodného zákonníka) pri výbere obchodného partnera. Žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení
neuvádza, či si u iných podnikateľských subjektov v sektore potravín preveroval svojich obchodných
partnerov, ich spoľahlivosť, kvalitu, materiálne vybavenie, skladové priestory a podobne. Vágne a ničím
nepodložené tvrdenie žalobcu, že jeho konateľ bol osobne v prenajatom sklade spoločnosti LUMA
Slovakia, s.r.o., v Trnave a videl dostatočné množstvo kryštálového cukru, nie je bez akéhokoľvek
ďalšieho dôkazu (napríklad fotografie, videozáznam s uvedením dátumu a času) verifikovateľné, a teda
bezpredmetné. Správny súd preto dospel k záveru, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na
preverenie svojho zmluvného partnera a následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto,
kedy a ako tovar dodal, musí znášať sám (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach
C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33; rozsudky zo dňa
27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa
21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Obchodné transakcie sa uskutočnili
zjavne iba formálne bez reálneho obchodu, došlo teda ku konaniu konaniu, ktorého cieľom a účelom
bolo neprípustné čerpanie nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu (R 51/2018).

Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii
tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného
bremena. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočet DPH použiteľný len vtedy, ak je nepochybné,
že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, čo v predmetnej právnej veci nebolo preukázané. Správca
dane v daňovom konaní vykonal dostatočné dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov,
miestnym zisťovaním a medzinárodnou výmenou informácií. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie
vykonané správcom dane aj na závery orgánov činných v trestnom konaní o fiktívnom vedení účtovníctva
spoločnosti LUMA Slovakia, s.r.o., bolo ďalšie dokazovanie výsluchom účtovníčky spoločnosti LUMA
Slovakia, s.r.o., nadbytočné.

Žalobca v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol
dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2
a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe
faktúr vystavených spoločnosťou LUMA Slovakia, s.r.o., za nákup kryštálového cukru: faktúra č. XXXX
zo dňa 3.5.2007, faktúra č. XXXX zo dňa 9.5.2007, faktúra č. XXXX zo dňa 11.5.2007, faktúra č. XXXX
zo dňa 15.5.2007, faktúra č. XXXX zo dňa 15.5.2007, faktúra č. XXXX zo dňa 15.5.2007, faktúra č.
XXXX zo dňa 16.5.2007, faktúra č. XXXX zo dňa 16.5.2007, faktúra č. XXXX zo dňa 17.5.2007, faktúra
č. XXXX zo dňa 17.5.2007, faktúra č. XXXX zo dňa 17.5.2007, faktúra č. XXXX zo dňa 17.5.2007, faktúra
č. XXXX zo dňa 23.5.2007, faktúra č. XXXX zo dňa 23.5.2007, faktúra č. XXXX zo dňa 23.5.2007, faktúra
č. XXXX zo dňa 23.5.2007). R. dane aj žalovaný oprávnene neuznali žalobcovi nadmerný odpočet dane
z vyššie uvedených faktúr pre porušenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 222/2004 Z.z.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného aj správcu
dane sú v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. a zákonom č. 222/2004 Z.z., preto žalobu zamietol ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP, žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá
právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie
náhrady trov konania podľa citovaného ustanovenia.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.



V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).