{"guid": "eb7c3d95-4541-44ac-b04c-09f3369b4e6d:3893c05b-a23e-4a46-b6c8-0a61b6a41334", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1214210161.1", "spisova_znacka": "11CoP/733/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/733/2015 z 29. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. augusta 2016, sp. zn. 11CoP/733/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1214210161.1", "identifikacne_cislo": "1214210161", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2016-08-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3893c05b-a23e-4a46-b6c8-0a61b6a41334", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1214210161.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1214210161.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1214210161.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/733/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214210161
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1214210161.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a sudkýň JUDr.
Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. X.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/a, dieťa rodičov: matka - Bc. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., D. 2, zast. JUDr. Ľubicou
Hofmannovou, bytom Bratislava, Pod Lipovým 29, a otec - D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. XX,
zast. JUDr. Dušanom Repákom, advokátom, AK Bratislava, Krížna 47, o zmenu zverenia, na odvolanie
matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 17P/373/2014-171 zo dňa 12.10.2015,
jednomyseľne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa  p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zveril  maloletého M., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, právo
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok priznal obidvom rodičom. Matke uložil povinnosť
prispievať na maloletého výživným vo výške XXX € mesačne od 01.09.2014, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám otca. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2014 do 30.09.2015  v sume
X.XXX,XX €  povolil súd prvej inštancie matke splácať v XX € mesačných splátkach spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok od novembra 2015. Súd prvej inštancie návrh matky zamietol a
týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.10.2010, č.k. 21C/133/2010,
v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Žiadnemu z účastníkom nepriznal súd prvej
inštancie právo                          na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 24 ods. 2, § 26, § 62, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, keď
mal preukázané, že sú dané podmienky pre zmenu zverenia maloletého. Výchovné prostredie u matky
prestalo byť zodpovedajúce zdravému vývoju maloletého, hoci jeho záujem priamo nepoškodilo, vzťahy
medzi maloletým a matkou v období predchádzajúcom odchodu k otcovi sa vyhrotili do takej miery,  že
už k ohrozeniu záujmov maloletého smerovali. Matka sama uviedla, že po ich presťahovaní sa z Trnavy
do Bratislavy bol maloletý voči nej stále agresívnejší a viac sa s ňou hádal.  Svoj pobyt v Trnave maloletý
nevnímal pozitívne a hneď po presťahovaní sa do Bratislavy uvažoval o bývaní u otca. Túto zmenu
urýchlila konfliktná situácia, ku ktorej došlo v auguste 2014 medzi maloletým a jeho matkou. Pokiaľ by
k zmene výchovného prostredia  nedošlo, mohlo by sa napätie medzi matkou a maloletým eskalovať
s ešte väčšou razanciou. Súd prvej inštancie určil výživné matke vo výše XXX €, s prihliadnutím na
odôvodnené potreby maloletého, finančný príspevok otca a možnosti, schopnosti a majetkové pomery
matky maloletého. Súd prvej inštancie zročné výživné povolil splácať po XX € mesačne, spolu s bežným
výživným. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa                 § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..



3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého v celom rozsahu. Nesúhlasila s
rozhodnutím súdu prvej inštancie a najmä so skutočnosťou, že je potrebné za každú cenu rešpektovať
vytvorený faktický vzťah. Súd prvej inštancie prihliadol len na názor maloletého a na tomto oprel svoje
rozhodnutie. Podľa jej názoru u otca nie sú vhodné podmienky pre výchovu maloletého, keď otec máva
nočné a maloletý ostáva v noci sám. Odborná literatúra charakterizuje osobnú starostlivosť ako právo
a súčasne povinnosť chrániť záujmy dieťaťa a ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a riadne
vykonávať nad ním dohľad a právo osobne sa o neho starať, čo pri zverení maloletého otcovi nebude
naplnené. Medzi maloletým a otcom je vekový rozdiel XX rokov, otec má iné záujmy a potreby ako
maloletý. Nesúhlasila ani s výškou vyživovacej povinnosti XXX €, pretože pri jej čistom mesačnom plate
XXX €, z ktorého spláca pôžičku XX € svojej sestre, spotrebný úver XX €, XXX € prispieva do domácnosti
svojim rodičom, nakoľko momentálne býva u nich, XXX € ju stojí vysoká škola, XX € električenka. Takto
pri zaplatení výživného jej zostane na vyžitie suma XX € na celý mesiac. Žiadala zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa a vrátiť na ďalšie konanie alebo zamietnuť návrh otca na zmenu zverenia.

4. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny. Na základe
vykonaného dokazovania, najmä k záverom dvoch pohovorov kolízneho opatrovníka s maloletým a
výpovedi maloletého na pojednávaní dňa 06.07.2015 s prihliadnutím na vek a rozumovú vyspelosť
maloletého. Kolízny opatrovník mal za to, že je v záujme maloletého byť v starostlivosti otca. Určené
výživné považuje kolízny opatrovník vzhľadom na vek, odôvodnené potreby maloletého, schopnosti a
možnosti matky za primerané.

5. Otec maloletého navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správne. Nesúhlasil s tvrdením
matky, že súd prvej inštancie rozhodol len na základe názoru maloletého dieťaťa, bez zreteľa na všetky
zistené skutočnosti, pričom súd vykonal vo veci potrebné dokazovanie, oboznámil sa so všetkými
dôležitými skutočnosťami a tvrdeniami účastníkov, vyžiadal si posudky maloletého zo školy, pracovné
posudky otca. Tiež matka bezdôvodne poukazuje na skutočnosť, že kolízny opatrovník bol 2 krát na
návšteve u neho a v domácnosti matky nebol ani raz, tieto fakty sú absolútne bezpredmetné. Treba
poukázať, že kolízny opatrovník 2 krát vykonal pohovor s maloletým, z toho dôvodu navštívil jeho
domácnosť, pretože žiadal o zmenu úpravy zverenia maloletého. Za nezmyselné považuje tvrdenie
matky, keď uvádza, že medzi ním a maloletým je rozdiel XX rokov a on má úplne iné názory a potreby,
túto skutočnosť v žiadnom prípade nemožno hodnotiť, ako fakt rozhodujúci pre zverenie maloletého.
Nesúhlasil ani s odvolaním matky pokiaľ ide o výživné, pretože toto výživné pokryje len časť výdavkov,
ktoré sú na maloletého vynakladané.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák.
č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého
nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa  12.09.2015,
č.k. 17P/373/2014-171 s použitím príslušných ustanovení Zákona o rodine a ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016  zveril maloletého M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti otca s právom zastupovať a spravovať majetok maloletého obidvom rodičom. Určil matke
maloletého výživné vo výške XXX € od 01.09.2014.



11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie matky maloletého, nedôvodné,  ked súd prvej inštancie vo veci
vykonal potrebné dokazovanie a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil. Nemožno súhlasiť s názorom
matky maloletého, že súd prvej inštancie rozhodol len na základe vyjadreného názoru maloletého dieťaťa
a potvrdenia faktického stavu. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, pričom názor
maloletého je jednou z podstatných zložiek vykonaného dokazovania, najmä vo veku maloletého, ktorý
už vie k veci vyjadriť svoj názor. Z obsahu pohovoru s maloletým, ako aj jeho výpovede na pojednávaní
na súde prvej inštancie nebolo možné konštatovať, že by bol maloletý manipulovaný a vychovávaný
proti matke. Z obsahu jeho výpovede vyplýva, že maloletý rešpektuje otca, ako prirodzenú autoritu,
ktorý mu v súčasnosti poskytuje všetko potrebné pre jeho zdravý rozvoj, vedie ho k samostatnosti.
Už vôbec nemožno súhlasiť s tvrdením matky, že XX ročný vekový rozdiel je na závadu zverenia
maloletého otcovi. Uvedená skutočnosť je v konaní irelevantná, pretože vekový rozdiel medzi rodičom
a dieťaťom nemôže byť dôvodom pri posúdení toho, komu má byť maloleté dieťa zverené. Naviac z
obsahu vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by uvedená skutočnosť svedčila v neprospech otca
maloletého a uvedený vekový rozdiel nemožno vyhodnotiť v rozpore so záujmom maloletého. Rodičia sú
pri výkone svojich práv a povinností rovnoprávni a je rozhodujúce, ktorý rodič vie lepšie poskytnúť dieťaťu
láskyplné prostredie, porozumenie a zabezpečiť jeho potreby bez spochybňovania úlohy druhého rodiča.
Odvolací súd konštatuje, že ani pre maloletého nemohlo byť ľahké takéto rozhodnutie a je najmä
na matke, aby voči nemu prejavila vysokú mieru empatie.  Prejavené pochopenie zo strany matky
nesporne zlepší ich vzájomnú komunikáciu. Nezhody, ktoré maloletý pociťoval v rodine matky, ako
aj jej nedostatočné pochopenie viedli k zmene zverenia maloletého otcovi. Uvedená skutočnosť však
neznamená, že matke zanikli jej práva, či povinnosti. Je na otcovi, aby pestoval v maloletom vzťah k
matke založený na úcte k druhému rodičovi. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o výšku
vyživovacej povinnosti. Tu nemožno súhlasiť s názorom matky maloletého, že by bolo výživné určené
v nadštandardnej výške, keďže ide o chlapca, ktorý v čase rozhodovania odvolacieho súdu má XX
rokov, ktorého potreby vyplývajú z potrieb na bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť,
vzdelávanie a ďalšie mimoriadne potreby súvisiace s jeho výchovou a výživou. Tu je potrebné súhlasiť
s otcom maloletého, že väčšia ťarcha vyživovacej povinnosti bude na otcovi maloletého. Výživné je
prednostná pohľadávka, je to základná povinnosť každého rodiča a základné právo každého dieťaťa.
Výživné je potrebné si plniť aj na úkor svojich osobných potrieb. Tu je potrebné tiež poznamenať, že
ak by mala matka dieťaťa v osobnej starostlivosti, musela by mu poskytnúť vyššie plnenia ako súdom
určené výživné.

10.     Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne,  odvolací súd ho potvrdil podľa    § 387 ods. 1 C.s.p..

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 49 ods. 1 C.m.p., v spojení s § 396
ods. 1 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17P/373/2014", "guid": "78e60f88-654b-44f8-b1a2-09481dd0fbb0:cd38b905-c7d5-4cea-a980-0b1d95924997", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}