{"guid": "eb9d74bd-c68e-4d4a-8ed2-ef248d82c81d:68dd9297-e3aa-4b7d-9bee-1d237284e45c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6113207810.1", "spisova_znacka": "43CoZm/13/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoZm/13/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. decembra 2013, sp. zn. 43CoZm/13/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6113207810.1", "identifikacne_cislo": "6113207810", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/861", "nazov": "predpis č. 861/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/861", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/861-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 zákona č. 190/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/190-1950/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 190/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/190-1950/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 190/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/190-1950/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 zákona č. 190/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/190-1950/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 190/1950 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/190/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/190-1950/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-6", "nazov": "§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-7", "nazov": "§ 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/258/#paragraf-4.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/258-2001/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/190#paragraf-75", "/SK/ZZ/1950/190#paragraf-5", "/SK/ZZ/1950/190#paragraf-10", "/SK/ZZ/1950/190#paragraf-34", "/SK/ZZ/1950/190#paragraf-17", "/SK/ZZ/2001/258#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68dd9297-e3aa-4b7d-9bee-1d237284e45c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6113207810.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6113207810.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6113207810.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 43CoZm/13/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6113207810\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6113207810.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodno-právnej veci navrhovateľa CD Consulting,\ns.r.o., so sídlom K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, v\nkonaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864\n421, proti odporcovi Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX V., o zaplatenie zmenkovej sumy\n1.160,44 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.\n16CbZm/43/2013-26 zo dňa 19. júna 2013, v senáte jednohlasne takto\n\nr o z h o d o l :\n\n?\nRozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16CbZm/43/2013-26 zo dňa 19. júna 2013 z r u š u j\ne a vec v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom zamietol Okresný súd Banská Bystrica návrh navrhovateľa v plnom rozsahu a\nodporcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nNavrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike si v návrhu uplatnil voči odporcovi\npohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje\neurópske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Pohľadávku uplatnil\nnavrhovateľ titulom zmenky vo výške istiny 1.160,44 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25%\ndenne zo sumy 1.160,44 Eur od 19.04.2009 do zaplatenia, ročným úrokom 6% zo zmenkovej sumy\n1.160,44 Eur od 03.07.2009 do zaplatenia,  zmenkovou odmenou vo výške 1/3 1% zmenkovej sumy,\nteda 3,87 Eur, náhradou trov konania v časti trov právneho zastúpenia vo výške 185,54 Eur s DPH a v\nčasti zaplateného súdneho poplatku vo výške 69,50 Eur.\n\nNavrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,\nktorú vystavil odporca dňa 14.11.2008 na zmenkovú sumu 1.160,44 Eur, pričom sa zaviazal aj k\núhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 19.04.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou\nopatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo\nurčené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ\ndoposiaľ neuhradil žiadnu časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou“ bez protestu“,\nindosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj\noriginál zmenky a výpis z Obchodného registra navrhovateľa.\n\nOdporca sa po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva „C“ na odpoveď k návrhu\npísomne nevyjadril. Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2013 sa odporca nezúčastnil, predvolanie mal\nvykázané.\n\nPrvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z pripojeného exekučného spisu Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 2Er 1606/2010 zistil, že zmenka, ktorá bola priložená k návrhu, bola\n\nvystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského\núveru. Pôvodne bola zmenka vystavená na spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ktorá ju následne indosovala\nna navrhovateľa ako zahraničnú právnickú osobu. Ohľadom poskytnutého spotrebiteľského úveru\nprvostupňový súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi dňa 14.08.2008 úver vo výške 464,71 Eur.\nV čl. 14 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľ uviedol, že na zabezpečenie peňažného\nzáväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy voči veriteľovi\nvystavil veriteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej\nsumy. Podľa predmetného článku bol remitent oprávnený vyplniť zmenkovú sumu najneskôr v deň, keď\nsa stane splatným celý dlh, t. j. ak dlžník neuhradí štyri po sebe nasledujúce splátky, prípadne uhradí\nlen časť splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Dátum úročenia\nzmenkovej sumy mal remitent vyplniť tak, že ním mal byť deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Súd ďalej\nzistil, že zmenka bola vystavená dňa 14.11.2008 v X. X. na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nIČO: 35 807 59. Bola vystavená s doložkou „bez protestu“ s lehotou splatnosti „na platenie predložiť v\nlehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky bola vpísaná suma 1.160,44 Eur a zmenkový úrok vo výške\n0,25% denne od 19.04.2009 do zaplatenia. Pôvodný majiteľ zmenky indosoval zmenku na terajšieho\nnavrhovateľa.\n\nV súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru prvostupňový súd vyvodil, že odčlenenie zmenkového\nabstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských\nvzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v  § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o\nspotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31.12.2007 a od 01.01.2008. Pretože sa jedná o kogentnú\núpravu, súd zo zákona ex offo skúmal podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu\nk spotrebiteľovi.\n\nOhľadom vpísanej zmenkovej sumy má prvostupňový súd za to, že navrhovateľ v priamom rozpore s\nust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase podpisu zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere a v čase vystavenia zmenky, vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30% istiny\nposkytnutého spotrebiteľského úveru. Veriteľom prijatá zmenka je preto v danom prípade neprípustná.\nNásledne prvostupňový súd konštatoval neplatnosť takéhoto právneho úkonu a to s odkazom na §\n39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje\nzákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom je absolútne neplatný. Okresný súd pritom\nupozornil, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky považuje za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2\npísm. a) v spojení s ust. prílohy ods. 1 písm. e) Smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o\npodmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa\nneprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky.\n\nPrvostupňový súd v odôvodnení tiež uviedol, že sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej\nosoby spotrebiteľa vstúpiť do iného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho záujmu\n(spotrebiteľský úver) a podpísať predmetnú zmenku. Poukázal na zrejmý nedostatok slobodnej určitej\na vážnej vôle odporcu, spätý so skutočnosťou, či vôbec odporca mal reálnu možnosť sa popri úverovej\nzmluve oboznámiť zo znením uvedených všeobecných obchodných podmienok, nakoľko na nich\nabsentuje jeho podpis.\n\nOhľadom náležitosti zmenky súd dospel k záveru, že skladba zmenkového úroku 0,25% denne, ktorá\npredstavuje 90,25% ročne je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto plnenie označil za\nsankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza výlučne na základe (následkom) porušenia zmluvných\npovinností zo strany dlžníka. Ďalej uviedol, že podľa právnej úpravy účinnej v SR od 15.01.2009,\nkonkrétne ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka platí, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy\na dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa\npredpisov občianskeho práva, t. j. zákonnej výšky úrokov z omeškania, stanovenej Nariadením vlády SR\nč. 87/1995 Zb. Pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom 0,25% denne tak ide o obchádzanie uvedeného\nzák. ustanovenia so zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia\nv uvedenej neprimeranej výške. To je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho a\neurópskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v príkrom rozpore so\nzásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou.\n\nOhľadom splatnosti zmenkovej sumy mal prvostupňový súd za to, že náležitosťou predmetnej zmenky\nmusí byť údaj  splatnosti a s poukazom na Zákon zmenkový a šekový upozornil, že zmenka môže\n\nbyť vystavená na nahliadnutie; na určitý čas po nahliadnutí; na určitý čas po dátume vystavenia a na\nurčitý čas. Zmenky s inou dobou splatnosti ako je vyššie uvedené, alebo so splatnosťou postupnou sú\nneplatné. Predmetná zmenka má v druhom odstavci splatnosť uvedenú „zaplatím za túto zmenku pri\npredložení“, čo je prvý prípad splatnosti. V piatom odstavci má splatnosť stanovenú „na platenie predložiť\nv lehote 4 rokov od vystavenia“. Prvostupňový súd na základe týchto údajov má za to, že sa jedná o\nneurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú. Podľa § 33 ods. 2 zák. č. 191/1950 Zb. sa takáto\nzmenka považuje za neplatnú.\n\nO trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysel ktorého odporcovi, ktorý mal\nvo veci plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Pretože odporca si v\nkonaní žiadne trovy neuplatnil, súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.\n\nProti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z\ndôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205\nods. 2 písm. b) O. s. p.), v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). Navrhovateľ požiadal, aby odvolací\nsúd zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CbZm 43/2013 zo dňa 19. júna 2013\ntak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi náhradu trov\nodvolacieho konania vo výške 61,41 Eur bez DPH za podané odvolanie a 7,81 Eur bez DPH režijný\npaušál.\n\nNavrhovateľ v odvolaní tvrdil, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj\nnapadnutým rozhodnutím, k porušeniu práva EÚ, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 (ďalej len „Nariadenie“). Tvrdil, že súd\nnemohol nariadiť pojednávanie, pretože na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené\npodmienky Nariadenia. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných\ntvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov konania len\nna základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Uviedol, že pojednávanie nemožno uskutočniť\nza účelom zisťovania doplňujúcich informácii od účastníkov konania, doplnenia skutkových tvrdení a\ndoplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok, upravený v čl. 7 ods. 1\npísm. a) Nariadenia. Pojednávanie nemožno nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať\niné právne posúdenia, alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ, prejavujúce sa v\nzostavení prílohy č. III. Nariadenia (tlačivo „C“ na žalobnú odpoveď). Navrhovateľ ďalej uviedol, že v\npodmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd\nžiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s ust. § 45 a nasl.\nO. s. p.  Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo uskutočniť.  Ak\nsa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu\nzakladať len také procesné úkony súdu, ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí.\n\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože bolo porušené ust. § 167\na nasl. O. s. p., čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky a ovplyvnilo rozhodnutie súdu v tom\nsmere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.\n\nV odvolaní tiež namietol, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods. 3,\nalebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa\nsúdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 Nariadenia,\nsúd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti pohľadávke.\n\nK odôvodneniu prvostupňového súdu, v ktorom tento uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie\nokrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi,\nnavrhovateľ v odvolaní uviedol, že on a podľa dostupných informácii ani odporca, dokazovanie úverovou\nzmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa navrhovateľa tak bolo\nporušené ust. § 120 O. s. p., podľa ktorého dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednávacou\nzásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len\ntie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Vykonať iné dôkazy umožňuje § 120 ods. 1 O. s. p. in fine iba\nvýnimočne, ak je vykonanie týchto dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nijakého\ndôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Navrhovateľ však upozornil, že v danej\n\nveci súd mohol a mal rozhodnúť o veci práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len\nz predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a\nvykonaného dokazovania, vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať\nďalšie nenavrhnuté dôkazy. V tejto súvislosti poukázal navrhovateľ na skutočnosť, že súdu predložil ako\ndôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na\núpravu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych\nnámietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov,\nnevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo\nvýlučne preloženie originálu zmenky. Zmenka je vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi jediným\nlegitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.\n\nNavrhovateľ ďalej tvrdil, že odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3, alebo 6 Nariadenia vzniesť námietky\nvoči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu\nuplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný  na to,\naby postupom podľa ust. § 120 ods. 1 veta 1 in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu.\nAk tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania, ako\nsúčasti práva na spravodlivé súdny konanie. Navrhovateľ tiež poukázal, že súd z vlastnej iniciatívy,\nbez návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré\núdajne preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa. Odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom\nnedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne\nrozširoval okruh dokazovaných skutočností v tomto smere aby získal pre neho dostatočný podklad\npre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec\nnavrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil odporcu v tomto\nkonaní. Navyše odporca o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto podporu odporcovi\nprakticky nanútil bez jeho vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje\nvýrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované č. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako\naj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\nNavrhovateľ ďalej poukázal na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom\nakéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú\nzmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať\nalebo podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou\nprísl. ustanovení o zmenke, upravených v zák. č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet\nsporu. Navrhovateľ zároveň zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový\nprávny vzťah. Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí,\nsúd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Prvostupňový súd\npredovšetkým ignoroval ust. § 17 Zmenkového zákona z ktorého vyplýva, že odporca vo všeobecnosti\nnie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov\ns pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporca, tým menej tak\nmôže činiť sám súd. Uviedol, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky\nvoči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v\ntejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné aby túto úlohu a\niniciatívu na seba (proti vôli odporcu) prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. Uvedené námietky majú\nhmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený odporcu ani\nna ne upozorniť (ust. § 5 ods. 1 O. s. p.). V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo\nveci - súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ust. § 5 ods. 1 O. s. p., súd porušil ustanovenia o\nvykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo\nmožno prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonávané bez\nnávrhu.\n\nNavrhovateľ zároveň v odvolaní poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008\nzo dňa 22.10.2008 a poprel závery, ktoré prvostupňový súd odvodil z rozsudku Európskeho súdneho\ndvora sp. zn. C 419/2011 zo dňa 14.03.2013, citovaného v odôvodnení rozhodnutia. Navrhovateľ má\nza to, že záver súdu z predmetného rozsudku absolútne nevyplýva, keďže cit. rozsudok rieši celkom\nodlišnú prejudiciálnu otázku než by sa mohla týkať tohto konania. V danom konaní sa prejudiciálnou\notázkou mala vyriešiť existencia právomoci súdu konať, ak právomoc súdu je odvodená od charakteru\nodporcu ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že v tomto konaní niet sporu či neistoty o právomoci súdu\nkonať. Ohľadom rozhodnutia nemeckého najvyššieho súdu (BGH) 25.02.1965 - II. Zeitschrift für das\n\nGeamte Handelsrecht und Wirtschaftsrecht 191/62 HAMM., tiež citovaného v odôvodnení rozhodnutia\nprvostupňového súdu, z ktorého má údajne vyplývať prelomenie zásady zmenky ako abstraktného\ncenného papiera uviedol, že obsah tohto rozhodnutia mu nie je známy a toto rozhodnutie mu nie\nje dostupné. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí necituje významné časti rozhodnutia, ktoré by\numožňovali dospieť k hodnoteniu, ktoré vykonal súd vo svojom odôvodnení. Z toho dôvodu nie je možné\nk použitiu tohto rozhodnutia na prejednávaný prípad zaujať relevantné stanovisko. Upozornil však, že vo\nvšeobecnosti je možné konštatovať, že toto rozhodnutie je takmer 50 rokov staré a v období jeho vzniku\nprakticky takmer neexistovalo európske spotrebiteľské právo na ktorom súd založil svoje rozhodnutie.\nZdôraznil, že akokoľvek rozhodnutie nemeckého Najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu platnej\nprávnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky (zák. č. 191/1950). Ohľadom\nzáveru súdu, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti poukázal na skutočnosť, že zo znenia\nzmenky nevyplýva žiaden rozpor v splatnosti. Splatnosť zmenky je jednoznačne určená na videnie,\nteda po predložení. Veta „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ predstavuje prípustnú\nmodifikáciu lehoty na predloženie zmenky k plateniu podľa ust. § 34 ods. 1 tretia veta ZŠZ. Z uvedeného\nje zrejmé, že splatnosť zmenky nastáva v momente predloženia, pričom predložiť ju je možné v lehote\nštyroch rokov od jej vystavenia. Po predložení zmenky v lehote štyroch rokov nasáva jej splatnosť.\nNeexistuje teda žiadna postupná splatnosť. Záver súdu je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n\nOdporca sa k odvolaniu nevyjadril.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia §212 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §\n214 ods.2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je podané dôvodne.\n\nZo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.03.2013 uplatnil na Okresnom súde\nBanská Bystrica svoju pohľadávku vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle čl. 4 bod 1 Nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým ustanovuje európske konanie vo veciach s\nnízkou hodnotou sporu. V zmysle návrhu si navrhovateľ uplatňoval zmenkovú sumu 1.160,44 Eur, spolu\nso zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1.160,44 Eur od 19.04.2009 do zaplatenia,\nročným úrokom 6% zo zmenkovej sumy 1.160,44 Eur od 03.07.2009 do zaplatenia,  zmenkovou\nodmenou vo výške 1/3 1% zmenkovej sumy, teda 3,87 Eur a náhradu trov konania. Navrhovateľ pripojil k\nnávrhu aj originál zmenky. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku\npreviedol na navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu nežiadal, aby bolo nariadené pojednávanie. Odporca\nv zmysle čl. 5 bod 3 Nariadenia okresnému súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručil, celkovo v\nkonaní ostal nečinný.\n\nPodľa čl. 7. bod 1. „Nariadenia“, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v\nlehotách, ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:\na) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti,\ntýkajúce sa pohľadávky;\nb) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo\nc) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania\n\nPodľa čl. 7. bod 3. „Nariadenia“, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote\nust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.\n\nPodľa čl. 5. bod 1. „Nariadenia“, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd\nalebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá\nzo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti\nprípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia\nsa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu odmietnutí takejto žiadosti nemožno\nsamostatne podať opravný prostriedok.\n\nPodľa čl. 19. „Nariadenia“, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s\nnízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie.\n\nPodľa čl. I § 75 zák. č. 190/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového (ZŠZ) vlastná zmenka obsahuje:\n\n1.) označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny  a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto\nlistina spísaná;\n2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;\n3.) údaj zročnosti;\n4.) údaj miesta kde sa má platiť;\n5.) meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;\n6.) dátum a miesto vystavenia zmenky;\n7.) podpis vystaviteľa\n\nPodľa čl. I § 5 ods. 1 ZŠZ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ\nustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.\n\nPodľa čl. I § 5 ods. 2 ZŠZ úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka\nza nenapísanú.\n\nPodľa čl. I § 5 ods. 3 ZŠZ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.\n\nPodľa čl. I § 34 ods. 1 ZŠZ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie\ndo 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti\nmôžu tieto lehoty skrátiť.\n\nPodľa čl. I § 10 ZŠZ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,\nnemožno namietať majiteľovi zmenky že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol\nzmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.\n\nPodľa čl. I § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na\njeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní\nzmenky konal vedome na škodu dlžníka.\n\nPodľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmenne zákona o obchodnej inšpekcii,\nv znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), v súvislosti\ns poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.\nVeriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského\núveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške\naktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných\nnárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého\nspotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou\nveriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku\nplatí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.\n\nPodľa § 4 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi\nporušením odseku 6 veriteľom.\n\nOdvolací súd sa zaoberal námietkami navrhovateľa, uvedenými v odvolaní a skúmal, či postupom\nprvostupňového súdu došlo k porušeniu § 205 ods. 2 písm. b), § 221 ods. 1 a      § 205 ods. 2 písm.\nf), teda či v konaní došlo k vadám v dôsledku ktorých bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať\npred súdom a či rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n\nOdvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ v odvolaní odôvodnene upozorňuje, že okresný súd\nvychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd správne zistil, že zmenka, z ktorej si\nnavrhovateľ uplatňuje nároky v konaní, bola vystavená odporcom na rad prvého zmenkového veriteľa,\nktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Správne tiež zistil, že zmenka bola pri vydaní neúplná.\nV čase vydania zmenky nebola vyplnená zmenková suma a dátum úročenia. Rovnako súd správne\nzistil, že navrhovateľ si svoje právo zo zmenky uplatňuje ako indosatár po tom, ako bola zmenka\nindosamentom prevedená z pôvodného veriteľa, na  rad ktorého bola zmenka vystavená.\n\nPokiaľ však prvostupňový súd dospel k záveru, že zmenka nespĺňa náležitosti predpísané zmenkovým\nzákonom s odôvodnením, že obsahuje neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú, s takýmto\n\nprávnym názorom nie je možné súhlasiť. Prvostupňový súd tiež nedostatočne zistil skutkový stav, pokiaľ\nv odôvodnení konštatuje, že „čo sa týka poskytnutého spotrebiteľského úveru súd zistil, že navrhovateľ\nposkytol odporcovi dňa 14.08.2008 úver vo výške 464,71 Eur“. Poskytovanie úveru navrhovateľom\nodporcovi z údajov uvedených v spise nevyplýva. Na základe dokazovania, ktoré prvostupňový\nsúd vykonal z vlastnej iniciatívy, bez návrhu navrhovateľa alebo odporcu, naopak vyplynulo, že\nposkytovateľom úveru odporcovi bol pôvodný majiteľ zmenky a nie navrhovateľ. Navrhovateľ zmenku\nnadobudol ako indosatár.\n\nOdvolací súd primárne posudzoval náležitosti zmenky, ktorú navrhovateľ predložil v konaní a na základe\nktorej si uplatňuje svoj nárok voči odporcovi. Ohľadom podstatnej náležitosti vlastnej zmenky, ktorou je\ndoba splatnosti,  sa odvolací súd nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý dospel k záveru,\nže na zmenke je uvedený neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupná. Odvolací súd po preskúmaní\nfotokópie zmenky zistil, že zmenkový dlžník sa zaviazal zaplatiť za zmenku pri predložení a že zmenka\nobsahuje doložku „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zákon zmenkový a šekový\nv čl. I § 75 vymedzuje podstatné náležitosti vlastnej zmenky, ktoré musí vlastná zmenka nevyhnutne\nobsahovať na to, aby mohla byť platná. V bode 3 je uvedený údaj zročnosti. V zmysle čl. I § 77 ods. 1,\npokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia pre cudziu zmenku o zročnosti\n(§ 33 až 37). V znení čl. I § 33 ods. 1 zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní, na\nurčitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. V znení čl. I § 34 ods. 1 zmenka na videnie je zročná\npri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže\ntúto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť. Ako teda vyplýva zo\nznenia Zákona zmenkového a šekového, aj v prípade vlastnej zmenky dáva zákon možnosť vystaviteľovi\nmodifikovať všeobecné pravidlo, že zmenka ktorá je splatná pri predložení musí byť predložená na\nplatenie do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ v tomto prípade využil možnosť predĺžiť lehotu na\npredloženie na obdobie 4 rokov od vystavenia. Využitie zákonných možností ktoré zákon ponúka nie je\nmožné vyhodnotiť tak, že prichádza k jeho porušeniu. Prvostupňový súd preto nemohol v zmysle Zákona\nzmenkového a šekového označiť údaj splatnosti na zmenke za neurčitý, keďže je v súlade s pravidlami\nna určenie splatnosti uvedenými v Zákone zmenkovom a šekovom.\n\nVystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje\nzaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Povaha zmenky ako\nabstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky, je daná\nhistorickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula ako\ncenný papier, ktorý stelesňuje pre jej aktuálneho majiteľa právo na zaplatenie sumy uvedenej v zmenke a\nto od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom, prípadne od osôb, ktoré sú regresnými zmenkovými\ndlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky muselo byť nespochybniteľné a preto na jeho preukázanie muselo\nstačiť predloženie zmenky. Preukazovať okolnosti, za akých bola zmenka vystavená ( napr. dôvod\nvystavenia, postavenie dlžníka, vzťah medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky) nebolo žiaduce a v\nčase, kedy sa zmenka vyvinula, ani dosť dobre možné. Z uvedených dôvodov sú predpisy zmenkového\npráva v rôznych krajinách zhodné v tom, že pre vystavenie zmenky musia byť dodržané veľmi prísne\nformálne pravidlá, ale tiež v tom, že uplatnenie nárokov z platnej zmenky je jednoduché a rýchle. Napriek\ntomu aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom, ktorý voči dlžníkovi nekoná v\ndobrej viere. Ako príklad je možné uviesť čl. I § 10 ZŠZ, ktorý umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie\nvyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, alebo čl. I §17, ktorý v prípade postúpenia zmenky\nzachováva možnosť uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky založené na vzťahu medzi dlžníkom a\nprvým majiteľom zmenky. V oboch prípadoch však Zákon zmenkový a šekový uvedené práva dlžníka\nvýslovne  opiera o vznesenie námietok dlžníkom a o preukázanie skutočnosti, že majiteľ, ktorý si zmenku\nvoči nemu aktuálne uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou (čl. I\n§ 10), alebo že majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky vedome na škodu dlžníka (čl. I. §17). Vo všetkých\nostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do\nrúk toho, kto mu predloží zmenku v čase jej splatnosti. V čase vystavenia zmenky pritom nemôže vedieť,\nkto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Pokiaľ má dlžník obavu z následkov\nprípadného indosovania zmenky, môže zmenku vystaviť s doložkou „nie na rad“, následkom čoho\nbude táto prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky, teda so zachovaním prípadných\nkauzálnych námietok dlžníka.\n\nJe zrejmé, že dlžník na to, aby mohol kvalifikovane využívať všetky možnosti ktoré mu zmenkové právo\nponúka (aplikácia vhodných doložiek, vznesenie kvalifikovaných námietok a pod.) musí mať aspoň\n\nzákladnú orientáciu v zmenkovom práve. V prípade bežného občana sú na mieste pochybnosti o tom,\nči disponuje potrebnými informáciami. Samotná neznalosť zmenkového práva však neospravedlňuje.\nPresne z tohto dôvodu vyžaduje zmenkové právo, aby na listine na ktorej je zmenka vystavená,\nbolo výrazne uvedené, že je to zmenka a teda nie je možné zameniť ju s bežným uznaním dlhu (v\nminulosti dlžobným úpisom). Ako je známe už z reálii dvadsiatych rokov minulého storočia, aj v komunite\njednoduchých a  nevzdelaných ľudí bolo všeobecne známe, že ak dlžník podpíše zmenku, bude ju\nmusieť na vyzvanie zaplatiť. Každý občan preto má možnosť pred vystavením zmenky zvážiť, či ju\npodpíše alebo uprednostní inú formu potvrdenia svojej povinnosti uhradiť dlh. V súčasnosti už náš právny\nporiadok nepripúšťa vystavenie zmenky v súvislosti so zabezpečením spotrebiteľského úverového\nvzťahu. V čase vystavenia predloženej zmenky to však prípustné bolo a preto je nevyhnutné nahliadať na\nsubjekty zmenkového vzťahu v zmysle vtedy účinných predpisov. Nie je možné pripustiť, aby sa vytvorila\nosobitná skupina subjektov (spotrebitelia) u ktorých by sme vtedy účinné právne predpisy vykladali inak,\nako pre všetky ostatné subjekty (napr. pokiaľ ide o zmenky vystavené v bežných občianskych vzťahoch,\nv ktorých nevystupuje ani podnikateľ ani spotrebiteľ) o ktorých by sa rozhodovalo v zmysle prísneho\nzmenkového práva.\n\nZmenka ako taká pritom nie je v našom právnom poriadku novým inštitútom, Zákon zmenkový a šekový\nč.191/1950 Sb. vychádza zo ženevských konvencií prijatých na Konferencii o zjednotení zmenkového\npráva, ktorá sa konala v Ženeve už v roku 1930.\n\nZmenková prísnosť sa prejavuje nielen pri nárokoch na náležitosti zmenky, ale aj v konaní, ktorým\nmajiteľ uplatňuje svoje právo zo zmenky. V zmenkovom konaní je súd predovšetkým povinný rešpektovať\nrovnosť strán. Vykonanie dokazovania sa riadi procesnými pravidlami upravenými v Občianskom\nsúdnom poriadku a v danom prípade aj Nariadením, ktoré má z procesného hľadiska povahu lex\nspecialis. Ani jedna z týchto procesných noriem pritom nepripúšťa, aby súd iniciatívne nahrádzal\nprocesnú aktivitu strán vlastnými návrhmi na dokazovanie. I keď v zmysle §120 ods.1 O.s.p. súd je\noprávnený výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, takéto dokazovanie súd vykonáva\nza účelom preukázať tvrdenia, ktoré účastníci v konaní uviedli. Citované ustanovenia nezakladá súdu\nprávo nahrádzať vyjadrenia účastníka sporu, pokiaľ tento žiadne vyjadrenia ani procesné návrhy k\nnávrhu na začatie konania nevzniesol, alebo dokonca vyjadril súhlas s tvrdeniami uvedenými v návrhu.\nPrvostupňový súd napriek tomu nariadil pripojenie spisov odkazujúcich na kauzálny vzťah medzi\nodporcom (ako zmenkovým dlžníkom) a prvým majiteľom zmenky. Takýto postup súdu nemá oporu v\nplatnom práve a  zasahuje do ústavného práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces. Spájanie\nnavrhovateľa (ktorý zmenku nadobudol indosamentom) s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým\nmajiteľom zmenky by bolo možné výlučne na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň\nza predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle čl. I §10 a čl. I §17 ZŠZ. Vtedy by\nbol súd povinný vyhodnocovať kauzálny vzťah medzi pôvodnými zmenkovými subjektmi a vyvodzovať\nz neho prípadné dôsledky. Nie je ale oprávnený urobiť to za dlžníka. Postup súdu, ktorý takto narušil\nprocesnú rovnosť strán, považuje odvolací súd za nesprávny.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti pripúšťa, že úkony ktoré sa vzťahujú na zmenku sú právnymi úkonmi a\npreto sa na posúdenie ich platnosti subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník (prípadne aj Obchodný\nzákonník, v závislosti od povahy daného vzťahu). Pokiaľ teda zmenkový zákon neurčuje inak, z hľadiska\nvecného obsahu zmenkového právneho úkonu je možné aplikovať §39 Občianskeho zákonníka, v\nzmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Je však nutné zdôrazniť, že pôsobnosť Občianskeho\nzákonníka je subsidiárna. Zmenkový zákon pritom predpokladá, že posúdenie kauzálneho vzťahu\n(a teda posúdenie otázky platnosti alebo absolútnej neplatnosti vystavenia zmenky pre rozpor s\nktorýmkoľvek právnym predpisom) je možné pri indosovanej zmenke výlučne za splnenia podmienok\nuvedených v čl. I §17 ZŠZ. V danom konaní však dlžník námietku v zmysle čl. I §17 nevzniesol,\ntakže následne ani nedokazoval naplnenie tam uvedených skutočností (konanie nadobúdateľa zmenky\nvedome na škodu dlžníka).  Prvostupňový súd preto nemal možnosť začať vyhodnocovať kauzálny\núverový vzťah a prísť k záveru, že zmenka je pre rozpor s niektorým z právnych predpisov neplatným\nprávnym úkonom.\n\nCitovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v § 4 ods. 6 v znení účinnom v čase\nposkytovania spotrebiteľského úveru obsahuje ustanovenie,  podľa ktorého veriteľ smie prijať od\ndlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o\n\nzabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky\nnesplateného spotrebiteľského úveru a prísl. vo výške max 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského\núveru. Ustanovuje tiež, že zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou\nvetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie\ntohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Zákon o\nspotrebiteľských úveroch určoval pravidlá pre vyplnenie tzv. zabezpečovacích zmeniek, súvisiacich so\nspotrebiteľskými úvermi, ktoré podľa vtedy platnej legislatívy boli prípustné. Porušenie tohto postupu\nvšak nemalo podľa citovaného zákona za následok sankciu neplatnosti zmenky, ktorá by bola vyplnená\nv rozpore s ust. § 4 ods. 6. Ako výslovne ustanovuje § 4 ods. 7 cit. zákona, veriteľ zodpovedá za škodu\nvzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ tejto zmenky, na rad ktorého\nbola zmenka vystavená,  porušil povinnosti určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne\nzmenku postúpil indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla,\nzodpovedá pôvodný veriteľ spotrebiteľovi, ktorý má právo uplatniť si voči nemu náhradu škody. Vyplnenie\nzmenky v rozpore s §4 ods.6 citovaného zákona však nespôsobuje neplatnosť zmenky ako takej. Nie\nje preto možné vyvodiť, že porušením zákonom stanovených pravidiel vyplňovacieho práva je zmenka\nprávnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor so zákonom.\n\nOkresný súd na základe vykonaného dokazovania uviedol, že čo sa týka vpísanej sumy do zmenky, súd\nmá za to, že navrhovateľ v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6\nzák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase podpisu zmluvy o spotrebiteľskom\núvere a v čase vystavenia zmenky, vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30% istiny poskytnutého\nspotrebiteľského úveru. Veriteľom prijatá zmenka je v danom prípade neprípustná. Následne uviedol, že\npodľa ust. § 39 Obč. zákonníka je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu\nalebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť nastáva\nbez ďalšieho priamo zo zákona, súd k absolútnej neplatnosti prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti.\nPrvostupňový súd následne vyvodil, že právny predchodca konal v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6\nzák. č. 258/2001 Z. z., keď zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami prevyšujúcimi úverové istiny\na preto je takýto právny úkon neplatný.\n\nPrvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zamietol nárok navrhovateľa z predloženej zmenky\nv plnom rozsahu, neodôvodnil, na základe akého ustanovenia zákona posudzoval dodržanie pravidiel\nvyplnenia zmenky v rozsahu v akom bola vystavená ako nevyplnená. Podľa čl. I. § 10 Zákona\nzmenkového a šekového, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo\ndojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ\nnadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Ako už\nbolo vyššie uvedené, toto ustanovenie zmenkového zákona má zabrániť majiteľovi zmenky aby zneužil\nskutočnosť, že blankozmenka nebola pri vystavení úplne vyplnená tým, že dopíše údaje v rozpore s\ndohodou o vyplňovacom práve. Vystavenie neúplnej zmenky predstavuje pre dlžníka vždy určitý stupeň\nrizika. V čase jej podpísania totiž táto listina ešte nie je zmenkou, tou sa stáva až keď sú do nej doplnené\nchýbajúce údaje. Vystaviteľ (teda v tomto prípade zmenkový dlžník) zároveň s podpisom zmenky musí\nudeliť nadobúdateľovi nevyplnenej zmenky vyplňovacie právo. Uzavretie dohody o vyplňovacom práve\nnemusí byť nutne písomné, aj keď jeho písomná forma nepochybne chráni dlžníka pred zrejmým\nzneužitím. Táto ochrana však nie je ani absolútna, ani časovo neohraničená. V princípe trvá do doby,\nkým oprávnená osoba vyplňovacie právo nevyužije. Nemusí to byť nevyhnutne prvý majiteľ zmenky, aj\nblankozmenku je možné prevádzať (do doby vyplnenia spolu s dohodou o vyplnení). V momente, ako\noprávnená osoba využije svoje vyplňovacie právo, sa z vystavenej listiny stane zmenka. Na jej prevod\nuž nie je nutné postupovať pôvodnú dohodu o vyplňovacom práve. Následne sa ďalší nadobúdatelia\nzmenky ani nemajú ako dozvedieť, že zmenka ktorú nadobudli, bola pôvodne vydaná ako neúplná a\nže ju niektorý z jej predchádzajúcich majiteľov vyplnil a akým spôsobom. Pokiaľ je zmenka vyplnená\nv rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, dlžník to musí namietnuť a následne uniesť dôkazné\nbremeno, že majiteľ zmenky ju nadobudol zlomyseľne, alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou\nnedbanlivosťou. Inak nezodpovedá za to, že niektorý z predchádzajúcich majiteľov vyplnil zmenku v\nrozpore s dohodou o vyplňovacom práve. V každom prípade pri uplatňovaní práv zo zmenky zaťažuje\npovinnosť vznášať námietky týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, resp.\niné námietky súvisiace so zmenkou, výlučne  zmenkového dlžníka. Povinnosťou súdu je vyhodnotiť, či\nzmenka má všetky náležitosti predpísané pre určený typ zmenky, v tomto prípade pre vlastnú zmenku,\nžiadne ustanovenie zmenkového práva nepredpokladá oprávnenie súdu vznášať námietky voči zmenke\nz úradnej povinnosti konajúcim súdom.\n\nOdvolací súd tiež musí upozorniť, že pokiaľ prvostupňový súd uviedol, že má za to, že navrhovateľ\nv priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplnil zmenkovú sumu nad\nhodnotu 30% istiny, takéto zistenie z obsahu súdneho spisu nevyplýva. V zmysle návrhu nadobudol\nnavrhovateľ ako indosatár zmenku v ktorej už bola zmenková suma vyplnená, čo znamená, že on\nju do zmenkovej sumy nevypĺňal. Pokiaľ prvostupňový súd následne uvádza, že súd má potom za\nto, že právny predchodca (zrejme navrhovateľa) konal v priamom rozpore s ust. § 4 ods. 6, je\nodôvodnenie prvostupňového súdu zmätočné, keďže v jednom prípade označuje za subjekt, ktorý\nzmenku vyplnil navrhovateľa (osobu indosatára) a v druhom prípade za túto osobu označuje pôvodného\nmajiteľa zmenky (indosanta). Správne zistenie skutkového stavu je pritom nevyhnutné pre ďalšie právne\nposúdenie veci.\n\nOsobitne na možnosť vznášania kauzálnych námietok súd upozorňuje v súvislosti so znením ust. čl. I. §\n17 ZŠZ podľa ktorého, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú\nna jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní\nzmenky konal vedome na škodu dlžníka. Zmenka, ktorú navrhovateľ predložil je zmenkou indosovanou.\nAko vyplýva z predloženej zmenky, ktorej fotokópia je založená na č.l. 9 súdneho spisu, navrhovateľ\nnadobudol zmenku rubopisom od pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Pri\nzmenke, ako abstraktnom cennom papieri vystaviteľ zmenky svojim podpisom na zmenke potvrdzuje\nskutočnosť, že voči osobe, na rad ktorej zmenku vystavil, je dlžníkom, bez ohľadu na dôvody, pre ktoré\nbola zmenka vystavená. Zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto\npostúpi ďalšiemu  majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších  majiteľov (indosatárov) dlžník ostáva\nzaviazaný svojim pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky.\nKauzálne dôvody, pre ktoré bola zmenka vystavená, strácajú pri indosamente svoju relevanciu. Len za\npredpokladu splnenia podmienok ust. čl. I. § 17 Zmenkového zákona je možné vznášať aj kauzálne\nnámietky voči poslednému majiteľovi zmenky, avšak opätovne len prostredníctvom námietok, ktoré\nuplatní  dlžník zo zmenky.\n\nOdvolací súd preskúmal postup prvostupňového súdu aj z procesného hľadiska a námietku odporcu,\nže prvostupňový súd nedodržal požiadavku čl.7 bod.3 Nariadenia, vyhodnotil ako dôvodnú. V zmysle\ncitovaného ustanovenia  Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v\nlehote ustanovenej v čl.5 ods.3 alebo 6 (v tomto prípade 30 dní), súd alebo tribunál vydá rozsudok\no pohľadávke alebo protipohľadávke. Tento postup okresný súd v danom prípade nedodržal napriek\nskutočnosti, že odporca vyplnené tlačivo C podľa Nariadenia do 30 dní (ani po tejto lehote) okresnému\nsúdu nedoručil. Nariadenie v čl.7 bod 1 predvída možnosť predvolať strany na pojednávanie za splnenia\ntam uvedených podmienok vtedy, ak súdu bola doručená odpoveď odporcu na návrh (alebo následné\nvyjadrenie navrhovateľa). Prvostupňový súd odôvodnil nariadenie pojednávania záujmom navrhovateľa,\naby neprišlo k nepredvídateľnému rozhodnutiu súdu a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom.\nNariadenie, podľa ktorého bol prvostupňový súd povinný postupovať, však neuvádza výnimky z postupu\npodľa čl.7 bod.3. Konštrukcia Nariadenia predpokladá, že pokiaľ odporca nedoručil tlačivo C na odpoveď,\nsúd automaticky vydá rozsudok o pohľadávke. Takto zjednodušeným postupom prichádza k úspore času\naj nákladov strán na právne zastúpenie. Postup prvostupňového súdu bol preto procesne nesprávny.\nOdporca zotrval v konaní nečinný, súdu nezaslal svoje vyjadrenie na priloženom tlačive C, pojednávania\nsa napriek riadne vykázanému predvolaniu nezúčastnil a nevyjadril sa ani k odvolaniu navrhovateľa.\nZo strany odporcu tak voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky, čo bol prvostupňový súd povinný\nrešpektovať a nebol oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu odporcu tým, že ex offo posudzuje otázku\nplatnosti vyplnenia zmenky.\n\nPokiaľ však navrhovateľ v odvolaní paušálne popiera právo súdu nariadiť pojednávanie, odvolací\nsúd poukazuje na znenie čl. 7. Nariadenia bod 1., podľa ktorého do 30 dní od doručenia odpovede\nodporcu alebo navrhovateľa v lehotách  ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd  alebo tribunál vydá\nrozsudok, alebo a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada odstrániť\nďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo c) predvolá strany\nna pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Z takto uvedeného znenia citovaného\nčlánku je zrejmé, že v prípade doručenia odpovede zo strany odporcu alebo navrhovateľa si súd môže\nvybrať z troch alternatív postupu. Jednou z alternatív je aj predvolanie strán na pojednávanie, ktoré\nsa uskutoční do 30 dní od predvolania. Nepochybne možnosť predvolať strany na pojednávanie musí\nbyť súdom vyhodnotená v kontexte skutočností, že priebeh konania podľa čl. 5 bod 1. Nariadenia\n\nje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Súd alebo tribunál\nnariadi ústne pojednávanie vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán.\nPokiaľ súd žiadosť strany o nariadenie ústneho pojednávania odmieta, rozhoduje uznesením pretože\ndôvody musí uviesť písomne. V danom prípade by však Okresný súd nepochybil, pokiaľ by o nariadení\npojednávania nerozhodol formou uznesenia, za predpokladu že by pre nariadenie pojednávania boli\nsplnené podmienky.\n\nPrvostupňový súd okrem iného uviedol, že pojednávanie nariadil v snahe zachovať zásadu rovnosti\nvšetkých pred zákonom či pred súdom, z ktorej vyplýva predovšetkým to, že všetci účastníci majú\nrovnakú príležitosť zúčastniť sa jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým sporným otázkam, najmä\nv danom prípade keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia 867/2007/ES odporcovi neposkytuje dostatočný\npriestor na uvedenie relevantných skutočností. Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že v zmysle\nčl. 5 bod 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní od doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky\na tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby\nposkytne všetky príslušné podporné  dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek\niným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. Z takéhoto znenia je zrejmé, že\nodporca nie je limitovaný rozsahom tlačiva C v prípade, ak chce uviesť svoje pripomienky, námietky,\nalebo vyjadrenia k návrhu na začatie konania v zmysle Nariadenia. Nie je preto možné odôvodniť\nporušenie postupu uvedeného v čl. 7 bod 3 Nariadenia predpokladom prvostupňového súdu, že tlačivo\nC neposkytuje dostatočný priestor pre vyjadrenie odporcu. Osobitne v prípade, kedy odporca sa k\nnávrhu žiadnym spôsobom nevyjadril a tlačivo C súdu späť nezaslal. Rovnako paradoxné je, pokiaľ\nporušenie pravidla uvedeného v Nariadení prvostupňový súd odôvodní zásadou rovnosti všetkých pred\nzákonom, pričom v priebehu dokazovania vznášaním námietok a vykonaním dôkazov, ktoré žiadna zo\nstrán nenavrhla, zásadu rovnosti strán sám nerešpektuje.\n\nPrvostupňový súd v odôvodnení uvádza, že odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od\nspotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky\nregulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V tejto\nsúvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že vyvodzovanie následkov z kauzálneho vzťahu nie je\nani v zmenkovom konaní vylúčené, avšak nevyhnutným predpokladom na to aby bol súd oprávnený\nposudzovať základný kauzálny vzťah, je naplnenie predpokladov uvedených v § 17 Zákona zmenkového\na šekového a výlučne ak by dlžník uniesol dôkazné bremeno predpokladané v § 17. Za takých\nokolností by bolo možné otvoriť otázku správneho alebo nesprávneho vyplnenia zmenky v zmysle\ndohody o vyplnení zmenky za predpokladu, že by boli splnené podmienky v § 10 Zákona zmenkového\na šekového. V takom prípade by záver okresného súdu, že odčlenenie zmenkového abstraktného\nvzťahu od spotrebiteľského kauzálneho vzťahu nie je možné, bolo možné akceptovať. Avšak v situácii\nkedy neboli námietky voči zmenke, kedy dlžník nepreukázal, že majiteľ zmenky pri nadobúdaní konal\nvedome na škodu dlžníka, kedy dlžník tiež nepreukázal, že majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo\nsa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou a preto mu možno namietať, že zmenka\nnebola vyplnená tak ako bolo dojednané, za týchto okolností súd nie je oprávnený posudzovať kauzálny\nspotrebiteľský vzťah. Je povinný rozhodnúť len o nároku zo zmenky ako abstraktného vzťahu.\n\nPokiaľ prvostupňový súd uviedol, že porušením zákazu podľa § 17 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z.\nveriteľ zodpovedá za škodu spotrebiteľovi pretože sa jedná o kogentnú úpravu, súd zo zákona ex offo\nskúmal podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť práve vo vzťahu k spotrebiteľovi, odvolací súd\nzdôrazňuje, že základnou kogentnou úpravou súvisiacou so zmenkovým právom je Zákon zmenkový\na šekový. Súd je preto ex offo povinný postupovať podľa týchto kogentných ustanovení. Kogentné\nustanovenia zmenkového zákona pritom nedávajú možnosť skúmať predpoklady kauzálneho vzťahu\nbez toho aby boli naplnené vyššie uvedené predpoklady § 17 a §10 Zákona zmenkového a šekového.\nV tomto zmysle odvolací súd považuje aj ďalší postup prvostupňového súdu, kedy vyhodnocoval či\ndojednanie dohody o vyplnení zmenky je nekalou podmienkou, za nesprávny.\n\nOdvolací súd tiež nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu ktorý uvádza, že v tomto prípade sa tak\ndá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa, vstúpiť do iného vzťahu s navrhovateľom\nako bol v primárnej sfére jeho záujmu (spotrebiteľský úver) a podpísať predmetnú zmenku. Takýto záver\nnevyplýva zo skutkových zistení ku ktorým prvostupňový súd dospel v priebehu dokazovania. Odporca\nzotrval počas konania nečinným. Nepoprel tak, že by zmenku podpísal, ani nenamietal že by v čase\nvystavenia zmenky bol na jeho strane nedostatok vôle vstúpiť do iného vzťahu s pôvodným veriteľom,\n\nako bol primárne vo sfére jeho záujmu spotrebiteľský úver. Odhliadnuc od skutočnosti, že na rozdiel od\ntvrdenia prvostupňového súdu odporca nevstupoval do vzťahu s navrhovateľom, vstupoval do vzťahu s\npôvodným majiteľom zmenky. Opätovne by však otázka slobodnej vôle subjektu právneho úkonu mohla\nbyť posudzovaná len v prípade vznesenia námietky zo strany dlžníka. Odvolací súd pritom upozorňuje,\nže vôľa vstupovať do vzťahu s prvým majiteľom zmenky nemusí byť v prípade indosovania zmenky ani\npreukázaná. Vyplýva to zo samotnej podstaty zmenky a zo samotnej podstaty indosácie.\n\nPrvostupňový súd tiež okrem iného dospel k záveru, že sadzba zmenového úroku 0,25% denne,\nktorá predstavuje 91,25% ročne je plnením, ktoré súd považuje za rozporné s dobrými mravmi.\nÚrokové doložky na zmenke, ktorými má vystaviteľ možnosť určiť úrokovú sadzbu zo zmenkovej sumy\nsú v zmysle Zákona zmenkového a šekového prípustné iba v prípade zmenky splatnej na videnie\n(pri predložení), alebo pri zmenkách na určitý čas po videní (predložení). V prípade ak by zákaz\nuviesť osobitnú úrokovú sadzbu na zmenke bol porušený pri ostatných druhoch zmenky (napríklad\nna zmenke s konkrétnou dobou splatnosti), takáto skutočnosť by nespôsobovala neplatnosť zmenky,\nale úroková doložka by platila za nenapísanú. Odvolací súd zároveň upozorňuje, že výšku sadzby\nzmenkového úroku určuje pri vlastnej zmenke sám vystaviteľ zmenky. Zákon zmenkový a šekový\nneobsahuje ustanovenie, ktoré by limitovalo najvyššiu prípustnú výšku zmenkového úroku v prípade\nzmenky splatnej pri predložení, alebo splatnej na určitý čas po predložení. V zásade je preto nevyhnutné\nrešpektovať slobodnú vôľu vystaviteľa zmenky, ktorý má právo uviesť výšku zmenkového úroku podľa\nsvojej vôle, resp. podľa dohody s prvým zmenkovým veriteľom. Pokiaľ zmenkový dlžník neuviedol výšku\nzmenkového úroku slobodne, alebo pri vystavení zmenky ho ovplyvňovali iné okolnosti, k takýmto môže\nsúd prihliadať výlučne v prípade, že dlžník vznesie námietku, ktorá má však v tomto prípade charakter\nkauzálnej námietky a preto k nej súd môže prihliadať iba za predpokladu, že je oprávnený kauzálne\nnámietky posudzovať. Tým sa opäť vraciame ku skutočnosti, že pri indosovanej zmenke je možné\nposudzovať kauzálne námietky pôvodného dlžníckeho vzťahu iba za predpokladu naplnenia podmienok\nuvedených v § 17 Zákona zmenkového a šekového.\n\nNa základe uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. rozsudok súdu prvého\nstupňa zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil na ďalšie konanie.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené preto prvostupňový súd v ďalšom konaní bude procesne postupovať\nv zmysle Nariadenia, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,\npredovšetkým v intenciách jeho základných princípov, ktorými je ustanovené písomné konanie, ktorého\núčelom je zjednodušenie a zrýchlenie celkového konania. Z hľadiska hmotného práva bude postupovať\nv zmysle Zákona zmenkového a šekového, a to tak, že posúdi nárok, ktorý si navrhovateľ uplatňuje\nprávo z predloženej zmenky ktorú nadobudol titulom rubopisu. Následne zváži vyjadrenia odporcu, ktoré\ndoposiaľ uviedol a posúdi ich v zmysle čl.I §10 a §17 ZŠZ. Nebude pritom nahrádzať procesnú aktivitu\nžiadnej zo sporových strán. Uplatnený  nárok celkove posúdi v zmysle Zákona zmenkového a šekového.\n\nV zmysle § 224 ods. 3 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa\nďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci. O trovách\nodvolacieho konania z tohto dôvodu odvolací súd nerozhodoval.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16CbZm/43/2013", "guid": "64c42ce6-be78-4594-8136-ddf03e578d4e:ae8d45b9-8ad6-4e21-bbaf-86b7f74f2466", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "e232791f-38df-48e9-835d-97b1343decf6:690e733b-d9cc-495d-8cf3-1659714680fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/1606/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. 2Er/1606/2010 z 29. 1. 2019", "sud": "Okresný súd Brezno", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e232791f-38df-48e9-835d-97b1343decf6:690e733b-d9cc-495d-8cf3-1659714680fa"}], "citovane_v": []}