{"guid": "eb869f2c-e2de-417d-9052-e488bd592e0c:f88ff098-0023-46a2-8e21-e6bb1ae08a90", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2011899531.1", "spisova_znacka": "24Co/269/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/269/2011 z 18. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. septembra 2012, sp. zn. 24Co/269/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2011899531.1", "identifikacne_cislo": "2011899531", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Sopoliga", "sudca_id": 1287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-sopoliga-1287", "datum_vydania": "2012-09-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "nazov": "§ 150 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-150", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-150"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-150"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f88ff098-0023-46a2-8e21-e6bb1ae08a90", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2011899531.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2011899531.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2011899531.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/269/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011899531
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2011899531.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr.
Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Lea Stovičková, v právnej veci navrhovateľky: A. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. G. č. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Jana Purgatová, so sídlom Bratislava, Palkovičova
15, proti odporcovi: A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. G. XXX, zastúpenému: Centrum právnej
pomoci, so sídlom Bratislava, Námestie Slobody 12, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 23. marca 2011,
č.k. 13C/180/2004-560 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 2. mája 2011, č.k. 13C/180/2004-580,
odporcu v jeho vyhovujúcej časti, a navrhovateľky v časti o náhrade trov konania štátu; a na odvolanie
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28. apríla 2011, č.k. 13C/180/2004-576, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom v napadnutých
častiach

- o náhrade trov konania štátu a v závislom výroku o náhrade trov konania účastníkov   p o t v r d z u j e ;

- v časti o vyporiadaní BSM   m e n í  tak, že znie:

Súd   v y p o r i a d a v a   bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že nehnuteľnosti
zapísané v LV  č. XXX v k. ú. obec P. G. okres Z. - rodinný dom s príslušenstvom, súpisné č. XXX,
stojaci na parcele č. 308/187, garáž na parcele č. 308/187 a maštaľ na parcele č. 308/74, ako i parcely
č. 308/74, o výmere 1504 m2 - orná pôda a parcelu č. 308/187 o výmere 632 m2 - parcely registra „C“
- zastavané plochy a nádvoria,   p r i k a z u j e   do výlučného vlastníctva navrhovateľky.

Navrhovateľka je  p o v i n n á   z a p l a t i ť  odporcovi sumu 23.950,- Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V časti o povinnosti navrhovateľky a odporcu zaplatiť súdny poplatok        958,- Eur spoločne a
nerozdielne, napadnutý rozsudok v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom   z r u š u j e   a v tejto časti
vec  v r a c i a  súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

III. Odvolací súd napadnuté uznesenie (o súdnom poplatku za odvolanie)            z r u š u j e .

IV. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .



o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
konania tak, že nehnuteľnosti - rodinný dom s príslušenstvom, súpisné č. XXX, na parcele č.
308/187, garáž na parcele č. 308/187 a maštaľ na parcele č. 308/74 v P. G., okres Z. prikázal do
vlastníctva navrhovateľky. Zároveň navrhovateľke uložil povinnosť vyplatiť protihodnotu podielu odporcu
v predmetnej nehnuteľnosti v sume 23.950,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším odsekom
výroku prvostupňový súd vyslovil, že žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nemá právo. O
náhrade trov konania štátu súd rozhodol tak, že navrhovateľke i odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
Okresnému súdu v Trnave trovy konania štátu každému v polovici po 345,48 Eur do 3 dní. Záverom súd
konanie v časti návrhu na vyporiadanie hnuteľných vecí zastavil.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 149 ods. 1 a 3 a      § 150 Občianskeho
zákonníka. Vecne argumentoval tým, že dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, keďže s
platnosťou ku dňu 24.01.2002 došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM)
rozvodom a predmetný návrh bol podaný v 3 ročnej lehote po zániku bezpodielového spoluvlastníctva.
Pri vyporiadaní súd prihliadol na to, že účastníci konania nežijú v spoločnej domácnosti, odporca
v dotknutých nehnuteľnostiach dlhodobo nebýva, že spolu vychovali 3 deti, pričom súd zohľadnil
starostlivosť navrhovateľky o výchovu detí a na obstarávanie spoločnej domácnosti a nehnuteľnosť
napokon prikázal do vlastníctva navrhovateľky s tým, že preukázala svoju solventnosť zložením náhrady
do depozitu Okresného súdu Trnava. Následne súd zaviazal navrhovateľku vyplatiť odporcovi hodnotu
nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku v polovici v sume 23.950,- Eur. S použitím § 142 ods. 1 O.s.p.
súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd
zaviazal každého z účastníkov v polovici k zaplateniu trov konania štátu z titulu znalečného, ktoré bolo
priznané znalcovi Ing. I. vo výške 10.273,- Sk, t.j. 341,- Eur, keď znalečné bolo pokryté preddavkami
účastníkov konania každého po 5.000,- Sk a zvyšok znalečného 273,- Sk, t.j. 9,06 Eur bolo uhradených
z rozpočtových prostriedkov súdu. Ďalšie trovy spočívajú v znalečnom uhradenom znalcovi Ing. I. v
sume 343,83 Eur. Vznikli tiež trovy konania štátu úhradou nákladov banke v sume 25,73 Eur v zmysle
uznesenia prvostupňového súdu zo dňa 26.01.2010. Ďalšie znalečné vzniklo v súvislosti s podaním
znaleckého posudku znalcom JUDr. S. z odboru hnuteľných vecí v sume 312,35 Eur, v zmysle uznesenia
zo dňa 29.12.2010. Celkové trovy konania štátu uhradené z rozpočtu Okresného súdu Trnava činia
690,96 Eur a v polovici pre každého z účastníkov po 345,48 Eur. Keďže návrh na vyporiadanie BSM v
časti hnuteľných vecí bol navrhovateľkou vzatý späť a odporca so späťvzatím návrhu v tejto časti súhlasil
vzhľadom na mimosúdnu dohodu, súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.

Nadväzne prvostupňový súd dňa 02.05.2011 vydal dopĺňací rozsudok                       č.k. 13C/180/2004-580,
ktorým navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok Okresnému súdu v Trnave
spoločne a nerozdielne v sume 958,- Eur do 3 dní. Toto rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust.
§ 166 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že bolo potrebné dopĺňacím rozsudkom rozhodnúť o
súdnom poplatku za vyporiadanie predmetného konania, ktorý činí 2 % z hodnoty predmetu konania,
t.j. zo sumy 47.900,- Eur, čo je 958,- Eur, pričom táto výška zodpovedá sadzobníku súdnych poplatkov
prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, položka 6, písm. b).

Odvolaním odporcu napadnutým uznesením prvostupňového súdu zo dňa 28.04.2011 č.k.
13C/180/2004-576 bola odporcovi uložená povinnosť, aby v lehote 3 dní od doručenia zaplatil príkazom
na označený účet súdu súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku vo výške 479,- Eur s tým, že ak sa
poplatok nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

Proti uvedeným rozhodnutiam podali odvolania obaja účastníci.

Odporca podal odvolanie proti rozsudku prvostupňovému súdu vo veci samej, pričom podľa obsahu
odvolania nenapadol tú časť rozsudku, ktorou bolo konanie čiastočne zastavené. Odvolaním sa



domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým,
že je potrebné, aby prvostupňový súd odstránil všetky nedostatky a pochybenia a vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom na náležité prejednanie danej veci a vydanie spravodlivého rozhodnutia. Ako
odvolacie dôvody uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 205 ods. 2 písm. c)
O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zistenia v zmysle    § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a taktiež, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Predovšetkým
namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď neodstránil spornosť hodnoty
predmetných nehnuteľností. Poukázal na 3 znalecké posudky nachádzajúce sa v spise, keď znalec
Ing. I. znaleckým posudkom ohodnotil predmetné nehnuteľnosti na 1.700.000,- Sk. Keďže odporca
vzniesol námietku proti posudku s tým, že určená cena nehnuteľnosti nekorešpondovala so situáciou
na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, keď znalec ju podhodnotil, súd ustanovil do konania
znalca Ing. I., ktorý vo svojom znaleckom posudku určil hodnotu nehnuteľnosti na sumu 47.900,-
Eur    (1.443,035,40 Sk). Ani s takouto cenou odporca nesúhlasil, pretože rovnako ako prvý znalecký
posudok nekorešponduje s reálnou hodnotou nehnuteľnosti. Na MS SR podali sťažnosť na znalcov,
pričom ministerstvo im odpovedalo, že je vecou konajúceho súdu, aby sa so sťažnosťou na činnosť
znalcov v predmetnom konaní vysporiadal. Hoci odporca opakovane vznášal námietky proti znaleckým
posudkom aj znalcom, súd sa nimi nezaoberal a vec uzavrel konštatovaním, že boli vypracované 2
znalecké posudky, čo je pre rozhodnutie súdu postačujúce. Odporca žiadal tiež o opakované osobné
vypočutie znalcov a súd tomuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel. Podľa odvolateľa súd sa
pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti riadil výlučne len podanými znaleckými posudkami a nepostupoval
v súlade s príslušnou judikatúrou, pričom poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4CdO/113/2000, v
zmysle ktorého súd by mal vychádzať zo všeobecnej ceny nehnuteľnosti určenej v závislosti od situácie
na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Musí ísť o cenu, ktorá by predstavovala podiel
bývalého manžela na nehnuteľnosti patriacej do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, za ktorú
by ju bolo možné predať. Podľa odvolateľa potom hodnotu sporných nehnuteľností možno zistiť len
vyhodnotením cien predajov uskutočnených v rozhodnej dobe a porovnateľných svojim charakterom,
veľkosťou, lokalitou, teda tzv. porovnávacou metódou. Súd ale takto nepostupoval, vychádzal len z
podaných znaleckých posudkov, čím navrhovateľku neodôvodnene zvýhodnil. Podľa odporcu súd sa
dôsledne nezaoberal jeho námietkami ohľadne určenia hodnoty predmetných nehnuteľností a hoci
predložil viaceré listinné dôkazy o cenách porovnateľných nehnuteľností na realitnom trhu, súd na ne
neprihliadol. Podľa odporcu znalci sa tiež účelovo vyjadrili aj k otázke reálnej deľby nehnuteľností, že by
bola nákladná, čo odporca popiera. Poukázal tiež na to, že znalci svojim prístupom spôsobili zbytočné
prieťahy v konaní. Podľa odvolateľa odôvodnenie súdu na základe, ktorého prikázal nehnuteľnosti
navrhovateľke vychádza čisto len z jej tvrdení, ktoré v konaní popieral. Bolo preto povinnosťou súdu
sa s týmito skutočnosťami zaoberať a vykonať príslušné dokazovanie na posúdenie pravdivosti tvrdení.
Navrhol vo veci vypočuť svedkov, ktorí by sa vyjadrili k otázkam spolužitia účastníkov, k otázkam
nadobudnutia a udržania spoločných vecí.

Proti tomuto rozsudku, avšak výlučne iba v časti náhrady trov konania štátu, podala prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne odvolanie i navrhovateľka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd zmenil výrok
napadnutého rozsudku v časti o náhrade trov konania štátu tak, že navrhovateľku nezaviaže na náhradu
trov z titulu znalečného 343,82 Eur v polovici, ktoré boli priznané znalcovi Ing. V. I., keďže kontrolné
znalecké dokazovanie navrhol odporca, ale aby v celom rozsahu zaviazal k ich úhrade odporcu, ktorý
tak potom uhradí trovy vo výške 517,39 Eur a navrhovateľka vo výške 173,57 Eur.

Vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu odporcu navrhovateľka navrhla prvostupňový
rozsudok v časti o vyporiadaní BSM účastníkov potvrdiť. Čo sa týka trov konania, v plnom rozsahu sa
pridržiavala ňou podaného odvolania.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podal rovnako odvolanie i proti dopĺňaciemu
rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 02.05.2011 č.k. 13C/180/2004-580 a domáhal sa, aby odvolací
súd dopĺňací rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie alternatívne, aby
dopĺňací rozsudok zmenil a odporcu oslobodil od platenia poplatku za návrh vo veci. S poukazom na
ust. § 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, argumentoval tým, že rozhodnutím centra



právnej pomoci č. M 447/10 zo dňa 06.04.2010 mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci
a určený právnik centra na zastupovanie v danom konaní, z citovaného ustanovenia potom vyplýva, že
odporca je od súdnych poplatkov oslobodený. Preto považuje dopĺňací rozsudok za nesprávny.

Odporca v zastúpení centrom podal tiež odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa
28.04.2011 č.k. 13C/180/2004-576, ktorým bol zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie
proti rozsudku vo výške 479,- Eur. Rovnako poukázal na to, že rozhodnutím centra právnej pomoci
č. N 406 47/10 zo dňa 06.04.2010 mu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a určený
právnik centra na zastupovanie v predmetnom konaní. Potom v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 71/92 Zb.
o súdnych poplatkoch je odporca od súdnych poplatkov oslobodený, čo je potrebné vykladať tak, že
je oslobodený i od platenia súdneho poplatku v odvolacom konaní. Dal do pozornosti, že na priznanie
nároku na poskytnutie právnej pomoci centrom právnej pomoci musí každý žiadateľ spĺňať aj podmienku,
že sa nachádza v stave materiálnej núdze, čo bolo v prípade odporcu preukázané. Keďže poberá iba
čiastočný invalidný dôchodok a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odporca zároveň
spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to,
odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, alternatívne aby napadnuté uznesenie zmenil a odporcu od platenia súdneho poplatku
za odvolanie proti rozsudku oslobodil.

Navrhovateľka sa k doručeným odvolaniam odporcu proti citovanému dopĺňaciemu rozsudku a
uzneseniu písomne nevyjadrila.

V spise sa nenachádza obálka, ktorou odporca mal doručiť odvolanie proti citovanému uzneseniu zo
dňa 28.04.2011 a to napriek tomu, že v prijímacej pečiatke prvostupňového súdu sa uvádza, že obálka
bola pripojená, v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o včasnosti podania tohto odvolania odporcom.
Odvolací súd zohľadniac skutočnosť, že obálka sa v spise nenachádza administratívnym pochybením
súdu, vyhodnotil tieto skutkové okolnosti v prospech odvolateľa a uzavrel, že toto odvolanie odporcu bolo
podané včas, v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote od doručenia napadnutého uznesenia. Predmetné
uznesenie bolo podľa obsahu spisu odporcovi doručené dňa 05.05.2011, 15 dňová odvolacia lehota
uplynula dňom 19.05.2011 (štvrtok) a odvolanie bolo doručené prvostupňovému súdu podľa podacieho
razítka dňa 20.05.2011 s tým, že na ňom absentuje údaj, že by bolo podané osobne. Za tejto situácie
treba vychádzať z premisy, že toto odvolanie bolo podané prostredníctvom pošty a keďže už dňa
20.05.2011 bolo preukázateľne doručené Okresnému súdu Trnava, tak najneskôr predchádzajúci deň
19.05.2011 muselo byť podané pošte na prepravu. Pošte na prepravu teda muselo byť odovzdané ešte
v odvolacej lehote.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že všetky odvolania účastníkov
boli podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami - účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.),
proti rozhodnutiam, proti ktorým je odvolanie prípustné     (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že
odvolanie majú zákonom predpísané náležitosti   (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolanie odporcu proti
rozsudku v časti vo veci samej obsahuje zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c),
d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní
(§ 212 ods. 1 O.s.p.), s výnimkou samotného vyporiadania BSM, ktorú časť preskúmal bez ohľadu na
rozsah odvolania (§ 212 ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s § 150 Občianskeho zákonníka), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odporcu ani
navrhovateľky proti odporcu proti citovanému rozsudku prvostupňového súdu v napadnutých častiach o
vyporiadaní BSM a o náhrade trov konania nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli podmienky rozsudok
v tejto časti, včítane závislého výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdiť a iba pre
formulačné nepresnosti došlo k jeho zmene. Odvolanie odporcu proti časti rozsudku obsiahnutej v
dopĺňacom rozsudku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie a proti uzneseniu o povinnosti
odporcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie bolo dôvodným. Odvolací súd preto tieto rozhodnutia
zrušil.

I. Predmetom konania prebiehajúceho na návrh navrhovateľky podaný pred uplynutím   3 rokov
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkom rozvodom, keď manželstvo účastníkov bolo



rozvedené s právoplatnosťou ku dňu 24.01.2002 a návrh bol súdu doručený dňa 29.12.2004, bolo
vyporiadanie zaniknutého BSM účastníkov. Pôvodne predmetom návrhu bolo i vyporiadanie hnuteľných
vecí. Po vypracovaní znaleckého posudku na ohodnotenie hnuteľných vecí, na pojednávaní dňa
02.03.2011 zástupcovia oboch účastníkov zhodne uviedli, že ohľadom hnuteľných vecí sa dohodli a
veci sa vyporiadajú mimosúdnou dohodou. Zástupkyňa navrhovateľky následne zobrala návrh v časti o
vyporiadanie hnuteľných vecí späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Zástupca odporcu súhlasil s
týmto čiastočným zastavením konania. Nadväzne na tieto procesné úkony prvostupňový súd potom v
preskúmavanom rozsudku v piatom odseku výroku predmetné konanie v časti návrhu na vyporiadanie
hnuteľných vecí s poukazom na § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Táto časť preskúmavaného rozsudku nebola
odvolaním žiadneho z účastníkov napadnutá.

Odvolací súd akceptoval tento žiadnym z účastníkov nenamietaný postup prvostupňového súdu, keď
sa priklonil k novšej judikatúre znamenajúcej odklon od doterajšej právnej praxe, keď platilo, že
vyporiadanie BSM dohodou sa musí týkať všetkého majetku, ktorý patril do BSM, a ktorý v čase jeho
zániku existoval (napr. R42/1972). Novšia judikatúra akceptuje vyporiadanie BSM na základe viacerých
právnych skutočností, napr. tak, že ohľadne časti BSM je uzavretá dohoda o vyporiadaní, časť je
vyporiadaná rozhodnutím súdu a zbytok na základe zákonnej domnienky (napr. rozsudok Veľkého
senátu občiansko-právneho kolégia NS ČR z 09.03.2011 sp. zn. 31CdO/1038/2009, rozsudok NS ČR
22CdO/1283/2003). V danom prípade preto i odvolací súd akceptoval, že pôvodný návrh na vyporiadanie
BSM v časti hnuteľných vecí bol následne navrhovateľkou so súhlasom odporcu späťvzatý, keďže
ohľadne hnuteľných vecí došlo medzi účastníkmi k mimosúdnemu vysporiadaniu.

Predmetom vyporiadania BSM účastníkov súdom potom zostali domové nehnuteľnosti a to rodinný dom,
súpisné č. XXX  na parc. 308/187, pozemky registra C parcela 308/74 o výmere 1504 m2 orná pôda
a parcela 308/187 o výmere 632 m2 zastavané plochy a nádvoria, a garáž ako i maštaľ na parcele č.
308/74, v okrese Z., v obci P. G. v k. ú. P. G., zapísané v LV č. XXX. V priebehu konania sa navrhovateľka
domáhala, aby boli nehnuteľnosti prikázané do jej výlučného vlastníctva, s tým, že má možnosť výplaty
protihodnoty nehnuteľnosti odporcovi. Tvrdila pritom, že nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Odporca
sa domáhal rozdelenia domu a ostatného nehnuteľného majetku technickou úpravou na dve samostatné
bytové jednotky a dvor a záhradu na rovnaké diely s tým, že náklady na rozdelenie domu si uhradí každý
z účastníkov sám.

Navrhovateľka k návrhu pripojila znalecký posudok znalca Ing. Y. V.. 195/2004z 25.11.2004, ktorý
stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 1.300.000,- Sk,. Znalec bol v konaní aj vypočutý, pričom
sa pridržiaval predmetného znaleckého posudku. Uviedol, že pri oceňovaní nehnuteľnosti nezisťoval
možnosť reálnej deľby, avšak podľa toho, čo videl, nehnuteľnosť by bolo veľmi ťažké reálne rozdeliť.
Znalec použil metódu polohovej diferenciácie. Porovnávaciu metódu stanovenia všeobecnej hodnoty
pre daný prípad vylúčil z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby.

Vzhľadom na námietky odporcu k tomuto znaleckému posudku, prvostupňový súd pribral do konania
znalca Ing. V. I. z odboru stavebníctva a odvetvia odhad hodnoty nehnuteľnosti a odhad hodnoty
stavebných prác, ktorý podal vo veci znalecký posudok          č. 34/2007 z 26.4.2007. Ako
metódu ohodnocovania nehnuteľnosti znalec použil metódu polohovej diferenciácie s tým, že výpočet
všeobecnej hodnoty porovnávaním nie je možné vykonať, pretože pre daný typ nehnuteľnosti nemal
znalec k dispozícii podklady pre porovnávanie. Všeobecnú hodnotu oceňovaných nehnuteľností tento
znalec stanovil sumou 1.700.000,- Sk s tým, že všeobecná hodnota stavieb bola 1.286.581,97 Sk
a pozemkov 373.714,56 Sk. Znalec sa tiež vyjadril k možnosti reálnej deľby nehnuteľností, pričom
poukázal na to, že sa jedná o stavbu rodinného domu s jednou bytovou jednotkou, pričom dom je
trojpodlažný, má jedno podzemné a dve nadzemné podlažia s jedným vchodom. Nosný systém je
postavený ako obvodový. Z hľadiska reálnej deľby nie je podľa neho možné zabezpečiť dve bytové
jednotky tak, aby mohli fungovať nezávisle na sebe. Reálnu deľbu teda nedoporučuje a z technického
hľadiska nie je ani možná. I tento znalec bol vypočutý pred prvostupňovým súdom, pričom uviedol, že
sa v celom rozsahu pridržiava podaného znaleckého posudku.



Vzhľadom na to, že odporca namietal i závery toho znalca, prvostupňový súd rozhodol o vypracovaní
kontrolného znaleckého posudku vo veci. Kontrolný znalec Ing. V. I. podal vo veci znalecký posudok
č. 037/2009 z 31.8.2009. I tento znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku vychádzal z
metódy polohovej diferenciácie, keď porovnávaciu metódu stanovenia všeobecnej hodnoty vylúčil z
dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Nehnuteľnosti znalec ocenil všeobecnou
hodnotou 47.900,- Eur (1.443.035,40 Sk), z čoho pozemky majú hodnotu 9.276,24 Sk. Tento kontrolný
znalec sa vyjadril tiež k výhradám odporcu k znaleckému posudku vypracovanému Ing. I., pričom
ich nepovažoval za relevantné. Súhlasil tiež s týmto znalcom, že pri výpočte nebolo možné použiť
porovnávaciu metódu, nakoľko ani on sám nemá dostatok overených údajov o predajnosti, s tým, že
nie je možné sa dostať k oficiálnym údajom z kúpno-predajných zmlúv, napr. z katastra nehnuteľností.
Pokiaľ išlo o otázku deľby nehnuteľnosti, znalec zaujal stanovisko, že domovú nehnuteľnosť by bolo
možné deliť iba z dispozičného hľadiska avšak za predpokladu finančnej investície do prestavby, ktoré
by predstavovali úpravy vstupov, deliace konštrukcie, samostatné prípojky a rozvody inžinierskych
sietí, realizáciu zvukových izolácii, realizáciu samostatného vykurovania oboch bytových jednotiek,
opravu prípadných spoločných častí stavby - strecha, atď., ktoré predstavujú  cca 16.000,- až 17.000,-
Eur. Jeho záver bol, že konštrukčne stavba nie je reálne deliteľná. Záverom poukázal na to, že
hodnotu nehnuteľnosti ovplyvňuje jej zanedbaná údržba, zlý technický stav a potreba finančne náročnej
rekonštrukcie, nevhodné príslušenstvo a jeho veľmi zlý technický stav (garáž a maštaľ), lokalita s nízkym
dopytom po podobných nehnuteľnostiach, pričom sa jedná o problematickú stavbu. Stavbu nie je možné
konštrukčne deliť vzhľadom na finančnú náročnosť dispozičnej deľby; vzhľadom na súčasný stav a
prístup vlastníkov, resp. ich finančné možnosti neodporúča dispozičné delenie na 2 samostatné bytové
jednotky. I tento znalec bol vypočutý na pojednávaní prvostupňového súdu, pričom uviedol, že na
podanom posudku trvá s tým, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná v súvislosti s usporiadaním
nehnuteľností. Predmetnú nehnuteľnosť by nebolo možné rozdeliť bez väčších nákladov a vytvoriť z nej
2 samostatné jednotky, keďže vstupy by neboli plnohodnotné, nemajú rovnaké stavebné podmienky.
Bolo by tiež potrebné samostatné zavedenie plynu, vody. Byty by pritom mali po rozdelení byť plne
funkčné a nemali by byť na sebe závislé.

Hoci odporca navrhoval opätovné vypočutie znalcov, prvostupňový súd sa v odôvodnení preskúmaného
rozsudku s nevyhovením jeho návrh vysporiadal s tým, že opakované vypočutie znalcov už nebolo
potrebné, vzhľadom na jasné a zrozumiteľne podané znalecké posudky.

Prvostupňový súd potom akceptoval závery kontrolného znaleckého posudku          Ing. I. a vychádzal zo
záveru, že domová nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná a že hodnota nehnuteľností predstavuje 47.900,-
Eur.

Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého BSM účastníkov. Rozsah BSM je zakotvený v ust.
§ 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva
a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom
alebo darom, ako aj vecí, ktoré  podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania
len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov,
ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako
právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon (relatívne)
neplatný (§ 40a Občianskeho zákonníka). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú
oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná
dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd (§
149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka).



Zásady, v ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak,
že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je
oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým
na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto
spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM
musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien
vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v
čase vyporiadania,  avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu
musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého
z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov
v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba
prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve
jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania,
čo znamená, že oprávnenému manželovu bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na
zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. Vyporiadanie BSM
sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy
manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva.

Pre určenie ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú ktorému z bývalých manželov nemá Občiansky
zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Je v zásade na úvahe
súdu, ktorému z manželov tú či onú vec prikáže, táto úvaha musí byť ale odôvodnená. BSM môže
byť podľa okolností konkrétneho prípadu vyporiadané i tým spôsobom, že súd prikáže rodinný dom do
podielového spoluvlastníctva bývalých manželov. V konaní o vyporiadaní BSM ale súd nemôže nariadiť
predaj spoločnej veci a rozdelenie výťažku (rozsudok NS ČR sp. zn. 22CdO/1399/2004).

V danom prípade dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo preukázané, že predmetný
rodinný dom nie je reálne rozdeliteľný na dve samostatné plnohodnotné bytové jednotky. Takýto záver
prijal znalec Ing. V. I. v podanom znaleckom posudku keď uviedol, že z hľadiska reálnej deľby nie
je možné zabezpečiť dve bytové jednotky tak, aby mohli fungovať nezávisle na sebe. Reálnu deľbu
neodporúča a z technického hľadiska ani nie je možná. Obdobný záver prijal i kontrolný znalec Ing. V.
I., ktorý v záveroch znaleckého posudku uviedol, že domovú nehnuteľnosť by bolo možné deliť iba z
dispozičného hľadiska, avšak za predpokladu finančnej investície cca 16.000,- až 17.000,- Eur. Jeho
záver bol, že konštrukčne stavba nie je reálne deliteľná. Obdobne znalec Ing. Y. V., ktorý pred začatím
konania vypracoval znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností na žiadosť navrhovateľky, vo svojej
výpovedi pred prvostupňovým súdom uviedol, že podľa toho, čo videl, predmetná nehnuteľnosť by bolo
veľmi ťažké riešiť reálnou deľbou. S konečnou platnosťou sa však k tejto otázke nemôže vyjadriť, nakoľko
ju špeciálne neskúmal. Závery znalcov Ing. I. a Ing. I. boli teda jednoznačné, keď obaja vyslovili názor,
že predmetná nehnuteľnosť nie je dobre reálne deliteľná. Podľa Ing. I. prípadná deľba nehnuteľnosti
na dve samostatné bytové jednotky tak, aby ich mohli užívať samostatne každý z účastníkov, by si
vyžadovala investíciu až 17.000,- Eur, čo odvolací súd považuje vzhľadom na cenu nehnuteľnosti cca
47.900,- Eur za neprimerané. I odvolací súd sa preto stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že
predmetná domová nehnuteľnosť nie je deliteľná na dve samostatné bytové jednotky, v dôsledku čoho
jej prikázanie do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov, i vzhľadom na ich pretrvávajúce zlé
vzťahy a na skutočnosť, že už dlhodobo spolu nežijú, by v budúcnosti neumožňovalo účelné využitie
veci a zrejme by viedlo k ďalším konfliktom, ktoré by s vysokou pravdepodobnosťou vyústili do ďalšieho
súdneho sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov. I odvolací súd preto
možnosť prikázania nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva účastníkov ako neúčelnú zavrhol.

Následne prichádzala do úvahy iba alternatíva, prikázanie nehnuteľnosti jednému z účastníkov.
Pri úvahách, ktoré mu z nich prvostupňový súd správne zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka



nehnuteľnosť v posledných rokoch sama obýva a odporca ju neužíva, pričom na výzvu súdu preukázala
svoju solventnosť, teda schopnosť vyplatiť odporcovi príslušný podiel na nehnuteľnosti, keď sumu
23.950,- Eur zložila do úschovy súdu. Naopak odporca na túto výzvu súdu nezareagoval, sumu majúcu
tvoriť protihodnotu podielu do súdnej úschovy nezložil a ani inak svoju schopnosť vyplatiť navrhovateľke
protihodnotu jej podielu v prípade prikázania nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, nepreukázal. I
odvolací súd zhodne s prvostupňovým je toho názoru, že všetky tieto okolnosti v ich súhrne odôvodňujú
rozhodnutie, ktorým budú predmetné nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľky
s tým, že bude zaviazaná vyplatiť protihodnotu podielu odporcovi.

Pokiaľ ide o hodnotu predmetných nehnuteľností patriacich do BSM účastníkov, v tomto smere bolo
prvostupňovým súdom vykonané rozsiahle dokazovanie. Ako listinný dôkaz slúžil znalecký posudok
znalca Ing. Rastislava Pažitného č. 195/2004, ktorý nehnuteľnosti ocenil ku dňu 18.10.2004 sumou
1.300.000,- Sk. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že znalec použil metódu polohovej diferenciácie s
tým, že použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nebolo možné, keďže stavba
nebola schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu.
Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty je podľa znalca vylúčená z dôvodu nedostatku
podkladov pre danú lokalitu a typ stavby.

Keďže odporca tento znalecký posudok vyhotovený na objednávku navrhovateľky namietal,
prvostupňový súd pribral do konania znalca Ing. V. I., ktorý podal znalecký posudok č. 34/2007, v
ktorom predmetné nehnuteľnosti ocenil ku dňu 28.03.2007 sumou 1.700.000,- Sk. I tento znalec na
ohodnotenie nehnuteľností použil metódu polohovej diferenciácie s tým, že výpočet všeobecnej hodnoty
porovnávaním nie je možné vykonať, pretože pre daný typ nehnuteľností nemal znalec k dispozícii
podklady pre porovnávanie. Výnosová hodnota nie je počítaná, nakoľko predmetom ohodnotenia je
nehnuteľnosť, ktorá je využívaná vlastníkom bez dosahovania výnosu. I tento znalec vo svojej výpovedi
pred prvostupňovým súdom uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podaného znaleckého posudku.

Vo veci bol podaný i kontrolný znalecký posudok súdnym znalcom Ing. V. I. pod č. 037/2009,
ktorý predmetné nehnuteľnosti ohodnotil ku dňu 19.06.2009, pričom dospel k záveru, že hodnota
nehnuteľnosti je 47.900,- Eur (1.443.035,40 Sk). Rovnako tento znalec použil pre ohodnotenie
nehnuteľností metódu polohovej diferenciácie s tým, že kombinovaná metóda nie je možná, pretože
stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu. Porovnávacia metóda stanovenia
všeobecnej hodnoty i podľa tohto znalca bola vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu
a typ stavby. Vo svojej výpovedi pred prvostupňovým súdom znalec uviedol, že trvá na podanom posudku
s tým, že reálna deľba nehnuteľnosti na dve samostatné bytové jednotky nie je dobre možná, keďže by
ju nebolo možné uskutočniť bez väčších nákladov.

Ako to vyplýva z vyššie uvedených znaleckých posudkov, všetci traja znalci dospeli k jednotnému názoru,
že v danom prípade pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti neprichádzala do úvahy možnosť
použitia porovnávacej metódy, keďže vyhláška MS SR       č. 492/2004 Z.z. písm. B.1E.1 prílohy č. 3
citovanej vyhlášky vyžaduje pre použitie porovnávacej metódy, či už stavieb alebo pozemkov, aby bol
k dispozícii súbor minimálne troch nehnuteľností a stavieb, resp. pozemkov. Z obsahu spisu je zrejmé,
že takéto podklady pre použitie porovnávacej metódy neboli súdu k dispozícii a ani odporca použiteľné
podklady pre aplikáciu porovnávacej metódy ako dôkaz nepredložil. Odvolací súd je pritom toho názoru,
že pre ocenenie nehnuteľnosti nemôžu byť určujúcimi a relevantnými ponuky realitných kancelárii,
ktoré neodrážajú skutočnú kúpnu cenu, za ktoré sa nehnuteľnosti neskôr predajú, pričom nemôže
byť relevantným ani odhad ceny nehnuteľností realitnou kanceláriou. Ohodnotenie nehnuteľností tzv.
porovnávacou metódou je v zmysle vyhlášky MS SR            č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku možné iba za podmienky, že znalec má k dispozícii na porovnanie potrebný súbor
aspoň troch nehnuteľností - stavieb a pozemkov. Inak túto porovnávaciu metódu nie je možné použiť.
Takýto súbor aspoň troch nehnuteľností potom musia tvoriť listiny preukazujúce už zrealizovaný prevod
porovnateľných nehnuteľností v danom mieste a čase tak, aby bolo zrejmé aká reálna kúpna cena bola
dosiahnutá. Keďže tieto podklady v danom prípade znalci k dispozícii nemali, porovnávaciu metódu na
ohodnotenie daných nehnuteľností, ako sa toho domáhal odporca, nebolo možné použiť.



Odvolací súd je ale toho názoru, že i určenie  hodnoty nehnuteľnosti oboma znalcami zvolenou metódou
polohovej diferenciácie v zmysle prílohy č. 3 citovanej vyhlášky zabezpečuje stanovenie spravodlivej
všeobecnej resp. trhovej hodnoty nehnuteľnosti. Pri ohodnotení sa totiž v zmysle bodu D.3.1 pri
oceňovaní stavieb zohľadňuje i trh s nehnuteľnosťami - kúpna sila obyvateľstva, poloha nehnuteľnosti
v danej obci - vzťah k centru, súčasný technický stav nehnuteľnosti, prevládajúca zástavba v okolí,
príslušenstvo, typ nehnuteľnosti, pracovné možnosti obyvateľstva, skladba obyvateľstva, orientácia
nehnuteľnosti, konfigurácia terénu, pripravenosť inžinierskych sietí, doprava v okolí, občianska
vybavenosť, prírodná lokalita, kvalita životného prostredia, možnosti zmeny v rámci územného rozvoja,
možnosti ďalšieho rozšírenia, prípadne aj iné faktory, ktoré podstatne ovplyvňujú cenu nehnuteľností pri
ich prevode.

I odvolací súd zhodne s prvostupňovým považoval za správne pri určení hodnoty vyporiadavaných
nehnuteľností vychádzať zo záverov kontrolného znaleckého posudku      Ing. V. I., ktorého ohodnotenie
bolo najaktuálnejšie. Polovica hodnoty daných nehnuteľností potom predstavuje sumu 23.950,- Eur.
Súdom pribratí znalci sa pritom riadne vysporiadali so všetkými námietkami odporcu voči znaleckým
posudkom a všetci traja znalci boli opakovane vypočutí na pojednávaní prvostupňového súdu. Vzhľadom
na to, ani odvolací súd zhodne s prvostupňovým nepovažoval za potrebné vykonať na návrh odporcu
ďalšie dôkazy opätovným výsluchom znalcov. Takýto dôkaz považoval za účelový, nadbytočný a
nehospodárny.

S poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, v súlade so zisteným
skutkovým stavom, pri správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení o vyporiadaní BSM
účastníkov tak, že všetky sporné nehnuteľnosti tvoriace rodinný dom s príslušenstvom súpisné č.
155 a parcely 308/187 a 308/74 včítane garáže a maštale, prikázal do vlastníctva navrhovateľky.
Zároveň správne navrhovateľke uložil povinnosť vyplatiť odporcovi polovicu hodnoty vyporiadavaných
nehnuteľností v sume 23.950,- Eur.

Súd tiež správne v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol o náhrade trov konania účastníkov tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže každý z nich mal v konaní v konečnom dôsledku
úspech iba čiastočný.  Súd tiež správne uložil navrhovateľke i odporcovi zaplatiť Okresnému súdu v
Trnave náhradu trov konania štátu, každému v polovici po 345,48 Eur. Neobstojí odvolacia námietka
navrhovateľky, že keďže kontrolné znalecké dokazovanie navrhol odporca, treba v celom rozsahu k
úhrade trov kontrolného znaleckého dokazovania Ing. V. I. vo výške 343,82 Eur, zaviazať výlučne
odporcu. Bez ohľadu na to, že kontrolný znalecký posudok navrhol odporca, vzhľadom na výsledky
prvého posudku, v záujme spravodlivého vysporiadania veci, bol potrebný a napokon  súd i z tohto
kontrolného posudku vychádzal a založil na ňom svoje závery. Bolo preto dôvodným a spravodlivým aby
sa na úhrade jeho trov podieľali obaja účastníci rovnodielne.

S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých častiach o vyporiadaní BSM, o náhrade trov konania štátu a v závislom výroku o náhrade
trov konania účastníkov, ako vecne správny s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

Keďže ale v prvom odseku výroku preskúmavaného rozsudku neboli presne v súlade s katastrálnym
zákonom označené predmetné nehnuteľnosti, bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorým došlo k vyporiadaniu BSM s použitím § 220 O.s.p. zmenil
tak, že dotknuté nehnuteľnosti označil v súlade s požiadavkami katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.,
§ 42 ods. 2 písm. c) v účinnom znení.

II. Na odvolanie odporcu v časti rozsudku doplnenej citovaným dopĺňacím rozsudkom, ktorou bola
navrhovateľka i odporca zaviazaní zaplatiť súdny poplatok Okresnému súdu v Trnave spoločne a
nerozdielne v sume 958,- Eur do 3 dní, bolo potom nevyhnutným preskúmavaný rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V konaní bolo totiž nesporne preukázané, že rozhodnutím
Centra právnej pomoci kancelária Hlohovec pod sp. zn. N447/2010 zo dňa 06.04.2010, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 07.04.2010 bol odporcovi podľa zákona č. 327/2005 Z.z. o



poskytovaní právnej pomoci osoba v materiálnej núdzi, priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a
určený právnik centra právnej pomoci na poskytovanie právneho poradenstva a zastupovanie v konaní
pred súdom vo veci vyporiadania BSM vedenej na Okresnom súde v Trnave pod   č.k. 13C/180/2004.

Podľa ust. § 138 ods. 4 O.s.p.   v znení účinnom od 1.1.2012, ak bol účastníkovi priznaný nárok na právnu
pomoc podľa osobitného predpisu, takéto rozhodnutie má účinky oslobodenia od súdnych poplatkov v
rozsahu, v ktorom mu bola právna pomoc priznaná.

V zmysle § 4 ods. 3 zák o súdnych poplatkoch v účinnom znení od poplatku je oslobodený aj účastník,
ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, ktorým podľa
poznámky 4ab) je Zákon č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi...

Z vyššie cit. ust. § 138 ods. 4  O.s.p. vyplýva, že v prípade že bol účastníkovi priznaný nárok na právnu
pomoc podľa cit. predpisu dochádza k jeho oslobodeniu od súdnych poplatkov priamo zo zákona ex
lege bez toho aby súd musel vydať rozhodnutie o jeho oslobodení.

Obdobne z cit. ust. § 4 ods. 3 zák o súdnych poplatkoch vyplýva, že účastník, ktorému bol priznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa cit. predpisu, požíva priamo zo zákona osobné oslobodenie
od súdnych poplatkov. I v prípade splnenia podmienok tohto zákonného ust. je preto rozhodovanie súdu
o priznaní oslobodenia od poplatkov nadbytočné.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že vzhľadom na to, že odporcovi bol priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci, v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. podľa citovaného § 4 ods. 3 Zákona o súdnych
poplatkoch i cit.  § 138 ods. 4  O.s.p. je priamo zo zákona osobne oslobodený od platenia súdnych
poplatkov. Vzhľadom na to, nebolo potom dôvodným, aby prvostupňový súd zaviazal zaplatiť súdny
poplatok za konanie oboch účastníkov (teda i odporcu) spoločne a nerozdielne. Odvolací súd preto
túto časť rozsudku s použitím § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., keďže sa rozhodlo bez návrhu, nejde
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali, zrušil a podľa odseku 2
citovaného ustanovenia, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, teda na opätovné rozhodnutie
o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie.

III. Odvolaním odporcu bolo okrem citovaného rozsudku napadnuté tiež uznesenie prvostupňového súdu
č.k. 13C/180/2004-576 zo dňa 28.04.2011, ktorým uložil odporcovi zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie proti rozsudku vo výške 479,- Eur.

Ako už bolo uvedené vyššie v konaní bolo preukázané, že odporcovi bol priznaný nárok na poskytnutie
právnej pomoci, v dôsledku čoho sa na neho vzťahuje priamo zo zákona osobné oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov. Nebolo preto dôvodným, aby prvostupňový súd na zaplatenie súdneho poplatku za
podané odvolanie odporcu citovaným uznesením zaväzoval.

Odvolací súd preto i toto uznesenie prvostupňového súdu s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p.
zrušil, keďže sa o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie odporcom rozhodlo bez návrhu, nejde
o rozhodnutie vo veci samej, a dôvody pre ktoré bolo vydané neexistovali.

IV. V odvolacom konaní bol odporca v prevažnej časti neúspešný, keďže jeho odvolaniu vo veci samej
nebolo vyhovené. V dôsledku toho v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. vznikol nárok na pomernú náhradu trov
konania v odvolaní prevažne úspešnej navrhovateľke. Keďže ale navrhovateľka si návrhom v zmysle
§ 151 ods. 1 O.s.p. náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, nebola jej ich náhrada odvolacím
súdom priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/180/2004", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}